1, 2 a § 388 ods. 1 Tr. por., takto r o z h o d o l : Uznesením Krajského súdu v Trnave z
2, § 234 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ z trestného činu krádeže
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. účinného do
2, § 247 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, dňa 20. februára 2004 v presne nezistenom čase v T. na O. ulici pri areáli futbalového ihriska odcudzil kovové rošty - kryty kanalizácie, ktoré následne odpredal v zberných surovinách v T. na ul. H., odkiaľ boli vrátené majiteľovi M. v T., pričom odcudzením predmetných roštov poškodenému vznikla škoda vo výške 30.000,- Sk (995,82,- €). 2 Tdo 29/2013 3 Za to bol odsúdený
1 s použitím § 35 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov a 8 (osem) mesiacov.
3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd obvinenému zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 7T 8/2009 – 170 zo dňa
2 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. por. č.141/1961 Zb. súd uložil obvinenému, aby do troch dní od právoplatnosti rozsudku uhradil M., D., X. škodu vo výške 995,82,- € (30.000,- Sk).
1 Tr. por. č. 141/1961 Zb. súd poškodeného D. M., nar. X., bytom Š., O. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený M. S.. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením z 3. mája 2012, sp. zn. 3 To 7/2011,
por. jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne podal dovolanie, ktoré oprel o dovolacie dôvody
1 písm. c/, g/ a h/ Tr. por., ktoré predpokladajú, že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a napokon, že trest bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. K dovolacím dôvodom
1 písm. c/ a g/ Tr. por. uviedol, že jediný dôkaz proti nemu bol vykonaný rekogníciou
1 Tr. zák. (základná skutková podstata zločinu lúpeže), a to v rozpätí od 6 rokov a 10 mesiacov do 10 rokov a 8 mesiacov, lebo novší zákon bol pre obvineného priaznivejší v porovnaní so zákonom účinným v čase spáchania trestného činu lúpeže, keďže za tento trestný čin
1 Tr. zák., s použitím asperačnej zásady
2 Tr. zák. predchádzajúci Trestný zákon stanovoval trest odňatia slobody od 7 rokov a 8 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiacov. Z uvedených dôvodov preto obvinený po vyslovení porušenia zákona navrhol, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Trnava zrušil a tomuto súdu zároveň prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou uvedenou v § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por., v zákonnej lehote
1 Tr. por., po tom, ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 Tr. por.), že označený mimoriadny opravný prostriedok podala prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), s obsahovými náležitosťami
1, ods. 2 Tr. por. a zároveň aj to, že dovolanie bolo obvineným podané čiastočne dôvodne, a to aj napriek tomu, že v dovolaní uviedol nesprávny dovolací dôvod /namiesto § 371 ods. 1 písm. h/ malo byť správne 371 ods. l písm. i/ Tr. por./. V tejto spojitosti v zmysle ustálenej judikatúry (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, 2 Tdo 29/2013 5 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2012 pod č. 120) platí nasledovné: Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s ustanovením § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Pokiaľ chybám vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
por. ani iný dôvod dovolania uvedený v naposledy označenom ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c/ Tr. por. alebo zamietne
1 Tr. por., a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktoré by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
a nasledujúcich ustanoveného Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu. Ostatne uvedený postup bolo potrebné uplatniť aj vo veci dovolateľa M. S., napriek tomu, že u neho zjavne nebol naplnený dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por., lebo mu nebol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a ani nebol mu uložený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obvinený naplnenie tohto dovolacieho dôvodu zjavne odvodzuje z toho, že pri právnom posúdení jeho činu v bode 1/ ako trestného činu lúpeže
1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 za použitia asperačnej zásady vyjadrenej v § 41 ods. 2 Tr. zák. mu mohol byť uložený nižší trest a síce vo výmere 6 rokov a 10 mesiacov, ktorá predstavuje spodnú hranicu upravenej trestnej sadzby v rozpätí od 6 rokov a 10 mesiacov až do 10 rokov a 8 mesiacov. 2 Tdo 29/2013 6 Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 10 mesiacov je však evidentne v rámci spomenutej trestnej sadzby, a preto úvaha o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. je neopodstatnená. Obsah dovolania obvineného M. S. jednoznačne vyjadruje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por., a to pokiaľ ide o právne posúdenie skutku, ktorým mali byť naplnené znaky trestného činu lúpeže. Svedčí o tom najmä poukaz na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 s tým, že posúdenie lúpeže
nového Trestného zákona v zmysle § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia asperačnej zásady
2 Tr. zák. v porovnaní s použitím rovnakej zásady a s prihliadnutím na trestnú sadzbu pri trestnom čine lúpeže
1 Tr. zák. (2 až 10 rokov), je pre obvineného priaznivejšie. Oproti už uvedenému iná situácia nastala ohľadne danosti dôvodov dovolania tak ako ich uplatnil obvinený
1 písm. c/ a g/ Tr. por. V tomto ohľade totiž obvinený prehliadol, že úkon opoznávania, rekognície,
fotografií bol vykonaný nie
por., proti ešte neznámemu páchateľovi. Teda logicky M. S. o úkone nemohol byť ani upovedomený a nemohol mať ani obhajcu. Z uvedeného potom plynie, že spôsobom, aký namieta obvinený vo svojom dovolaní, nemohli byť porušené ani jeho obhajovacie práva a ani samotný úkon z tohto dôvodu v prípravnom konaní, resp. použitie tohto dôkazu v konaní pred súdom nemohol byť v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní obvineného M. S. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. júla 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.