← Slovensko

dovolanie obvinenej

N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 13/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí v Bratislave

  1. marca 2014 v trestnej veci obvinenej M. R. pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 5T 155/2011, o dovolaní, ktoré podala obvinená prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. E. G. H., advokátky v K., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
  2. mája 2013, sp. zn. 6To 37/2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvinenej M. R. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Trebišov z
  3. januára 2013, sp. zn. 5T 155/2011, bola obvinená M. R. uznaná za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v období od mesiaca január 2007 do mesiaca december 2010 ako starostka obce M. poberala v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ako aj so zákonom č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest odmenu vo výške 50 % z hrubej mzdy bez schválenia tejto odmeny obecným zastupiteľstvom obce, čím sa takto obohatila o sumu v celkovej výške 18 980,73 €. Okresný súd podľa § 221 ods. 2, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil za to obvinenej R. trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, výkon ktorého jej podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov. 2 3 Tdo 13/2014 Prvostupňový súd oproti obžalobe, ktorá kvalifikovala predmetný skutok ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ustálil miernejšiu právnu kvalifikáciu konania obvinenej. Krajský súd v Košiciach na podklade odvolaní podaných obvinenou a okresným prokurátorom uznesením z
  4. mája 2013, sp. zn. 6To 37/2013, podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podala obvinená R. prostredníctvom obhajkyne dovolanie z dôvodu uvedenom v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že predmetné uzneseniu krajského súdu je nezákonné, založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Poukázala na názor krajského súdu v odôvodnení dovolaním napadnutého uznesenia, podľa ktorého už nie je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, pretože v doterajšom konaní boli už vykonané všetky potrebné a dostupné dôkazy. Podľa názoru obvinenej odvolací súd týmto pokynom výrazne obmedzil rozhodovaciu právomoc súdu prvého stupňa, keďže mu nedal inú možnosť, ako rozhodnúť jediným spôsobom, t.j. v súlade s odôvodnením odvolania prokurátora. V dôsledku tohto nezákonného rozhodnutia odvolacieho súdu sa obvinená R. domnieva, že jej práva budú pravdepodobne porušené aj rozsudkom súdu prvého stupňa. Tvrdí, že v danom prípade nekonala v postavení verejného činiteľa, pretože schválenie odmeny je v kompetencii poslancov obecného zastupiteľstva. Rozhodnutie krajského súdu neobsahuje zodpovedajúce odôvodnenie, ktoré by vysvetľovalo, akými úvahami sa odvolací súd riadil pri svojom rozhodovaní, ani to ako sa vysporiadal s obhajobou obvinenej. Z týchto dôvodov obvinená R. navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyslovení porušenia zákona zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. K dovolaniu sa písomne vyjadril aj prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov, ktorý vyslovil nesúhlas s právnym názorom dovolateľky, že v tomto konkrétnom prípade nekonala v postavení verejného činiteľa. Poukázal pritom na odôvodnenie ním podaného odvolania proti pôvodnému rozsudku okresného súdu z
  5. januára 2013, sp. zn. 5T 155/
  6. Okrem 3 3 Tdo 13/2014 konštatovania, že nemôže obstáť argumentácia obvinenej týkajúca sa „verejného činiteľa“, prokurátor nenavrhol ako má dovolací súd o tomto dovolaní rozhodnúť. Predseda senátu dovolacieho súdu podľa § 378 Tr. por. dovolanie predbežne preskúmal a zistil, že dovolanie obvinenej je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por. Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. špecifikuje – konkretizuje tieto právoplatné rozhodnutia, pričom spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí. Uznesenie odvolacieho súdu, ktorým tento ruší rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vracia na nové prerokovanie a rozhodnutie (ako v posudzovanom prípade) takýmto nie je, pretože sa ním právoplatné trestné stíhanie obvineného nekončí, ale pokračuje ďalej. Odporovalo by logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom – dovolaním – bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa, ktoré nemajú povahu rozhodnutí vo veci samej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z ktorých nepochybne vyplýva, že dovolanie obvinenej bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 382 písm. f/ Tr. por.), Najvyšší súd Slovenskej republiky ho na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
  7. marca 2014 JUDr. Igor B u r g e r , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.