Obsah (11)

§ 397§ 436§ 142§ 757§ 373§ 550§ 440§ 10§ 212§ 564§ 221

Najvyšší súd 5 Obo 103/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A. S., a. s., S. Č., IČO: X., proti ţalovanému: C., a. s. v likvidácii, K.,

ním vypracovaného projektu zhotoví dielo – postaví linku na výrobu kompaktovaných hnojív. V čl. 3 bod 3.7 sa ţalobca ako mandant zaviazal vytvoriť pre mandatára podmienky na vykonanie činností dohodnutých v článku 3 zmluvy za dohodnutú odplatu. Termín ukončenia skúšobnej prevádzky pôvodne dohodnutý na

2. 1993 bol dodatkom č. 2 zmenený do
5. Počas skúšobnej prevádzky, ktorá začala
7. 1993, dopravný systém – šnekové dopravníky, ktoré vykazovali nadmernú hlučnosť a čiastočné prehrievanie plášťa šnekov, potvrdil nefunkčnosť diela. Ţalobca ţiadal vady šneku a radlera odstrániť do
9. 1993 a ostatných vád do
12. Ţalovaný k odstraňovaniu vád nepristúpil, preto ţalobca pred uplynutím dohodnutého termínu vykonal demontáţ vadných častí diela na vlastné náklady, kúpil nové zariadenia a vykonal montáţ nového zariadenia na vlastné náklady. Dielo bolo skolaudované
15. Ţalobca mal za to, ţe ţalovaný porušil ustanovenia zmluvy o dielo aj mandátnej zmluvy, a tým ţalobcovi vznikla skutočná škoda na nákup nového dopravného systému a škoda na výpadku výroby za 51 pracovných dní vo forme ušlého zisku. Škodu vyčíslil v celkovej sume 2 302 312 Sk, ktorá pozostáva z :
16. úhrady faktúr za vadné časti diela T. ŠP P. ( škoda 280 591 Sk)
17. úhrady faktúry S. š. p. ( škoda 214 516 Sk)
18. úhrady faktúry za zámočnícke práce pri demontáţi diela ( škoda 71 824 Sk)
19. straty na ušlom zisku pri skúšobnej prevádzke ( 409 500 Sk)
20. straty na ušlom zisku pri 100% prevádzke (1 216 800 Sk)
21. miezd pracovníkov za demontáţ diela (109 081 Sk). Na pojednávaní
23. 2001 súd na návrh ţalobcu pripustil rozšírenie ţaloby na sumu 11 511 863 Sk, z čoho ušlý zisk predstavoval 10 847 028 Sk. Vznesenú námietku premlčania ţalovaného proti rozšírenej časti ţaloby, súd posúdil

§ 397a nasl.

Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, ţe ţalobca sa dozvedel o vzniku škody a o tom kto za ňu zodpovedá najneskôr v mesiaci august 1993, a preto štvorročná premlčacia lehota práva na náhradu škody uplynula v auguste

1. Z tohto dôvodu v rozšírenej časti ţalobu zamietol a zaoberal sa pôvodnou ţalobou, ktorou si ţalobca uplatnil právo na zaplatenie 2 302 312 Sk. 5 Obo 103/2009 3 Súd prvého stupňa škodu špecifikovanú pod bodom
2. ţalobcovi priznal, pretoţe ţiadna zo sporových strán úhradu faktúry nerozporovala. Náhradu škody uplatnenú pod bodom 2., ktorá predstavuje rozdiel medzi úhradou za vadné časti diela a nákupom funkčného dopravného systému, súd ţalobcovi nepriznal. Keďţe ţalobca neodstúpil od uzavretej zmluvy o dielo a zmluva zostala v platnosti, ţalobca správne uplatnil odstránenie vady diela

§ 436

Obchodného zákonníka, avšak lehotu, ktorú určil na dodanie bezvadného diela (

2. 1993) nedodrţal a ešte pred jej uplynutím sám zasiahol do celkového projektu ţalovaného. Z tohto dôvodu ţalovaný nemôţe zodpovedať za škodu. Zo špecifikácie škody pod bodom
3. a predloţeného rozpisu prác a dodávok z
5. 1993 v sume 71 824 Sk nevyplýva, ţe táto čiastka sa týka prác na montáţi a demontáţi šnekového dopravníka, ktorý bol namontovaný na stavbe

projektu ţalovaného. Stratu na ušlom zisku uvedenú pod bodom

1. a
2. súd nepriznal ţalobcovi z dôvodu, ţe bez kolaudačného rozhodnutia a bez povolenia uţívať stavbu nebolo moţné vykonávať výrobu, a teda nadobúdať zisk z výroby. Aţ do
4. 1993 nebola stavba funkčná aj z dôvodu nefunkčnosti granulátora, ktorého dodávateľom bol ţalobca. Bezprostrednú moţnosť ovplyvniť včasné vydanie kolaudačného rozhodnutia, moţnosť zasahovať do dodávateľskej činnosti jednotlivých zhotoviteľov, dodávateľov jednotlivých častí diela, moţnosť uzatvárať zmluvy, moţnosť ovplyvniť rýchlosť dokončenia jednotlivých častí diela mal ţalovaný v zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy len do
6. 1993, nakoľko od tohto dňa stratil oprávnenie vystupovať v mene ţalobcu. Po tomto termíne mohol a musel všetky tieto práce a činnosti vykonávať a ovplyvňovať len samotný ţalobca, ţalovaný na to uţ oprávnenie nemal. Kolaudačné rozhodnutie bolo poskytnuté ţalobcovi
9. Špecifikáciu škody bod bodom
10. súd tieţ zamietol, pretoţe ţalobca nevedel preukázať akým spôsobom bola suma vypočítaná, i napriek tomu, ţe súd vykonal v tomto smere dokazovanie na pojednávaní
13. Z uplatneného nároku súd priznal ţalobcovi právo na náhradu škody v sume 280 591 Sk a právo na úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka 5 Obo 103/2009 4 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka vo výške 18% od
15. 1997 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov rozhodol

§ 142ods.

1 O. s. p. a § 155 ods. 1 O. s. p. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal ţalobca odvolanie, v dôvodoch ktorého navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a ţalobe vyhovel.

jeho názoru súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam najmä v časti týkajúcej sa nákladov za montáţ a demontáţ strojného zariadenia, ktoré bolo potrebné nahradiť. Predovšetkým však tvrdil, ţe súd vec nesprávne právne posúdil. V spore ide celkom jednoznačne o náhradu škody a nie o zodpovednosť za vady diela.

§ 757

Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka. Ustanovenia o mandátnej zmluve neobsahujú osobitné ustanovenia o zodpovednosti vzniknutej v prípadoch ako je prejednávaný. Zmluva o dielo znela na vytvorenie diela a bola prakticky konzumovaná mandátnou zmluvou, keďţe dodávateľom bol v obidvoch prípadoch ţalovaný. Súd sa zbytočne venoval udalostiam, ktoré sa odohrali po 30. 06. 1993. Do tohto dátumu mal ţalovaný odovzdať predmet záväzku. Táto pripravenosť

mandátnej zmluvy obsahovala prirodzene aj skúšobnú prevádzku v rozsahu jeden mesiac a nakoniec aj kolaudáciu. Poukázal na ustanovenie § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka,

ktorého dlţník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve a riadne, inak sa dostane do omeškania a to bez ohľadu na to, či ho nesplní vôbec alebo poskytne plnenie vadné.

§ 373

Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu. Konštrukcia tejto zodpovednosti je objektívna. Ţalobca aţ do skúšobnej prevádzky nemal dôvod postupovať

§ 550Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide o uplatňovanie nárokov z vád diela, moţno ich posudzovať iba vo vzťahu k zmluve o dielo, a to iba k tej časti, kde sa navrhol nevhodný dopravník. Ţalobcu, ktorý dostal potrebné údaje, nemalo čo zaujímať ako túto vec mandatár vyrieši. Treba pripomenúť, ţe dodaný dopravník nebol vadný ale nevhodný. Aţ znalecké dokazovanie preukázalo, ţe vhodný je iný druh dopravníka. Úvaha súdu, ţe ţalovaný mal subdodávateľa vyzvať na odstránenie vád diela je nesprávna, pretoţe subdodávateľ zhotovil dopravník presne

pokynov ţalovaného. Ţalobca si tieţ uplatnil z titulu nároku na náhradu škody ušlý zisk v dôsledku ţalovaným zavineného oddialenia začatia výroby, ktorý mu nebol súdom priznaný. Súd nepriznal ţalobcovi aj poloţky, proti ktorým ţalovaný nič nenamietal a ktoré museli byť logicky uplatnené pretoţe boli vynaloţené na náhradu nefunkčného dopravníka za funkčný. Súd ďalej pochybil aj v otázke posúdenia premlčania 5 Obo 103/2009 5 uplatneného nároku. Ţalobca aţ po celkom jednoznačnom závere znaleckého posudku nadobudol vedomosť kto je škodcom, takţe ţalobný návrh rozšíril v rámci objektívnej desaťročnej premlčacej doby. Pokiaľ súd kladie vinu na odklade začiatku výroby na ţalobcu pre vadu granulátora, jednalo sa len o jednotýţdňový výpadok a v tom čase uţ mala dávno beţať skúšobná prevádzka, ktorá je určená práve na odstraňovanie podobných závad. K zisteniu tejto vady mohlo dôjsť aţ po pouţití dopravníka. Ţalovaný sa nemôţe zbaviť zodpovednosti za to, ţe v dohodnutej lehote nedodal predmet zmluvy. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe súd správne posúdil premlčanie uplatneného nároku v rozsahu ušlého zisku 9 885 563 Sk

§ 397Obchodného zákonníka.

Ţalobca uţ v čase podania ţaloby vedel o škode aj o škodcovi, ktorým mohol byť jedine ţalovaný.

dodatku 2 k mandátnej zmluve činnosť mandatára bola predĺţená do

3. Išlo o dohodnuté spolupôsobenie ţalobcu, ktoré nesplnil. Časť dodávky ţalobcu bola vadná a po oprave do chodu bola daná aţ
6. Ţalovaný po uplynutí lehoty na výkon činností po
8. 1993 uţ nebol oprávnený vykonávať reklamácie. Ţalobca u poloţiek 2, 3, 6 neuviedol ţiadne právne argumenty a potrebnými dokumentmi nepreukázal ich oprávnenosť, teda ţe ich skutočne vynaloţil v príčinnej súvislosti s porušením záväzku. Vadný dopravník bol vyrobený poddodávateľom ţalovaného T., a.s. P., na základe podkladov dodávaných ţalobcom. Úlohou ţalovaného bolo zabezpečiť investorské činnosti v rozsahu čl. III zmluvy. Ukončením mandátnej zmluvy bolo ţalovanému znemoţnené vykonávať ďalšie úkony v súvislosti s uvedením zariadenia do prevádzky. Pri vadách diela platia primerane ustanovenia § 436 aţ § 441 Obchodného zákonníka.

§ 440ods.

2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré moţno dosiahnuť uplatnením niektorého nároku z vád, nemoţno dosiahnuť uplatnením iného nároku. Ţalobca mal preto uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady. Dohodou strán nebol rozšírený okruh práv na odstránenie vád na právo ţalobcu na náhradu nákladov na odstránenie vád, ktoré si odstráni sám. V zmysle § 573 Obchodného zákonníka mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu, lebo sa nezaručil v zmluve na plnenie záväzkov prevzatých inými osobami. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 5 Obo 94/2006-485 z

2. 2007 na odvolanie ţalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku zmenil rozsudok tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 214 516 Sk s 18% úrokom od
4. 1997 do zaplatenia a vo zvyšnej časti rozsudok potvrdil. Výrok rozsudku o priznaní náhrady škody vo výške 5 Obo 103/2009 6 280 591 Sk nebol odvolaním napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania bol nárok na náhradu škody špecifikovanej pod bodom
5. a
6. Na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný porušil zmluvný záväzok a dielo vykazovalo v rámci skúšobnej prevádzky začatej
8. 1993 vady. Dopravník nebol z hľadiska potrebných parametrov pouţiteľný na vykonanie diela, bol nevhodný, to znamená ţe bol vadný. Ţalobca v záujme urýchleného začatia výroby a zabránenia vzniku škody, kúpil nové zariadenie a zaplatením faktúry mu vznikla škoda špecifikovaná v poloţke 2/ ţaloby, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil a ţalobe o zaplatenie 214 516 Sk s 18% úrokom od
10. 1997 do zaplatenia vyhovel.

názoru odvolacieho súdu ţalobca právo na náhradu škody špecifikovanú v bode

1. aţ
2. petitu nepreukázal, preto rozsudok v tejto zamietajúcej časti potvrdil. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ţe právo uplatnené rozšírenou ţalobou je premlčané v zmysle § 397 Obchodného zákonníka, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo
4. 2009 č. k. IIIÚS 126/08-21 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 94/2006 z
6. 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zistil, ţe zamietnutý nárok sťaţovateľa ( ţalobcu ) na náhradu škody

bodu

1. aţ
2. ţaloby bol riadne uplatnený, pričom ţalobca preukázal predpoklady zodpovednosti za škodu aj pokiaľ ide o škodu uplatnenú v týchto bodoch. Odvolací súd sa v preskúmavanom rozhodnutí zaoberal pôvodnou ţalobou, avšak v záveroch svojho rozhodnutia o týchto bodoch ţaloby nepredloţil svoje stanovisko. Zostalo otázkou, či ţalovaný nesplnením záväzku nespôsobil škodu v podobe ušlého zisku. Na jednej strane všeobecné súdy uznali vadu dodávky diela ako aj nutnosť výmeny zariadenia, čím vznikla logická situácia, ţe súčasťou priamej škody nie je len rozdiel v cene, ale aj cena demontáţe a montáţe nového zariadenia. Oba súdy nedali v odôvodnení náleţitú odpoveď, prečo príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a následkom v bodoch
3. a
4. ţaloby, kde bol ţalobca úspešný v plnom rozsahu, akceptovali a určili povinnosť ţalovaného zaplatiť ţalobcovi zistenú škodu spolu s úrokom a v tom istom porušení kvantifikovanú škodu, ako aj príčinnú súvislosť medzi jej vznikom a následkom v bodoch
5. aţ
6. neuznali a v rozhodnutí na tieto otázky nereagovali. Zo spisu vyplýva, ţe medzi vznikom škody v bode
7. a
8. bola preukázaná totoţná príčinná súvislosť ako v bodoch
9. aţ
10. ţaloby bez náleţitej reakcie oboch vo veci konajúcich súdov, čo moţno povaţovať za arbitrárny postup vo veci, ktorý je nezlučiteľný s ústavou garantovaným právom, ţe ţalobca v súdnom 5 Obo 103/2009 7 konaní na ţalobou prednesené otázky dostane primeranú odpoveď, ktorá bude aj náleţite zdôvodnená tak, aby okrem ďalšej rozumovej úvahy výrok našiel aj adekvátne zdôvodnenie. Povinnosťou súdov aj s ohľadom na § 157 ods. 2 O. s. p. je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie zaloţili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10ods.

2 O. s. p. prejednal vec v rozsahu

§ 212ods.

1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., rešpektujúc právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené. Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania je nárok ţalobcu na náhradu škody špecifikovanej pod bodmi 2 aţ 6 ţaloby, ktorá mala ţalobcovi

jeho tvrdenia vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností ţalovaného zo zmluvy o dielo a mandátnej zmluvy uzavretých

zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len Obchodný zákonník ).

§ 373

Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaţe preukáţe, ţe porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Predpokladmi vzniku práva na náhradu škody v zmysle citovaného ustanovenia sú porušenie právnej povinnosti (v tomto prípade záväzku zo zmluvy), vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Náhrada škody v Obchodnom zákonníku je postavená na objektívnom princípe zodpovednosti bez ohľadu na existenciu zavinenia. Súd prvého stupňa správne vychádzal zo skutkového zistenia, ţe predmetom zmluvy o dielo bolo dodanie projektu na stavbu „ výroba kompaktných hnojív“. Na základe projektu dodaného ţalovaným došlo k realizácii stavby v súlade s projektom. V rámci skúšobnej prevádzky boli zistené okrem iného vady dopravného systému stavby, ktoré spôsobili nefunkčnosť celej stavby. V konaní nebola spornou skutočnosť, ţe dopravný systém navrhnutý v projekte ţalovaného bol na stavbu nevhodný. Nevhodnosť navrhnutého dopravného systému v projekte je potrebné posúdiť ako vadu diela, to znamená ako vadu 5 Obo 103/2009 8 dodaného projektu. Poskytnutie vadného plnenia je porušením zmluvného záväzku a tvorí jeden z predpokladov nároku na náhradu škody.

§ 564veta prvá Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 aţ 441.

Uspokojenie, ktoré moţno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru

§ 436a 437, nemoţno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu ( § 440 ods.

2 Obchodného zákonníka ). Súd prvého stupňa na jednej strane v odôvodnení rozhodnutia správne konštatuje, ţe predmetom zmluvy o dielo bolo dodanie projektu stavby bez špecifikácie, aký konkrétny dopravný systém bude vyuţitý, na strane druhej, ale nesprávne odvodzoval vznik práva na náhradu škody zo spôsobu uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady v zmysle § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka vo vzťahu k inému predmetnému dielu, a to stavbe, dodávateľom ktorej

predloţenej zmluvy o dielo ţalovaný nebol. V tomto smere právny záver súdu prvého stupňa nie je správny. Je nesporné, ţe projekt dodaný ţalovaným bol vadný, a preto ţalobcovi vznikli práva zo zodpovednosti za vadné plnenie v zmysle § 564 Obchodného zákonníka, ale aj nárok na náhradu škody, ktorú nebolo moţné uspokojiť uplatnením niektorého z nárokov z vád projektu. Výsledkom realizácie vadného projektu bola nefunkčná stavba. Ţalobcovi v príčinnej súvislosti s odstránením vád stavby vyplývajúcich z vadného projektu vznikli náklady, ktoré nemoţno povaţovať za nárok zo zodpovednosti za vady, ale za škodu, na náhradu ktorej mu vzniklo právo v zmysle citovaného ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka. Ţalobcovi z rovnakého dôvodu vzniklo právo nielen na náhradu skutočnej škody ale aj na náhradu škody vo forme ušlého zisku. Z uvedeného dôvodu nie je opodstatnená námietka ţalovaného s poukazom na ustanovenie § 440 ods. 2 O. s. p. ţe ţalobca nemôţe prípadné nároky z vád nahradiť uplatnením práva na náhradu škody. Škoda, náhrady ktorej sa ţalobca ţalobou domáha, pozostáva zo skutočnej škody za vynaloţené nevyhnutné náklady na odstránenie vád stavby realizovanej

vadného projektu a z ušlého zisku.

názoru odvolacieho súdu ţalobcovi vzniklo právo na náhradu škody ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s dodaním vadného projektu stavby „výroba 5 Obo 103/2009 9 kompaktných hnojív“, a preto právny záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti uplatneného nároku nie je správny. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok v zamietajúcej časti

§ 221ods.

1 písm. h/ O. s. p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p. v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude v novom konaní doplniť dokazovanie o výške škody, vrátane ušlého zisku, ktorá vznikla ţalobcovi v príčinnej súvislosti s vadou diela ( projektu ), posúdiť námietku premlčania časti uplatneného práva, rozhodnúť vo veci a rozhodnutie riadne v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodniť. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 29. apríla 2011 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková