2 k § 250 ods. 1 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom pred
1 písm. b/ písm. c/ písm. d/ ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o vine v odsudzujúcej časti a vo výroku o treste.
3 Trestného poriadku sa obžalovaný I. M. uznáva za vinného, ţe po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Ing. J. D. riaditeľom vtedajšieho štátneho podniku S. so sídlom v B. (ďalej len "S.") zomrelým dňa X. a ďalšími osobami o následne popísanom postupe, ako finančný riaditeľ S. Ing. M. za S. na strane kupujúceho a R. Z. predseda predstavenstva S. so sídlom V. Česká republika (ďalej len "S.") za S. na strane predávajúceho 2 2 To 4/2013 podpísali listinu datovanú
dodatku k zmluve o kúpe technologického zariadenia vrátené S., tieto zmenky boli v Bratislave, v sídle S. Ing. J. D. ako vtedajším riaditeľom S. s dátumom
znenia ktorej dotknuté zmenky S. previedla na U. za peňaţnú sumu vo výške 324 204 712,30 Kč, ktorá bola vyplatená dňa 7. októbra 1998 na účet S., vedený v U., číslo X. a toto konanie vo vyššie popísanom súhrne bolo podkladom pre následné predloţenie zmeniek zo strany U. na preplatenie S. v celej hodnote,. na ktorú boli vystavené,. teda 350 miliónov Kč,. pričom S. oproti poţadovanej sume neobdrţal ţiadne protiplnenie a preplatením zmeniek by mu bola spôsobená škoda vo výške 440 300 000 SK (14 615 282,5 €) avšak k úhrade tejto sumy zo strany S. nedošlo, teda konajúc spoločne s iným porušil
zákona mu uloţenú a zmluvne prevzatú povinnosť spravovať cudzí majetok a jeho konanie bezprostredne smerovalo ku spôsobeniu takým činom značnej škody, 3 2 To 4/2013 tým spáchal pokus trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
2,. § 8 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v znení účinnom pred 27. januárom 1999. Za to sa mu ukladá :
2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri). roky a 2 (dva). mesiace.
2 písm. a/ Trestného zákona sa obţalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
1, § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obţalovanému ukladá trest zákazu činnosti, spočívajúci v zákaze podnikať,. pôsobiť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je podnikanie, alebo vykonávať z iného právneho dôvodu pôsobnosť takého orgánu, a to v trvaní 7 (sedem). rokov. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznal obţalovaného Ing. I. M. za vinného z trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
1, ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 27. januára 1999 na tom skutkovom základe,. ţe po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Ing. J. D.,. bývalým generálnym riaditeľom vtedajšieho štátneho podniku S., so sídlom v B. (ďalej aj ako „S.") zomrelým dňa X. a občanom Českej republiky R. Z., nar. X. ako finančný riaditeľ S. v priebehu mesiaca september 1998 spoločne s R. Z., predsedom predstavenstva S., so sídlom V. (ďalej aj ako „S."), ktorý sa uţ predtým v lete 1998 v O., Česko, v banke U., so sídlom v O. (ďalej aj ako „U.") informoval o moţnostiach predaja zmeniek vystavených S., fingovaním obchodnoprávnych vzťahov na základe právnych úkonov, ktoré neboli myslené váţne 4 2 To 4/2013 a obchádzali zákon ako kauzálneho pozadia vydania zmeniek bez z ekonomických hľadísk vysvetliteľného titulu vytvoril podmienky na to, aby si U. mohla nárokovať preplatenie vlastných zmeniek S. na rad S. indosovaných na U. v celkovej nominálnej hodnote 350 mil. korún českých (ďalej „Kč"), ktoré zmenky v čase ich vydania mali slúţiť ako faktické zabezpečenie úveru pre S. od S. a neboli kryté aktívami S., pričom obţalovaným riadené obchodné a finančné transakcie spočívajúce v prevodoch finančných prostriedkov z absolútne neplatných právnych úkonov a v takisto absolútne neplatných právnych úkonoch o započítaniach pohľadávok zabezpečili prevod S. si poţičaných finančných prostriedkov na S. v sume 350 mil. Kč bez toho,. aby sa relevantným a právne účinným spôsobom u S., na rad ktorých boli zmenky vystavené, zabezpečilo preplatenie S. na U. odplatne indosovaných zmeniek za S. ako povinného emitenta vlastných zmeniek,. a aj za situácie,. ţe by S. záväzky zo zmeniek a presun poţičaných peňazí na S. uznala s cieľom poveriť S. tieto finančné prostriedky v mene a v prospech S. ďalej investovať do akvizícií, právne nespochybniteľným spôsobom toto obţalovaný nezabezpečil,. čím pre prípad naplnenia ktoréhokoľvek z týchto do úvahy prichádzajúcich scenárov ako jediných moţných riešení vzniknutej situácie skreslením evidencie vo výkazoch štátneho podniku formou krytia v evidencii nijak nedokumentovaných reálnych úmyslov takisto neevidovanými fiktívnymi a absolútne neplatnými právnymi úkonmi a účtovným nepodchytením vydania vlastných zmeniek v rozpore s organizačným poriadkom S., ustanoveniami zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku,. najmä jeho § 6 ods. 2 a § 21, v rozpore so Smernicou odborného riaditeľa S. pre financovanie a obchod č. 7/94 týkajúcej sa obehu účtovných dokladov a v rozpore so Smernicou generálneho riaditeľa S. č. 17/1996 týkajúcej sa zásad a postupov pri uzavieraní obchodných záväzkových zmlúv, výsledkom čoho bolo nezaevidovanie vo výroku uvádzaných zmlúv a cenných papierov
zák. č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, S. získalo neoprávnené výhody v konečnom dôsledku spôsobujúce obzvlášť závaţnú poruchu v chode národného hospodárstva. Vytvorenie podmienok vzniku takejto situácie spočívalo v tom,. ţe obţalovaný spoločne s R. Z. poţadovali od U., zastúpenej Ing. J. D. a Ing. I. V., poskytnutie peňaţných prostriedkov ako finančného úveru pre S. prostredníctvom ich výplaty firme S., ktorá sa mala na základe prezentovanej dodávateľskej zmluvy stať vlastníkom zmeniek od S., na základe čoho bol dňa
predstieranej kúpnej zmluvy byť zabezpečovacími zmenkami, a po ich vystavení bez obchodnej kauzy v rozpore so zákonom č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku,. neboli ani vôbec zaúčtované do majetku S.,. a S. ako vyznačený zmenkový veriteľ ich vôbec neprevzala,. pričom v zmysle podpísaného dodatku o odstúpení od zmluvy mala určenú povinnosť zmenky vrátiť S., o čom U. nemala vedomosť) boli rubopisom indosované a prevedené na U. za peňaţnú sumu vo výške 324 204 712, 30 Kč,. ktorá bola vyplatená dňa 7. októbra 1998 na účet obchodnej spoločnosti S., vedený v U., číslo X., čím spáchal trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 27. januára 1999 účinného v čase spáchania skutku s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. O treste rozhodol súd prvého stupňa tak,. ţe obţalovaného odsúdil
3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 27. januára 1999 na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri). roky a 2 (dva) mesiace.
2 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 27. januára 1999 bol obţalovaný pre výkon trestu zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
1,. § 50 ods. 1 Trestného 6 2 To 4/2013 zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 27. januára 1999 súd obţalovanému uloţil trest zákazu činnosti, spočívajúci v zákaze podnikať, pôsobiť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je podnikanie, alebo vykonávať z iného právneho dôvodu pôsobnosť takého orgánu, a to v trvaní 7 (sedem). rokov. Ďalším výrokom Špecializovaný trestný súd obţalovaného Ing. I. M.
b/ trestného poriadku oslobodil spod obţaloby prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z
3 Trestného poriadku súd poškodeného - S., odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor aj obţalovaný,. obaja ústne do zápisnice po jeho vyhlásení. 7 2 To 4/2013 Prokurátor napadol obe časti výroku rozsudku, odsudzujúcu aj oslobodzujúcu (čo sa týka aj na oslobodzujú časť nadväzujúceho výroku o náhrade škody). Obţalovaný napadol odsudzujú časť rozsudku vo výroku o vine aj výroku o treste. Obaja odvolatelia svoje odvolania aj písomne odôvodnili. Prokurátor vo svojom rozsiahlom podaní namieta skutkové zistenia a z nich vyplývajúce právne úvahy a závery súdu prvého stupňa, a to u oboch skutkov, ktorých sa týka výrok napadnutého rozsudku. Vo vzťahu ku skutku v odsudzujúcej časti namieta na základe dôkazného rozboru a zároveň polemiky s úvahami súdu jeho kvalifikáciu oproti obţalobe. Z vykonaných dôkazov
neho rezultuje podvodný úmysel obţalovaného a ďalších osôb, vrátane Ing. J. D., smerujúci k poškodeniu U. v sume prostriedkov, ňou poukázaných voči S. Tým obhajuje právnu kvalifikáciu uvedenú v obţalobe a ţiada skutok prekvalifikovať v jej zmysle. Rovnako má za to, ţe Špecializovaný trestný súd pri vecne správnom vyhodnotení dôkazov vo vzťahu k posúdeniu skutku v bode 2/ obţaloby
Trestného zákona nemal dospieť k záveru, ţe skutok nie je trestným činom. Rekapituluje vykonané dôkazy a dáva ich do súvislostí, ktoré podporujú kvalifikáciu konania obţalovaného ako trestného činu sprenevery v súlade s obţalobou. V tejto časti navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na jej opätovné prejednanie a rozhodnutie. Obţalovaný v odvolacom podaní obhajcu napáda uznanie svojej viny a v súhrne tvrdí,. ţe jeho úmysel nesmeroval ku spôsobeniu škody ţiadnemu zo zainteresovaných subjektov. V súlade s pokynmi riaditeľa S. sa zúčastňoval na realizácii jeho akvizično - obchodného plánu, súčasťou, ktorého bolo zabezpečenie prostriedkov na nákup akcií C., a to aj prostredníctvom zmeniek. Ak by nové vedenie S. neodmietlo prevziať akcie nakúpené cestou spoločnosti I., S. by obdrţal adekvátnu protihodnotu za prostriedky,. ktoré od neho poţaduje U. (jej právny nástupca) ako plnenie zo zmeniek, v súvislosti s čím by absentovala škoda u ktorejkoľvek z uvedených spoločností. S tým súvisí aj prevod 10 mil. USD (skutok v bode 8 2 To 4/2013 2/ obţaloby), ktorý tak zapadá do celkového rámca krokov, smerujúcich ku k zavŕšeniu predmetného obchodu. Preto navrhuje, aby bol aj u skutku v bode 1/ obţaloby spod tejto obţaloby oslobodený
b/ Trestného poriadku. Najvyšší súd pri rozhodovaní o podaných odvolaniach (§ 315 veta druhá), keďţe nezamietol odvolanie
1 Trestného poriadku, ani nezrušil rozsudok
3 Trestného poriadku, preskúmal na základe podaných odvolaní zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnutých výrokov rozsudku (teda všetkých jeho výrokov) ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1. Odvolací súd zistil dôvodnosť oboch podaných odvolaní vo vzťahu k odsudzujúcej časti výroku o vine, nakoľko skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú sčasti nejasné a v dôsledku nevysporiadania sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v určitej časti nesprávne, čo podmienilo aj nesprávnosť právnej kvalifikácie činu
Trestného zákona. Preto pri pouţití ustanovení § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/,. ods. 3 Trestného poriadku zrušil výrok o vine napadnutého rozsudku v odsudzujúcej časti a výrok o treste a
3 Trestného poriadku rozhodol o vine v príslušnom rozsahu (vo vzťahu ku skutku v bode 1/ obţaloby) a o treste rozsudkom sám. Oslobodzujúcu časť výroku o vine a s ňou súvisiaci výrok o náhrade škody (odkázaní poškodeného na občianske súdne konanie
3 Trestného poriadku) ponechal odvolací súd nedotknutý a v ďalšom texte len upravil a doplnil jej odôvodnenie. Keďţe o zrušení výroku o vine v odsudzujúcej časti (a tým
3 Trestného poriadku aj výroku o treste) došlo na základe oboch odvolaní,. avšak pri novom rozhodovaní bola pouţitá rovnako prísne trestná právna kvalifikácia a uloţený taký istý trest,. nebol dôvod na zamietnutie ţiadneho z podaných odvolaní (teda ani odvolania obţalovaného,. ani odvolania prokurátora). Vecne a kvalifikačne potom platí nasledovné: 9 2 To 4/2013 K odsudzujúcemu výroku o vine tohto rozsudku: Obsah vykonaných dôkazov, ktoré sú relevantné, je zväčša (potrebné doplnenia sú uvedené v ďalšom texte) v odôvodnení napadnutého rozsudku reprodukovaný správne,. v niektorých prípadoch je však nesprávne skutkovo a právne interpretovaný. Preto sa toto odôvodnenie zameria na potrebné hodnotiace korekcie a doplnenia a vyhne sa dôkaznou - faktografickým duplicitám. Vo vzťahu k podstate skutkových zistení,. ktorú najvyšší súd nezmenil (skutok upravil a zostručnil so zameraním na kvalifikačne relevantné okolnosti) právna kvalifikácia napadnutého rozsudku neobstojí. Porušenie pravidiel, respektíve skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, teda v napadnutom rozsudku popísané nezachytenie v účtovnej evidencii okolností súvisiacich s vystavením zmeniek, je súčasťou širšieho protiprávneho konania obţalovaného a ďalších osôb, v prvom rade Ing. J. D. ako vtedajší jeho štatutárny zástupca S. Absencia predpísanej evidencie je týmto širším rozsahom konania absorbovaná v rámci toho istého skutku. Nezaevidovanie zmeniek pritom samo osebe napadnutým rozsudkom predpokladaný ani týmto rozsudkom zadefinovaný následok nevyvolalo. Ak by teda aj k účtovanému vykázaniu tejto operácie došlo, na negatívnych efektoch uţ emitovaných zmeniek, drţaných U., by to nič nezmenilo. Nie je teda daná príčinná súvislosť medzi omisívnym deliktom páchateľa, spočívajúcim v evidenčnej pasivite, a súdom prvého stupňa konštatovaným následkom. Ako vyplýva z argumentácie napadnutého rozsudku v spojení s ďalej uvedenými argumentami tohto rozsudku,. nemoţno evidenčné podchytenie dotknutého konania od zainteresovaných osôb (Ing. D., Ing. M.). predpokladať, keďţe išlo o nelegálnu a svoj účel vplývajú zakrývajúcu operáciu. Je teda moţné uzavrieť, ţe nemala byť vôbec vykonaná a v nadväznosti na to ani zaevidovaná. 10 2 To 4/2013 Zároveň je zrejmé, ţe vzhľadom na vyššie uvedený charakter konania (aj) obţalovaného zodpovedalo zatajenie relevantných skutočností účelu tohto nelegálneho konania, ktoré však nie je uvedeným zatajením vyčerpané. V konečnom dôsledku ako okolnosť podmieňujúca pouţitie vyššej trestnej sadzby bola kvalifikovaná závaţná porucha v chode národného hospodárstva. Samotné odôvodnenie rozsudku túto poruchu popisuje ako stav, v ktorom štátu hrozí reálna ujma v dôsledku moţnosti, ţe zmenky bude nutné predplatiť (čl. 29 ods. 3). Moţnosť, ţe S. bude musieť v prípade neúspechu v súdnom spore hradiť sumu, na ktorú boli zmenky vystavené aj so sankciami vyplývajúcimi z omeškania,. moţno povaţovať za ohrozenie, nie však za spôsobenú poruchu. Ňou by bolo aţ naplnenie uvedenej moţnosti, ktoré v čase rozhodovania súdu nemoţno konštatovať. Kvalifikácia
1 ods. 3 Trestného zákona v pouţitom znení je kvalifikáciou poruchového, nie ohrozovacieho deliktu. Preto nemá význam rozoberať zákonný znak váţnej poruchy v chode národného hospodárstva v kontexte prejednávanej veci. Súdom prvého stupňa deklarovaný následok však obsahuje reálny prvok posúdenia prejednávaného skutkového deja, v rámci ktorého konanie obţalovaného, v súhrnne konaní aj ďalších osôb, primárne smerovalo ku spôsobeniu majetkovej ujmy S., teda nie U., ako predpokladá obţaloba. Ako uţ teda bolo uvedené a ako vyplýva z popisu skutku v tomto rozsudku, účtovné nepodchytenie vydania zmeniek je neoddeliteľne späté so širším rozsahom protiprávneho konania obţalovaného a ďalších osôb,. ktoré smerovalo ku spôsobeniu škody S.. Protiprávnosť v zmysle predpisov správneho a obchodného (respektíve pri subsidiárnom pouţití občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy) občianskeho práva je popísaná aj v odôvodnení napadnutého rozsudku a na ňu nadväzuje naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu
kvalifikácie týmto rozsudkom. Ide o porušenie zásad, neoddeliteľne spojených s pojmom podnikania (S. samostatne prevádzkuje podnikateľskú činnosť - § 2 ods. 1 zákona číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku 11 2 To 4/2013 - ďalej len zákon o štátnom podniku) hospodárenia s majetkom (podnik hospodári so zverenými a nadobudnutými vecami a majetkovými právami - § 6 ods. 1 tohto zákona), respektíve hospodárnosti pri nakladaní s majetkom (§ 19 ods. 3 označeného zákona). Rovnako bola zatajením vystavenia a odovzdania tretej osobe (U.) vystavených zmeniek,. vylúčená pôsobnosť dozornej rady S. kontrolovať údaje v účtovných knihách, ako aj ďalších dokladoch v zmysle § 21 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnom podniku. Nezodpovedá uvedeným ustanoveniam stav uzavretia fiktívnych zmlúv,. ktorými sa len predstierali obchodné vzťahy s obsahom dodávky technologických zariadení zo strany S. voči S. a budúci prevod akcií inej spoločnosti (S.) zo strany S. na S., k tomuto predstieraniu došlo na účel vystavenia zmeniek ako garancie splnenia záväzku S., teda do zaplatenia kúpnej ceny za technologické zariadenia,. pričom predstierané vzťahy boli vopred zmluvne (dodatkami k základným zmluvám) negované odstúpením od zmluvy. Vystavené zmenky však boli napriek týmto okolnostiam cestou obţalovaného odovzdané tretej osobe (U.) a zároveň zo strany pôvodného zmenkového veriteľa (S.) indosované rubopisom aj osobitne zmluvne prevedené na U. za odplatu (324 204 712,. 30 Kč). a to odplatu niţšiu neţ nominálna hodnota zmeniek (350 000 000 Kč), čo zakladá zisk nadobúdateľa zmenky - nového zmenkového veriteľa (U.). K týmto úkonom totiţ došlo bez toho, aby S. ako zmenkový dlţník dostal za plnenie, ktoré od neho nevyhnutne na základe zmeniek bude poţadované, akúkoľvek protihodnotu. Následné finančné transfery (ktorých sa týkajú dohody o vzájomnom finančnom vysporiadaní pri skutku v bode 2/ sa odohrali,. respektíve mali odohrať (platba 4 mil. USD) výlučne medzi S. a S. (respektíve voči tretím osobám mimo U.) a nijako nemohli zmenšiť dotknutými zmenkami deklarovaný záväzok S. voči U. Preto ich nemoţno so získaním prostriedkov od U. pre S. spájať ako úverovú aktivitu, vykonanú pre S.. Keďţe nákup akcií, údajne pre S. (akcií Ch.) je potrebné povaţovať za svojvoľný krok zo strany R. Z, zameraný na získanie ďalších prostriedkov od S. (ako je uvedené ďalej) výsledný stav (aj po uzavretí uvedených zmlúv o finančnom vysporiadaní z 3. a 4. decembra 1998, v rozsahu nimi pokrytých, resp. predpokladaných následných finančných vzťahov ako vzťahov navzájom ekvivalentných) bol, respektíve na základe vykonaných úkonov mal byť nasledovný: Záväzky medzi S. a U. sú vysporiadané prevodom zmenky na U. a platbou 324 204 712, 30 Kč zo strany U. voči S.. 12 2 To 4/2013 Záväzky medzi S. a S. sú vysporiadané na základe zmlúv podpísaných obţalovaným a R. Z, pričom zároveň platí,. ţe vysporiadanie (alebo nevysporiadanie) záväzkov medzi S. a S. nemá ţiaden vplyv na dlh S. voči U.. Rovnako platí, ţe S. neobdrţal ţiaden tovar alebo sluţbu,. ktorá by ešte mala byť uhradená. Oproti tomu, záväzky medzi S. a U. vysporiadané nie sú a S. má ako zmenkový dlţník zaplatiť voči U. 350 000 000 Kč bez akéhokoľvek protiplnenia. Od toho sa potom odvíja aj občianskoprávna neplatnosť všetkých dotknutých úkonov,. ktorá je popísaná i v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ide o právne úkony absolútne neplatné
Občianskeho zákonníka (ďalej len O.), a to nielen pre odporovanie obsahu a účelu týchto zákonov zákonu o štátnom podniku (rovnako, z hľadiska účtovnej evidencie aj zákonu č. 563/1991 Zb. o účtovníctve), ale vzhľadom na výsledky trestného konania a vo vzájomnej právnej nadväznosti aj Trestnému zákonu, a to v ďalej uvedených kvalifikačných súvislostiach. V protiprávnosti konania je tu obsiahnuté i obchádzanie zákona, ku ktorému došlo fingovaním právneho titulu pre podniknuté kroky, smerujúce k bezdôvodnému plneniu za strany S. na základe zmeniek, ktoré mali toto plnenie pre U. zabezpečiť, a to bez ohľadu na okolnosť, ţe peňaţné prostriedky boli touto bankou poskytnuté firme S.. Naposledy uvedená spoločnosť teda získala príslušnú majetkovú hodnotu bez svojho protiplnenia, a takto ju mala neoprávnene získať na úkor S.. Simuláciou právnych úkonov však nebol zakrytý iný právny úkon, ale protiprávne konanie, ktoré má aj charakter trestného činu. Prijatím plnenia zo strany S. by teda došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 OZ, a to prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu,. resp. prijatím plnenia z nepoctivých zdrojov. Od tejto otázky je potrebné odlíšiť otázku ochrany zmenkového veriteľa,. ktorý je nasledujúcim majiteľom zmenky, v zmysle § 17 Zmenkového a šekového zákona (zák. č. 191/1950 Zb.), ktorá súvisí s dobromyseľnosťou pri nadobúdaní zmenky, aj keď tieto otázky, zároveň aj s otázkou trestnoprávnej zodpovednosti, spolu súvisia. Uvedenú otázku súd v trestnom konaní nemôţe riešiť ako meritórnu, v určitých súvislostiach ju však pri rozhodovaní o vine musí riešiť ako predbeţnú otázku, a to bez viazanosti iným rozhodnutím v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku (ktoré v tejto veci doposiaľ ani nebolo právoplatne vydané). Tu dospel k záveru, ţe osoby konajúce za U. pri krokoch súvisiacich 13 2 To 4/2013 s odkúpením zmenky, a to v súčinnosti s obţalovaným a R. Z. (W., V., D.) pri tomto konaní disponovali vedomosťou o skutočnom účele súhrnu úkonov, predchádzajúcich vystaveniu zmeniek a nasledujúcich po ňom, vrátane vytvárania vecne nepodloţeného záväzku pre S.. Okolnosť, ţe túto otázku povaţovali zo svojho hľadiska za irelevantnú je podmienená presvedčením, ţe zakúpené zmenky vzhľadom na svoju právnu povahu dostatočne zabezpečujú návratnosť vloţených prostriedkov a predpokladaný zisk. Ako je uvedené vo vyjadrení Českej národnej banky, z okolnosti, ţe zmenky ani zmluva o ich prevode uzavretá medzi S. a U. neobsahuje doloţku „bez postihu“, vyplýva, ţe dotknutá operácia odkupu zmeniek nemá charakter tzv. finančného forfaitingu, ale eskontného úveru, pri ktorom banka úveruje svojmu klientovi (U.) pohľadávku, v tomto prípade pohľadávku voči S. na základe obchodnej zmluvy. V účtovníctve banky je operácia vedená ako „krátkodobé úvery klientom na obchodné pohľadávky“. Tomu zodpovedá i údaj v zmluve o prevode zmenky,
ktorého klient (S.) je povinný zasielať banke konkrétne výsledky hospodárenia vystaviteľa zmenky, ale aj svoje, a to aţ do úplnej úhrady zmenkovej čiastky (bod IV zmluvy). Z uvedeného vyplýva vedomosť (personálne sprostredkovaná). U. o obchodnom vzťahu, ktorý bol formálne deklarovaný medzi S. a S., čomu zodpovedá i poskytnutie eskontného úveru. Takému bankovému produktu potom mali zodpovedať i ďalšie náleţitosti zmluvy o prevode zmenky a postupu v (reálne nastalom). prípade nezaplatenia zmenky,. zodpovedajúce úverovému charakteru bankovej operácie a „postihu“ klienta, čerpajúceho eskontný úver (príslušné náleţitosti a postupy vyplývajú z článku 3-Nákup (eskont). obchodných zmeniek U., časti 2 – Zásady a podmienky realizácie zmenkových obchodov a časti 5-Postup pri nezaplatení zmenky Pracovného predpisu U. č. 15/1998, vydaného
obţalovaným 16 2 To 4/2013 prezentovaného modelu predstavujú pre tento prípad obranu pred uplatňovaním právnej zodpovednosti voči zainteresovaným osobám. Tomu, ţe škoda nevznikla, zabránilo len právne vzdorovanie nového vedenia S. splneniu záväzku, kvázizaloţeného trestnou činnosťou predchádzajúceho vedenia. Neobstojí zároveň téza, predostrená obhajcom v podanom odvolaní (aj v predchádzajúcom priebehu konania) obsahovo spočívajúca v tvrdení, ţe prostriedky získané od U. boli v konečnom dôsledku,. po ich predchádzajúcom vzájomnom (spätnom). transfere medzi S. a S. (zavŕšenom M. prevod pri skutku v bode 2/) pouţité R. Z. na zakúpenie akcií Ch. pre S, čím je kompenzovaný dlh, vytvorený pre S. vystavením zmeniek. Zmluvy týkajúce sa tejto operácie (o kúpe cenných papierov a o správe cenných papierov). boli podpísané Z. so spoločnosťou I. (ďalej len I.)
ich datovania, v decembri 1998, teda uţ po výmene Ing. J. D. vo funkcii riaditeľa S., svedkovi W., konajúcom za túto spoločnosť, sa mal Z. preukázať plnomocenstvom od D., ktoré mu údajne len ukázal, z dôvodu utajeného charakteru obchodu. Nové vedenie S. o podniknutej akvizičnej aktivite nemalo ţiadne informácie a nemohlo vychádzať zo ţiadnych podkladov, ktoré by o nej zanechal (a za štandardných okolností musel zanechať). predchádzajúci riaditeľ (tu treba pripomenúť i pôsobnosť dozornej rady
zákona o štátnom podniku).
dodatku č. 1 (datovaného
pripojených dokladov akcie nakupovala v novembri a decembri 1998 za cenu od 291 Kč do 360 Kč za jednu akciu (prostriedky jej boli Z. poukázané jednak predbeţne z účtu S. po úhrade od U., a to
výpovede svedka W. uţ pri tomto pôvodnom nákupe mala I. províziu 2 percentá (teda oproti dohodnutej nákupnej cene pre S.). 17 2 To 4/2013 V prípade, ak by nové vedenie S. akceptovalo neskoršie (v roku 2000) výzvy V. W. na prevzatie akcií, mal by S.
takto dohodnutých reálií zmluvného vzťahu za akcie naviac zaplatiť nepomerne, rádovo vyššiu cenu, neţ za akú boli spoločnosťou I. nakúpené. Išlo by navyše o akcie spoločnosti, na ktorú bol uţ
1, § 255 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v znení účinnom pred 27. januárom 1999 (znenie zákona v čase spáchania činu, pričom neskoršie znenia Trestného zákona neboli pre páchateľa priaznivejšie, čo zodpovedá Čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 súčasne účinného Trestného zákona). K spáchaniu činu došlo tým,. ţe menovaný, konajúc spoločne s iným, porušil
zákona uloţenú a zmluvne prevzatú povinnosť spravovať cudzí majetok a jeho konanie bezprostredne smerovalo ku spôsobeniu takým činom škody, ktorá je v zmysle § 89 ods. 11 Trestného zákona vo vyššie uvedenom znení značnou škodou (najmenej stonásobok časovo aktuálnej najniţšej mesačnej mzdy, ktorá činila
aktuálneho znenia zákona č. 90/1996 Z.z. od
oficiálneho kurzu NBS ku dňu 7. októbra 1998 (1 258 Sk/1Kč), kedy došlo zo strany U. k vyplateniu prostriedkov voči S., čo bola podkladom neskoršieho predloţenia zmeniek 18 2 To 4/2013 na preplatenie S.. Na súčasnú menu SR – Euro, bola potom suma v SK prepočítaná
konverzného kurzu oboch mien (30,. 1260 Sk/1Eur) v zmysle § 567b Trestného poriadku. Išlo by aj o škodu veľkého rozsahu (päťstonásobok najniţšej mesačnej mzdy) pouţité ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona však počíta len so značnou škodou. Protiprávnosť konania (porušovania povinností pri správe majetku, s ktorým v kritickom čase hospodárilo S.) sa primárne odvíja od porušenia zákonných povinností riaditeľom S., ktorému je zákonom o štátnom podniku osobitne zverená zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom v správe podniku (§ 19 ods. 3 zákona o štátnom podniku) od čoho sa potom odvíja i zodpovednosť za dodrţiavanie povinností, vyplývajúcich z ďalších ustanovení zákona ako sú prezentované vyššie. Tieto povinnosti sa týkajú i ďalších zamestnancov S., osobitne zamestnancov pôsobiacich v riadiacich funkciách ako obţalovaný. V predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia je popísaný i následok, ktorý poškodenému subjektu hrozil (teda škoda, ktorá by vznikla nutnosťou preplatiť Ing. J. D. podpísané zmenky, bez obchodnej kauzy, čo by viedlo k bezúčelnému a bezdôvodnému zmenšeniu majetku v správe S., ktorý je, resp. bol z hľadiska spravovaných vecí štátnym vlastníctvom v zmysle § 6 ods. 1 zákona o štátnom podniku). V slangovom vyjadrení sa trestná činnosť tohto druhu označuje ako „tunelovanie“. Neprichádza pritom do úvahy kvalifikácia trestného činu podvodu, na čo správne reaguje aj odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nemoţno totiţ uviesť do omylu právnickú osobu konaním fyzických osôb, ktoré ju v príslušných vzťahoch reprezentujú (teda z hľadiska vedomia a vôle nemoţno podviesť sám seba), pokiaľ nejde o uvedenie do omylu, alebo vyuţitie omylu vyššie postaveného funkcionára v rámci štruktúry dotknutej právnickej osoby. Keďţe v tomto prípade bola trestná činnosť páchaná aj prostredníctvom riaditeľa ako štatutárneho zástupcu,. nemoţno čin posúdiť ako podvod, ale tak, ako k tomu došlo týmto rozsudkom, aj keď
zákona účinného v čase spáchania činu je trestnosť pouţitej kvalifikácie podstatne miernejšia neţ pri kvalifikácii podvodu
tohto zákona, a to platí aj vo vzťahu k neskoršiemu vývoju právnej úpravy pri trestnom čine porušovania povinností pri správe cudzieho majetku (
súčasne účinnej úpravy by išlo o sadzbu desať aţ pätnásť rokov v zmysle § 237 ods. 4 Trestného zákona). 19 2 To 4/2013 Ide o spolupáchateľstvo v zmysle § 9 ods. 2 Trestného zákona v pouţitom znení,. teda k spáchaniu činu došlo spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb. Ku konaniu spolupáchateľov došlo po predchádzajúcej vzájomnej dohode Ing. J. D., Ing. I. M., R. Z. a eventuálne aj ďalších osôb, a to pri nevyhnutnej účasti štatutára,. na ktorú však priamo nadväzovalo aj konanie obţalovaného, popísané vo výroku tohto rozsudku. Obţalovaný porušil zákonom mu uloţené povinnosti pri správe majetku zamestnávateľa,. ktoré sú zároveň i jeho zmluvnými povinnosťami vyplývajúcimi z pracovného pomeru zaloţeného pracovnou zmluvou tak ako pre kaţdého iného pracovníka v pracovnom pomere, a to z dôvodu pracovnej disciplíny (§ 35 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce – zákona č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v čase predmetného konania), čo je konkretizované v § 37 ods. 1 písm. d/ tohto zákona tak, ţe zamestnanci sú povinní riadne hospodáriť s prostriedkami zverenými im zamestnávateľom a stráţiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením,. stratou,. zničením a zneuţitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Dotknuté povinnosti sú zákonom kogentne ustanovené ako súčasť pracovného pomeru a nie sú zmluvne modifikovateľné v zmysle ich obmedzenia. Spolupáchateľstvo (vo vecnej súvislosti s pomocným konaním osôb mimo štruktúry S. uţ bolo charakterizované vyššie) sa teda z hľadiska pouţitej právnej kvalifikácie týka dohody Ing. D. a Ing. M. a v súvislosti s ňou celého rozsahu vyššie vymedzených povinností pri správe cudzieho majetku (majetku, s ktorým hospodári S.). Jedná sa o spoločné konanie pri naplnení zákonných znakov trestného činu,. pričom pri porušení povinnosti spravovať cudzí majetok
zásad hospodárnosti a zákazu poškodzovania tohto majetku ide u oboch dotknutých osôb o porušenie na základe zákona uloţenej povinnosti (v tomto prípade priamo zákonom,. teda nie
zákona súdnym alebo iným rozhodnutím).,. ktorá je u obţalovaného zároveň definovateľná i ako zmluvne prevzatá povinnosť. Subjektívna stránka konania obţalovaného je naplnená priamym úmyslom v zmysle § 4 písm. a/ kvalifikačne pouţitého Trestného zákona, a to vo vzťahu k následku trestného činu pri oboch moţných alternatívach vývoja priebehu skutkového deja (z hľadiska utajeného 20 2 To 4/2013 alebo vymáhaného preplatenia zmeniek), z ktorých nastala tá, ktorá je popísaná v skutkovej časti výroku tohto rozsudku a ktorá je predpolím vymáhania plnenia zo zmeniek. V rozsudku súdu prvého stupňa je správne uvedené, prečo obţalovaného nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti plnenie pokynov riaditeľa ako svojho nadriadeného. Podstatou je poţiadavka deficitu rozporu so zákonom pri plnení pracovných či iných úloh v zmysle § 15a Trestného zákona v znení účinnom pred 1. septembrom 1999. Splnenie tejto podmienky je potrebné na to, aby nastala okolnosť vylučujúca protiprávnosť, a teda vylučujúca trestnosť činu, ktorý by inak trestným činom bol. Uvedenej podmienke korešponduje i ustanovenie § 73 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce (zák. č. 65/1965 Zb.) v spätne aktuálnom znení (Ing. M. bol v pracovnom pomere).
ktorého zamestnanec je povinný plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi (teda nie vydané v rozpore s právnymi predpismi). Obţalovaný pritom nebol len pasívnym účastníkom priebehu skutkového deja,. ale vedome konal v rozpore so zákonom (o čom aj takto v konaní vypovedal), keď simuloval zmluvné zaloţenie právnych vzťahov, čím spoluvytváral podmienky pre vystavenie zmeniek,. ktoré následne aj odovzdal inej osobe za okolností, popísaných vyššie. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti (§ 3 ods. 1, ods. 4 kvalifikačne pouţitého Trestného zákona) dosahuje vzhľadom na pripravovaný spôsob zásahu do činnosti ekonomicky pre hospodárstvo Slovenskej republiky strategického podniku a hroziaci následok na majetku v jeho správe stupeň,. ktorý je charakteristický pre trestný čin, bez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ ide o procesné postavenie poškodeného, v tomto reţime bolo konanie vedené vo vzťahu k U.. Rozdielne meritórne rozhodnutie v odvolacom konaní, pokiaľ ide o túto skutočnosť, nemá vplyv ani na totoţnosť skutku, ani nevyvoláva potrebu v ďalšom priebehu konania zabezpečiť postavenie poškodeného na účel uplatnenia práv S.. Ponímanie totoţnosti skutku je bez definičných pochybností súdnou praxou ponímané široko a jej zachovanie je dané zachovaním totoţnosti konania alebo totoţnosti následku, a to aspoň v podstatnej časti. 21 2 To 4/2013 V prejednávanej veci je skutok odvolacím súdom preformulovaný tak, ţe je nepochybne zachovaná totoţnosť konania obţalovaného vo vzťahu ku vznesenému obvineniu a obţalobe, čo je samo osebe pre zachovanie totoţnosti skutku postačujúce. Skutok je sformulovaný tak, ako to zodpovedá kvalifikačne relevantným skutočnostiam,. zisteným v podobe zodpovedajúcej vykonanému dokazovaniu. Zároveň je oproti výroku o vine napadnutého rozsudku redukovaný od nadbytočných údajov a od alternatív priebehu skutkového deja, ktoré súd prvého stupňa nekonštatuje ako dokázané, len moţné (uznanie záväzku zo zmeniek zo strany S. s cieľom poveriť S. akvizičnými aktivitami), s ktorým hodnotením navyše odvolací súd nesúhlasí. Je zachovaná i totoţnosť následku ako majetkovej ujmy (škody), aj keď konštatovanej v celej nominálnej hodnote vystavených zmeniek, pričom je len vecou rozdielneho hodnotenia vykonaných dôkazov oproti obţalobe (na základe dokazovania v súdnom konaní), ktorému zo zainteresovaných subjektov škoda vznikla, a to na základe toho istého konania obţalovaného (a ďalších osôb) obsiahnutého v obţalobe i v tomto odsudzujúcom rozsudku, resp. ku spôsobeniu škody toto konanie smerovalo (čo zodpovedá štádiu pokusu spáchania úmyselného trestného činu). Je pritom špecifikom prejednávanej veci, ţe efekt faktickej majetkovej ujmy je spätne ovplyvniteľný v závislosti od úspešnosti jednej alebo druhej právnickej osoby (resp. singulárneho právneho nástupcu U. ako ţalujúceho majiteľa zmenky) v prebiehajúcom súdnom konaní o nárokoch zo zmeniek, ktoré trestný súd nemôţe v jeho merite rozhodnúť a ktoré doposiaľ prebieha (to však nezbavuje trestný súd povinnosti rozhodnúť v trestnej veci). Uvedená okolnosť však neznamená, ţe skutkový dej nebol doposiaľ ukončený a prekračuje rámec výroku tohto rozsudku. Konanie, ktoré je trestným činom,. bolo ukončené predisponovaním zmeniek na U., z hľadiska fyzickej účasti obţalovaného na ňom odovzdaním zmeniek zástupcovi U. Výsledok súdneho zmenkového sporu je nezávislý od vôle a konania obţalovaného a iných s ním spoločne konajúcich osôb v rámci predmetného skutku, rovnako ako výsledok trestného konania. U. pozíciu poškodeného v celom trestnom konaní odmieta. Z hľadiska vyššie popísaných východísk a záverov rozhodnutia najvyššieho súdu je osobou, ktorá sekundárne (oproti pôvodnému zámeru páchateľov) utrpela majetkovú ujmu, nie je však poškodeným. 22 2 To 4/2013 Konanie obţalovaného, Ing. J. D., R. Z. a iných osôb totiţ smerovalo spôsobom predpokladaným trestným zákonom ku spôsobeniu škody inej osobe,. teda skutočnému poškodenému, aj keď mu škoda v dôsledku neprekročenia štádia pokusu trestného činu nevznikla. V prípade U. by išlo o určitú formu prejavu neunesenia podnikateľského rizika bez vlastného zavinenia (vplyvom vonkajších vplyvov), ak by nebolo okolností, uvedených vyššie, ktoré najvyšší súd spája s vedomým konaním pri nadobúdaní zmeniek. U páchateľov ide o tzv. ukončený pokus, nakoľko páchatelia urobili všetko, čo povaţovali pre spáchanie trestného činu za potrebné, úkonmi spojenými s prevodom zmeniek na U.. S. v konaní nevystupoval v postavení poškodeného, čo nie je potrebné reparovať a konanie kvôli tejto okolnosti predlţovať. Neprichádza totiţ do úvahy zo strany S. uplatnenie nároku na náhradu škody, ku spôsobeniu ktorej v konečnom dôsledku nedošlo. Pokiaľ sa v tomto rozsudku konštatuje konanie iných osôb neţ obţalovaného, zodpovedajúce spolupáchateľstvu na prejednávanej trestnej činnosti, nejde o porušenia princípu prezumpcie neviny. Z pohľadu rozhodovania súdu vo veci samej sa princíp prezumpcie neviny (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku) týka len obţalovaného, a to do momentu samotného rozhodovania. Pri rozhodovaní však tento princíp nevylučuje skutkové zistenia, dokresľujúce relevantný skutkový dej, ktorých súčasťou je nevyhnutne aj konštatácia spáchania trestného činu inou, aj keď právoplatne neodsúdenou a v dotknutom konaní nestíhanou osobou. Právnym odrazom takého zistenia je posúdenie predbeţnej otázky bez viazanosti iným rozhodnutím v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v uvedenom smere nie je súd viazaný ani odlišne vyznievajúcimi rozhodnutiami súdov alebo iných orgánov cudzieho štátu. Uvedené skutkové zistenie a posúdenie predbeţnej otázky však nemá povahu rozhodnutia o vine a z hľadiska právnych účinkov meritórneho rozhodnutia súdu platí, ţe kto nebol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného,. nemôţe byť za takého povaţovaný. 23 2 To 4/2013 Rovnako potom pri rozhodovaní o vine obţalovaného súd rieši predbeţnú otázku vyplývajúcu z okolnosti spáchania (alebo nespáchania) trestného činu inou osobou samostatne,. teda bez viazanosti rozhodnutím iného súdu alebo iného orgánu v prípade, ak
takého rozhodnutia iná osoba spáchala trestný čin (na rozdiel od občianskeho súdneho konania,. v ktorom
1 veta tretia OSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, ţe bol spáchaný, okrem iných deliktov, trestný čin a kto ho spáchal - v označenom prípade teda ide o viazanosť rozhodnutím trestného súdu). Pokiaľ ide o výrok o treste, pri jeho ukladaní súd prihliadol na kritériá § 23 a § 31 Trestného zákona, v ich rámci osobitne na následok,. ktorý hrozil a to, do akej miery sa konanie páchateľa priblíţilo k dokonaniu trestného činu ako aj na okolnosti a dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo (§ 31 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.). Podstatné skutočnosti pre tieto závery sú dostatočne rozvedené vyššie. Uvedené kritériá nevyzneli pre obţalovaného priaznivo a vyvolávali potrebu uloţiť mu trest odňatia slobody v hornej časti zákonom ustanovenej trestnej sadzby (6 mesiacov aţ 5 rokov). Bolo však potrebné, okrem doterajšej netrestanosti obţalovaného, prihliadnuť na dĺţku trestného stíhania, ktorá uţ pomerne výrazne presahuje desať rokov, pričom prvá obţaloba v tejto veci bola podaná uţ v roku 2002. To, ţe došlo k zrušeniu pôvodného rozsudku, čím sa konanie výrazne predĺţilo, nemoţno zohľadniť v neprospech obţalovaného, práve naopak tak, ako na to poukázal podobne súd prvého stupňa. Pri rovnakej výške trestnej sadzby, uvedenej v aktuálne pouţitom ustanovení osobitnej časti trestného zákona (oproti ustanoveniu pouţitému súdom prvého stupňa) a pri rovnakom znení aj ďalších ustanovení o trestoch vo vzťahu k obom dotknutým kvalifikáciám, nebol dôvod na uloţenie iného trestu, neţ aký uloţil súd prvého stupňa. To sa týka ako trestu odňatia slobody,. tak aj spôsobu jeho výkonu a tieţ trestu zákazu činnosti,. ktorý svojou špecifikáciou aj dĺţkou zodpovedá zákonným kritériám. K úvahám o uloţenom treste uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje, moţno len dodať, ţe získaním majetkového prospechu,. ktorý páchateľ získal, alebo sa snaţil získať trestnou činnosťou v zmysle § 53 ods. 1 Trestného zákona v príslušnom znení, sa rozumie získanie majetkového prospechu pre seba, nie pre iného (ak ide o taký prípad, zákon to výslovne ustanovuje, napr. pri trestnom čine podvodu 24 2 To 4/2013
kvalifikačne pouţitého zákona v § 250 ods. 1). V tomto prípade však nebolo dokázané, či (a teda ani do akej miery) sa mal obţalovaný podieľať na majetkovom prospechu, zodpovedajúcom škode, ku spôsobeniu ktorej trestná činnosť smerovala (z finančných prostriedkov, ktoré malo S. poskytnúť). Výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku, ktorý nebol odvolacím súdom zrušený, sa týka oslobodenia obţalovaného pri skutku v bode 2/ obţaloby,.pričom ako uţ bolo uvedené, vzhľadom k štádiu pokusu pri spáchaní trestného činu, ani v prípade odsudzujúcej časti výroku o vine tohto rozsudku nebola zistená škoda, spôsobená konaním páchateľa (spáchaním trestného činu), preto nie je ani potrebné zisťovať jej uplatnenie za strany S.. Vo vzťahu k odvolacím námietkam, na tieto reagoval odvolací súd v ich súhrne svojim meritórnym rozhodnutím a týmto jeho odôvodnením, ktoré vychádza z rozsiahleho odôvodnenia napadnutého rozsudku a v potrebnom rozsahu ho koriguje a dopĺňa. Tým je daná odpoveď na jednotlivé čiastkové námietky uvedené v oboch odvolaniach, pričom samostatná reakcia ich jednotlivé prvky by bola duplicitným vykresľovaním oddelených fragmentov, ktoré sú vo vyššie uvedenom rozsahu prezentované ako ucelená mozaika (vo výroku a jeho odôvodnení). Moţno len dodať, ţe v predchádzajúcej časti odôvodnenia je dostatočne vysvetlené, prečo trestný čin smeroval voči S. (ako subjektu, ktorému mala byť spôsobená škoda), a prečo v takom prípade nemôţe ísť o trestný čin podvodu (odvolanie prokurátora). Je tieţ objasnené, prečo majetková ujma, ku spôsobeniu ktorej konanie obţalovaného a iných osôb smerovalo, nie je eliminovaná tvrdenou akvizičnou aktivitou (nákup akcií), čím sa malo toto konanie vyhnúť jeho trestnoprávnej relevancii (odvolanie obţalovaného). K oslobodzujúcej časti výroku rozsudku: Pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť napadnutého rozsudku (tá nebola odvolacím súdom zrušená) moţno v základných bodoch odkázať na sumarizáciu faktov v napadnutom rozsudku, najmä pokiaľ ide o finančné toky, ktoré smerovali zo strany S. voči S., resp. v prípade prevodu 4 mil. Eur, mali smerovať,
podvodnej prezentácie tejto okolnosti R. Z.. Menovaný v tomto smere mystifikoval nielen obţalovaného, ale aj svedka B. 25 2 To 4/2013 pri osobnom stretnutí v P., tesne predchádzajúcom poukázaniu sumy 10 mil. U. obţalovaným na účet, ktorý účel označil Z.. Pri úvahe, či išlo v tomto smere o dohodu Z. s Ing. M. alebo o podvodnú Z. aktivitu, moţno mať pochybnosť, ktorú je však potrebné vyriešiť v prospech obţalovaného (a v tomto smere sa stotoţniť so závermi českých súdov (Krajského súdu v Ostrave a Vrchního soudu v Olomouci), ktoré uzavreli, ţe Z. Ing. M. ohľadom príslušnej okolnosti nenaviedol, ale podviedol. Signifikantný je v tomto smere prehľad finančných operácií vypracovaný Ing M. z útvaru pre financovanie S. pre Ing. J., riaditeľa divízie ekonomiky obchodu a správy, a to ešte
zmluvy, uzavretej
obţalobnej koncepcie tieţ súčasťou trestnej činnosti). K vysporiadaniu medzi S. a S. teda potom najprv došlo prostredníctvom Ing. M. poukázanej sumy 10 mil. U. (vzťahujúcou sa na základe zmlúv z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.