← Slovensko

dovolanie obvineného

N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 4/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave

  1. februára 2014 v trestnej veci obvineného J. K. , pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. J. G., advokáta v T., proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo
  2. januára 2013, sp. zn. 6To 108/2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného J. K. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Piešťany z
  3. júla 2012, sp. zn. 1T 86/2010, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave zo
  4. januára 2013, sp. zn. 6To 108/2012, bol obvinený J. K. uznaný za vinného z prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, na skutkovom základe, ţe dňa
  5. mája 2009 v čase o 23.00 hod. 42 min. na presne nezistenom mieste v sluţobnom obvode Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. po tom, čo bol sluţobne velený do vykonávanej represívno-bezpečnostnej akcie zameranej na plnenie úloh vyplývajúcich z rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v T. č. 56/2007 a následne rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. č. 34/2007 o opatreniach na zamedzenie závaţného protiprávneho konania osôb a inštruovaný k jej zameraniu, v rozpore so sluţobným zaradením a sluţobnými povinnosťami informoval osobu M. P., nar. X., bytom K., ktorá sa nachádzala na zozname záujmových osôb podľa rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v T. č. 56/2007, proti ktorým bola akcia zameraná, o umiestnení policajnej hliadky, ktorá sa pohybovala v mieste bydliska M. P., pričom mu potvrdil, ţe policajti sú tam aj kvôli nemu a teda, aby zostal doma a nikam 2 3 Tdo 4/2014 nechodil a zároveň sa s ním dohodol na schôdzke na druhý deň, kde ho mal informovať o dôvodoch prítomnosti policajtov na mieste, čím M. P. umoţnil vyhnúť sa policajnej kontrole a príslušníkom Policajného zboru zmaril vykonať sluţobný zákrok voči nemu, a týmto konaním porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície. Za to súd obvinenému uloţil podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Obvinený J. K. písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa
  6. decembra 2013 podal prostredníctvom obhajcu JUDr. J. G. proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave zo
  7. januára 2013, sp. zn. 6To 108/2012, dovolanie. V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku. K dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku obvinený uviedol, ţe podľa jeho názoru skutok ustálený v trestnom konaní nie je správne právne kvalifikovaný, pretoţe nenapĺňa všetky zákonné znaky prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Obvinený J. K. v danom prípade nevykonával právomoc verejného činiteľa. Podľa názoru obvineného, aby mohol byť povaţovaný za verejného činiteľa, nepostačuje len zistenie, ţe v čase činu bol príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky, ale musí byť splnená aj podmienka, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou (§ 128 ods. 1 Trestného zákona). Prvok právomoci a zodpovednosti musí v sebe zahrňovať vţdy prvok moci a prvok rozhodovania následne vynútiteľného štátnou mocou. 3 3 Tdo 4/2014 K dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku obvinený uviedol, ţe policajti vykonali sluţobný zákrok v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore č. 171/1993 Z. z., pretoţe v tomto prípade nebolo zistené aspoň podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu. Policajti bez splnenia zákonných podmienok chceli zameriavať pohyb vytipovaných osôb, zistiť, kde sa zdrţujú, kontrolovať ich autá. Ďalej obvinený uviedol, ţe skutková veta rozhodnutia je postavená na náhode, na domnienke, ţe M. P. chcel dňa
  8. mája 2009 v čase po 23.42 hod. ísť von na miesta pohybu policajnej hliadky. Vzhľadom na uvedené podľa názoru obvineného skutok nie je protiprávnym činom, ktorého znaky sú uvedené v § 8 Trestného zákona. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. c/ Trestného poriadku obvinený J. K. poukázal na nezákonnosť vykonania dôkazu, a to na nedostatočné odôvodnenie príkazu na odpočúvanie telefónnych hovorov vydaného Okresným súdom Trnava pod č. k. OS-TT-66-1/2009-OUS-Ntt, zo dňa
  9. apríla 2009 a OS-TT-V-110-1/2009- OUS-Ntt, zo dňa
  10. júla
  11. V tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Tdo V 3/2011, zo dňa
  12. októbra 2011 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 274/05, zo
  13. júna
  14. Zároveň obvinený upozornil na skutočnosť, ţe záznamy z odpočúvania neboli súdu predloţené kompletné. Obhajoba a ani súd nemali moţnosť oboznámiť sa s celým odpočúvaním. Dovolateľ preto navrhol, aby dovolací súd vyslovil podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvod dovolania opiera a aby podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To 108/2012, zo
  15. januára 2013 a prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý v písomnom stanovisku z
  16. decembra 2013 konštatoval, ţe sa stotoţňuje s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To 108/2013, zo
  17. januára
  18. V danom prípade obvinený J. K. konal ako verejný činiteľ v zmysle § 128 ods. 1 Trestného zákona, pretoţe v čase spáchania skutku pracoval ako 4 3 Tdo 4/2014 policajt na Obvodnom oddelení Policajného zboru V. a z titulu svojej funkcie mal prístup k inak neprístupným informáciám o pohybe policajných hliadok, a teda konal v priamej súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. V súvislosti s námietkou obvineného, či obvinený svojim konaním mohol zmariť moţný policajný zákrok, túto námietku povaţoval prokurátor za špekulatívnu a poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 3 a § 9 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Prokurátor preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku). Dospel však k záveru, ţe nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku. V poradí prvý dovolací dôvod obvineného sa týkal porušenia ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Tento dovolací dôvod je naplnený vtedy, keď rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Po preskúmaní veci dovolacím súdom, tento zistil, ţe skutková veta tak, ako bola ustálená niţšími súdmi, obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený J. K. právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Zistený skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný, pretoţe obvinený J. K. svojim konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu zneuţitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyţaduje, aby sa činu dopustil špeciálny subjekt, t.j. verejný činiteľ, a to jednou z troch taxatívne uvedených foriem konania. Z hľadiska zavinenia 5 3 Tdo 4/2014 úmysel páchateľa musí zahŕňať aj spôsobenie škody, alebo zadováţenie či uţ sebe alebo inému neoprávneného majetkového prospechu. Neoprávneným prospechom môţe byť aj neoprávnené zvýhodnenie inej osoby, ktorú páchateľ v postavení verejného činiteľa v rozpore so svojimi povinnosťami informuje o pripravovanej policajnej akcii, zameranej na odhalenie trestnej činnosti, v úmysle umoţniť tejto osobe sa vyhnúť prípadnej zodpovednosti za protiprávne konanie. O to skôr, ţe v prípade M. P. išlo o osobu uvedenú v zozname polície tzv. „záujmových osôb“. Všeobecnými podmienkami uznania osoby za verejného činiteľa na účely trestného zákona sú : a/ konkrétne postavenie, povolanie, sluţobný pomer alebo určitá funkcia osoby, b/ podieľanie sa na plnení úloh spoločnosti a štátu, c/ pouţívanie zverenej právomoci danej v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa vyţaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Pri zisťovaní obsahu pojmu „právomoc“ je potrebné vo všeobecnosti vychádzať z osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti toho - ktorého subjektu v postavení verejného činiteľa. Oprávnenia a povinnosti verejných činiteľov priznávajú a stanovujú osobitné zákony, na tom ktorom úseku verejnej správy. Ide predovšetkým o procesné normy – Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok, Správny zákon, ďalej sú to zákony stanovujúce postavenie a úlohy ozbrojených zborov a mestskej polície (konkrétne zákon o Policajnom zbore č.171/1993 Z.z.). Pojem „vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“ treba vykladať tak, ţe ide o obchádzanie uţ uvedeného zákona. Je nepochybné, ţe obvinený J. K. dňa
  19. mája 2009 konal ako verejný činiteľ a spáchal trestný čin v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. V uvedenom prípade mali príslušní policajti na základe rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru 6 3 Tdo 4/2014 v T. č.56/2007 a rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. č. 34/2007 vykonať opatrenia na zamedzenie závaţného protiprávneho konania osôb, teda vykonávali svoju právomoc v súlade s úlohami, ktoré má Policajný zbor plniť podľa zák. č. 171/1993 Z.z. Všetky zúčastnené hliadky vrátane hliadky č. 4 v zloţení K., K. dostali písomnú inštruktáţ spolu so zoznamom záujmových osôb, medzi ktorými bola aj osoba M. P.. Hliadky mali pokyn, ţe v prípade, ak by boli svedkami páchania trestnej činnosti alebo protiprávneho konania, majú zasiahnuť. Obvinený K. o policajnej akcii telefonicky informoval M. P., čím mu umoţnil vyhnúť sa policajnej kontrole príslušníkmi Policajného zboru. K námietke obvineného, ţe postup polície bol nezákonný a sluţobný zákrok bol vykonaný protiprávne, dovolací súd uvádza, ţe Policajný zbor podľa § 2 ods. 1 písm. b/, ods. 3 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v rámci svojich úloh okrem iných odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti ustanovenej zákonom, preto postup polície bol zákonný. V posudzovanej veci boli všetky dôkazy vykonané spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu a v tomto smere postupu súdov ani orgánom činných v trestnom konaní niet čo vyčítať. Obvinený J. K. v dovolaní ďalej namietal aj nezákonnosť vykonania dôkazu, ktorý spočíval v nedostatočnom odôvodnení príkazu na odpočúvanie telefónnych hovorov vydaného Okresným súdom Trnava pod č. k. Okresným súdom Trnava pod č. k. OS-TT-V- 66-1/2009-OUS-Ntt, zo dňa
  20. apríla 2009 a OS-TT-V-110-1/2009-OUS-Ntt, zo dňa
  21. júla
  22. Nedostatky podľa názoru obvineného sú v tom, ţe príkaz súdu nebol odôvodnený konkrétnymi skutkovými okolnosťami, pretoţe takéto okolnosti na vydanie príkazu neexistovali. Záznamy z odpočúvania neboli súdu predloţené kompletné. Obhajoba sa nemala moţnosť oboznámiť s celým odpočúvaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, ţe Krajský súd v Trnave sa totoţnou námietkou obvineného opakovane zaoberal. Uznesením, sp. zn. 6To 51/2011, z
  23. januára 2012 zrušil rozsudok Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T 86/2010, zo
  24. júla 2011 a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na predčasnosť rozhodnutia a prisvedčil obhajobe, pokiaľ išlo o regulérnosť produkovaného dôkazu. Okresný súd Piešťany v intenciách zrušujúceho rozhodnutia doplnil dokazovanie a opakovane vo veci rozhodol. 7 3 Tdo 4/2014 Čo sa týka námietky obvineného o nekompletných odposluchoch, najvyšší súd sa stotoţňuje s odôvodnením krajského súdu uvedenom v uznesení, sp. zn. 6To 108/2012, zo
  25. januára 2013 na str. 2, ţe táto námietka je irelevantná, pretoţe sa týka dôvodu povolenia pouţitia informačno-technických prostriedkov (ITP), ktorými sa zaoberal sudca, ktorý ITP povoľoval. Podmienky a účel odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky sú ustanovené v § 115 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku. Vzťahuje sa to aj na konanie o trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa. Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky moţno vydať, pri dôvodnom predpoklade, ţe budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Týmito skutočnosťami moţno rozumieť skutočnosti uvedené najmä v § 119 ods. 1 písm. a/ aţ písm. c/ Trestného poriadku, ak sú podstatné pre trestné konanie. Po preskúmaní predloţených spisov dovolací súd zistil, ţe súčasťou spisu je doslovný prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky zaznamenanej na základe príkazu sudcu Okresného súdu Trnava, č. p.: OS-TT-V-66-1/2009-OUS-Ntt z
  26. apríla
  27. Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č. l. 73) bol súdom riadne odôvodnený v súlade s ustanovením § 115 ods. 3 Trestného poriadku. Imanentnou súčasťou odôvodnenia je uvedenie skutkových okolností. Skutkovou okolnosťou v posudzovanom prípade bolo dôvodné podozrenie, ţe neustálený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru V. v sluţobných priestoroch budovy obvodného oddelenia na základe poţiadavky neustálených osôb vykonával prostredníctvom sluţobného počítača lustrácie motorových vozidiel v databáze informačného systému centrálnej evidencie vozidiel Policajného zboru a zistené údaje poskytoval neustáleným osobám, taktieţ tieto osoby informoval, kedy má sluţbu ktorý príslušník. Počas sluţby robil doprovod kradnutým vozidlám, čím zabezpečoval ich bezproblémový prejazd. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/,písm. g/ Trestného poriadku naplnené neboli. Pokiaľ sa týka dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo obvineného na obhajobu tým, ţe obhajoba a ani súd nemali moţnosť oboznámiť sa s celým odpočúvaním, najvyšší súd dáva 8 3 Tdo 4/2014 do pozornosti odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T 86/2010, z
  28. júla 2012 na č. l. 5, kde je okrem iného uvedené, ţe obhajca a obvinený v priebehu trestného konania nepoţiadali o oboznámenie sa s utajovanými prílohami. Obhajca tak urobil aţ na hlavnom pojednávaní dňa
  29. júla 2012 (č. l. 298), pričom uviedol, ţe z pracovných dôvodov nemal moţnosť skôr sa oboznámiť s utajovanými prílohami. Ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, zo dňa
  30. júla 2012, bola utajovaná príloha potom, čo obhajca aj obvinený podpísali vyhlásenie o mlčanlivosti, prečítaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku naplnený nebol. Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
  31. februára 2014 JUDr. Igor B u r g e r , v. r. predseda senátu Vypracovala: JUDr. Alena Šišková Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.