ktorého ţalovaná má 3 2 M Cdo 16/2010 v uţívaní X. m2 pozemkov vlastnícky patriacich ţalobkyni, ktoré boli zastavané stavbami vo vlastníctve ţalovanej zapísanými na liste vlastníctva č. X. katastrálne územie K.. Súd prvého stupňa poukázal na to, ţe vlastnícke právo k stavbám stojacim na pozemkoch ţalobkyne súpisných čísel X., X., X., X., ako aj k ďalším stavbám zapísaným na liste vlastníctva č. X. v katastrálnom území K. ţalovaná nadobudla od Š. kúpnou zmluvou z
1, 2 O.s.p. na základe čiastočného späťvzatia ţaloby so súhlasom ţalovanej. Trovy konania súd odôvodnil aplikáciou § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Výrok o zaplatení súdneho poplatku vychádzal u ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. O náhrade trov konania vo vzťahu k štátu prvostupňový súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20. októbra 2009 sp.zn. 6 Co 200/2008 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a uviedol, ţe ostatná časť rozsudku ostáva bez zmeny. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav na základe rozsiahleho dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Poukázal na to, ţe prvostupňový súd svoje rozhodnutie zaloţil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil
zásad § 132 O.s.p. Odvolací súd sa stotoţnil s mimoriadne podrobnými, presvedčivými a zákonu zodpovedajúcimi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu.
názoru odvolacieho súdu pozemky ţalobkyne boli ţalovanou uţívané uţ tým, ţe sa na týchto pozemkoch nachádzali hospodárske budovy, ktoré ţalovaná vlastnila, a išlo o stavby spojené so zemou pevným základom, teda o nehnuteľnosti. Odvolací súd zdôraznil, ţe v takomto prípade je totiţ zastavaný pozemok uţívaný uţ tým, ţe sú na ňom postavené stavby, a je bez právneho významu, akým spôsobom je vlastnícke právo k stavbám vlastníkom stavieb „konzumované“, teda, či tieto stavby prenajíma, alebo či ich uţíva osobne. Argumentácia ţalovanej, ţe predmetné pozemky ţalobkyne sú ornou pôdou, ţe ich treba povaţovať za poľnohospodárske pozemky, lebo slúţia na poľnohospodárske účely, je neopodstatnená. Poukázal na to, ţe aj
jeho názoru, je správnejšie pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo uţívaním pozemkov bez právneho dôvodu vychádzať z hodnoty nájomného. Stotoţnil sa aj so znaleckým výpočtom bezdôvodného obohatenia, vykonaným znalcom v znaleckom posudku č. X.. Upriamil pozornosť na to, ţe znalec správne poukázal aj na tú skutočnosť, ţe v blízkosti areálu sa predávajú pozemky pre 5 2 M Cdo 16/2010 individuálnu bytovú výstavbu, ako aj na to, ţe ide o pozemky v intraviláne K., katastrálne územie B., kde sa plánuje aj individuálna bytová výstavba. Odvolací súd povaţoval námietky ţalovanej ohľadom toho, ţe pri stanovení bezdôvodného obohatenia mal súd zohľadniť jeho investície do predmetných pozemkov za irelevantné, pretoţe predmetom tohto konania nebolo vydanie predmetných nehnuteľností v prospech ţalobkyne, ale len stanovenie bezdôvodného obohatenia za uţívanie pozemkov bez právneho dôvodu. Odvolací súd z uvedených dôvodov nemohol zohľadniť námietky ţalovanej pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia za uţívanie predmetných pozemkov. Odvolací súd mal za to, ţe vecne správne boli aj výroky rozsudku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi, a taktieţ aj výrok o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobkyni súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu a proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd rozhodol o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobkyni sumu 7 328 715,50 Sk spolu s úrokmi z omeškania a vo výroku, ktorým súd určil ţalovanej povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok vo výške 198 500,-- Sk v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II z 28. decembra 2009 č.k. 18 C 16/2006-248, ktorým súd rozhodol o trovách konania, podal na podnet ţalovanej generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
názoru generálneho prokurátora je konanie na oboch súdoch niţších stupňov postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, ţe o vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu veci sa jedná najmä vtedy, ak pri dokazovaní súdy nepostupovali v súlade s § 120 O.s.p. a neboli vykonané dôkazy, ktoré procesná strana navrhla, napriek tomu, ţe mal dôkaz slúţiť na preukázanie právne významnej skutočnosti, ktorej sa účastník dovoláva a to všetko za predpokladu, ţe tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, ţe prvostupňový súd ani súd odvolací sa dôsledne nezaoberali námietkami ţalovanej. Uviedol, ţe súdy nezisťovali a neoverovali navrhované dôkazy, znevýhodnili postavenie ţalovanej, a jej ochranu a poškodili ju tým, ţe pri uţívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorá je jej ţivobytím, je nútená vyplatiť ţalobkyni neúmerne vysoký nájom s príslušenstvom, čo má navyše dosah aj na iné osoby, ktorých podnikateľská činnosť je v rozorte poľnohospodárstva. Generálny prokurátor mal za to, ţe vychádzajúc z obsahu spisov súd prvého stupňa ako aj súd odvolací sa nedostatočne zaoberali základnou námietkou ţalovanej, ktorú namietal počas celého 6 2 M Cdo 16/2010 súdneho konania a ktorá mala zásadný význam pre určenie sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorého sa ţalobkyňa domáhala a tým je zmena charakteru ornej pôdy na zastavanú plochu na parcelách X. KN č. X. a X. a následne premietnutých do registra X. KN ako parcely č. X., X., X., X., X. a X. na základe geometrického plánu M. R. z
1 písm. b/ O.s.p. Ţalobkyňa navrhla mimoriadne dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu ţalovanej (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. a spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutia krajského a okresného súdu a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je dôvodné. 7 2 M Cdo 16/2010 V zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Existenciu týchto vád dovolací súd nezistil. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe konanie na súdoch niţších stupňov je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v postupe súdu v dôkaznom konaní (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Občianskeho súdneho poriadku netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti. Hodnotenie dôkazov totiţ môţe robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, ţe záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí 8 2 M Cdo 16/2010 sudca uţ od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môţe vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j., ktoré z nich bude povaţovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôţe predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, ţe hodnotenie dôkazov je zloţitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, ţe pravdivosť skutkových tvrdení nemoţno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, ţe rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv ţalovanej. Súdy sa nemusia vysporiadať so všetkými námietkami účastníkov, ale len s tými, ktoré majú význam pre rozhodnutie. Inou vadou v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je samotné hodnotenie dôkazov niţšími súdmi, keďţe v dovolacom konaní nemoţno toto hodnotenie preskúmavať (R 42/1993). K námietke generálneho prokurátora, ţe súdy sa nedostatočne zaoberali základnou námietkou ţalovanej, ktorú namietala počas celého súdneho konania a ktorá mala zásadný význam pre určenie sumy z titulu bezdôvodného obohatenia nie je dôvodná, pretoţe z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu vyplýva, ţe súdy sa dôsledne a veľmi pozorne zaoberali námietkou ţalovanej.
odvolacieho súdu námietky ţalovanej, ktoré sa týkali evidencie druhu pozemku v katastri súd povaţoval za irelevantné, lebo vychádzali len zo skutočností, ţe pôvodne sa jednalo o ornú pôdu, a takto bol druh pozemku evidovaný aj v registri X. katastra nehnuteľností, kde boli pozemky ţalobkyne 9 2 M Cdo 16/2010 vedené na liste vlastníctva č. X. pod pôvodnými evidenčnými parcelnými č. X., X.. Uviedol, ţe
79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, údaje o pozemkoch obsahujú parcelné číslo, výmeru, druh pozemku, údaje o vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe a iné popisné údaje. Údaje o pozemkoch sa členia na údaje o parcelách registra X. evidovaných na katastrálnej mape a údaje o parcelách registra X. evidovaných na mape určeného operátu, ktoré sú v katastrálnej mape zlúčené do väčších celkov a rozdelené do viacerých parciel. Poukázal na to, ţe za záväzný sa
ustanovenia § 34 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. povaţuje druh pozemku v údajoch parciel registra X., záväznými nie sú druhy pozemkov v údajoch parciel registra X.. Ani na súde prvého stupňa nebol preukázaný opak, pokiaľ ide o hodnovernosť a záväznosť údajov katastra nehnuteľností, ktorú namietala ţalovaná. Odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov daných odvolaním, vo svojom konaní sa nedopustil vady
a jeho rozsudok nie je zaťaţený vytýkanou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci na základe vykonaného dokazovania. Vykonané dokazovanie bolo v súlade s § 132 O.s.p. a následne i ustanoveniami § 153 ods. 1 a § 154 ods. 1 O.s.p. Skutkové hodnotenie veci, pokiaľ súd prvostupňový ako i odvolací pri vykonávaní a hodnotení dôkazov rešpektoval príslušnú zákonnú úpravu, nemôţe byť samostatným predmetom preskúmavania na základe mimoriadneho opravného prostriedku. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe nie sú dané dôvody mimoriadneho dovolania, a preto ho v súlade s § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. Ţalobkyňa bola v konaní o mimoriadnom dovolaní úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktoré si aj uplatnila a vyčíslila (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokátky za jeden úkon právnej sluţby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z 30. novembra 2010 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z. (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil
1 vyhlášky vo výške 911,25 €, čo 10 2 M Cdo 16/2010 s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21 €)] predstavuje spolu 918,46 €. Zvýšenie odmeny a náhrady o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky) dovolací súd nepriznal z dôvodu, ţe advokátka ţalobkyne neosvedčila, ţe je platiteľkou dane z pridanej hodnoty. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júna 2011 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.