1 písm. a/, písm. d/ Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. J. Š. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. novembra 2009, sp. zn. 23To 121/2009, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. M. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 20. mája 2009, sp. zn. 2T 247/2007, bol obvinený R. M. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že 1/ v presne nezistenom čase, pravdepodobne od začiatku roka 2006 až do
zákona č. 139/1998 Z.z. a 0,05 ml roztoku metamfetamínu a malého množstva ibuprofénu, ktoré v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. sú tiež zaradené do II. skupiny psychotropných látok, pričom z množstva 0,712 gramov by bolo možné vyrobiť 4 - 7 obvykle jednorazových dávok drogy. Za to mu bol
2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 7 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, 1 (jeden) mesiac.
3 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov.
2 Tr. zák. okresný súd zároveň zrušil výrok o treste uloženého obvinenému R. M. rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 14. novembra 2007, sp. zn. 1T 180/2007, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Napadnutým rozsudkom krajský súd na podklade odvolaní podaných obvineným R. M. a jeho rodičmi
1 písm. b/, písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil citovaný 3 4 Tdo 6/2013 prvostupňový rozsudok v celom rozsahu, pričom
3 Tr. por. vo veci rozhodol sám tak, že obvineného uznal vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a/, písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že 1/ v presne nezistenom čase najskôr od októbra 2006 až do
zákona č. 139/1998 Z.z. a 0,05 ml roztoku metamfetamínu a malého množstva ibuprofénu, ktoré v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. sú tiež zaradené do II. skupiny psychotropných látok, pričom z množstva 0,712 gramov by bolo možné vyrobiť 4 - 7 obvykle jednorazových dávok drogy. 4 4 Tdo 6/2013 Za to mu krajský súd
1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, pre výkon ktorého ho
2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. krajský súd zároveň zrušil výrok o treste uloženého obvinenému R. M. rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo
1 písm. h/, písm. i/ Tr. por. a domáhal sa zrušenia rozsudku krajského súdu vo výroku o treste. Naplnenie dovolacích dôvodov
1 písm. h/ a písm. i/ Tr. por.
dovolateľa spočíva v tom, že odvolací súd mal po dôslednom preskúmaní veci
1 písm. d/ Tr. por. zrušiť nielen výrok o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo
1 Tr. zák. V tejto súvislosti obvinený R. M. uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za nedostatočné a nepreskúmateľné a trest, ktorý mu bol uložený považuje za trestanie jedného trestného činu spáchaného vo viacčinnom súbehu dvoma trestami. Argumentoval tým, že v zmysle zásady „ne bis in idem“ nie je páchateľa trestného činu možné trestať za jeden skutok dvakrát. Z týchto dôvodov obvinený R. M. navrhol, aby dovolací súd
1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v ustanovení § 321 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanoveniach § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v neprospech obvineného,
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku 5 4 Tdo 6/2013 o treste a
1 Tr. por. prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného R. M. na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Prievidza. Prokurátorka okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení zo 7. januára 2013 uviedla, že v danom prípade nie sú preukázané dovolacie dôvody
1 písm. h/, písm. i/ Tr. por. a navrhla, aby dovolací súd
1 Tr. por. dovolanie obvineného zamietol. Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade naplnené neboli a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por.
1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak - bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (písm. h/), - rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. 6 4 Tdo 6/2013 Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že dovolateľ v rámci jeho obsahového vymedzenia neuviedol žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že obvinený R. M. bol napadnutým rozsudkom krajského súdu uznaný za vinného z trestného činu
1 písm. a/, písm. d/ Tr. zák., za ktorý Trestný zákon vo svojej osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody na štyri roky až desať rokov, t.j. s dolnou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov a s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúcou päť rokov. Dovolací súd pripomína, že ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. zák., inter alia, ukladá súdu povinnosť uložiť páchateľovi trest odňatia slobody, v prípade, že ho odsudzuje za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov. Krajský súd si túto zákonnú povinnosť splnil, pričom obvinenému R. M. ukladal trest
1 Tr. zák. s použitím tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.) a zároveň s použitím moderačného ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, preto mu mohol uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od šesť mesiacov až do 13 rokov a štyroch mesiacov (§ 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák.). Trest vo výmere šesť rokov bol obvinenému uložený v rámci tejto zákonom ustanovenej trestnej sadzby, z čoho je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania
1 písm. h/ Tr. por. Pokiaľ ide o dovolateľom uplatnený dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd uvádza, že
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nesprávnu aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení kogentnej povahy, akými sú napr. ustanovenia § 41 a § 42 Tr. zák. o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu možno podriadiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“ v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ namieta porušenia zákona v jeho neprospech v ustanoveniach § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu 7 4 Tdo 6/2013 dovolaním napadnutého rozsudku, pričom toto porušenie vidí v tom, že odvolací súd mal zrušiť nielen výrok o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo
1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. spáchaný v roku 2008), keď uviedol, že tejto trestnej činnosti sa obvinený dopustil pred vyhlásením odvolaním napadnutého rozsudku, avšak po tom, čo bol vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa pre inú trestnú činnosť - rozsudok Okresného súdu Prievidza zo
13 Tr. zák. ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy
. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu procesného spisu zistil, že obvinenému R. M. bolo vznesenie obvinenia pre skutok uvedený v bode 1/ napadnutého rozsudku oznámené
1 písm. h/, písm. i/ Tr. por., a tak
c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvineného odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 16. apríla 2013 JUDr. Emil B d ž o c h, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.