N a j v y š š í s ú d 2 Tost 2/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. René Štepánika v trestnej veci vyţiadanej osoby P. B. pre trestný čin účasti na trestnom zoskupení, organizovanej alebo ozbrojenej lúpeţi podľa artt. 416, 56, 110624 par. 1 and 625 no. 2 and 61 Trestného zákona Talianskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
- januára 2014 v Bratislave, o sťaţnosti vyţiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo
- januára 2014, sp. zn. 1Ntc 1/2014, takto r o z h o d o l : Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť vyţiadanej osoby P. B. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Na podklade návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava zo
- januára 2014, sp. zn. 2 KPt 9/14/1100, bol P. B. uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
- januára 2014, sp. zn. 1Ntc 1/2014, podľa § 15 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len EZR) vzatý do predbeţnej väzby, ktorá začala plynúť dňom
- januára 2014 od 8.20 hod. a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Na P. B. bol totiţ vydaný európsky zatýkací rozkaz z
- augusta 2013, Úradom predbeţného vyšetrovania pri trestnom súde v Bozene, sp. zn. 5128/12 R.G.N.R.-501446/13 R.GIP, pre trestné činy účasti na trestnom zoskupení, organizovanej alebo ozbrojenej lúpeţi podľa artt. 416, 56, 110624 par. 1 and 625 no. 2 and 61 Trestného zákona Talianskej republiky, za účelom jeho trestného stíhania v predmetnej trestnej veci. 2 2 Tost 2/2014 Proti uzneseniu krajského súdu o vzatí do predbeţnej väzby podal P. B. v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu sťaţnosť, ktorú aj bliţšie písomne odôvodnil. V jej odôvodnení namietal, ţe rozhodnutie o vzatí zadrţanej osoby do predbeţnej väzby je rozhodnutím fakultatívnym, ktoré okrem formálnych podmienok vyţaduje aj zistenie materiálnej podmienky, t. j. obavy zo zmarenia účelu konania o EZR, ak by sa takéto konanie viedlo na slobode. Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, či takáto materiálna podmienka existuje. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto otázkou nijako nevysporiadal. Jeho postup je treba preto povaţovať len za formalistický a teda nezákonný. V ďalšom namietal, ţe záznam o EZR (nahradzujúci samotný EZR) neobsahuje rodné priezvisko vyţiadanej osoby. Nezodpovedá preto zákonu a nemôţe slúţiť pre potreby konania o EZR. Napokon poukázal aj na to, ţe pri jeho zadrţaní v Taliansku boli porušené jeho práva, nebol prítomný tlmočník, prehliadka jeho tela a motorového vozidla bola vykonaná bez relevantného povolenia. Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z predbeţnej väzby na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosť vyţiadanej osoby nie je dôvodná. Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbeţnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokiaľ orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní nepredloţí originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyţaduje. Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadrţanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbeţnej 3 2 Tost 2/2014 väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbeţnej väzby alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní 12, nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, ţe sa zadrţaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môţe rozhodnúť o uloţení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní 13, ktorý sa pouţije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbeţnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/. V danom prípade všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby boli splnené napriek tomu, ţe v zmysle sťaţnostných námietok P. B. odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, materiálnej podmienky väzby, je celkom formalistické, arbitrárne. Vyţiadaná osoba, P. B., bol zadrţaný v Bratislave
- januára 2014 o 8.20 hod. Návrh krajského prokurátora na jeho vzatie do predbeţnej väzby bol krajskému súdu doručený
- januára 2014 o 14.20 hod., ktorý v zákonom stanovenej lehote o tomto návrhu rozhodol (
- januára 2014 o 9.39 hod., č.l. 11). Všetky formálne podmienky pre vzatie vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby, vrátane zákonných lehôt pre rozhodnutie súdom boli teda splnené. Zákonu zodpovedá aj predloţený formulár a rozsah súboru údajov v ňom uvedených, ktorý do predloţenia EZR má rovnaké účinky. Neuvedenie rodného priezviska v ňom nemá pre identifikáciu osoby v tomto prípade ţiadny význam. Ani P. B. rodné priezvisko nikde neuvádza, t. j. ani pri úkonoch trestného konania v Slovenskej republike po jeho zadrţaní. Prvostupňový súd v zmysle citovaného § 15 ods. 2 nebol viazaný dôvodmi väzby podľa § 71 Tr. por. Vzatie sťaţovateľa do väzby je plne odôvodnené potrebou zabránenia zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze. V tomto prípade materiálna podmienka väzby je daná charakterom trestnej činnosti uvedenej v EZR, ktorou má byť účasť vyţiadanej osoby na trestnom zoskupení, organizovaní lúpeţe v rôznych krajinách viacerými skutkami. Uvedené skutočnosti sú dostatočne vyjadrené aj v opise skutku, ktorý je jej kladený za vinu (čl. 8). 4 2 Tost 2/2014 Nad rámec uvedeného najvyšší súd dodáva, ţe odôvodnenosť postupu súdu podľa citovaných ustanovení zákona o EZR podporuje aj skutočnosť zistená výsluchom vyţiadanej osoby, ktorá uviedla, ţe na polícii v Talianskej republike po jeho zadrţaní
- septembra 2012 sa stretla so svojimi tieţ uţ zadrţanými známymi dvomi osobami. V tejto súvislosti treba podotknúť, ţe EZR talianskymi orgánmi bol vydaný aj na A. W. a J. K., ako to vyplýva z návrhu krajského prokurátora. Nakoniec najvyšší súd dodáva, ţe v rámci konania o EZR doţiadaný štát, Slovenská republika nie je oprávnená preskúmavať oprávnenosť trestného stíhania v Talianskej republike a zákonnosť úkonov vykonanými jej orgánmi podľa jej zákonodarstva (porušenia zákona). Táto povinnosť v plnom rozsahu ťaţí štát pôvodu (v tomto prípade Taliansku republiku) a môţe byť namietaná len v konaní pred jeho orgánmi. Na základe uvedeného preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťaţnosti vyţiadanej osoby - P. B. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
- januára 2014 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová