← Slovensko

o zaplatenie 51 682,70 eur s príslušenstvom

Obsah (8)§ 536§ 219§ 237§ 153§ 213§ 3§ 52§ 44

Najvyšší súd Slovenskej republiky 2ObdoV/18/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. a I., s. r. o., Š., V., IČO: X., zastúpeného Mgr. G. O., advokátom, Ţ., X

§ 536ods.

1 Obch. zákona a nasl. v spojení s ust. § 631 a nasl. OZ.

ust. § 546 ods. 1 Obch. zákona objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

ust. § 642 ods. 1 Obč. zákona aţ do zhotovenia diela môţe objednávateľ od zmluvy odstúpiť, je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce uţ vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôţe ich výsledok pouţiť inak a nahradiť mu účelne vynaloţené náklady. V konaní mal súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe ţalobca so ţalovaným uzatvoril Zmluvu o dielo zo dňa

  1. 1996 v zmysle dodatku č. 1 zo dňa
  2. 1997, na rekonštrukčné práce nadstavby domu na S., B.. Z dôvodu nespokojnosti objednávateľa s postupom realizácie stavebných prác, ţalovaná ku dňu
  3. 1997 po dohode so ţalobcom spoluprácu a realizáciu stavebných prác ukončila. O tejto skutočnosti svedčí denný záznam stavby list č. No 045174 zo dňa
  4. V označenom zázname ţalovaný a ţalobca skonštatovali ukončenie stavebných prác zo strany ţalobcu, s tým, ţe na stavbe bude pokračovať firma pána E.. Ţalobca faktúrou č. 110/97 splatnou dňa
  5. 1997 vyúčtoval doplatok ceny za realizované práce a dodávky na stavbe rodinného domu, S., B.. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe návrhu ţalobcu a ţalovaného na vypočutie svedkov Ing. S., Ing. C., P. B., P. E., Ing. A. L. vypočul svedkov Ing. A. L., Ing. S. a p. E., avšak z výpovede svedkov, tvrdenia ţalobcu preukázané a potvrdené neboli. Ţalobca na preukázanie dôvodnosti ţalobného návrhu poukazoval najmä na zápisy uvádzané v stavebných záznamoch a najmä zo ZP č. 48/
  6. Súd prvého stupňa pri určení dôvodnosti ţaloby dospel k záveru, ţe pri charaktere realizácie stavebných prác a dodávok ţalobca bol povinný jasným a presným spôsobom preukázať opodstatnenosť či uţ vystavenia dielčích faktúr a najmä dôvodnosť fa. č. 110/97 na základe podkladov, ktoré by túto opodstatnenosť preukazovali. List č. No 045176 zo dňa
  7. 1997 popisuje rozostavanosť stavby, avšak nakoľko dôvodnosť ceny určenej vo fa. č. 110/97 bola 2ObdoV/18/2012 3 znaleckým posudkom č. 16/2005 spochybnená, nepreukázaná, súd ţalobný návrh z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane ţalobcu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol

ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnému účastníkovi konania priznal plnú náhradu trov konania. Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutým rozsudkom zo dňa

  1. 2012 č. k. 4Obo 18/2011-342 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotoţnil správnym názorom súdu prvého stupňa v celom rozsahu, pričom na zdôraznenie jeho správnosti uviedol ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Odvolateľ poukázal na existenciu odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p. t.j., ţe súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, ţe ţalobcom poţadovaná suma predstavuje rozdiel medzi hodnotou stavebných prác, vykonaných

Zmluvy o dielo č. 255/1996, uzavretej dňa 04. 11. 19976

§ 536

Obchodného zákonníka medzi právnym predchodcom ţalobcu ako zhotoviteľom a ţalovanou ako objednávateľom.

bodu V zmluvy cena za dielo, vrátane DPH bola dohodnutá v sume 2 002 541 Sk. Dňa

  1. 1997 sa strany dohodli na ukončení zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho ţalobca faktúrou č. 110/1997 zo dňa
  2. 1997 vyúčtoval ţalovanej sumou 1 556 993 Sk hodnotou prác, ktoré boli do uvedeného termínu vykonané. Odvolací súd zdôraznil, ţe medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe ţalovaná za práce, vykonané ţalobcom v priebehu existencie zmluvného vzťahu, zaplatila ţalobcovi sumu 700 000 Sk. Suma, vyúčtovaná faktúrou č. 110/1997 spolu s uţ zaplatenou sumou 700 000,- Sk, prevyšuje o 254 452 Sk sumu, ktorá bola medzi účastníkmi konania zmluvne dohodnutá ako cena dokončeného a riadne odovzdaného diela. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe nemoţno prehliadnuť list ţalobcu (zo dňa
  3. 1997) adresovaný svojmu pracovníkovi P. B., , ktorý vykonával na predmetnej stavbe funkciu stavbyvedúceho, kde sa uvádza, ţe práce nie sú zúčtované, pričom sa konštatuje ich veľká nekvalita, ako aj zodpovednosť uvedeného pracovníka za vznik škody v sume 1 556 993,- Sk, t.j. suma, ktorú ţalobca vyčíslil ako nedoplatok vykonaných prác. Z toho je zrejmé, ţe v čase vystavenia faktúry č. 110/97 zo dňa
  4. 08.1997 nemal ţalobca k dispozícii doklady, na základe ktorých by bolo moţné zistiť hodnotu vykonaných prác. 2ObdoV/18/2012 4 Odvolací súd preto súhlasil s konštatovaním prvostupňového súdu, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností , čo sám potvrdil aj listom adresovaný svojmu pracovníkovi P. B.. Keďţe odvolací súd nezistil existenciu ţalobcom namietaného odvolacieho dôvodu, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil

§ 219ods.

1 O. s. p. a ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania

ust. § 214 ods. 5 a § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý podané dovolanie odôvodnil s poukazom na § 237 písm. f/ O. s. p. a § 241 ods. 2 písm. b/ a c/. Dovolateľ mal za to, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nebolo vo veci nariadené pojednávanie, keďţe navrhol doplniť dokazovanie. Namietal, ţe súd nezdôvodnil, prečo vo veci nevytýčil pojednávanie. V priebehu prvostupňového konania došlo k zmene zákonného sudcu, bez oznámenia dôvodov zmeny a zopakovania dokazovania pred novým sudcom. Dovolateľ taktieţ poukázal na to, ţe prvostupňový súd nepripustil, resp. sa nevysporiadal s doloţeným súpisom vykonaných prác v tlačenej podobe, keď predtým bolo navrhovateľovi vyčítané, ţe predchádzajúci - rukou písaný - súpis je nečitateľný. Na počítači písaný spis presne kopíroval rukou písaný spis a teda presne špecifikoval práce a dodávky a teda aj hodnotu vykonaných prác a týmto spôsobom takisto kvalifikovane preukázal svoj nárok. Ďalej poukázal, ţe konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v tejto súvislosti uviedol, ţe ak by súd pripustil a vykonal navrhnuté dôkazy, bola by dôkazná a skutková situácia iná a súd by rozhodoval inak - v jeho prospech. Nesprávne právne posúdenie veci vidí dovolateľ vtom, ţe súd prvého stupňa ako aj odvolací súd konštatovali, ţe došlo k odstúpeniu od zmluvy, čo sa však

jeho názoru nestalo a nepotvrdilo. Je zrejmé, ţe dielo bolo vykonané a ako také je kvalifikovateľné a preto je preukázateľné, čo bolo a čo nebolo vykonané a za akú sumu. Dovolateľ má za to, ţe týmto sa súd prvého stupňa ako aj odvolací súd nevysporiadal a zjednodušil si vec tak, ţe nepripustil dôkazy ţalobcu, ale pripustil len také dôkazy, ktoré uvedené nepreukazovali. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a zaviazal ţalovaného na náhradu trov a to prvostupňového, odvolacieho ako aj dovolacieho konania a takisto trovy štátu. 2ObdoV/18/2012 5 Ţalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané účastníkom konania včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ aţ g/ a v prípadoch uvedených v ust. § 238. Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania

§ 237O. s.

p. nie je daná tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou zvád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O. s. p.). V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné. 2ObdoV/18/2012 6 Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený

odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

odseku 2 a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdený, pričom odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by vo výroku svojho rozsudku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 O. s. p. Procesnú prípustnosť dovolania preto z ust. § 238 ods.1 a 3 O. s. p. nie je preto moţné vyvodiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

ust. § 238 O. s. p., ale (aj so zreteľom na obsah dovolania) sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust. § 237 O. s. p. Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Tento dovolací dôvod ţalobca odôvodnil tým, ţe súd vo veci nenariadil pojednávanie, a teda nevykonal dôkazy, ktoré navrhol ( znalecký posudok objednaný ţalobcom, doloţený súpis vykonaných prác vtlačenej podobe, vypočutie ţalovanej, zistenie trestnej zodpovednosti svedkyne Ing. L.). Vadou konania

§ 237písm.

f/ O. s. p., ktoré ustanovenie zahŕňa aj právo účastníka na spravodlivý proces, sa rozumie závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. 2ObdoV/18/2012 7 Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide aj vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. V súvislostí dovolacím dôvodom ţalobcu, týkajúceho sa nevykonania ním navrhnutých dôkazov, najmä nenariadenia znaleckého dokazovania /znalecký posudok vyhotovený na objednávku ţalobcu/, je potrebné poukázať na konštantnú judikatúru všeobecných súdov ako aj ústavného súdu,

ktorej súdu nepatrí povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretoţe princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci sudcovi a súdu umoţňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré

jeho uváţenia k takémuto rozhodnutiu vedú.

§ 213ods.

4 O. s. p. odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol. Súd rozhodne či povolí, doplňovanie ďalších dôkazov, ktoré navrhli účastníci konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, za situácie, ţe doplnené navrhnuté dôkazy by mali preukazovať určitú tvrdenú skutočnosť. V prejednávanej veci odvolací súd nedoplňoval dokazovanie, nakoľko to so zreteľom na list z

  1. 1997 nepovaţoval za potrebné a vychádzal zo skutkového stavu - z dôkazov, ktoré vykonal súd prvého stupňa (v konaní bol vykonaný dôkaz znaleckým posudkom, vyhotovený znalcom, ktorého ustanovil súd ešte v r. 2005 ). V nadväznosti na ďalšiu dovolaciu námietku, ohľadne rozhodnutia veci odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania, dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 214 O. s. p., v zmysle ktorého, aţ na prípady uvedené v prvom odseku tohto ustanovenia moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nakoľko

úvahy odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p rozhodol o odvolaní ţalovaného bez nariadenia pojednávania. Z dikcie zákona nevyplýva odvolaciemu súdu, aby zdôvodňoval prečo nevytýčil pojednávanie. 2ObdoV/18/2012 8 Dovolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, ţe ţalobca nebol postupom súdu prvého stupňa, ako ani odvolacieho súdu, vylúčený z realizácie procesných práv daných Občianskym súdnym poriadkom. Za týchto okolností tvrdenie dovolateľa, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, nie je opodstatnené. Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 Ústavy, z čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a rozhodnutie vydané v takomto konaní preto nemôţe byť ústavne akceptovateľné. Súčasťou základného práva na zákonného sudcu, resp. na súd zriadený zákonom je poţiadavka, aby prípadné námietky účastníka súdneho konania ohľadne porušenia uvedených práv boli náleţité preskúmané a aby sa súd, príslušný o týchto námietkach rozhodovať, s nimi preskúmateľným spôsobom vysporiadal /III. ÚS 116/2006 /.

§ 3ods.

3 zák. č. 757/2004 Z. z. v platnom znení zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.

§ 3ods.

4 citovaného zákona, zmenu v osobe zákonného sudcu moţno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

§ 52ods.

7 citovaného zákona zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade.

§ 44ods.

1 O. s. p. účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo poţiadať súd o vyhotovenie fotokópii za úhradu vecných nákladov. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva moţnosť v rámci konania zmeniť zákonného sudcu v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky sa

rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú uţ pridelené veci aj v prípade napr. dlhodobej - šesť týţdňovej presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená, výraznej nerovnomernosti zaťaţenosti súdu, preradenie sudcu s jeho súhlasom na iný súd, preradenie sudcu z dôvodu stáţe a iné dôvody. Zmena zákonného sudcu v tomto konaní nastala v rámci toho istého vecne a miestneho 2ObdoV/18/2012 9 príslušného súdu, pričom rozvrhy práce a ich zmeny sú verejne dostupné na intérnete od r.

  1. Na základe Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2008, dodatok č. 7 s účinnosťou od
  2. 2008 boli nevybavené samosudcovské spisy od JUDr. Petra Pospecha z oddelenia 1 Cb, CbPo, Cbm rovnomerne pridelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov medzi súdne oddelenia 3Cb, CbPo, Cbm - 10Cb, CbPo, Cbm - 24Cb, CbPo, Cbm , odovzdané sudkyni JUDr. Beate Trandţíkovej (č. l. 239). Rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2011 obchodnoprávneho kolégia boli nevybavené spisy od JUDr. Beaty Trandţíkovej z oddelenia 10Cb, Cbm pridelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov JUDr. Petrovi Pospechov (č.l. 331). Dňa 01.
  3. 2008 bolo prvé pojednávanie snovým zmeneným zákonným sudcom, kde povinnosťou sudcu v zmysle § 119 O. s. p. bolo na začiatku nového pojednávania oboznámiť účastníkov o obsahu prednesov a vykonaných dôkazov. V rámci tohto pojednávania konajúce strany predstupovali pred súd, vyjadrovali sa k predchádzajúcim pojednávaniam a dôkazom, preto nebola účastníkom konania odňatá moţnosť konať pred súdom a námietka dovolateľa nie je dôvodná (č. I. 251-254). Uskutočnené zmeny zákonného sudcu mali oporu v platných rozvrhoch práce krajského súdu a v ich dodatku , všetky zmeny boli vyvesené na intérnete MS SR. Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia ţalobcom tvrdených procesných vád v zmysle ust. § 237 písm. f/ g/ O. s. p. a ţe najavo nevyšla ani ţiadna iná vada uvedená v ust. § 237 O. s. p., dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ust. § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol

ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti / právne posúdenie veci /. Úspešnému ţalovanému vzniklo

ust. § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd ale ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo mu v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli. 2ObdoV/18/2012 10 Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 31. júla 2013 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.