Obsah (10)

§ 250§ 258§ 39a§ 256§ 8§ 228§ 23§ 254§ 2§ 31

N a j v y š š í s ú d 2 To 3/2013 Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v t

§ 250ods.

1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do

1. januára 2006 na verejnom zasadnutí konanom
2. októbra 2013 v Bratislave o odvolaní obţalovaného M. M. a krajského prokurátora v Bratislave proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
3. septembra 2012, sp. zn. 1 T 46/2001 rozhodol t a k t o : I.

§ 258ods.

1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste u obţalovaného M. M.. Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. sa

§ 250ods.

4 s pouţitím § 35 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do

1. januára 2006 u k l a d á obţalovanému M. M., nar. X., bytom P. K.K., súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol /päť a pol/ roka. Zároveň sa zrušuje výrok o treste v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Košice I z
2. januára 2004, sp. zn. 1 T/350/2002, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
3. februára 2006, sp. zn. 5 To/120/2004 a výrok o upustení od uloţenia súhrnného trestu z rozsudku Okresného súdu Martin z
4. októbra 2011, sp. zn. 3 T 103/2007, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. 2 2 To 3/2013

§ 39aods.

3 Tr. zák. sa obţalovaný na výkon uloţeného trestu zaraďuje do I. nápravnovýchovnej skupiny. II.

§ 256Tr.

por. v znení účinnom do

1. januára 2006 odvolanie krajského prokurátora sa zamieta. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
2. septembra 2012, sp. zn. 1 T 46/2001, boli v bode I/ obţalovaní M. M. a Ing. V. G. uznaní za vinných z pokračovacieho trestného činu podvodu

§ 250ods.

4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, na tom skutkovom základe, ţe v bode I. obţalovaný M. M., majiteľ firmy D., S.P., so sídlom v B., D., uznal v roku 1994 neexistujúci záväzok v sume 500.000.000,-Kčs, ktorý mal vzniknúť jeho firme k firme R. GmbH; K., B., zastúpenej konateľkou H. W. a obţalovaný Ing. V. G., spolumajiteľ firmy B. spol. s r.o. so sídlom B., D. uznal v roku 1993 neexistujúci záväzok v sume 100.000.000,-Kčs, ktorý mal vzniknúť jeho firme k firme R. GmbH D., zastúpenej prokuristom J. N., C., P. a tieto začali uhrádzať formou clearingového zúčtovania v tzv. „starom bloku" v pomere 1,-Sk ku 1,-Kč v roku 1993 a 1994 prostredníctvom účtu firmy M. spol. s r.o. číslo X. zaloţeného v I., a.s. B. a osobného účtu na meno Ing. V. G. číslo X. zaloţeného v T., A.S. V., B. dňa 08.12.1992 a osobného účtu na meno M. M., K., P., číslo X. zaloţený v T. a. s. B. dňa 09.02.1994, na účet číslo X. firmy R. GmbH D. zaloţený v K.P. a účet číslo X. neexistujúcej firmy I. spol. s r.o. P., Š., zaloţený v I.P., P. na odcudzený občiansky preukaz na meno V. S., trvalé bytom P., T. nasledovne: ÚHRADY ZO SLOVENSKEJ REPUBLIKY DO ČESKEJ REPUBLIKY VYKONANÉ OBŽALOVANÝM M. M. Dátum príkazu na úhradu Číslo účtu suma v Sk suma v euro celková škoda z danej platby pre SR v Sk v euro 15.02.1994 2611080248 1 400 000 Sk 46 471,49 € 280 176,28 Sk 9 300,15 € 28.02.1994 2611080248 5 000 000 Sk 165 969,59 € 994 225,31 Sk 33 002,23 € 02.03.1994 2611080248 5 000 000 Sk 165 969,59 € 981 802,41 Sk 32 589,87 € 08.03.1994 2611080248 5 500 000 Sk 182 566,55 € 1 076 746,77 Sk 35 741,44 € 11.03.1994 2611080248 5 000 000 Sk 165 969,59 € 977 389,85 Sk 32 443,40 € 18.03.1994 2611080248 6 000 000 Sk 199 163,51 € 1 168 749,43 Sk 38 795,37 € 22.03.1994 2611080248 5 500 000 Sk 182 566,55 € 1 069 196,39 Sk 35 490,82 € 28.03.1994 2611080248 5 000 000 Sk 165 969,59 € 969 055,01 Sk 32 166,73 € 08.04.1994 2611080248 8 000 000 Sk 265 551,35 € 1 527 799,50 Sk 50 713,65 € 08.04.1994 2611080248 6 500 000 Sk 215 760,47 € 1 241 337,09 Sk 41 204,84 € 18.04.1994 2611080248 14 200 000 Sk 471 353,65 € 2 697 971,33 Sk 89 556,24 € 19.04.1994 2611080248 9 000 000 Sk 298 745,27 € 1 709 102,57 Sk 56 731,81 € 20.04.1994 2611080248 10 500 000 Sk 348 536,15 € 1 992 927,19 Sk 66 153,06 € 22.04.1994 2611080248 18 400 000 Sk 610 768,11 € 3 488 772,45 Sk 115 806,03 € 27.04.1994 2611080248 13 500 000 Sk 448 117,90 € 2 553 102,72 Sk 84 747,48 € 27.04.1994 2611080248 11 800 000 Sk 391 688,24 € 2 231 600,90 Sk 74 075,58 € 29.04.1994 2611080248 24 000 000 Sk 796 654,05 € 4 534 159,89 Sk 150 506,54 € 02.05.1994 2611080248 10 000 000 Sk 331 939,19 € 1 866 843,26 Sk 61 967,84 € 03.05.1994 2611080248 1 500 000 Sk 49 790,88 € 279 880,55 Sk 9 290,33 € 04.05.1994 2611080248 22 000 000 Sk 730 266,22 € 4 102 774,16 Sk 136 187,15 € 04.05.1994 2611080248 10 000 000 Sk 331 939,19 € 1 864 897,35 Sk 61 903,25 € 06.05.1994 2611080248 12 000 000 Sk 398 327,03 € 2 235 541,72 Sk 74 206,39 € 06.05.1994 2611080248 10 000 000 Sk 331 939,19 € 1 862 951,43 Sk 61 838,66 € 09.05.1994 2611080248 16 200 000 Sk 537 741,49 € 3 013 252,74 Sk 100 021,67 € 11.05.1994 2611080248 12 000 000 Sk 398 327,03 € 2 229 703,97 Sk 74 012,61 € 11.05.1994 2611080248 12 000 000 Sk 398 327,03 € 2 229 703,97 Sk 74 012,61 € 12.05.1994 2611080248 11 100 000 Sk 368 452,50 € 2 061 396,19 Sk 68 425,82 € 12.05.1994 2611080248 11 000 000 Sk 365 133,11 € 2 042 825,05 Sk 67 809,37 € 12.05.1994 2611080248 5 200 000 Sk 172 608,38 € 965 699,11 Sk 32 055,34 € 13.05.1994 2611080248 24 600 000 Sk 816 570,40 € 4 566 106,18 Sk 151 566,96 e SPOLU 311 900 000 Sk 10 353 183,30 € 58 815 690,76 Sk 1 952 323,27 € čím spôsobili Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej republiky škodu obţalovaný M. M. v sume 58 815 690,76 Sk (1 952 323,27 €) a obţalovaný Ing. V. G. v sume 21 837 024,76 Sk (724 856,43 €) V bode II/ obţalovaný JUDr. I. Z. /ohľadne, ktorého však rozsudok krajského súdu uţ nadobudol právoplatnosť/ bol uznaný za vinného z pokusu trestného činu podvodu

§ 8ods.

1, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku. 4 2 To 3/2013 Za to bol obţalovanému M. M.

§ 250ods.

4 Tr. zák., § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, uloţený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

§ 39aods.

3 Tr. zák., účinného v čase spáchania skutku pre výkon tohto trestu bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny. Obţalovanému Ing. V. G. bol

§ 250ods.

4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku uloţený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, pre jeho výkon bol zaradený

§ 39aods.

3 Tr. zák. tieţ do I. nápravnovýchovnej skupiny.

§ 228ods.

1 Tr. por. účinného do

1. januára 2006 súd zaviazal obţalovaného M. M. nahradiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky spôsobenú škodu vo výške 1 952 323,27 € a Ing. V. G. vo výške 724 856,43 €, kaţdému s úrokom z omeškania vo výške 19,50% od
3. 1995 do zaplatenia. Proti tomuto rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásili odvolanie obţalovaný M. M. a Ing. V. G., ktoré neskôr písomne odôvodnil len M. M. a krajský prokurátor v Bratislave. Obţalovaný M. M. v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, ţe zo spáchania skutku sa necíti byť vinným. Konkrétne, ţe dôkazmi zaloţenými v spisovom materiáli bolo jednoznačne preukázané, ţe tak ako jeho firma D. s.r.o. reálne existovala, takisto reálne existovala aj firma R. GmbH D.. Potom je logické, ţe reálne museli byť aj záväzky, ktoré uzatvorili tieto firmy, a ktoré tvorili základ pre ich vyrovnanie v rámci tzv. starého a nového bloku

Platobnej dohody Českej a Slovenskej republiky /zák. č. 33/1993 Z.z./, k čomu priloţil aj listinu označenú v odvolaní ako dôkaz č. 1, ktorá sa

jeho argumentácie doposiaľ v spisovom materiáli nenachádzala. V ďalšom namietal, ţe prvostupňový súd sa nevysporiadal s rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava III zo

1. júla 2002, sp. zn. 5 T 85/00, a Krajského súdu v Bratislave z
2. decembra 2007, sp. zn. 5 T 85/00, ktoré si ani nevyţiadal. Poukázal aj na to, ţe mu nebolo doručené uznesenie o zastavení trestného stíhania J. N. a rozkaz z
3. novembra 1994, sp. zn. PN 61/94, vydaný Obvodnou prokuratúrou I v Bratislave a nerozhodlo sa ani o jeho 5 2 To 3/2013 sťaţnosti proti uzneseniu Krajskej prokuratúry v Bratislave z
4. novembra 1997, sp. zn. 2Kv 166/
5. Zároveň poukázal aj na neúmernú dĺţku konania v náväznosti na zastavujúce rozhodnutie v trestnej veci predtým vylúčenej z tohto spoločného konania, t. j. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
6. marca 2010, sp. zn. 1 T 23/
7. Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obţaloby krajského prokurátora ho oslobodil, alternatívne aby mu uloţil, s prihliadnutím na dĺţku konania, primeraný trest s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. Obţalovaný Ing. V. G. bliţšie svoje odvolanie neodôvodnil. Napokon verejného zasadnutia o jeho odvolaní z dôvodu onemocnenia sa opakovane nezúčastnil, preto najvyšší súd

§ 23ods.

l Tr. por. ho vylúčil na samostatné konanie. Krajský prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania namietal, ţe obţalovaným boli rozhodnutiami orgánov prípravného konania zaistené na účtoch peňaţné prostriedky, ktoré mali

jeho názoru pochádzať z trestnej činnosti obţalovaných, preto prichádzalo do úvahy aj uloţenie trestu prepadnutia veci. Krajský súd takýto trest neuloţil. Pritom platí, ţe ak takýto trest nebol uloţený rozsudkom, uţ nie je moţné ho uloţiť dodatočne napr. na verejnom zasadnutí, ani ochranné opatrenie – zhabanie veci. Ţiadal preto, aby najvyšší súd z tohto dôvodu zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby rozhodol aj o zaistených prostriedkoch na účtoch obţalovaných. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal na podklade takto podaných odvolaní

§ 254ods.

1, ods. 2 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, týkajúcich sa obţalovaného M. M., proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na eventuálne chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a dospel k týmto zisteniam a záverom: V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nezistil odvolací súd ţiadne porušenie ustanovení Trestného poriadku, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obţalovaného na obhajobu. 6 2 To 3/2013 Krajský súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Trestného poriadku vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre jeho rozhodnutie, zároveň dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v ich logickom súhrne

§ 2ods.

6 Tr. por., preto tomuto spôsobu z hľadiska pravidiel pre hodnotenie dôkazov nemoţno nič vytknúť. Na tomto podklade potom krajský súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu úplne správne skutkové zistenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, ţe krajský súd v predmetnej trestnej veci uţ raz rozhodoval, a to rozsudkom z 24. novembra 2004, sp. zn. 1 T 46/01, ktorým obţalovaného M. M. uznal za vinného zo spáchania ţalovaného trestného činu podvodu

§ 250ods.

l, ods. 4 Tr. zák. a uloţil mu za to súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, pre ktorého výkon ho zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Tento rozsudok bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. decembra 2007, sp. zn. 2 To 59/2005, zrušený. Najvyšší súd okrem poukázania na procesné pochybenie krajského súdu, ktoré sám nemohol napraviť uţ v tomto uznesení uviedol, ţe dovtedy vykonané dôkazy zakladajú veľmi váţne podozrenie, ţe obţalovaní vrátane M. M. sa skutku kladeného im za vinu dopustili v rozsahu a spôsobom ako bolo uvedené v skutkovej vete obţaloby. Zároveň však poukázal na to, ţe v ďalšom konaní bude potrebné dôsledne preveriť aj obhajobné tvrdenia obţalovaných t. j. preveriť dôsledne jednak, či skutočne existovali záväzky firiem obţalovaných k firme R. GmbH D., a či v zmysle týchto zmlúv aj reálne došlo k prevzatiu finančných prostriedkov /finančnému vstupu tejto firmy do aktivít obţalovaných/. Krajský súd po doplnení dokazovania v intenciách aké nariadil najvyšší súd napokon vo svojom ostatnom rozsudku, ktorý je predmetom odvolacieho konania, obţalovaného M. M. /spolu s ostatnými obţalovanými v tejto veci/ uznal vinným zo spáchania ţalovaného trestného činu tak, ako je uvedené vyššie. Prvostupňový súd svojim postupom starostlivo zváţil všetky okolnosti prípadu a správne reagoval uţ aj na obhajobné tvrdenia obţalovaného, ktoré smerovali predovšetkým k spochybneniu záverov krajského súdu o neexistencii zmluvy jeho firmy s firmou R. J. N. o 7 2 To 3/2013 poskytnutí finančného kapitálu na podnikateľské aktivity na Ukrajine a v skutočnosti nereálnom poskytnutí peňazí na ich uskutočnenie. Najvyšší súd sa so závermi krajského súdu, ktoré vykonal na podklade vyčerpávajúceho dokazovania a starostlivého vyhodnotenia dôkazov, plne stotoţňuje a v podrobnostiach môţe v plnom rozsahu poukázať na podrobné, vecné a logicky uzatvorené dôvody uvedené v odôvodnení jeho rozsudku, ktoré presvedčivo preukazujú, ţe obţalovaný M. M. sa dopustil skutku tak, ako je ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku; inak vyjadrené, ţe zmluva uzatvorená s fy R. GmbH D. bola len fiktívna a k reálnemu prevodu peňazí na podnikateľské aktivity obţalovaného zo strany J. N. nikdy nedošlo. Po preskúmaní veci ţiadne pochybnosti v tomto smere nemal ani najvyšší súd. Nič na tom nemôţe zmeniť ani fakt uvedený v odvolacej námietke obţalovaného, ţe jeho firma a firma R. GmbH v D. existovali. Samotná ich existencia však nevylučuje spôsob akým konali jej zástupcovia v inkriminovanom období. V tomto smere najvyšší súd len zvýrazňuje, ţe v čase dátovania, t. j.
2. augusta 1990, tzv. prísľubu finančných prostriedkov od fy &.D. pre fy R. GmbH na podnikateľské aktivity obţalovaného na Ukrajinu v ekvivalente 20 mil. dolárov, neexistoval ţiadny podnikateľský zámer na takú investíciu a ani nikdy potom nebol doloţený a prezentovaný, odhliadnuc od skutočnosti, ţe firma obţalovaného na takú investíciu ani nemala reálnu moţnosť. Absolútne nereálne by, dokonca aj pri realizácii investovania do bytovej výstavby na Ukrajine, bolo vrátenie poskytnutej čiastky fy R. naviac s 15 % úrokom nemoţné, keďţe firma D. bola od začiatku svojho podnikania v strate, t. j. ţiadne vlastné zdroje nemala. Z doplneného dokazovania navyše vysvitlo, ţe predloţený dokument tzv. prísľub &.D. mohol byť nanajvýš predkontraktačný prísľub, k ničomu nezaväzujúci a dokonca ani o ňom, a teda o to viac o reálnom poskytnutí peňazí nemal ţiadnu vedomosť ani sekretár tejto spoločnosti - JUDr. H., ktorý vlastnil fy rovnakého názvu v P. a personálne spájal aj fy v Corku v Írsku. Napokon z dôkazov presvedčivo plynie, ţe ani fy R., nedisponovala takými prostriedkami, ktoré boli údajne poskytnuté obţalovanému. Uţ v januári 1994 pre nedostatok majetku zanikla. Jej konateľka H. W. poprela, aby niekedy firma obdrţala financie od spoločnosti &.D.. Tieto by inak museli byť zaevidované v účtovníctve a napokon vôbec 8 2 To 3/2013 poprela uzatvorenie predmetnej zmluvy o kapitálovom vstupe firmy R. GmbH do fy obţalovaného. Podpis a pečiatku na tejto zmluve označila za falošnú. Najvyšší súd k tomu len poznamenáva, ţe pravdivosť tejto výpovede logicky potvrdzuje aj fakt, ţe pokiaľ by v tom čase táto firma disponovala takou významnou sumou logicky by nemohla zaniknúť pre nedostatok majetku. K odvolacím námietkam obţalovaného sa ţiada dodať, ţe ani jedna nich nesmeruje a nemá priamy vzťah k meritu prejednávanej veci. Listinný dôkaz označovaný ako príloha č. 1 sa totiţ týka zastavenia trestného stíhania J. S., na ktorého /fy M./ J. N. previedol pohľadávky fy R. voči fy obţalovaného. Aj zostávajúce rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní resp. súdov označené v jeho odvolaní sa týkajú rozhodnutí o zaistených veciach v prípravnom konaní resp. o zastavení trestného stíhania J. N., ktorý zomrel pri dopravnej nehode. Nedoručený rozkaz zo dňa
3. novembra 1994, sp. zn. PN 61/94, sa týka prepustenia obţalovaného z väzby. Napokon neobstojí ani poukaz obţalovaného na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
4. marca 2010, sp. zn. 1 T 23/02, ktorý časť trestnej činnosti obţalovaného vylúčil zo spoločného konania a pre túto trestnú činnosť napokon trestné stíhanie zastavil. V danom prípade ide teda o inú trestnú vec obţalovaného, ktorá sa stala právoplatná, a preto najvyšší súd k nej nemôţe uţ zaujať ţiadne stanovisko a ani ju preskúmavať. Pokiaľ sa týka právnej kvalifikácie skutku krajský súd formálne pochybil pokiaľ konanie obţalovaného kvalifikoval ako pokračovací trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Trestného zákona účinného v dobe spáchania skutku. Správne mal skutok kvalifikovať ako pokračovací trestný čin podvodu

§ 250ods.

l, ods. 5 Tr. zákona účinného do

1. januára 2006, pretoţe trestné sadzby v oboch prípadoch sú rovnaké, ale hranica škody veľkého rozsahu ako znak skutkovej podstaty tohto trestného činu v čase účinnosti trestného zákona č. 140/ 1961 Zb. k
2. januáru 2006 bola 3 450 000,- Sk t.j. niekoľkonásobne vyššia ako v čase spáchania skutku, čo obecne svedčí v prospech páchateľa. V danom konkrétnom prípade však vzhľadom k výške spôsobenej škody /takmer 59 mil. Sk/ toto pochybenie aj najvyšší súd mohol vyhodnotiť uţ len ako formálne , bez podstatného vplyvu na posúdenie trestnosti skutku a nebolo potrebné ho napraviť. 9 2 To 3/2013 Na druhej strane najvyšší súd, ale prihliadol k odvolacej námietke obţalovaného týkajúcej sa neúmernej dĺţky konania. Od spáchania skutku a vznesenia obvinenia totiţ uplynulo uţ takmer
3. rokov, pričom obvinený na trvaní konania nemal ţiadny výrazný podiel. Preto najvyšší súd okrem kritérií rozhodných pre určenie druhu a výmery trestu ku ktorým správne prihliadol aj krajský súd, zohľadnil aj uvedenú skutočnosť a na rozdiel od krajského súdu uloţil obţalovanému

§ 250ods.

4 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 2 Tr. zák. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, t. j. vo výmere 5 a pol roka, a pre jeho výkon ho zaradil

§ 39aods.

3 do I. nápravnovýchovnej skupiny. Takto uloţený trest

názoru najvyššieho súdu v konkrétnom prípade zohľadňujú všetky podstatné okolnosti, ktoré sú rozhodné pre stanovenie druhu a výmery trestu

§ 31ods.

1 Trestného zákona a stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania (§ 3 ods. 4 Tr. zák.) obţalovaného. K odvolaniu krajského prokurátora najvyšší súd konštatuje, ţe toto nebolo moţné akceptovať, pretoţe proti prvotnému rozhodnutiu krajského súdu v tejto veci z

1. novembra 2004 podali odvolanie len obţalovaní, a preto rozhodnutie v ich neprospech /uloţenie ďalšieho trestu - trestu prepadnutia veci, ktorého sa krajský prokurátor domáhal/ v tomto konaní neprichádzalo uţ do úvahy /§ 264 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do
2. januára 2006/. So zreteľom na uvedené skutočnosti preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní obţalovaného M. M. a krajského prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. V Bratislave
3. októbra 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková