Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Obdo 45/2010 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. J. Štefanku a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľakovej, v právnej veci ţalobcu: Ing. J. A., bytom S., občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného advokátom JUDr. A. M., so sídlom v S., proti ţalovanému: B., so sídlom H., IČO: X., právne zastúpeného advokátkou JUDr. J. K., so sídlom v P., o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- júna 2010, č. k.1Cob 3/2010 – 80 ( vec Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3Cb/149/2008 ), takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- júna 2010, č. k. 1Cob 3/2010 – 80 z a m i e t a. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume 62,70 eur do troch dní na účet jeho právneho zástupcu. O d ô v o d n e n i e : 2 1 Obdo 45/2010 Okresný súd vo Svidníku svojím rozsudkom z
- 2010m č. k. 3Cb 149/2009–61 zamietol ţalobu na určenie neplatnosti uznesenia zhromaţdenia delegátov B zo dňa
- 2008 o schválení predloţeného návrhu Stanov v bode B 3 v článku 51 ods.
- Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, ţe predstavenstvo ţalovaného pozvánkou zo dňa
- 2008 zvolalo v zmysle článku 63 ods. 1 Stanov rokovanie zhromaţdenia delegátov členských samospráv dňa
- 2008 s programom uvedeným v pozvánke. Jedným z bodov zhromaţdenia bolo aj schválenie Stanov B.. Zo zápisnice zhromaţdenia delegátov vyplýva, ţe ţalobca, ako delegát s mandátom IV/26, podal námietku voči zneniu článku 51 Stanov bytového druţstva, v ktorom sa uvádza dĺţka členstva pri voľbe do orgánov druţstva, čo nie je v súlade so znením § 238 Obchodného zákonníka. Uznesením zo
- 2008 zo zhromaţdenia delegátov konaného dňa
- 2008 schválilo zhromaţdenie delegátov v bode B 3 predloţený návrh Stanov B. so zmenami, ktoré boli schválené delegátmi, ktorými sa ruší pôvodné znenie Stanov B. a nahrádza sa novým textom v schválenom znení. V článku 51 ods. 1 schválených Stanov sa uvádza, ţe do orgánov druţstva môţu byť volení len bývajúci členovia druţstva starší ako 18 rokov, ktorí majú spôsobilosť na právne úkony a ich členstvo v druţstve trvá bez prerušenia minimálne 5 rokov. Za bývajúceho člena sa povaţuje člen – nájomca druţstevného bytu a člen – vlastník bytu, ktorý zaplatil základný členský vklad pred prevodom bytu do vlastníctva. Za bývajúceho člena sa nepovaţuje člen – vlastník bytu, ktorý získal členstvo od iného člena – vlastníka bytu po prevode bytu do vlastníctva. Podmienka trvania členstva 5 rokov je splnená, ak člen, ktorý sa uchádza o členstvo v orgánoch druţstva, je členom druţstva bez prerušenia minimálne 5 rokov. V prípade nadobudnutia členstva prevodom členských práv sa počíta lehota 5 rokov odo dňa, kedy sa stal členom druţstva po prevode členských práv a povinností. V odôvodnených prípadoch môţe predstavenstvo druţstva udeliť pri voľbe predsedu členskej samosprávy výnimku z dĺţky členstva v druţstve. Podľa právneho názoru súdu ustanovenie § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením, a toto ustanovenie nebolo porušené zo strany ţalovaného. Podmienkou voľby do orgánov druţstva je členstvo v druţstve a vek osoby, ktorá musí byť staršia ako 18 rokov, pričom v danom prípade ţalovaný toto neporušil. Podľa názoru súdu zvyšné podmienky si ţalovaný mohol v Stanovách upraviť tak. ako je to uvedené v článku 51 ods. 1 Stanov ţalovaného zo dňa
- 3 1 Obdo 45/2010 Ďalším výrokom rozsudku bola ţalobcovi uloţená povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške 725,57 eur k rukám zástupcu ţalovaného JUDr. J. K.. Tento rozsudok prvostupňového súdu napadol odvolaním ţalobca. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a obsah predloţeného spisu, zopakoval dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom oboznámením listín zaloţených v spise. Pritom bol v súlade s § 212 ods. 1, 3 OSP viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, ţe nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, neţ ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru. ţe odvolanie ţalobcu je v konečnom dôsledku opodstatnené. Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka do orgánov druţstva môţu byť volení len členovia druţstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi druţstva. Ustanovenie § 237 Obchodného zákonníka stanovuje, ţe orgánmi druţstva sú členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia a ďalšie orgány druţstva podľa Stanov. Obchodný zákonník v širokej miere akceptuje zásadu dispozitívnosti právnych noriem v ňom upravených, a to v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka cez § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Takáto dispozitívnosť právnych noriem sa týka aj tretej časti Obchodného zákonníka taxatívne vymenované ustanovenia majúce kogentný charakter. V ostatných častiach Obchodný zákonník takúto výslovnú úpravu nemá. Preto kaţdé ustanovenie Obchodného zákonníka treba osobitne skúmať z hľadiska jeho dispozitívnosti, ci kogentnosti a vyloţiť jeho charakter podľa zásady stanovenej v § 2 ods. 3 OZ. Podľa tohto ustanovenia účastníci občianskoprávnych vzťahov si môţu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, ţe sa od neho nemoţno odchýliť. 4 1 Obdo 45/2010 Súdna prax za kogentné normy označuje napríklad ustanovenia o právnej subjektivite, o spôsobilosti na právne úkony. Za kogentné ustanovenia sú označované aj tie, ktoré sú zamerané k posilňovaniu právneho postavenia slabšej strany konkrétneho právneho vzťahu. Výkladom ustanovenia § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel aj odvolací súd k záveru, ţe toto právne ustanovenie má kogentný charakter. Vyplýva to z jeho formulácie, keď výslovne stanovuje, ţe do orgánu druţstva môţu byť volení len členovia druţstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi druţstva. Kogentný charakter tohto ustanovenia opakovane, hoci len formálne uznáva ich samotný ţalovaný. Táto kogentnosť vylučuje právo účastníkom právneho vzťahu nahradiť tam uvedené znenie iným dojednaním alebo vylúčiť jeho aplikáciu, či tuto obmedziť, alebo sa od nej iným spôsobom odchýliť. To platí aj v prípade, ak má byť takáto vôľa prejavená v Stanovách právnickej osoby, ktorou je druţstvo. Avšak práve z dôvodu kogentného charakteru tohto ustanovenia vyplýva aj to, ţe sa vzťahuje len na orgány druţstva uvedené v § 237 Obchodného zákonníka označované aj ako obligatórne orgány druţstva ( členská schôdza, predstavenstvo. kontrolná komisia ). Na ďalšie orgány druţstva, ktoré si toto zriadilo samo a sú upravené v Stanovách druţstva, sa uţ obmedzenie stanovené v § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka nevzťahuje. Takýto výklad charakteru ustanovenia § 238 Obchodného zákonníka znamená, ţe ţalovaný nebol oprávnený iným spôsobom upraviť podmienky volebného práva do obligatórnych orgánov druţstva ( zhromaţdenie delegátov - členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia ). Na druhej strane bol však ţalovaný oprávnený v Stanovách upraviť podmienky pre zvolenie do ďalších orgánov druţstva vymenovaných v článku 50 bod d), e), f) Stanov druţstva, t. j. predseda druţstva, členská schôdza samosprávy a predseda členskej samosprávy. Nakoľko ţalovaný pri napádanej zmene Stanove v článku 51 ods. 1 stanovuje rovnaké podmienky pre pasívne volebné právo do všetkých orgánov druţstva včítane tzv. obligatórnych orgánov, došlo v tejto časti k schváleniu uznesenia, ktoré je v rozpore 5 1 Obdo 45/2010 so zákonom, konkrétne v ustanovení § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nie je moţné súhlasiť s právnym názorom ţalovaného, ţe ţalobou podľa § 242 Obchodného zákonníka je moţné napadnúť len procedurálne nedostatky vydávania uznesenia členskej schôdze druţstva. Návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze druţstva je osobitným druhom určovacej ţaloby upravenej v § 242 Obchodného zákonníka a preto ţalobca nemusí preukazovať právny záujem na podaní takejto ţaloby. Ustanovenie § 242 Obchodného zákonníka nekonkretizuje, o rozpor s ktorými právnymi predpismi alebo s ktorou časťou stanov sa má jednať. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu je treba posudzovať predovšetkým podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ( napr. § 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1, § 40a ), ale aj podľa § 267 Obchodného zákonníka, čo sú hmotnoprávne predpisy. Ţalobou o neplatnosť moţno napádať neplatnosť uznesenia členskej schôdze pre rozpor akýmikoľvek právnymi predpismi, upravujúcimi sporný problém, a teda aj pre z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 OSP zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe určil za neplatnú tú časť uznesenia schváleného zhromaţdením delegátov dňa
- 2008, ktorou boli zmenené Stanovy ţalovaného v článku 51 ods. 1 tak, ţe okrem zákonom stanovených podmienok boli schválené aj ďalšie podmienky pre vznik pasívneho volebného práva a to pre voľbu do všetkých orgánov druţstva, včítane tzv. obligatórnych. Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalovaný. Po zdôvodnení prípustnosti dovolania a jeho dôvodov ( § 238 ods. 1, § 241 ods. 2, pism. c/ OSP ), dovolanie v priebehu konania sa petit ţaloby menil. Bol toho názoru, ţe ţalobca sa mohol domáhať vyhlásenia neplatnosti uznesenia len tak ako to interpretoval na schôdzi zhromaţdenia delegátov druţstva. Súd je viazaný návrhom ţalobcu a pokiaľ sa domáha vyhlásenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze nemôţe v konaní meniť návrh. Súd je viazaný vznesenou námietkou a len touto sa môţe zaoberať. Ţalobca menil návrh čo v takomto konaní vykonané a pripustené byť nemalo. Z ustanovenia §-u 238 ods. 1) Obchodného zákonníka vyplýva pre ţalovaného povinnosť, aby do orgánov druţstva boli volení len členia druţstva starší ako 18 rokov. Táto povinnosť je stanovená zákonom a túto povinnosť ţalovaný splnil, nakoľko podľa 6 1 Obdo 45/2010 schválených stanov do orgánov druţstva môţu byť volení len členovia druţstva starší ako 18 rokov. Krajský súd v odôvodnení rozsudku sám výslovne zdôrazňuje slovo len čo značí, ţe členovia druţstva mohli byť zvolení do orgánov druţstva. Krajský súd nesprávnym výkladom ods. 1) §-u 238 Obchodného zákonníka dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Na jednej strane správne zdôvodňuje, ţe do orgánu druţstva môţu byť volení len členovia druţstva, ale na druhej strane toto ustanovenie v celosti nesprávne právne interpretuje, keď vyvodzuje záver, ţe ďalšie podmienky si druţstvo – členská schôdza nemá právo určiť. Takýto výklad je arbitrárny a je podľa nášho názoru V rozpore so zmyslom a účelom tohto ustanovenia t. j. §-u 238 ods. 1) Obchodného zákonníka. Z ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý môţe konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemoţno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá. Ţalovaný splnil zákonom uloţenú povinnosť – v stanovách určil podmienku, ţe do orgánov druţstva môţu byť volení len jeho členovia starší ako 18 rokov. Zákon však zároveň striktne neukladá, ţe ďalšie podmienky si určiť nemôţe v stanovách. Stanovy sú vnútro druţstevným predpisom, v ktorom naopak sa predpokladá podrobnejšia úprava. Je na vôli členov druţstva, či podrobnejšiu úpravu vyhovujúcu prispôsobenú ich konkrétnym podmienkam v stanovách určia alebo nie. Výklad vykonaný krajským súdom vychádzajúcim výlučne a striktne z presnej citácie ust. §-u 238 ods. 1) je nesprávny. Naopak správne konštatuje súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, čo je zároveň aj zmyslom a účelom zákona, ţe základné podmienky určené zákonom musia byť dodrţané, ale ţalovaný mohol ďalšie podmienky určiť ( keďţe to nie je zákonom zakázané ) a konkretizovať. Ţalovaný neporušil zákon a preto neexistujú zákonné dôvody na to, aby odvolací súd mohol uznesenie ţalovaného vyhlásiť za neplatné. V dovolacej odpovedí ţalobca uviedol, ţe ţalovaný v dovolaní namieta procesné pochybenie súdu, ktorý podľa neho nemal pripustiť návrh ţalobcu na zmenu petitu ţaloby. Táto námietka ţalovaného nemá oporu v ţiadnom hmotnoprávnom, ani procesnom predpise, 7 1 Obdo 45/2010 ktorý by bolo moţné na spor účastníkov interpretovať. K úprave ţaloby ( návrhu na zmenu ) došlo z dôvodu, ţe ţalobca v čase podania ţaloby nemal k dispozícii presné znenie uznesenia zo Zhromaţdenia delegátov B. konaného dňa
- 2008 a návrh na zmenu ţaloby je vlastne len‚ špecifikáciou časti uznesenia, ktorej neplatnosti sa ţalobca v predmetnom súdnom konaní domáhal. Okrem citovanej procesnej námietky vytýka ţalovaný napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, ţe nesprávnym výkladom § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Jeho výklad povaţuje za arbitrárny a takýto výklad je v rozpore s účelom citovaného ustanovenia. Podľa názoru ţalobcu sa Krajský súd v Prešove v napadnutom rozsudku zo dňa
- júna 2010, č. k. 1Cob/3/2010-80 sa vyporiadal s riešeným právnym problémom zákonným spôsobom. Podľa ust. § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka „Do orgánov druţstva môţu byť volení len členovia druţstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi druţstva“. Z citovanej právnej normy vyplýva, ţe podmienkou pre členstvo v orgáne druţstva je členstvo v druţstve a vek 18 rokov. Ďalšie podmienil tak, ako ich v napadnutom uznesení z Stanov bytového druţstva, nie sú v súlade so zákonom, konkrétne z úst. § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd prijal správny výklad ust. § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je potrebné celkom jednoznačne povaţovať za kogentné ustanovenie. Táto kogentnosť vylučuje právo účastníka právneho vzťahu nahradiť zákonné znenie iným dojednaným znením, prípadne vylúčiť alebo obmedziť jeho aplikáciu, prípadne sa od nej akýmkoľvek spôsobom odchýliť. Toto platí aj v prípade, ak má byť takáto vôľa prejavená v Stanovách právnickej osoby, ktorá je druţstvom. Kogentné ustanovenia sú zamerané na posilnenie právneho postavenia slabšej strany v konkrétnom právnom vzťahu. Kogentnosť ust. § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka sa však vzťahuje len na tzv. obligatórne orgány druţstva a nevzťahuje sa na ďalšie orgány, ktoré si druţstvo v medziach zákona samo zriadilo. Ţalovaný nesprávne chápe kogentnosť ust. § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak ju zamieňa s arbitrárnym výkladom tejto právnej normy. 8 1 Obdo 45/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10 ods. 2 OSP ) po zistení, ţe sú splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, ( § 236 ods. 1, § 238 ods. 1, § 240 ods. 1, § 241 ods. 1, § 242 ods. 1/ OSP ). Zistil, ţe dovolanie nie je podané dôvodne, preto ho jednomyseľným rozhodnutím dovolacieho senátu zamietol ( § 243b ods. 1, OSP v spojení s § 3 ods. 9, druhá veta zákona č. 757/2004 Z. z. ). Dovolací súd poukazuje na správne dôvody napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktoré do tohto rozsudku prevzal a na ne odkazuje aţ na menšie nepresnosti, nemajúce vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. V samotnom rozsudku dovolacieho súdu sa to prejavilo tým, ţe do neho dovolací súd pojal v podstate všetky argumenty odvolacieho súdu uvedené v jeho rozsudku. S nimi sa totiţ dovolací súd stotoţňuje. Takmer doslovne pojal aj obsah dovolania, argumenty v ňom uvedené a aj rozsiahlu dovolaciu odpoveď, ktorá dôvody dovolania vyvracia, ale v podstate len potvrdzuje spráne argumenty prvostupňového súdu. Dovolací súd tieto argumenty nepovaţoval za potrebné opakovať inými slovami, keď sa s nimi stotoţňuje. Vyporiadať sa však treba z dôvodmi dovolania ţalovaného. Nesprávny právny názor ţalovaného je predovšetkým v tom, ţe v priebehu konania ţalobca menil ţalobný petit napriek tomu, ţe sa mohol domáhať neplatnosti uznesenia len tak, ako to interpretoval na schôdzi zhromaţdenia delegátov druţstva. Občiansky súdny poriadok po podaní návrhu ( § 79 ods. 1 OSP ) počíta s tým, ţe návrh ( ţalobný petit ) v priebehu konania so súhlasom súdu môţe byť menený za zákonom stanovených podmienok. Je to aj logické, ţe v priebehu súdneho konania vyjdú najavo nové skutočnosti, nové prednesy účastníkov a iných osôb zúčastnených na konaní, čomu návrh treba prispôsobiť. Je to zákonom obmedzené, ale predpokladané. Povaţovať výklad uvedených ustanovení odvolacím súdom za „arbitrárny“ uţ nijaký dôvod k tomu nie je. Za arbitrárne rozhodnutie, arbitrárny výklad sa povaţuje rozhodnutie či výklad svojvoľný, ktorý nemá skutkový základ ( § 153 ods. 1 OSP ) a nemoţno ho oprieť o príslušnú právnu normu. Tento nedostatok rozhodne rozsudku odvolacieho súdu nemoţno vytýkať. Aj pokiaľ sa vychádza z kogentnosti právnej normy súd mal na zreteli o aký spor išlo, kde ani zákon ( Obchodný zákonník ) nie je celkom jednoznačný. Za nesprávny postup súdu nemoţno povaţovať len preto, ţe odlišný od názoru odvolateľa. 9 1 Obdo 45/2010 Úspešnému ţalobcovi, ako dovolateľovi vzniklo právo voči neúspešnému ţalovanému na náhradu účelne vynaloţených trov dovolacieho konania ( § 142 ods. 1 v spojení s § 243c OSP ). Výšku týchto trov vyúčtoval písomne, ako prílohu k dovolacej odpovedi ( č. l. 101 spisov ) sumou 149,23 eur. Z vyúčtovanej výšky dovolací súd nemohol priznať účtovanú sumu za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa
- 2010 v sume 55,49 eur, z hotových výdavkov reţijný paušál 7,21 eur a DPH. Spolu na dovolacích trovách dovolací súd ţalobcovi priznal 62,70 eur. Nesprávne nad rámec bolo účtovaný právny úkon prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní a k tomu účtovaný paušál. Advokát v tejto veci zastupoval ţalobcu aj v základnom konaní a nepotreboval sa duplicitne pripravovať a oboznamovať s vecou. Pokiaľ ide trovy konania, ich náhradu súd prisudzuje podľa ustanovení OSP ( § 142 a nasl OSP ). Čo tvorí trovy konania upravuje § 137 OSP. Teda niet zákonného od odôvodnenia pre priznanie DPH advokátovi. Ide o daňovú povinnosť advokáta voči štátu, nejde o trovy spojené s konaním vo veci a advokát nikde nemá upravené, ţe daňovú povinnosť za neho má znášať protistrana. Vyhláška ( advokátsky taríf) je niţšou právnou normou a nemôţe meniť zákon. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2011 JUDr. J. Štefanko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková