← Slovensko

o 33 998,12 € s príslušenstvom

Najvyšší súd 7 Cdo 62/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne D. B., bývajúcej v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Mišík, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 4/B, IČO: 36 862 746, proti ţalovanej M. K., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Romanom Hošovským, advokátom so sídlom v Bratislave, Mikulášska č. 1/a, o 33 998,12 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 8 C 388/2008, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. novembra 2012, sp. zn. 13 Co 310/2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  2. novembra 2012, sp. zn. 13 Co 310/2012 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z
  3. marca 2012, č. k. 8 C 388/2008-467 o náhrade trov prvostupňového konania a v zrušenom rozsahu vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Dovolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  4. novembra 2012, sp. zn. 13 Co 310/2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z
  5. marca 2012, č. k. 8 C 388/2008-467 v ţalobe vyhovujúcej časti (o 145,- € s príslušenstvom) o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Ţalobkyňa sa podanou ţalobou doručenou súdu
  6. septembra 2008 voči ţalovanej domáhala peňaţného plnenia (pôvodne 77 218,37 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od
  7. augusta 2008 do zaplatenia) titulom zaplateného nájomného nájomcami za uţívanie nehnuteľnosti v jej podielovom spoluvlastníctve za obdobie od
  8. mája 2006 do
  9. júla 2008 na účet ţalovanej, tieţ podielovej spoluvlastníčky predmetnej prenajatej nehnuteľnosti. 2 7 Cdo 62/2013 V zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. uznesením vyhláseným na pojednávaní
  10. októbra 2010 konanie v časti o zaplatenie 37 220,24 € zastavil (č. l. 294 spisu). Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z
  11. marca 2012, č. k. 8 C 388/2008-467 ţalobe v časti o zaplatenie 145,- € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 145,- € od
  12. marca 2010 do zaplatenia vyhovel; ţalovanej priznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho, ţe nehnuteľnosť, ktorú tvorí 14 bytov a 3 nebytové priestory (vedená na LV č. X., katastrálne územie B., súpisné číslo X.) vlastní ţalobkyňa v podiele 12/30 a ţalovaná v podiele 18/
  13. Medzi účastníčkami konania nebola uzavretá dohoda o hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou. Ţalobkyňa sa nepodieľala na hospodárení a ţalovaná ju neinformovala, aké nájomné zmluvy boli uzavreté a aké výnosy z prenájmu nehnuteľností jej plynú. Ţalovaná v priebehu konania vyplatila ţalobkyni sumu 29 350,- €. Po pripustení zmeny ţaloby sa ţalobkyňa domáhala zaplatenia 39 998,12 €. Výnos z nájomného nehnuteľností bol 109 105,- €, po odpočítaní nákladov 49 148,90 € je výnos pripadajúci na ţalobkyňu 23 983,01 €, po odpočítaní 19 % dane z príjmov je to suma 19 426,24 € a teda rozdiel medzi vyplatenou sumou je 145,- €. Aplikujúc ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 145,- € s 9 % úrokom z omeškania od
  14. marca 2010 do zaplatenia. Pokiaľ si ţalobkyňa podaním z
  15. januára 2012 uplatnila náhradu škody, voči ktorému ţalovaná vzniesla námietku premlčania, súd takto uplatnený nárok povaţoval v zmysle § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka za premlčaný. Z týchto dôvodov súd ţalobe v uvedenej vyhovel, a ţalovanú zaviazal na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Dopĺňacím rozsudkom z
  16. augusta 2012, č. k.: 8 C 388/2008-505 súd prvého stupňa ţalobu v zostávajúcej časti zamietol. Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
  17. novembra 2012, sp. zn. 13 Co 310/2012 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení skonštatoval, ţe ţalobkyňa odvolaním napadá rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd v skutočnosti nerozhodol. Zdôrazňuje, ţe „odvolací súd nemôţe preskúmavať výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý ešte nebol vyhlásený aj keď jeho dôvody boli uvedené.“ Okresný súd uvedomujúc si svoje pochybenie vyhlásil
  18. augusta 2012 doplňujúci rozsudok, tento bol zástupcovi ţalobkyne doručený
  19. septembra 2012 a zástupcovi ţalovanej
  20. septembra
  21. Doplňujúci rozsudok 3 7 Cdo 62/2013 nenapadol odvolaním ani jeden z účastníkov konania. Odvolanie ţalobkyne podané e-mailom
  22. mája 2012 a doplnené podaním na pošte
  23. mája 2012 odvolací súd nepovaţoval za odvolanie podané proti neskôr vydanému (vyhlásenému) dopĺňajúcemu rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z
  24. marca 2012, č. k. 8 C 388/2008-467, tak ako bol vyhlásený, nebol spochybnený, a preto ho odvolací súd v celom rozsahu (vrátane trov konania) potvrdil. Dodal, ţe v čase vyhlásenia tohto rozsudku bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa o celej ţalobe (viď vydaný doplňujúci rozsudok). Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa z dôvodu, ţe konanie pred odvolacím súdom trpí vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom tým, ţe okresný súd nedoručil právnemu zástupcovi ţalobkyne predvolanie na vyhlásenie doplňujúceho rozsudku z
  25. augusta 2012 ani písomné vyhotovenie doplňujúceho rozsudku, odvolací súd na tieto vady neprihliadal, odvolací súd neprihliadal ani nato, ţe ţalobkyňa riadne napadla výrok o trovách konania a s týmto sa ani vecne nevysporiadal. O existencii doplňujúceho rozsudku a jeho obsahu sa ţalobkyňa dozvedela aţ
  26. decembra 2012, kedy jej bol doručený rozsudok odvolacieho súdu. Po nahliadnutí do súdneho spisu ţalobkyňa zistila, ţe súd prvého stupňa doručoval zásielky obsahujúce upovedomenie o vyhlásení doplňujúceho rozsudku na adresu, na ktorej právny zástupca ţalobkyne nikdy nesídlil (išlo teda o nesprávne a neúčinne doručovanie). Postupom súdu prvého stupňa sa zmarilo právo ţalobkyne byť prítomná na verejnom vyhlásení rozsudku, oboznámiť sa s jeho odôvodnením a písomným vyhotovením a moţnosti vyuţiť voči nemu opravný prostriedok. Odvolaciemu súdu vyčítala, ţe sa jej odvolaním vecne nezaoberal, hoci bol odvolaním napadnutý (neúplný) rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, čo označila za krajne formálny prístup. Taktieţ uviedla, ţe: “Krajský súd mal v rámci revízneho postupu venovať zvýšenú pozornosť skutočnosti, ţe i keď ţalobkyňa poukázala na neúplnosť prvšieho rozsudku okresného súdu a proti výsledku brojila, k podaniu odvolania voči dopĺňajúcemu rozsudku z jej strany nedošlo, čo je proti logike rozumného postupu neúspešného účastníka konania, zvlášť keď je zastúpený zástupcom z radov advokátov.“ Za nesprávne povaţuje aj potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vychádzajúc z nesprávneho záveru o tom, ţe ţalobkyňa sa stotoţnila s dopĺňacím rozsudkom (o čiastočnom zamietnutí ţaloby). Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa (z
  27. augusta 2012, č. k. 8 C 388/2008-505) zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 4 7 Cdo 62/2013 Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu poznamenala, ţe pokiaľ doplňujúci rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý odvolaním, odvolací sú ho nemohol preskúmavať; odvolanie ţalobkyne nemohlo smerovať proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretoţe tento (pôvodný) rozsudok takýto výrok neobsahoval. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna úprava pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je „klasickou“ treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. V danom prípade dovolanie ţalobkyne nie je (procesne) prípustné. Je tomu tak preto, ţe dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané, a od ktorého by sa prípadne mohli odchýliť (§ 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p.). Neprípustnosť dovolania ţalobkyne v časti smerujúcej voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách prvostupňového konania vyplýva z § 239 ods. 3 O.s.p. Za tohto procesného stavu (kedy dovolanie nie je procesne prípustné) Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom konaní oprávnený (ex officio) v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. prihliadať len na vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada však na tzv. iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, ale ani na dôvody, pre ktoré by rozhodnutie spočívalo prípadne na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.). 5 7 Cdo 62/2013 Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p. a § 239 O.s.p., ale zaoberal sa tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľke odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. 6 7 Cdo 62/2013 Dovolateľka v dovolaní namietala, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou zaloţenou na tom, ţe 1/ odvolací súd sa vecne nezaoberaj jej odvolaním, v ktorom (m. i.) zdôraznila, ţe súd nerozhodol o celej ţalobe (tou bolo uplatnené 39 998,12 € s príslušenstvom); 2/ okresný súd neupovedomil jej právneho zástupcu o vyhlásení dopĺňacieho rozsudok a jeho písomné vyhotovenie mu nedoručil, čím zmaril uplatnenie procesných práv ţalobkyne (zúčastniť sa verejného vyhlásenia doplňujúceho rozsudku a účinne uplatniť voči nemu opravný prostriedok); 3/ porušenie procesných práv ţalobkyne viedlo aj k nesprávnemu rozhodnutiu o trovách konania. Predmetom dovolacieho konania môţe byť len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. Zákon výslovne uvádza, ţe dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia prípustné nie je (§ 236 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ však dovolanie obsahuje aj námietky týkajúce sa spôsobu rozhodnutia, je dovolaním napadnutý aj výrok rozhodnutia, ktorý uţ dovolaciemu prieskumu zásadne podlieha. Dovolanie nie je prípustné ani proti chýbajúcemu výroku (obdobne napr. Števček/Ficová: Občiansky súdny poriadok, C.H. Beck, I. vydanie 2009, str. 667). Rozhodnutie odvolacieho súdu je právoplatné, ak je riadne doručené účastníkom konania alebo tým, ktorým to zákon ustanovuje. Právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach (viď R 40/1993). Obdobne, ako sú vymedzené medze dovolacieho prieskumu, zákon vymedzuje i medze odvolacieho prieskumu. Účastník konania môţe odvolaním napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Toto právo účastníka je však limitované subjektívnymi a objektívnymi hľadiskami. Zo subjektívneho hľadiska moţno právo podať odvolanie priznať len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím (jeho výrokom, § 155 ods. 1 O.s.p.) spôsobená ujma na právach (viď R 40/93, tieţ Z IV s. 50). Pokiaľ účastník nebol dotknutý na svojich právach (i keď voči takémuto rozhodnutiu zákon odvolanie pripúšťa), odvolací súd jeho odvolanie odmietne, ako neprípustné (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), povaţujúc ho za podané neoprávnenou osobou – t. j. subjektom, ktorý na podanie odvolania nie je oprávnený. Z obsahu spisu vyplýva, ţe vo veci samej Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom vyhláseným
  28. marca 2012 vo výroku vyslovil, ţe ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni 145,- € s príslušenstvom; ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania. Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa napadla ţalobkyňa odvolaním (viď podanie 7 7 Cdo 62/2013 z
  29. mája 2012 - č. l. 482 aţ 495 súdneho spisu), v ktorom (m. i.) namietala, ţe súd prvého stupňa vo výroku rozsudku nerozhodol o celej ţalobe. Následne Okresný súd Banská Bystrica nariadil
  30. júla 2012 pojednávanie na
  31. augusta 2012, na ktorom vyhlásil doplňujúci rozsudok (ktorým ţalobu v jej zostávajúcej časti zamietol). Písomné vyhotovenie dopĺňacieho rozsudku z
  32. augusta 2012, č. k. 8 C 388/2008 a rovnako i upovedomenie o pojednávaní na ktorom bol vyhlásený súd doručoval ţalobkyni na adresu jej advokáta: „JUDr. Michal Mišík, Zámocká č. 1, Bratislava.“ (viď doručenky na č. l. 501 a 507 súdneho spisu). O odvolaní ţalobkyne z
  33. mája 2012 odvolací súd rozhodol rozsudkom vyhláseným
  34. novembra 2012, sp. zn. 13 Co 310/2012 tak, ţe potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
  35. Zásadou je, ţe odvolaním moţno napadnúť iba rozhodnutie súdu prvého stupňa. To v pozitívnom zmysle znamená, ţe tu musí existovať riadne vydané súdne rozhodnutie, obsahujúce všetky podstatné náleţitosti identifikované vo forme, ktorá je pre neho stanovená. Pravidlom je, pokiaľ ide o rozsudky, ţe sa má rozhodnúť o celom predmete konania. Pokiaľ je to účelné, môţe súd rozhodnúť rozsudkom o časti alebo základe prejednávanej veci (§ 152 ods. 2 O.s.p.). Nemoţno vylúčiť ani situáciu, kedy súd opomenie rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania. Uvedenú nesprávnosť môţe súd napraviť len spôsobom ustanoveným zákonom. Ak účastník do pätnástich dní od doručenia pôvodného rozsudku navrhne jeho doplnenie (o rozhodnutie v opomenutej časti), je sú povinný o takomto návrhu rozhodnúť vydaním doplňujúceho rozsudku, pokiaľ nerozhodne uznesením, ţe takýto návrh zamieta. Do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku môţe i súd (ex officio) rozhodnúť o doplnení pôvodného rozsudku (§ 166 ods. 1 O.s.p.). Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku (§ 166 ods. 3 O.s.p.). Súdna prax vychádza z toho, ţe ak súd prvého stupňa nerozhodol o niektorej časti predmetu konania, nemoţno podanie účastníka, hoc označené ako odvolanie, spravidla posudzovať ako opravný prostriedok, ale v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 O.s.p. treba ho povaţovať za návrh na doplnenie rozhodnutia podľa ustanovenia § 166 O.s.p. (viď napr. Z IV, s. 50) Zo zápisnice o pojednávaní z
  36. marca 2012 vyplýva, ţe okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým ţalobe v časti vyhovel (o zaplatenie 145,- € s príslušenstvom) a rozhodol o náhrade trov konania. Vyhlásenému výroku rozsudku zodpovedá jeho písomné vyhotovenie (porovnaj č. l. 457 - 458 a 467 súdneho spisu), ktoré bolo doručené zástupcom účastníkov konania. Ţalobkyňa proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie, v ktorom vyčítala súdu, ţe nerozhodol o celom predmete konania. Jej námietku okresný súd povaţoval za opodstatnenú 8 7 Cdo 62/2013 a tento nedostatok odstránil – dopĺňacím rozsudkom vyhláseným
  37. augusta 2012, ktorým ţalobu v zostávajúcej časti zamietol. Vznikla procesná situácia, kedy popri sebe existuje pôvodný rozsudok (v ţalobe vyhovujúcej časti) a dopĺňací rozsudok (v ţalobe zamietajúcej časti). Odvolanie podané ţalobkyňou (z
  38. mája 2012) smerovalo voči pôvodnému rozsudku, z obsahu spisu nevyplýva, aby v priebehu doterajšieho konania bolo odvolanie podané aj proti dopĺňaciemu rozsudku. Ţalobkyňa v tejto súvislosti namieta nedoručenie dopĺňacieho rozsudku. Za správne moţno označiť úvahy odvolacieho súdu v tom, ţe pokiaľ ţalobkyňa napadá pôvodný rozsudok „vo výroku, ktorý v ňom nie je obsiahnutý“, chýba tu základný predpoklad pre vyuţitie opravného prostriedku – existencia rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým by bolo (v jeho výroku) rozhodnuté o sporných subjektívnych právach. Dovolací súd dodáva, ţe odvolanie odôvodnené absenciou určitej časti predmetu konania, o ktorej súd nerozhodol, nie je prípustné. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nepovaţoval za opodstatnenú dovolaciu námietku, ţe odvolací súd sa „nezaoberaj jej odvolaním“. Odvolací súd sa odvolaním ţalobkyne zaoberal tak, ako mu to umoţňovali zákonne medze tohto opravného prostriedku a konkrétne okolnosti daného prípadu. Úspešnosť odvolania ţalobkyne proti pôvodnému rozsudku, ktorým bolo jej ţalobe v časti vyhovené, je závislá najmä na prípustnosti tohto opravného prostriedku. V tejto súvislosti je nutné uviesť, ţe odvolanie ţalobkyne smerujúce proti dôvodom pôvodného rozhodnutia (ohľadom absencie určitej časti konania, o ktorej súd nerozhodol), a proti výroku pôvodného rozhodnutia v ţalobe vyhovujúcej časti, nie je prípustné. Odvolací súd za tejto procesnej situácie nemal právnu moţnosť podrobiť pôvodný rozsudok odvolaciemu prieskumu a prípadne zasiahnuť do jeho vecnej stránky, čo aj primerane vysvetlil. Odvolaciemu súdu je moţné v tejto súvislosti vytknúť len spôsob, akým vyjadril svoj konečný záver – t. j. ţe potvrdzuje napadnutý rozsudok – i keď mal správne odvolanie ţalobkyne v časti, ktorou bol napadnutý výrok pôvodného rozsudku vo veci samej odmietnuť (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.); účastníčka totiţ podala odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým sa jej návrhu vyhovelo a výrokom tohto rozhodnutia jej nebola spôsobená ujma na právach. Uvedená nesprávnosť odvolacieho súdu však nemala ţiaden dopad na jej práva, dovolací súd v tejto súvislosti nezistil vadu konania na ktorú dopadá ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. Na ďalšie dovolacie námietky, ktoré smerovali voči postupu súdu prvého stupňa pri vyhlásení a doručení dopĺňacieho rozsudku, dovolací súd nemohol vziať zreteľ, pretoţe tomu bránia vecné medze tohto dovolacieho konania, ktoré sa vzťahujú len na rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený pôvodný (čiastočne ţalobe vyhovujúci) rozsudok 9 7 Cdo 62/2013 súdu prvého stupňa. Doposiaľ nenastala procesná situácia, ktorá by účastníkom konania umoţnila uplatniť mimoriadny oprávaný prostriedok voči takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré by bolo výsledkom odvolacieho prieskumu dopĺňacieho rozsudku. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne (voči pôvodnému rozsudku vo veci samej) nevyplýva z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p., ani z § 237 O.s.p. Dovolanie preto v tejto časti odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolateľkou uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
  39. Ţalobkyňa dovolaním napadla aj potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu v časti o náhrade trov prvostupňového konania. Bez ohľadu na formu rozhodnutia, o náhrade trov konania súd rozhoduje uznesením (§ 167 ods. 1 O.s.p.), prípustnosť dovolania v takom prípade je nutné posudzovať podľa § 239 O.s.p. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia §239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie o trovách konania. Dovolateľka napadla dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia, v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. So zreteľom na obsah dovolania, a tieţ § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Osobitne sa zaoberal tým, či v konaní došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. na ktorú poukazovala dovolateľka. Ţalobkyňa odvolaním napadla výrok pôvodného rozsudku, ktorým jej bola uloţená povinnosť nahradiť trovy konania ţalovanej. V tejto časti bolo odvolanie prípustné, odvolací súd tak podrobil rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania odvolaciemu prieskumu. Nasvedčuje tomu nielen potvrdzujúci výrok odvolacieho rozhodnutia ale i jeho odôvodnenie v ktorom zisťoval celkový výsledok konania z pôvodného rozsudku i z dopĺňacieho rozsudku. V čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu uţ bol vydaný i doplňujúci rozsudok, čo odvolací súd viedlo k akceptovaniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách prvostupňového konania, ktoré povaţoval za vecne správne. 10 7 Cdo 62/2013 Predpokladom riadneho priebehu odvolacieho konania je doručenie preskúmavaného rozhodnutia. V okolnostiach prejednávanej veci musela byť táto podmienka splnená tak voči pôvodnému ako i doplňujúcemu rozsudku, i keď sa odvolaním napadnutý výrok o trovách prvostupňového konania nachádzal len v pôvodnom rozsudku (doplňujúci rozsudok takýto výrok neobsahoval). Nepostačovalo len vyhlásenie týchto rozsudkov bez toho, aby nedošlo k ich doručeniu. Dôvodom sú procesné práva, ktoré účastníkom vznikajú aţ doručením písomného vyhotovenia rozsudkov a ktoré majú bezprostredný vzťah k posúdeniu otázky náhrady trov konania vzniknutých v konaní pred súdom prvého stupňa. Povinnosť doručiť rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku účastníkom konania vyplýva z § 158 ods. 2 O.s.p. Ţalovaná namietala nedoručenie dopĺňacieho rozsudku a tvrdila, ţe o jeho vyhlásení nebola súdom upovedomená. Z doručenky pripojenej na č. l. 507 súdneho spisu vyplýva, ţe dopĺňací rozsudok bol doručovaný na adresu: „JUDr. Michal Mišík, Zámocká č. 1,“ (zrejme Bratislava – nečitateľný text poznámka dovolacieho súdu). Ţalobkyňa na zastupovanie v tomto konaní udelila plnú moc
  40. januára 2009 (viď č. l. 47 spisu) advokátovi JUDr. Michalovi Mišíkovi, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č.
  41. Uvedené sídlo advokáta uvádza súd aj v záhlaví dopĺňacieho rozsudku. Bez ďalšieho nie je zrejmé z akého dôvodu súd doručoval zásielku s dopĺňacím rozsudkom na adresu „Zámocká č. 1.“ Pre úplnosť dovolací súd uvádza, ţe v súčasnosti JUDr. Michal Mišík vykonáva advokátsku činnosť pod obchodným menom Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 4B, IČO: 36 862 745, čo vyplýva z jeho viacerých podaní adresovaných súdu – viď č. l. 171, 195, 202, 225, 283, 342 súdneho spisu (porovnaj tieţ výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vloţka č. 57554/B, zdroj W.). V zozname advokátov vedenom na internetovej stránke Slovenskej advokátskej komory (W.) moţno zistiť, ţe na ulici Zámockej č.1 v Bratislave má sídlo advokát JUDr. Viktor Mišík. Ak zákon výslovne ustanovuje, ţe rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom konania (resp. ich zástupcom), potom doručenie rozsudku do rúk inej osoby neţ účastníka (resp. jeho zástupcu) nemôţe mať účinky riadneho doručenia, a to ani v tom prípade, keby sa jej prostredníctvom rozsudok dostal do rúk účastníka. Doplňujúci rozsudok nebol súdom doručovaný advokátovi ţalobkyne na adresu jeho sídla, tento v dovolaní tvrdí, ţe mu doplňujúci rozsudok nebol doručený, iný doklad o jeho doručení advokátovi ţalobkyne sa v spise nenachádza, preto nemoţno konštatovať, ţe si súd splnil svoju povinnosť v zmysle § 158 ods. 2 O.s.p. a ţe došlo k právne účinnému doručeniu. 11 7 Cdo 62/2013 Nesplnenie povinnosti súdu – riadne doručiť rovnopis písomného vyhotovenia doplňujúceho rozsudku advokátovi ţalobkyne – je priamym dôsledkom, pre ktorý ţalobkyňa bola vylúčená z moţnosti uplatnenia takých procesných práv, ktorými mohla účinne ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov prvostupňového konania. Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, ţe ţalobkyňa opodstatnene namieta existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., výskyt ktorej zakladá nielen prípustnosť dovolania ale zároveň i jeho opodstatnenosť. So zreteľom na uvedené zrušil dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania a vec v zrušenom rozsahu vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto rozhodnutia a skutočnosť, ţe vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nezaoberal sa opodstatnenosťou uplatnenia iných dovolacích námietok. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  42. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  43. februára 2014 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.