Obsah (8)

§ 8§ 148§ 32§ 194§ 147§ 31§ 564§ 567c

N a j v y š š í s ú d 3 Tost 5/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a

§ 8ods.

1 k § 219 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave

1. februára 2014 prerokoval sťaţnosť obţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 1T 19/1999-3578, z
2. decembra 2013 a takto r o z h o d o l :

§ 148ods.

1 písm. c/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok) sťaţnosť obţalovaného Ing. V. V. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trenčíne (ďalej len krajský súd) uznesením z 19. decembra 2013, č. k. 1T 19/1999-3578,

§ 32ods.

3 zák. č. 301/2005 Z.z. (Trestného poriadku) v znení neskorších predpisov rozhodol, ţe predseda senátu Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Jozef Mészáros a členovia senátu JUDr. Dušan Ecker a JUDr. Peter Tóth nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obţalovaného Ing. V. V. vedenej na tomto súde pod sp. zn. 1T 19/1999. Proti tomuto uzneseniu podal 30. januára 2014 obţalovaný Ing. V. V. písomnú sťaţnosť. V sťaţnosti uviedol, ţe súd procesne konal

„neplatného a neúčinného“ Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. Poukázal na to, ţe všetci traja menovaní sudcovia vyslovili svoju zaujatosť v civilnom konaní, sp. zn. 4C 216/2009, preto bola vec Krajskému súdu v Trenčíne odňatá. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. marca 1988, sp. zn. Ndt 21/88, kde na odňatie veci súdu bolo postačujúce trestné oznámenie na sudcu. Ţiada preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, 2 3 Tost 5/2014 aby

§ 194ods.

1 platného Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, zo dňa 19. decembra 2013 a rozhodol tak, ţe sudcovia senátu 1T 19/1999 sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti postupom

ustanovenia § 564 ods. 4 Trestného poriadku (zák. č. 301/2005 Z.z. účinného od 1. januára 2006) na podklade riadne a včas podanej sťaţnosti obţalovaným Ing. V. V. preskúmal

§ 147ods.

1 Trestného poriadku účinného do

1. decembra 2005 správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie tomuto predchádzajúce a zistil, ţe sťaţnosť odsúdeného nie je dôvodná. Senát Krajského súdu v Trenčíne postupoval správne a v súlade so zákonom, keď rozhodol, ţe predseda senátu JUDr. Jozef Mészáros a členovia senátu JUDr. Dušan Ecker a JUDr. Peter Tóth nie sú vylúčení z vykonávania úkonov v trestnej veci obţalovaného Ing. V. V. vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 1T 19/
2. Keďţe svoje uznesenie zákonne a správne odôvodnil, najvyšší súd uvádza, ţe s týmto postupom sa stotoţňuje a v celom rozsahu si ho osvojuje. Z písomného vyjadrenia dotknutých sudcov (č. l. 3574 aţ 3576) vyplýva, ţe títo nie sú vo veci zaujatí. V celom spisovom materiáli sa nenachádzajú ţiadne dôkazy, resp. skutočnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť pochybnosti o ich nezaujatosti.

§ 31ods.

1 Trestného poriadku účinného od

1. januára 2006 z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého moţno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Pomer sudcu k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka zákonodarca explicitne nedefinoval, ale z platnej judikatúry a ustálenej súdnej praxe vyplýva, ţe ním je najmä pomer príbuzenský, švagrovský, druha a druţky, úzko priateľský a podobne. Z dikcie slova „najmä“ vyplýva, ţe nemoţno vylúčiť ani existenciu iného pomeru spôsobilého vyvolať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti sudcu k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka. 3 3 Tost 5/2014 K osobnej zaujatosti sudcu môţe dôjsť len vtedy, ak je vzťah sudcu k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Trestného poriadku účinného od 1.januára 2006 takej vnútornej kvality a intenzity, ţe sudca nie je spôsobilý rozhodnúť nestranne a nezávisle a tento vzťah by sa takým mohol javiť aj navonok. Pomer sudcu k veci môţe spočívať napríklad v tom, ţe sám sudca alebo jemu blízka osoba boli prejednávanou vecou poškodení, alebo boli jej svedkom. Z dikcie zákona, ale aj povahy problému vyplýva, ţe prejednávanou vecou sa rozumie skutok a všetky okolnosti s ním súvisiace, pričom pomer vylúčenej osoby k veci musí mať celkove konkrétnu podobu, musí mať osobný charakter, aby mohol byť dostatočne váţnym dôvodom podmieňujúcim vznik pochybností o schopnosti takej osoby pristupovať k veci a k úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Nemôţe ísť preto o pomer abstraktnej povahy. V zmysle § 31 ods. 1 Trestného poriadku účinného od
2. januára 2006 sudcu moţno teda vylúčiť z vykonávania úkonov v konkrétnej veci len celkom výnimočne a zo závaţných dôvodov, ktoré by mu zjavne bránili rozhodnúť objektívne, nezaujato a spravodlivo v súlade so zákonom, pre jeho vzťah k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka.

§ 31ods.

4 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006 námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôţe byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné predpisy vykladá

svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi. 4 3 Tost 5/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe námietka obţalovaného nie je dôvodná vo vzťahu k predsedovi senátu JUDr. Mészárosovi. Neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré by objektívne zakladali dôvodnosť vylúčenia jeho osoby z rozhodovania danej veci. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Tost 5/2009 (ktoré obţalovaný dáva do pozornosti), vyplýva, ţe podanie ţaloby voči sudcovi nemôţe vyvolať pochybnosti o nezaujatosti konkrétneho sudcu. V opačnom prípade by mohla vzniknúť situácia, ţe obţalovaný bude podávať občianskoprávne ţaloby na kaţdého sudcu konajúceho v jeho veci a túto by preto nemohol prerokovať ţiadny súd Slovenskej republiky. Vo vzťahu k sudcom JUDr. Petrovi Tóthovi a JUDr. Dušanovi Eckerovi námietka zaujatosti tieţ nie je dôvodná. Pokiaľ títo sudcovia vyslovili v civilných veciach vedených na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 4C 197/2010, Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17 Co 188/2013, a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Nc 42/2013, a tieţ Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 14C 216/2009, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Nc 53/2012, námietku zaujatosti, tak to bolo z dôvodu priateľského vzťahu k JUDr. Jozefovi Meszárosovi ako ţalovanej strany a nie vo vzťahu k ţalobcovi Ing. V. V.. Námietka zaujatosti z dôvodov vyššie uvedených by bola dôvodná iba v tom prípade, keby predseda a členovia senátu krajského súdu konali vo veci v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku z dôvodu existencie okolností uvedených v ustanovení § 31 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006. Takéto okolnosti však v posudzovanej veci preukázané neboli. Správne a

zákona postupoval krajský súd (§ 32 ods. 6 Trestného poriadku účinného od

1. januára 2006) aj pri posudzovaní námietky zaujatosti voči predsedovi senátu JUDr. Jozefovi Mészarosovi, keď o podanej námietke nerozhodol. O tejto námietke zaujatosti bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Trenčíne z
2. marca 2009, sp. zn. 1T 19/1999, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. marca 2009, sp. zn. 5 Tost 5/
4. Pokiaľ ide o námietku uvedenú obţalovaným v sťaţnosti, ţe v posudzovanom prípade bol aplikovaný neplatný a neúčinný Trestný poriadok, táto je neopodstatnená. 5 3 Tost 5/2014 Konanie sa vedie na podklade dvoch obţalôb podaných v rokoch 1998 a 1999, teda za platnosti a účinnosti zákona č. 141/1961 Zb.

§ 564ods.

3 zák. č. 301/2005 Z.z. účinného od 1.januára 2005 (spoločné prechodné a záverečné ustanovenia) vo veciach, v ktorých bola podaná obţaloba na okresný súd pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná konanie okresný súd

doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná krajský súd

doterajších predpisov.

§ 567cods.

1 Trestného poriadku 301/2005 Z.z. účinného od 1.januára 2006 (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od

1. februára 2009) ustanovenia § 31 a § 32 sa po
2. januári 2009 pouţijú aj v konaniach

§ 564ods.

3 aţ ods. 5; ustanovenia § 30 a § 31 Trestného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2005 sa v týchto prípadoch nepoužijú. Krajský súd v Trenčíne teda postupoval zákonne a správne, keď rozhodoval o námietkach zaujatosti

Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. účinného od

1. januára
2. Vzhľadom na uvedené, námietky zaujatosti vznesené obţalovaným nie sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti predsedu senátu Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Jozefa Mészárosa a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť odsúdeného

§ 148ods.

1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 26. februára 2014 JUDr. Igor B u r g e r , v. r. predseda senátu Vypracovala: JUDr. Alena Šišková Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová