Obsah (17)

§ 250§ 258§ 259§ 7§ 9§ 158§ 255§ 39a§ 53§ 54§ 229§ 256§ 248§ 188§ 221§ 226§ 260

Najvyšší súd 4 To 9/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obţalovaného Mgr. Ing. Mgr. I. I. a spol., pre pokračujúci trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí

1. augusta 2010 o odvolaniach obţalovaných Mgr. Ing. Mgr. I. I., JUDr. M. K., Ing. M. M., Ing. V. M., Ing. JUDr. M. K. a jej dcéry I. K., Mgr. Ing. P. Š. a krajského prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
2. júna 2009, sp. zn. 4 T 7/2002, rozhodol t a k t o :

§ 258ods.

1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e.

§ 259ods.

1 Tr. por. vec s a v r a c i a krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 30. júna 2009, sp. zn. 4 T 7/2002, boli obţalovaní Mgr. Ing. Mgr. I. I., JUDr. M. K., Ing. M. M., Ing. V. M., Ing. JUDr. M.K. a Mgr. Ing. .P. Š.uznaní za vinných nasledovne. Obţalovaný Mgr. Ing. Mgr. I. I. v bode 4/ z prípravy na trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti spáchanej spolupáchateľstvom

§ 7ods.

1, § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., v bode 6/ z trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Tr. zák., 4 To 9/2009 2 obţalovaný JUDr. M. K. v bode 1/ z trestného činu podvodu spáchaného spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v bode 4/ z prípravy na trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti spáchanej spolupáchateľstvom

§ 7ods.

1, § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., obţalovaný Ing. M. M. bode l/ z trestného činu podvodu spáchaného spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 250 ods. l, ods. 4 Tr. zák., obţalovaný Ing. V. M. v bode l/ z trestného činu podvodu spáchaného spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 250 ods. l, ods. 4 Tr. zák., v bode 5/ z prípravy na trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti spáchanej spolupáchateľstvom

§ 7ods.

1, § 9 ods. 2, § 252 ods. l písm. a/, ods. 4 Tr. zák., obţalovaná Ing. JUDr. M. K. v bode 2/ z trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., obţalovaný Mgr. Ing. P. Š.v bode 3/ z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku

§ 255ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe 1/ obžalovaní Ing. V. M., Ing. M. M. a JUDr. M. K. vyuţijúc nesprávne rozhodnutie Daňového úradu vo Vranove nad Topľou, ktorý v rozpore so zákonom, rozhodnutím č. 3071/97 zo dňa

1. októbra 1995 zriadil záloţné právo na nehnuteľnosti patriace spoločnosti I. V., s. r. o., uvedené na liste vlastníctva č. X, presne nezisteného dňa, najskôr koncom mesiaca január 1996 vo Vranove nad Topľou, obţalovaný JUDr. K. vypracoval zmluvu o budúcej zmluve s dátumom uzavretia
2. augusta 1995 a predmetom zmluvy bol odpredaj nehnuteľností spoločnosťou I. V., s. r. o., H., Vranov nad Topľou, zastúpená namiesto konateľa M. K. obţalovaným Ing. V.M., spoločnosti S. V., s. r. o., H., Vranov nad Topľou, zastúpenú konateľom obţalovaným Ing. M. M., na ktoré sa vzťahovalo ono záloţné právo Daňového úradu vo Vranove nad Topľou. 4 To 9/2009 3 V tejto zmluve bola stanovená zmluvná pokuta 0,5 % z kúpnej ceny za kaţdý aj začatý deň omeškania, ak kúpnopredajná zmluva nebude uzatvorená do troch dní odo dňa obdrţania výzvy na uzavretie zmluvy, najneskôr
3. novembra 1995 s dátumom
4. októbra 1995 podpísal v mene S. V., s. r. o., obţalovaný Ing. M. výzvu na uzavretie zmluvy. K uzavretiu zmluvy došlo aţ
5. júna 1996 a k zaplateniu kúpnej ceny započítaním zmluvnej pokuty ako pohľadávky po tom, čo daňový úrad zrušil obmedzenia vytvorené záloţným právom, a tak potom rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3 Co 159/1997 zo dňa
6. septembra 1997 získali nárok na 43 265 591 Sk (1 436 154,50 eur) s príslušenstvom, (17,6 % úrok od
7. januára 1997 a trovy konania 179 550 Sk), pričom sa pokúšali získať nárok na 57 687 455 Sk (1 914 873 eur) s príslušenstvom. 2/ obžalovaná Ing. JUDr. M. K. ako súdna exekútorka poverená Okresným súdom Vranov nad Topľou v úmysle zabezpečiť inému prospech veľkého rozsahu v exekučnej veci sp. zn. Ex 4576/97 oprávneného X, a. s., Vranov nad Topľou, proti povinnému Slovenská republika – Ministerstvo financií na vymáhanie pohľadávky vo výške 43 265 591 Sk, s príslušenstvom vydala dňa
8. októbra 1998 exekučný príkaz sp. zn. Ex 4575/97-114 na predaj cenných papierov z účtu Ministerstva hospodárstva, a to akcií desiatich emitentov v celkovej hodnote takmer šesť miliárd korún. Na základe tohto exekučného príkazu bol dňa
9. októbra 1998 v X, a. s., pracovisko Prešov, realizovaný prevod 647 akcií spoločnosti T., a. s., v celkovej hodnote 2 184 762 000 Sk tak, ţe z účtu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky boli prevedené na vopred vybraných nadobúdateľov za neprimerane nízku cenu, 58 157 000 Sk, viedla teda exekúciu v rozpore s Exekučným poriadkom a Občiansko-súdnym poriadkom na majetok iného neţ povinného, bez správneho ocenenia akcií a v neprimeranom rozsahu, čím spôsobila, ţe ku škode Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bolo v rozpore so zákonom prevedených 647 akcií spoločnosti T. v hodnote 2 184 762 000 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 72 520 812,59 eur, za sumu 58 157 000 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 1 930 458,74 eur. 3/ obžalovaný Mgr. Ing. P.Š. 4 To 9/2009 4 ako maklér obchodníka s cennými papiermi spoločnosti C.S., o. c. p., a. s., realizujúci predaj cenných papierov

komisionárskej zmluvy so súdnou exekútorkou Ing. K. zo dňa

1. septembra 998 a jej exekučného príkazu č. Ex 4575/97 zo dňa
2. októbra 1998, dal dňa
3. októbra 1998 v rozpore so zákonom o cenných papieroch č. 600/92 Zb. Stredisku cenných papierov, a. s., pracovisko Prešov, pokyn na prevod 647 akcií v celkovej hodnote 2 184 762 000 Sk, spoločnosti T., a. s., Bratislava, z účtu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na vopred vybraný okruh nadobúdateľov tak, ţe previedol: 110 akcií na T., s. r. o., v cene 85 000 Sk za jednu akciu, 86 akcií na Ing. T. K. v cene 92 000 Sk za jednu akciu, 46 akcií na M.K. v cene 95 000 Sk za jednu akciu, 98 akcií na B., a. s., v cene 88 000 Sk za jednu akciu, 100 akcií na C. ., a. s., v cene 89 000 Sk za jednu akciu, 125 akcií na C., a. s., v cene 91 000 Sk za jednu akciu, 82 akcií na M. Š. v cene 93 000 Sk za jednu akciu, aj keď v tom čase nominálna cena akcie bola 1 000 000 Sk a skutočná cena akcie bola 2 814 000 Sk a povinným v tejto exekúcii bola Slovenská republika – Ministerstvo financií, čím spôsobil, ţe ku škode Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bolo 647 akcií v celkovej hodnote 2 184 762 000 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 72 520 812,59 eur, prevedených na účet uvedených akcionárov za sumu 58 157 000 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 1 930 458,74 eur, 4/ obžalovaní Mgr. Ing. Mgr. I. I. a JUDr. M. K. v mesiacoch november a december 1998 obţalovaný Mgr. Ing. Mgr. I. I. ako splnomocnenec siedmych majiteľov 647 akcií spoločnosti T., a. s., Bratislava, spolu 4 To 9/2009 5 s obţalovaným JUDr. M. K., vediac o tom, ţe akcie boli získané trestným činom, rokovali v Bratislave so zástupcami kanadskej spoločnosti T. o predaji týchto akcií za cenu 20 000 000 USD, k realizácii uţ pripravenej kúpnopredajnej zmluvy však nedošlo z dôvodu, ţe S., a. s., previedlo akcie späť na účet Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, 5/ obžalovaný Ing. V. M. dňa 9. októbra 1998 ako zástupca spoločnosti B., a. s., nadobudol na jej účet 98 akcií spoločnosti T., a. s., ktoré boli získané trestným činom podvodu, na spáchaní ktorého sa sám podieľal a tieto akcie chcel prostredníctvom obţalovaného Mgr. Ing. I. predať do zahraničia s úmyslom získať majetkový prospech vo výške 275 772 000 Sk, čo

konverzného kurzu činí 9 153 953,40 eur, k predaju akcií však nedošlo, 6/ obžalovaný Mgr. Ing. Mgr. I. I. ako člen predstavenstva akciovej spoločnosti C. S. V., a. s., Košice, v roku 1996 v úmysle získať prospech veľkého rozsahu vylákal od Poľnobanky, a. s., Bratislava, sumu 49 470 000 Sk tak, ţe po predchádzajúcich rokovaniach s predstavenstvom Poľnobanky, a. s., Bratislava, dohodli zmluvné podmienky emisie dlhopisov spoločnosti C. , a. s., za účelom nákupu šijacích strojov a posilnenia prevádzkového kapitálu. Následne po podpísaní mandátnej zmluvy medzi C. , a. s., a Poľnobankou, a. s., v Bratislave, dňa

1. januára 1996 Poľnobanka, a. s., poukázala dňa
2. októbra 1996 peňaţné prostriedky vo výške 49 470 000 Sk na bankový účet C., a. s., tieto prostriedky však obţalovaný pouţil v rozpore s deklarovaným účelom a schváleným prospektom emitenta tak, ţe uţ
3. októbra 1996 vo Vranove nad Topľou podpísal zmluvu o tichom spoločenstve so spoločnosťou T,– Ing. V, M,, L. L. M., O. – H., a. s., Košice, a na tieto subjekty previedol prostriedky poskytnuté Poľnobankou, a. s., vo výške 49 470 000 Sk, ktoré prostriedky v zmysle mandátnej zmluvy Poľnobanke nevrátil, čím jej spôsobil škodu vo výške 49 470 000 Sk, čo v prepočte

konverzného kurzu činí 1 642 103,67 eur. Za to boli obţalovaným uloţené nasledovné tresty. 4 To 9/2009 6 Obžalovanému Mgr. Ing. Mgr. I. I.

§ 250ods.

4 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

§ 39aods.

3 Tr. zák. súd obţalovaného na výkon uloţeného trestu zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 53ods.

1 Tr. zák. mu súd uloţil aj peňaţný trest 30 000 eur (tridsaťtisíc eur) a

§ 54ods.

3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil obţalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Obžalovanému JUDr. M. K.

§ 250ods.

4 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

§ 39aods.

3 Tr. zák. súd obţalovaného zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 53ods.

1 Tr. zák. mu súd uloţil aj peňaţný trest 30 000 eur (tridsaťtisíc eur) a

§ 54ods.

3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Obžalovanému Ing. M. M.

§ 250ods.

4 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

§ 39aods.

3 Tr. zák. súd obţalovaného na výkon uloţeného trestu zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 53ods.

1 Tr. zák. mu súd uloţil aj peňaţný trest 20 000 eur (dvadsaťtisíc eur) a

§ 54ods.

3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil obţalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Obžalovanému Ing. V. M.

§ 250ods.

4 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov. 4 To 9/2009 7

§ 39aods.

3 Tr. zák. súd obţalovaného na výkon uloţeného trestu zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 53ods.

1 Tr. zák. mu súd uloţil aj peňaţný trest 30 000 eur (tridsaťtisíc eur) a

§ 54ods.

3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil obţalovanému náhradný trest odňatia slobody 10 (desať) mesiacov. Obžalovanej Ing. JUDr. M. K.

§ 158ods.

2 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

§ 39aods.

2 písm. a/ Tr. zák. súd obţalovanú na výkon uloţeného trestu zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému Mgr. Ing. Mgr. P. Š.

§ 255ods.

2 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 10 (desať) mesiacov.

§ 39aods.

2 písm. a/ Tr. zák. súd obţalovaného na výkon uloţeného trestu zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 229ods.

1 Tr. por. súd poškodených Ministerstvo financií Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Štefanovičova č. 5, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Mierová č. 19, UniCredit Bank Slovakia, a. s., so sídlom Bratislava, Šancová l/A, s nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach. Proti tomuto rozsudku včas podali odvolania všetci obţalovaní, dcéra obţalovanej Ing. JUDr. M. K. I. K. a v neprospech obţalovaných voči výrokom o trestoch krajský prokurátor. V písomných odôvodneniach odvolaní podaných sčasti samostatne, sčasti prostredníctvom obhajcov obţalovaní a dcéra obţalovanej I. K. namietli výroky o vine a treste. V podstate zhodne konštatovali, ţe trestné stíhanie nebolo vykonané v súlade so zákonom, pretoţe vyšetrovateľ i súd prvého stupňa pri objasňovaní veci porušili viaceré 4 To 9/2009 8 ustanovenia Trestného poriadku. Krajský súd na hlavnom pojednávaní nezistil náleţite skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 2 ods. 5 Tr. por.), neprihliadol k dôkazom, ktoré svedčia v ich prospech a vykonané dôkazy nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 2 ods. 6 Tr. por. V dôsledku tohto nesprávneho postupu im súd prvého stupňa imputoval úmysel spáchať trestné činy, z ktorých boli uznaní za vinných a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 125 Tr. por., je nezrozumiteľné a nevyplýva z neho, ako sa súd vyrovnal s ich obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a tvorí len súhrn pravdepodobných domnienok. Trestné činy, ktoré mali spáchať (subjektívna a objektívna stránka) vykonanými dôkazmi spoľahlivo preukázané neboli, a preto výroky o ich vine sú minimálne predčasné. Obţalovaný Mgr. Ing. Mgr. I. I. podrobne namietol chyby trestného stíhania v štádiu prípravného konania a hlavného pojednávania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzali a ktoré vo svojich dôsledkoch spôsobili jeho nezákonnosť. Poukázal na to, ţe neboli dodrţané ustanovenia Trestného poriadku upravujúce právo obvineného na obhajobu, na oboznámenie s výsledkami vyšetrovania a priebeh hlavného pojednávania. Vyšetrovateľ do spisu nezaradil dôkazy osobnej a vecnej povahy, ktoré boli získané v prípravnom konaní. Postupoval tak napriek tomu, ţe ich vplyv na obhajobu obţalovaných nemohol predvídať, v spise chýba viac ako 1800 strán, pričom mu neprislúcha právo rozhodovať, ktorý z dôkazov bude zo spisu vyradený. Takýto postup je popretím základných atribútov spravodlivého procesu a vo svojich dôsledkoch zakladá jeho nezákonnosť a neústavnosť. Vytkol, ţe zákonné podmienky pre pribratie Ing. Š. K. ako znalca do konania splnené neboli a nebol daný zákonný dôvod na výmenu uţ skôr do konania pribratej znalkyne Ing. J. T.. V čase pribratia Ing. Š. K. do konania boli uţ v zozname znalcov a tlmočníkov v daných odboroch zapísaní viacerí znalci. Poukázal na časový nesúlad jednotlivých úkonov v postupe pribratia znalca, správnosť a úplnosť podaných znaleckých posudkov ako i to, ţe znalec bol do konania pribratý ako fyzická osoba, ale podaný posudok je opatrený pečiatkou znalecký ústav h. z. s. r. o. Za nesprávny povaţoval aj postup krajského súdu, ktorý neumoţnil obţalovaným na hlavnom pojednávaní klásť znalcovi otázky, ktoré nemali kapciózny ani sugestívny charakter a boli zamerané len na odstránenie rozporov, nejasností a neúplností podaných znaleckých posudkov. Zmyslom 4 To 9/2009 9 kladených otázok bolo tieţ overenie odbornej spôsobilosti Ing. Š. K. a dodrţanie ustanovení Trestného poriadku pri jeho pribratí do konania ako znalca. Namietol, ţe krajský súd opakovane vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obţalovaných napriek tomu, ţe zákonné podmienky pre takýto postup splnené neboli. Prvostupňový súd porušil zákon tieţ v tom, ţe na hlavnom pojednávaní 23. júna 2009 ho pred výsluchom nepoučil o jeho právach.

jeho názoru, pri posudzovaní a hodnotení vykonaných dôkazov bolo potrebné vychádzať z toho, ţe od začiatku trestného stíhania v roku 1998 existovala enormná snaha štátnych orgánov o jeho zastrašenie, pretoţe spolu s ďalšími akcionármi na základe právoplatne skončenej exekúcie získal akcie akciovej spoločnosti T. Napriek tomu, ţe voči nemu boli začaté trestné stíhania vo viacerých veciach (obchodovanie s devízovými prostriedkami, podvod voči M. M. Ltd, sprenevera, poškodzovanie veriteľa a ďalšie) obţaloba v nich podaná nebola. Vyšetrovateľ viedol trestné stíhanie voči nemu pre šestnásť skutkov, ale pri oboznamovaní so spisovým materiálom mu bolo oznámené, ţe v týchto veciach prokurátor obţalobu nepodá. Uţ v tomto štádiu trestného stíhania namietal neúplnosť spisového materiálu, pretoţe v ňom chýbali dôkazy svedčiace v jeho prospech. Ide o svedecké výpovede M. Š., prostredníctvom ktorého mal spáchať podvod voči spoločnosti A., JUDr. B. K., podnikovej právničky spoločnosti S.V., s. r. o., ktorá vyhotovila dodatok číslo 1 k zmluve o budúcej zmluve, JUDr. P. P., vedúceho pracovnej skupiny S., ktorá bola ustanovená na preskúmanie zákonnosti prevodu akcií, jej stanovisko k exekúcii akciovej spoločnosti T., výpoveď JUDr. J. S. a ďalšie listinné dôkazy. Na začiatku roku 2001 prokuratúra vytvorila nový skutok, ţe v roku 1995 sa zločinecká skupina rozhodla získať akcie akciovej spoločnosti T. a za tým účelom vyuţijúc pochybenie daňového úradu vo Vranove nad Topľou antidatovala zmluvu o budúcej zmluve. Prostredníctvom súdov získala pohľadávku a za pomoci exekútorky, obchodníka s cennými papiermi, pracovníka podniku výpočtovej techniky a sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou získala akcie akciovej spoločnosti T.. 4 To 9/2009 10 K tomu však bolo potrebné nájsť nejaké prepojenia a tak vyšetrovateľ poţiadal kriminalistický a expertízny ústav o podanie odborného vyjadrenia na zodpovedanie otázky, kto dopísal dátum na splnomocnení pre Ing. V.M. I keď existoval originál tohto splnomocnenia, kriminalistickému a expertíznemu ústavu bola na skúmanie predlţená fotokópia. Napriek tomu, ţe ţiadali grafologický posudok na posúdenie originálu, vyšetrovateľ tento návrh na doplnenie dokazovania odmietol, hoci svedok JUDr. J. S.potvrdil, ţe plnomocenstvo podpísal on a tieţ dopísal dátum na plnomocenstve. Dňa

1. augusta 2001 na základe ţiadosti obţalovaného vyšetrovateľ poţiadal o podanie odborného vyjadrenia kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru s tým, bol predloţený uţ originál plnej moci. Z podaného vyjadrenia je zrejmé, ţe text na plnej moci nevykazuje znaky po pozmeňovaní a inak zostávajú v platnosti predchádzajúce závery, ţe obţalovaný Mgr. Ing. Mgr. I. I. je najpravdepodobnejšou osobou, ktorá mohla dopísať dátum na plnomocenstve. Hoci sa v odôvodnení prvostupňového rozsudku uvádza, ţe nie je jasné, kedy bol dátum na plnej moci dopísaný, v advokátskej praxi je beţné, ţe text je vyhotovený bez uvedenia dátumu, ktorý sa doplní aţ v deň podpisu listiny oprávnenou osobou. Od júla 1995 začal svedok J. K. samostatne podnikať. Z tohto dôvodu a pre zabezpečenie chodu spoločnosti I. bol JUDr. J.S. poverený pripraviť zmenu konateľov v obchodnom registri a aj plnú moc pre nového konateľa Ing. V. M. Vyšetrovateľ
2. augusta 2000 vydal uznesenie o spojení veci ohľadne všetkých obvinených, dátum antidatoval a uznesenie nedoručil ţiadnemu z obvinených. K dôkazom, o ktoré súd prvého stupňa oprel výrok o vine obţalovaných v bode 1/ napadnutého rozsudku, uviedol nasledovné. Výpovede svedkýň Ing. D. J. a Ing. E. N. boli na hlavnom prečítané napriek tomu, ţe v prípravnom konaní neboli vykonané v súlade so zákonom, a preto ich ako dôkaz pouţiť nemoţno. 4 To 9/2009 11 Súd prvého stupňa tieţ pochybil, keď dokazovanie nevykonal aj prečítaním pripojeného spisu ČVS: KÚV 54/2000-98, kde svedok Ing. J. K. vypovedal inak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Nesprávne je aj konštatovanie, ţe
3. decembra 1995 podpísal ţiadosť S. o úver. Právo podpisovať za S. nikdy nemal a nič za ňu nepodpísal. S. V., s. r. o., nikdy Slovenskú sporiteľňu, pobočka Pezinok, o úver neţiadala a ani úverovú zmluvu neuzavrela. Úverovú zmluvu podpísala S. – T. V., s. r. o.,
4. januára 1996, ktorú zastupoval a podpísal za ňu Ing. V. M. Z uvedeného je zrejmé, ţe súd prvého stupňa nesprávne spája rôzne fakty a účelovo zavádza. S. V., s. r. o., a I., s. r. o., nemali rovnakých vlastníkov. Spoločnosť I., s. r. o., nemala záujem vstúpiť do spoločného podniku, preto chcela halu odpredať a z toho dôvodu rokovala s Belgickou spoločnosťou J. – V. Napriek tomu, ţe zmluva s touto spoločnosťou sa v spisovom materiáli nachádzala, bola z neho vybratá a súd návrh na vypočutie zástupcov uvedenej spoločnosti zamietol. Záujem o vstup zahraničného subjektu do spoločnosti potvrdzujú aj návštevy belgickej spoločnosti. Hoci svedok Ing. M. H., riaditeľ S. V., s. r. o., o kúpe nehnuteľnosti Slovenkou informovaný nebol, pripravovaný vstup zahraničného subjektu do spoločnosti potvrdil. Z rovnakých dôvodov ako u svedkýň Ing. D. J. a Ing. E. N., obţalovaný namietol nesprávny postup súdu v súvislosti s prečítaním svedeckých výpovedí A. K. a E. T. Na hlavnom pojednávaní
5. mája 2008 súd prvého stupňa prečítal výpovede svedkyne A. K. z č. l. 164-165 zo zväzku T. 1, hoci vtedy svedkyňa vypovedala v štádiu, keď sa viedlo trestné stíhanie „vo veci“. Prvostupňový súd nevykonal dokazovanie čítaním ďalších jej výpovedí, ktoré sa nachádzajú v spise na č. l. 166-167, č. l. 455-456, č. l. 513-524 zo zväzku T.1A. Rovnako nesprávne postupoval aj pri čítaní výpovede svedkyne E. T., keď prečítal jej výpoveď len zo štádia trestného stíhania „vo veci“. Neprečítal ďalšie výpovede svedkyne z č. l. 161-163, z č. l. 450-460, z č. l. 533-538 zo zväzku T. l A. Z týchto dôvodov, ale aj so zreteľom na to, ţe svedkyne si s odstupom 15 rokov nemohli spomenúť na všetky súvisiace okolnosti, bolo prečítanie uvedených svedeckých výpovedí dôleţité. Týmto skutočnostiam súd prvého stupňa nevenoval náleţitú pozornosť. 4 To 9/2009 12 Súd nevyhodnotil správne ani výpoveď svedkyne I. M. z Obvodného úradu ţivotného prostredia vo Vranove nad Topľou, ktorá okrem iného uviedla, ţe bolo moţné predpokladať, aké ďalšie orientačné číslo nasleduje a ţe nevie, ale moţno predpokladať, ţe komplex budov mal uţ predtým pridelené číslo, ale to nevie presne. Prvostupňový súd nesprávne postupoval aj pri hodnotení výpovedí svedkov J. K. a JUDr. B. K. Nevysporiadal sa tieţ s otázkou, prečo o popisné číslo poţiadala S. V., s. r. o., ak predmetom zmluvy o budúcej zmluve mala byť nehnuteľnosť patriaca spoločnosti I., s. r. o., Spoločná ţiadosť z
6. januára 1995 dokazuje, ţe toto rozhodnutie o pridelení súpisného čísla potrebovali na zápis do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie o určení súpisného a orientačného čísla pre subjekty S. V., s. r. o., a I. V., s. r. o., vydané nebolo, čo Mestský úrad vo Vranove nad Topľou dvakrát potvrdil. Súd sa náleţitým spôsobom nevysporiadal ani s dodatkom č. 1 zmluvy o budúcej zmluve, ktorý je opatrený pečiatkou Daňového úradu vo Vranove nad Topľou. Ak ho pri výkone daňovej kontroly mali jej pracovníci
7. decembra 1995 k dispozícii, je zrejmé, ţe museli mať aj zmluvu o budúcej zmluve z
8. augusta
9. Pochybením zo strany súdu tieţ bolo, ţe na hlavnom pojednávaní neoboznámil rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. M Cdo 2/99 z
10. februára 2001 a rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 159/07, v ktorých sa konštatuje, ţe exekúcia sa stala právoplatnou a vykonateľnou a sťaţovateľ (spoločnosť T., s. r. o.) nadobudol akcie akciovej spoločnosti T. v exekúcii a stal sa vlastníkom akcií. Týmito rozhodnutiami bolo preukázané, ţe exekúcia prebehla v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a vzhľadom na § 61 Exekučného poriadku návrat do pôvodného stavu nie je moţný. Ak krajský súd ako súd prvého stupňa citované rozhodnutia nerešpektoval, nemoţno hovoriť o súdnom, ale inkvizičnom procese. Súd prvého stupňa spornosť nadobudnutia akcií vidí v tom, ţe exekučný titul, ktorý bol podkladom pre začatie exekúcie bol získaný podvodom. Ani toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretoţe všetky civilné konania, všetky argumenty ohľadne antidatovania zmluvy skúmali a sa s nimi vysporiadali. 4 To 9/2009 13 Ku skutku v bode 4/ napadnutého rozsudku obţalovaný v odvolaní poukázal na nasledovné skutočnosti. Krajský súd oproti obţalobe právnu vetu upravil o slovo úmyselne a „aby majetok, ktorý pochádza z trestného činu“ upravil na „aby vec značnej hodnoty, ktorá je príjmom z trestnej činnosti“. Postupoval tak zrejme preto, ţe § 252 ods. 1 Tr. zák. účinný do
11. augusta 1999 v skutkovej podstate uvádza vec a nie majetok, majetkové právo, akcie či peniazmi oceniteľné zápisy. Z toho je zrejmé, ţe v čase, keď mal trestný čin spáchať, neboli akcie spôsobilým objektom, s ktorým zákon účinný v tom čase spájal naplnenie skutkovej podstaty trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Akcie emitenta v tom čase boli v zaknihovanej podobe, predstavujúcej elektronický zápis. Z toho dôvodu, akékoľvek nakladanie s akciami ako cenným papiermi do
12. augusta 1999 nebolo moţné posúdiť ako trestný čin. Pri úvahe o právnom posúdení jeho konania mal súd dôsledne aplikovať ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák. a prihliadnuť na pojem akcie, ktorý je uvedený v § 2 ods. 1 zákona o cenných papieroch. Hoci sa súd prvého stupňa v rozsudku odvoláva na konvenciu o praní, vyhľadávaní, zadrţiavaní a konfiškácii výnosov zo zločinu, táto do právneho poriadku Slovenskej republiky bola inkorporovaná s účinnosťou po
13. auguste 1999, teda aţ po údajnom spáchaní skutku. Moţno preto vysloviť, ţe v konaní, ktorého sa mal dopustiť chýba jeden zo zákonných znakov skutkovej podstaty predmetného trestného činu a pri absencii čo i len jedného jej obligatórneho znaku, vyvodenie trestnej zodpovednosti neprichádza do úvahy. Za vinu sa mu kladie, ţe úmyselne vytváral podmienky na to, aby vec značnej hodnoty, ktorá je príjmom z trestnej činnosti previedol na iného. K naplneniu tohto pojmového znaku nemohlo vôbec dôjsť, pretoţe v napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa sám uvádza, ţe akcie T. obţalovaní, ani iné osoby nezískali, resp., ţe zo štátu na iné osoby neprešli. Takýto záver súdu prvého stupňa vylučuje moţnosť prípravy k predmetnému skutku, nakoľko ak obţalovaný chcel previesť akcie, ktoré neboli vo vlastníctve obţalovaných a iných osôb, potom nemohol legalizovať predmet, ktorý bol vo vlastníctve štátu a nemôţe mať charakter príjmu z trestnej 4 To 9/2009 14 činnosti. Nemohol teda objektívne vyvolať následok, ktorý sa mu kladie za vinu a nemohol legalizovať niečo, čo bolo legálne nadobudnuté, čo s konečnou platnosťou, ako je uţ vyššie konštatované potvrdil exekučný súd v rozsudku sp. zn. M Cdo 2/99 a ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 159/
14. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti je potrebné, aby páchateľ svojím konaním naplnil aj pohnútku, teda aby pripravoval podmienky, kedy u príjmu alebo veci získanej z trestnej činnosti moţno zakryť jej pôvod v trestnom čine alebo jeho určení. Pre naplnenie subjektívnej stránky sa vyţaduje, aby páchateľ vedel o právnom pôvode, pouţití alebo určení legalizovaného príjmu alebo veci. Súd prvého stupňa naplnenie subjektívnej stránky v jeho konaní odôvodnil aj tým, ţe v rokoch 1995-1996 ovládal spoločnosti I. V., s. r. o., a S. V., s. r. o., a ţe I. V., s. r. o., postúpil neskôr svoju pohľadávku na spoločnosť C., a. s., a ţe v spoločnostiach, ktoré nadobudli akcie akciovej spoločnosti Transpetrol existujú personálne a rodinné vzťahy, ţe obţalovaný je znalý práva, zastupoval všetkých akcionárov, bol spoločníkom vo všetkých zainteresovaných firmách a akcie sa snaţil odpredať za cenu podstatne vyššiu ako bola ich nadobúdacia cena a tieţ existenciou listu adresovaného Petrovi. Tieto úvahy krajského súdu označil za nesprávne, pretoţe neskúmal skutočný stav v týchto spoločnostiach v rokoch 1995-1996 a len sa stotoţnil s údajmi uvedenými obţalobou, pochádzajúcimi z roku
15. Krajský súd povaţuje za podozrivé aj to, ţe spoločnosti S. V., s. r. o., a I. V. s. r. o., vznikli v ten istý deň a konštatuje, ţe obe spoločnosti v podstate ovládal obţalovaný. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé a nevedno, či ide o úmyselné zavádzanie, nedopatrenie alebo neznalosť základných právnych noriem. Hoci súd v napadnutom rozsudku uvádza, ţe „ T., a. s.“ bola spoločnosť s akciami na doručiteľa a hlavným akcionárom bol Mgr. Ing. Mgr. I. I. v čase, keď mal byť skutok spáchaný, zákon o cenných papieroch akcie na doručiteľa nepoznal. 4 To 9/2009 15 Nepresvedčivý a nepreskúmateľný je rozsudok aj v časti, v ktorej uvádza tzv. účelové zahmlievanie, t. j., ţe oprávnená strana I. V., s. r. o., postúpila svoju pohľadávku
16. júla 1998 spoločnosti C., a. s. Ak mal krajský súd za to, ţe vedel, ţe akcie akciovej spoločnosti T. boli v procese exekúcie získané trestným činom, potom je potrebné mať na zreteli, ţe k postúpeniu pohľadávky došlo
17. júla 1998 a akcie akciovej spoločnosti T. boli zexekvované
18. októbra
19. Trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti môţe objektívne nastať aţ potom, čo sa trestný čin stal, preto postúpenie pohľadávky
20. júla 1998 nemôţe byť dôkazom preukazujúcim jeho úmysel. Postúpenie pohľadávky súd prvého stupňa povaţuje za dôkaz o tom, ţe vedel, ţe vykonanie exekúcie voči inému ako je Ministerstvo financií Slovenskej republiky nie je legálne. Správnosť tohto záveru vyvracajú rozhodnutia Krajského súdu v Ţiline zo
21. februára 2003, sp. zn. 4 T 1/2003, a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
22. augusta 2003, sp. zn. 3 To 47/03, z ktorých vyplýva, ţe povinným je Slovenská republika a je jedno, kto pohľadávku spravuje. V súvislosti s personálnymi a rodinnými previazanosťami, na ktoré poukázal prvostupňový súd ako na jeden z ďalších nepriamych dôkazov o tom, ţe o trestnom čine vedel, uviedol, ţe sa jedná o veľmi vzdialené príbuzenské vzťahy jeho, respektíve jeho manţelky so svedkami MUDr. K. a Ing. P. G. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je moţné zistiť, o ktoré dôkazy opiera súd prvého stupňa tvrdenie, ţe mal vedomosť o tom, ţe akcie boli získané trestným činom. Tomáš Matúš nikdy nebol konateľom spoločnosti C., a. s., M. I. nebola nikdy štatutárom C. . – F, a. s., a nikdy nebol akcionárom spoločnosti C. – S., a. s., a toto tvrdenie napadnutého rozsudku označil za zavádzajúce. Obţalovaný poukázal aj na to, ţe spoločníkom I. V., s. r. o., od
23. septembra 1998 bol T., a. s., v likvidácii a M. L., ktorý kúpou väčšinového podielu spoločnosti zmenil obchodný názov na L., s. r. o., a v T., a. s., bol akcionárom, ale nie rozhodujúcim, či určujúcim. V S.V., s. r. o., boli spoločníkmi od
24. septembra 1998 4 To 9/2009 16 spoločníkmi T. – T., s. r. o., a T. v likvidácii – podiel v T. – T., s. r. o., vlastnila C. a. s. – 100 % - ný podiel. Tvrdenia súdu prvého stupňa, ţe v roku 1998 ovládal I. V., s. r. o., a S. V., s. r. o., označil za nepravdivé. Ak prvostupňový súd vypustil jeho konanie v bode 1/ napadnutého rozsudku zrejme nepostrehol, ţe mu dokazuje vinu v procese exekúcie, v ktorej I. a S. neboli zúčastnenými osobami a do exekúcie nezasahovali. Bolo úlohou súdu vykonaným dokazovaním preukázať, ţe vedel o protiprávnom konaní exekútorky, makléra, pracovníka výpočtovej techniky či sudkyne. Mal vedomosť o tom, ţe akcie boli nadobudnuté v exekúcii, ale proti tejto nikto nič nenamietal. Prvé mimoriadne dovolanie voči exekúcii podal generálny prokurátor
25. decembra 1998 a najvyšší súd dovolanie rozsudkom M Cdo 2/99 zamietol. Mimoriadneho valného zhromaţdenia spoločnosti T., a. s., s ostatnými akcionármi
26. novembra 1998 sa zúčastnil preto, ţe bol naň pozvaný a nemal dôvod pochybovať o legálnosti nadobudnutia akcií. Zákonnosť nadobudnutia akcií v exekúcii potvrdila aj právna analýza advokátskej kancelárie, a preto konal v dobrej viere, ţe exekúcia prebehla v súlade so zákonom. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tieţ neobjasnil, prečo snaha predať akcie „je nekalým úmyslom“. Základným princípom trhovej spoločnosti je zisk, ktorý je zaloţený na lacnom nákupe a drahom predaji, čo bez ďalšieho nemoţno povaţovať za naplnenie subjektívnej stránky trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Pokiaľ súd prvého stupňa jeho vedomosť o pôvode akcií odvodzuje aj z listu adresovaného zjavne Ing. P. G., namietol spôsob, ktorým bol list získaný a jeho pouţitie ako dôkaz. Tento dôkaz bol zadováţený odcudzením z motorového vozidla, a preto ide o dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom. Odhliadnuc od uvedeného ani tento list nepreukazuje jeho vedomosť o nezákonnom získaní akcií. Deklaruje len záujem akcie odpredať, čo samo osebe trestnú zodpovednosť 4 To 9/2009 17 nezakladá. Naopak, ţe akcie boli získané zákonným spôsobom je preukázané desiatkami právoplatných rozhodnutí, ktoré boli vydané v občianskoprávnom konaní. Vo vzťahu ku skutku v bode 6/ napadnutého rozsudku poukázal na tieto skutočnosti. Obvinenie
27. júla 1996 bolo voči nemu vznesené pre trestný čin poškodzovania veriteľa

§ 256ods.

1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. a pre trestný čin sprenevery

§ 248ods.

1, ods. 4 Tr. zák. a 11. apríla 2001 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu

§ 250Tr.

zák. V súvislosti s týmto uznesením o vznesení obvinenia bol predvolaný na výsluch. Vyšetrovateľ ho vyzval, aby sa k obvineniu vyjadril, čo aj urobil. (výpoveď na č. l. 608-612 zv. 1 T.). Tá istá zápisnica je priloţená aj v časti zväzku Poľnobanka B č. l. 482-

1. Zápisnica z
2. júla 2001 je doloţená pri dvoch osobitných trestných činoch. Na tretej strane chýba podpis obţalovaného, pričom tretia strana je vytlačená na laserovej tlačiarni, rovnako ako aj časť štvrtej strany pričom je evidentné, ţe tretia strana je vytlačená na inej tlačiarni ako strana štvrtá. Zároveň je jasné, ţe prvú časť štvrtej a piatu a šiestu stranu zápisnice napísal vyšetrovateľ na písacom stroji. Je takmer isté, ţe vyšetrovateľ buď štvrtú stranu zápisnice prefotografoval alebo je podpis obţalovaného na štvrtej strane zoskenovaný. Pri záverečnom oboznamovaní podpisoval všetky protokoly. Pôvodný formulár oboznámenia, bol bez trestného činu voči Poľnobanke (č. l. 134-135 zv. T. 2B), preto vyšetrovateľ vyhotovil nový, na ktorom podpísaný nie je. Ostatní obţalovaní majú v protokole uvedené z akého trestného činu budú obţalovaní, kaţdý z nich protokol podpísal, len jeho protokol nie je podpísaný. Týmto postupom bol pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania porušený zákon, čo v konečnom dôsledku znamená vadu konania, ktorá odôvodňovala postup súdu

§ 188ods.

1 písm. f/ Tr. por. Skutkové tvrdenia uvedené v bode 6/ napadnutého rozsudku nie sú pravdivé, pretoţe sa nikdy nestretol so ţiadnym členom predstavenstva Poľnobanky, a. s., Bratislava. Mandátnu zmluvu medzi C. S. I., a. s., a Poľnobankou, a. s., Bratislava, podpísal 5. júla 1996 podpredseda predstavenstva Ing. M. M., ktorý viedol všetky rokovania a v zmysle stanov spoločnosti C. a. s., schváliť emisie dlhopisov mohlo len valné zhromaţdenie akciovej spoločnosti. Výpovede svedkyne Ing. E. Š., v rozsudku uvádzané tvrdenia nie sú pravdivé, pretoţe nie sú v súlade s jej skutočnou výpoveďou. 4 To 9/2009 18 Výrok o jeho vine nemoţno oprieť ani o zmluvy o vklade tichého spoločníka, pretoţe tie, ktoré sa v procesnom spise nachádzajú, sú len ich kópiou, neopatrenou doloţkou osvedčujúcou ich zhodnosť s originálmi a sú upravené. Napriek opakovaným ţiadostiam, vysvetlenie, odkiaľ boli originály účtovných dokladov získané, bolo odmietnuté, resp. odôvodnené tým, ţe boli získané operatívnopatrácou činnosťou. Originály zmlúv boli zo spisu odstránené a

prokuratúry údajne s prejednávanou vecou nesúviseli. V súvislosti s tým poukázal na skutočnosť, ţe

1. januára 1996 bola v Košiciach odcudzená A. F. aj s prevaţnou časťou účtovnej agendy spoločnosti C. S. V., a. s. Predmetné zmluvy však dávno pred vznesením obvinenia boli vysporiadané, a preto ani tento dôkaz nemôţe svedčiť v jeho neprospech. K výpisom z Poľnobanky, a. s., Bratislava, obţalovaný namietol, ţe nepochádzajú z Košíc, kde bolo sídlo spoločnosti, ale z filiálky Prešov a ide o duplikáty. Poľnobanka, a. s., Bratislava potvrdila, ţe účet číslo 205 431 146 je účtom C. S. V., a. s., X. Na duplikátoch vo výpisoch z roku 1996 niekto doplnil jeho meno, pričom uvádzanie mena a adresy, ktorá nie totoţná so sídlom uvedeným v obchodnom registri, je porušením vnútrobankových predpisov, ktoré boli účelovo upravené len pre obdobie, ktoré potrebovali orgány činné v trestnom konaní pre dokázanie jeho viny. Napriek účelovosti predloţených duplikátov, chýba duplikát výpisu z účtu, ktorý by preukazoval realizáciu údajnej zmluvy o vklade tichého spoločníka zo dňa
2. októbra 1996 so spoločnosťou O. – H., a. s., na sumu 15 531 000 Sk. Tieţ namietol, ţe účet číslo 205431146 nie je účtom spoločnosti C. a. s., ale je účtom spoločnosti C. S., a. s., H., Vranov nad Topľou. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uvádza, ţe previedol na subjekty zo zmlúv o vklade tichého spoločníka raz sumu 49 470 000 Sk, inde zas 43 234 000 Sk. Daňový úrad Košice III, pritom zistil, ţe finančné prostriedky získané emisiou dlhopisov, neboli v plnej miere vyuţité na uvedený účel. Cirka 50 % zo sumy prostriedkov bolo presunutých do iných spoločností. Ak to daňový úrad tvrdí, potom mohlo byť presunutých maximálne 25 miliónov korún, čo je v rozpore so závermi súdu prvého stupňa vyjadrenými v skutkovej vete v bode 6/ napadnutého rozsudku. Zavádzajúce je tieţ tvrdenie krajského súdu, ţe Poľnobanke, Bratislava, a. s., spôsobil škodu vo výške 49 470 000 Sk. Zástupca Poľnobanky, a. s., Bratislava, JUDr. A. H. uplatnil škodu vo výške 71 646 820,58 Sk voči nemu s odôvodnením, ţe banka jednala s ním a je 4 To 9/2009 19 podpísaný na úverovej zmluve. Uvedené nie je pravdou, pretoţe s Poľnobankou, a. s., Bratislava, ţiadnu zmluvu nepodpísal. Krajskému súdu napokon vytkol, ţe vo vzťahu k nemu nerozhodol o skutkoch v bodoch 1/ a 8/ podanej obţaloby. Z týchto dôvodov obţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok v zmysle § 258 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a vec v zmysle § 259 ods. 1 Tr. por. vrátil krajskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Obţalovaná Ing. JUDr. M. K. a jej dcéra I. K. v podaných odvolaniach konštatovali, ţe exekučný príkaz bol vydaný na základe poverenia súdu a exekúcia bola vykonaná v súlade so zákonom a v súlade s poverením súdu, pretoţe povinným bola Slovenská republika, čo vo svojich rozhodnutiach uviedli aj Krajský súd v Ţiline (sp. zn. 4 T 1/2003) a Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. 3 To 47/03, sp. zn. M Cdo 2/1999). V posudzovanom prípade išlo o uspokojenie pohľadávky z majetku, ktorý bol vo vlastníctve Slovenskej republiky bez ohľadu na to, kto tento majetok spravuje. Uviedli, ţe privatizáciu ako ju má na mysli ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôleţitých podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov s exekúciou stotoţniť nemoţno. V tejto súvislosti poukázali na to, ţe trestné stíhanie voči sudkyni JUDr. R. V. pre trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorá vydala poverenie z 24. septembra 1998, sp. zn. Er 3143/97, Ex 4575/97, bolo

§ 188ods.

1 písm. c/ Tr. por. z dôvodov § 172 ods. 1 písm. b/ Tr. por. skôr uvedenými rozhodnutiami krajského a najvyššieho súdu zastavené. Zastavené bolo s odôvodnením, ţe sudkyni nebol preukázaný úmysel spáchať trestný čin. Za daného stavu potom trestný čin nemohla spáchať ani ona a nemohla spôsobiť ani ţiadnu škodu, ktorej správnosť vyčíslenia tieţ namietla. Stredisko cenných papierov nevykonalo prevod na základe exekučného príkazu, pretoţe

zákona predaj akcií sa mohol vykonať iba cestou obchodníka s cennými papiermi, ktorý prevod na účte vedenom v Stredisku cenných papierov v zmysle § 23 ods. 1 zákona o cenných papierov aj realizoval. 4 To 9/2009 20 Exekúciu sa snaţila najskôr vykonať predajom majetku štátu, ktorý bol v správe ministerstva financií čo nasvedčuje, ţe nekonala s úmyslom spáchať trestný čin. Aţ keď povinný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, poţiadala súd o vydanie osobitného poverenia na predaj cenných papierov. Bola presvedčená, ţe exekvovala majetok povinného a ministerstvá, či uţ financií alebo hospodárstva, boli len správcami tohto majetku. Ak bola povinným Slovenská republika, tak majetok štátu bol v správe ktoréhokoľvek ministerstva. Exekúcia bola vedená na majetok štátu a nie na majetok ministerstva financií, či ministerstva hospodárstva. Rokovanie s kupujúcimi bolo vecou makléra konajúceho na podklade uzavretej komisionárskej zmluvy. Exekučný príkaz, ktorý vydala, znel síce na predaj akcií, ale nebolo v ňom uvedené, ktoré akcie sa majú predať. Skutková veta v bode 2/ napadnutého rozsudku nie je správna, pretoţe nedala príkaz na realizáciu predaja akcií za neprimerane nízku cenu bez správneho ocenenia akcií. Jej úlohou ako exekútorky, bolo v exekučnom konaní vymôcť pohľadávku bez ohľadu na to, komu a aký cenný papier bude predaný. V exekučnom príkaze nariadila vykonanie exekúcie predajom cenných papierov za najvyššiu cenu pri vynaloţení maximálnej odbornej starostlivosti do výšky vymáhanej pohľadávky, pričom jej výška aj s príslušenstvom boli uvedené v exekučnom príkaze. Do konania makléra nemohla nijako zasiahnuť, a preto súd nemohol prijať záver, ţe dala príkaz na predaj akcií za nízku cenu a ţe nesie zodpovedať za jeho konanie. Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi neukladal povinnosť cenné papiere oceniť a neupravoval postup pri predaji cenných papierov. Výkon exekúcie umoţňoval aj predajom cenných papierov a to, ţe boli predané akcie akciovej spoločnosti T. ešte neznamená, ţe bol porušený zákon. Exekútor je poverený výkonom funkcie Ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a v zásade vykonáva úlohy štátneho orgánu. Súdny exekútor participuje na výkone súdnej moci, a preto za jeho rozhodovanie nemoţno vyvodzovať trestnú zodpovednosť. Za vykonanú exekúciu jej pripadla len zákonná odmena, vykonala ju ako nestranná osoba, ktorá so spoluobţalovanými nemala blízke ani rodinné vzťahy a s ich konaním je spájaná bez akýchkoľvek dôkazov. 4 To 9/2009 21 Poukázala na zákonné znaky trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm. a/ Tr. zák. s tým, ţe na ich naplnenie nepostačuje zistenie, ţe špeciálny subjekt – verejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, ale zároveň sa vyţaduje, aby tak verejný činiteľ konal v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Uvedený motív ako zloţka subjektívnej stránky konania páchateľa, ktorý iniciuje jeho konanie, musí byť preukázaný.

názoru obţalovanej, v prípravnom konaní bolo porušené jej právo na obhajobu, pretoţe uznesenie o vznesení obvinenia z

1. septembra 1999 jej bolo doručené aţ
2. novembra 1999, a preto sa jej obhajca nemohol zúčastniť úkonov trestného konania, ktoré boli v tomto čase vykonané. Na hlavnom pojednávaní uvedené právo porušil súd aj tým, ţe nebola zbavená mlčanlivosti, a preto nemohla vypovedať. Orgánmi činným v trestnom konaní bol tieţ porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretoţe trestné stíhanie bolo začaté
3. septembra 1999, obţaloba bola podaná
4. novembra 2001 a rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený
5. júna 2009, teda trestné stíhanie trvá neprimerane dlho. Krajskému súdu vytkla, ţe nezadováţil originály listín a na hlavnom pojednávaní neoboznámil znalecký posudok tých znalcov, na výsluchu ktorých obţalovaní trvali. Napriek právu obţalovaných na kladenie otázok viaceré z nich znalcovi Ing. Š. K. súd nepripustil, i keď súviseli s vyčíslením hodnoty predaných akcií. Z týchto dôvodov obţalovaná a jej dcéra navrhli, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil do štádia prípravného konania. Alternatívne navrhli, aby bola obţalovaná spod obţaloby krajského prokurátora oslobodená. Obţalovaný Mgr. Ing. P. Š. v písomnom odvolaní namietol, ţe pri úvahách o vine prvostupňový súd nevychádzal dôsledne zo zákona o cenných papieroch. Na podklade komisionárskej zmluvy, ktorú
6. septembra 1998 uzavrel so súdnou exekútorkou, bol povinný zariadiť na jej účet predaj zaknihovaných cenných papierov

ňou vydaného exekučného príkazu, ktorý tvorí súčasť komisionárskej zmluvy. Účelom exekučného príkazu bolo uspokojenie pohľadávky oprávneného C.– X, a. s., vo výške 43 265 591 Sk, príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania 4 To 9/2009 22 13 289 292,98 Sk, trovy súdneho konania 328 815 Sk, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii 43 800 Sk, úroky z omeškania vo výške 17,6 % od 30. septembra 1998 zo sumy 43 265 591 Sk do zaplatenia a predbeţné trovy exekúcie 1 001 000 Sk. Namietol, ţe zákon o cenných papieroch „skutočnú“ cenu akcie nepozná a nedefinuje ju. Definuje len menovitú hodnotu cenného papiera, kurzu cenného papiera a aktuálnu hodnotu cenného papiera. Akcie emitenta, spoločnosti T., a. s., neboli verejne obchodovateľné, a preto nemoţno hovoriť o ich skutočnej hodnote. V § 6a ods. 6 zákona o cenných papieroch je definovaná tzv. „aktuálna hodnota akcií“, ktoré nie sú predmetom obchodovania. Tou je ich nadobúdacia cena, teda cena, za ktorú ich nadobudne kaţdý nasledujúci nadobúdateľ po ich emitovaní, ktorú skutočnosť na hlavnom pojednávaní potvrdil aj znalec Ing. Š. K. Aktuálnou hodnotou týchto akcií bola preto cena, za ktorú ich kúpili siedmi nadobúdatelia. Ustanovenia § 31 ods. 2, ods. 3 zákona o cenných papieroch, ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje prvostupňový súd neporušil, pretoţe z komisionárskej zmluvy uzavretej s exekútorkou a exekučného príkazu vyplýva, ţe predajnou cenou akcie bola výška vymáhanej pohľadávky aj s príslušenstvom v sume 58 157 000 Sk.

jeho názoru, nominálna hodnota akcie, na ktorý napadnutý rozsudok poukazuje, nemá ţiadnu vypovedaciu hodnotu a od tejto hodnoty kurz akcie alebo jej nadobúdaciu cenu nemoţno odvodzovať. Príkladmo poukázal na nominálnu hodnotu akcií VSŢ v roku 2002, ktorá bola 1000 Sk, ale na trhu sa predávala po 28 Sk. Namietol, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe s odbornou starostlivosťou by nepostupoval ani v prípade, ak by akcie predal za ich nominálnu hodnotu, pretoţe znalec hodnotu jednej akcie ocenil na sumu 2 814 000 korún. V roku 1998 ţiaden zákon ani iný právny predpis pri realizácii predaja alebo nákupe verejne neobchodovateľných akcií postup makléra neupravoval, a preto svojím konaním ţiaden právny predpis porušiť nemohol. Kaţdý obchodník pri obchodovaní s týmto druhom akcií postupoval individuálne. Najčastejšie tak, ţe bol oslovený určitý počet potenciálnych záujemcov o kúpu takýchto akcií, pričom počet ani forma oslovenia zákonom predpísaná nebola. Oslovených bolo asi päťdesiat záujemcov, z ktorých dvadsaťjeden prejavilo písomný záujem o kúpu akcií a z nich vybral siedmich s najvyššími ponukami. S nimi uzavrel 4 To 9/2009 23 komisionárske zmluvy o obstaraní nákupu akcií spoločnosti T., a. s., za nimi určené ceny. To boli v októbri 1998 nadobúdacie ceny uvedených akcií, určené ponukou a dopytom. Na výšku cenovej ponuky za predmetné akcie mali vplyv skutočnosti, ţe išlo o akcie verejne neobchodovateľné, ich emitent ţiadne dividendy nevyplácal, informácie o hospodárení spoločnosti verejne dostupné neboli a investičné zámery spoločnosti neboli známe. V tomto smere poukázal na nadobúdaciu cenu 39 % verejne obchodovateľných akcií spoločnosti S., a. s., a 15 % verejne obchodovateľných akcií tej istej spoločnosti, ktoré v rokoch 1995 a 1997 Fond národného majetku Slovenskej republiky pri nominálnej hodnote jednej akcie 1000 Sk predal po 57 Sk za jednu akciu. Zákon o cenných papieroch maklérovi nezakazoval nakúpiť akcie toho istého emitenta pre personálne alebo majetkovo prepojených klientov, ani skúmať takéto prepojenie pred realizáciou predaja cenných papierov a tieţ ani to, či sa neskôr pri hlasovaní na valnom zhromaţdení vlastníci akcií nespoja. Ako maklér nákup 34 % akcií nesprostredkoval jednému klientovi, ale siedmim individuálnym klientom. Zdôraznil, ţe činnosť makléra vykonával od roku 1995 do roku 2005 a v priebehu jej výkonu sa v ţiadnom právnom predpise, ani na ţiadnych odborných školeniach, či skúškach nestretol s výkladom, ţe „vynaloţenie odbornej starostlivosti“ pri obchodovaní s cennými papiermi znamená stanovenie ich hodnoty znalcom. K takému záveru by nemohol dospieť ani prvostupňový súd, ak by si ustanovenia § 31 ods. 2, ods. 3 zákona o cenných papieroch vysvetlil správne a zváţil, ţe pre takýto postup nemal ţiadne zákonné moţnosti. Dokladmi nevyhnutnými pre vyhotovenie znaleckého posudku disponoval len emitent cenných papierov, ktorý nemal dôvod mu ich ako maklérovi poskytnúť. Časť dokladov ako napríklad prospekt emitenta cenných papierov by si teoreticky mohol zadováţiť z verejne prístupných zdrojov aj sám, ale prakticky ani tento postup do úvahy neprichádzal, pretoţe akcie emitenta neboli verejne obchodovateľné, a preto prospekt emitenta neexistoval. Maklér nebol v postavení vyšetrovateľa, ktorému emitent všetky podklady pre znalca poskytol. V súvislosti „s odbornou starostlivosťou“ makléra poukázal na stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, v ktorom sa uvádza, ţe maklér

1. a)pri jednotlivých predajoch, nákupoch a ostatných obchodoch porovnáva ponuky cien, 4 To 9/2009 24
2. b)dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu,
3. c)uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií,
4. d)vypracuje obchodné a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočnenie jednotlivých operácií. Z uvedeného je zrejmé, ţe ako maklér pri predaji cenných papierov postupoval v súlade so zákonom o cenných papieroch. Namietol, ţe na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa neoboznámil listinné dôkazy „osvedčenie o preskúmaní odbornej spôsobilosti makléra“ z 12. júna 1999 a „povolenie na výkon činnosti makléra“ z 9. marca 2000, ktoré svedčia, ţe pre výkon tejto funkcie spĺňal všetky predpoklady. Zákon o cenných papieroch ustanovuje, ţe dozor nad činnosťou makléra vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré by ho nepochybne vykonalo, ak by svojím postupom v kritickom čase zákon porušil a udelené povolenie by mu odňalo. Navyše, ak by v jeho činnosti v rokoch 1995 – 2000 zistilo nedostatky, povolenie na výkon makléra cenných papierov na ďalších päť rokov aţ do roku 2005 by mu neudelilo. Na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd neoboznámil ani ďalšie dôkazy ako sú list Burzy cenných papierov v Bratislave z 31. mája 1999, v ktorom sa táto vyjadruje k cene verejne neobchodovateľných akcií uvádzaného emitenta a poukázal na to, ţe v procesnom spise sa nenachádzajú všetky ponuky, ktoré mu ako maklérovi pri predaji akcií boli zaslané a ktoré z dôvodu nízkej cenovej ponuky vyradil. Tieţ vyslovil nesúhlas s pribratím auditora Ing. Š. K. do konania na podanie znaleckého posudku k hodnote prevedených akcií, pretoţe v tom čase bolo zapísaných v zozname znalcov minimálne päť znalcov z príslušného odboru. V tejto súvislosti konštatoval, ţe na hlavnom pojednávaní nebol oboznámený v spise sa nachádzajúci znalecký posudok Ing. J. T., ktorý je od skôr uvedeného znaleckého posudku diametrálne odlišný a odborné vyjadrenie doc. Ing. J. L., uznávaného odborníka v oblasti cenných papierov. 4 To 9/2009 25 Konštatoval, ţe vyjadrenie súdu prvého stupňa k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 159/2007, z 11. decembra 2007 .... „aj krajský súd ako celkom nesporné vidí, ţe exekučné konanie prebehlo a jeho rozhodnutie je právoplatné“... potvrdzuje, ţe celé exekučné konanie bolo vykonané v súlade so zákonom. To znamená, ţe exekútorka ani maklér ţiaden zákon neporušili. Ústavný súd v čase svojho rozhodovania disponoval dostatočným mnoţstvom listinných dôkazov potrebných pre posúdenie, či exekučný súd, exekútorka alebo maklér v exekučnom konaní postupovali zákonným spôsobom a či akcie emitenta mohli byť exekvované. Ústavný súd určite exekučný poriadok ako aj zákon o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategických podnikov poznal a pretoţe ich porušenie nezistil, vo svojom náleze vyslovil, ţe exekúcia sa stala právoplatnou a vykonateľnou. Napokon poukázal na § 36 ods. 2 zákona o cenných papieroch, z ktorého vyplýva, ţe správcom

odseku 1 môţe byť len obchodník s cennými papiermi, ktorému takéto oprávnenie vyplýva z povolenia pôsobiť ako obchodník s cennými papiermi. Zmluvu o správe však maklér uzavrieť oprávnený nebol, pretoţe na to bol zo zákona vylúčený a obchodník s cennými papiermi, spoločnosť C. S., o. c. p., takúto zmluvu s vlastníkom akcií uzavretú nemal, a preto nemal dôvod jeho akcie spravovať. Na podklade uvedených skutočností vyslovil názor, ţe vykonaným dokazovaním nebola preukázaná subjektívna ani objektívna stránka trestného činu, z ktorého bol uznaný za vinného, a preto jeho konanie ako trestný čin posúdiť nemoţno. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe

§ 258ods.

1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ Tr. por. zrušil a

§ 259ods.

1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaný JUDr. M. K. napadnutý rozsudok označil za nesprávny predovšetkým preto, ţe prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nemal k dispozícii celý vyšetrovací spis, z ktorého chýba vyše tisíc strán a ktorý je navyše chaoticky usporiadaný. Ešte pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania bol vyšetrovací spis úplný a obsahoval aj dôkazy svedčiace v jeho prospech a taký ho pri podaní obţaloby mal k dispozícii aj prokurátor. Tieto dôkazy však boli 4 To 9/2009 26 zo spisu odstránené, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, a preto mal súd postupom

§ 221ods.

1 Tr. por. vec z hlavného pojednávania vrátiť prokurátorovi na došetrenie. Nikdy nepopieral, ţe vypracoval zmluvu o budúcej zmluve. Zmluva však antidatovaná nebola, o čom svedčí aj jej dodatok č. 1, ktorý 10. decembra 1995 vyhotovila svedkyňa JUDr. B. K. a jeho existenciu úradnou pečiatkou potvrdil Daňový úrad vo Vranove nad Topľou. Dodatok č. 1 vylučuje vyhotovenie zmluvy o budúcej zmluve v neskoršom období, pretoţe k neexistujúcej zmluve vyhotovený byť nemohol. Aj svedok J. K. potvrdil, ţe na poţiadanie bol na Mestskom úrade vo Vranove nad Topľou, kde mu pracovníčka na kópiu listu vlastníctva napísala vyţiadané súpisné číslo. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe získať súpisné číslo bolo moţné aj neformálne, krátkou cestou a v tejto súvislosti poukázal na výpoveď obţalovaného Ing. M. M., ktorému súpisné číslo pred vydaním rozhodnutia bolo oznámené telefonicky. Svedkyne M. M. a I. J. uviedli, ţe nemôţu s určitosťou vylúčiť, či v auguste 1995 neprišiel do kancelárie občan so ţiadosťou o vydanie súpisného čísla. Krajskému súdu vyčítal, ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevyhodnotil dôkazy svedčiace v jeho prospech. O neobjektívnosti trestného stíhania uţ v štádiu prípravného konania svedčí aj uznesenie o vznesení obvinenia voči svedkovi J. K., ktoré bolo neskôr ako nezákonné zrušené. Ďalej uviedol, ţe ako advokát nezastupoval ţalobcu I., s. r.o., v spore proti Slovenskej republike o náhradu škody a oprávneného v následnom exekučnom konaní a nebol prítomný pri ţiadnych rokovaniach, na ktorých by sa jednalo o predaji nezákonne získaných akcií akciovej spoločnosti T. Navrhol preto, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a

§ 226písm.

a/ Tr. por. ho spod obţaloby krajského prokurátora oslobodil. Alternatívne navrhol, aby bola vec v zmysle § 260 Tr. por. vrátená krajskému prokurátorovi na došetrenie. Aj obţalovaný Ing. M. M. rovnako ako obţalovaný JUDr. M. K. v podanom odvolaní namietol, ţe pochybnosti o tom, ţe zmluva o budúcej zmluve bola antidatovaná boli odstránené výsluchom svedkyne JUDr. B. K. a dodatkom č. 1 k tejto zmluve, ktorý mal daňový úrad pri daňovej kontrole k dispozícii, o čom svedčí jeho pečiatka na dodatku. Ţe trestný čin nespáchal je preukázané aj tým, ţe on ani spoluobţalovaní neboli účastníkmi 4 To 9/2009 27 konania o náhradu škody v konaní vedenom pod spisovou značkou 3 C 565/96 na Okresnom súde Vranov nad Topľou, ktorého rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím aj dovolacím súdom, tak ako aj platnosť zmluvy o budúcej zmluve. Krajský súd nevzal do úvahy, ţe ţiaden z obţalovaných nebol účastníkom exekučného konania a nebol v ţiadnej súčinnosti so sudkyňou okresného súdu, s exekútorkou, s maklérom, ani s pracovníkom strediska cenných papierov. Nebol ani vlastníkom akcií akciovej spoločnosti T. a ani exekúciu nenavrhol. Prvostupňový súd tieţ neprihliadol na jeho obhajobu, ţe nekonal ako fyzická osoba, ale ako konateľ spoločnosti S. V., s. r. o., pričom on ani spoločnosť ţiadne výhody nezískali. Ako spoločnosť na strane kupujúceho, S. V., s. r. o., nebola účastníčkou konania proti Slovenskej republike o náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia Daňového úradu vo Vranove nad Topľou. Oproti podanej obţalobe súd prvého stupňa navyše podstatným (neprípustným spôsobom) zmenil znenie skutkovej vety, čím došlo k zmene totoţnosti skutku. Krajský súd sa nielenţe v rozsudku nevysporiadal s dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech, ale zamietol aj návrhy na doplnenie dokazovania. Neoboznámil zmluvy a listiny týkajúce sa spoločnosti I. V., s. r. o., a S. V., s. r. o., ktoré boli políciou odňaté, z ktorých sa dalo zistiť pouţívanie súpisného čísla aj pred 18. augustom 1995. Tieto dôkazy v spise chýbajú a okrem nich v ňom chýbajú aj iné listinné dôkazy svedčiace v jeho prospech. Skutkový stav veci nebol náleţite zistený, čo napokon konštatoval uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 25. mája 2006, sp. zn. 2 To 15/2005, v ktorom nariadil zistiť, kedy bol dodatok k zmluve o budúcej zmluve číslo 1 doručený na príslušný daňový úrad, zadováţiť príslušné rozhodnutia súdov a doplniť znalecký posudok o hodnotu akcií akciovej spoločnosti T. na základe zistenia aktuálnej hodnoty

zákona o cenných papieroch. Rovnako ako obţalovaný JUDr. M. K. preto navrhol, aby ho najvyšší súd

§ 226písm.

a/ Tr. por. oslobodil spod obţaloby alebo vec vrátil

§ 260Tr.

por. prokurátorovi na došetrenie. Obţalovaný Ing. V. M. bez bliţšieho písomného odôvodnenia odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. 4 To 9/2009 28 Krajský prokurátor podal odvolanie voči napadnutému rozsudku výlučne voči výrokom o trestoch, ktoré boli obţalovaným uloţené. Označil ich za neprimerane mierne, pretoţe nezodpovedajú mimoriadne vysokému stupňu spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaných a neplnia generálnopreventívnu funkciu.

jeho názoru, krajský súd pri úvahách o tejto otázke dostatočne nezohľadnil stupeň organizovanosti, špecifické zahmlievanie pomocou zákonných postupov, prelievanie kapitálu a rodinnú a priateľskú previazanosť konania obţalovaných a spôsobenú výšku škody. Všetci obţalovaní úmyselnou trestnou činnosťou získali alebo sa snaţili získať majetkový prospech. Peňaţné tresty, vzhľadom na osobné a majetkové pomery obţalovaných sú neprimerane mierne a mali byť uloţené vo vyššej výmere tak, aby zohľadňovali výšku spôsobenej škody a mali byť uloţené aj obţalovaným Ing. JUDr. M. K. a Ing. P. Š. Prvostupňový súd pochybil tieţ vo výroku o zaradení obţalovaných do nápravnovýchovnej skupiny, pretoţe dostatočne neprihliadol na závaţnosť ich konania, ktorá vylučuje ich zaradenie do miernejšej nápravnovýchovnej skupiny. Prihliadnuc na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, individuálnu a generáln