uznesením Okresného súdu Košice I z 25. mája 2009 č. k. 39 C 45/2009-30, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 9. novembra 2009 sp.zn. 5 Co 329/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Košice I uznesením z 25. mája 2009 č.k. 39 C 45/2009-30 zastavil konanie z dôvodu, ţe ţalobcovia nezaplatili v stanovenej lehote súdny poplatok za návrh (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm.
rozhodnutím prvostupňového súdu v časti trov konania podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.
l písm.
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné. 2 M Cdo 22/2010 3 Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak
2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené. Vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nebolo postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Generálny prokurátor okrem nesprávneho právneho posúdenia veci namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu. Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, 2 M Cdo 22/2010 4 sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Odôvodnenie uznesenia súdu (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.
2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa v danej veci o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretoţe konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh. Dovolací súd poukazuje za to, ţe odôvodnenie o trovách konania treba posudzovať v kontexte celého rozhodnutia (I. ÚS 230/04). Odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti trov konania, pričom však aplikoval § 150 ods. l O.s.p. Vzal do úvahy skutočnosť, ţe nepriznanie trov konania neohrozí majetkovú sféru ţalovaných, poukázal na základ výšky trov konania a na to, ţe ţalovaní vzniesli protinávrh. Ďalej poukázal na vzájomnú komunikáciu účastníkov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môţe tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p. Ide o ustanovenie výnimočné, 2 M Cdo 22/2010 5 ktoré má súdu umoţniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúţiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, ţe ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemoţno vykladať tak, ţe moţno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vţdy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náleţite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tieţ okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 5/2006). Ako odvolací súd sám v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, bolo treba prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov. Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe v boli dané dôvody osobitného zreteľa, a ţe nepriznaním trov konania ţalovaným sa výrazne negatívne neprejaví v ich majetkovej sfére. Z odôvodnenia však nie je zrejmé, z čoho tak vyvodil a nevyplýva z neho ani to, ako posúdil tieto pomery ostatných účastníkov konania (nielen ţalovaných). Rovnako nie je zrejmé, v čom videl odvolací súd dôvody osobitného zreteľa, resp. výnimočnosť prípadu. Pokiaľ ide o konštatovanie, ţe ţalovaní podali protinávrh, je potrebné uviesť, ţe návrh ţalovaných na iný spôsob vyporiadania, neţ aký poţadovali ţalobcovia, nie je vzájomným návrhom, ale len súčasťou procesnej obrany. Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je nielen formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, ţe 2 M Cdo 22/2010 6 rozhodnutie odvolacieho súdu poţiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.
2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.) nevyhovuje. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemoţno povaţovať za správne a preto ho treba vţdy zrušiť. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.