Najvyšší súd 2 Obdo 35/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., spol. s r. o., so sídlom Č., IČO: X., zastúpeného zástupcom T. K., s. r. o., so sídlom Ú., IČO: X., proti žalovanému: E., s. r. o., so sídlom H., IČO: X., v konaní o zaplatenie 1 130,36 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa
- decembra 2012, č. k. 13Cob/218/2012-244, takto r o z h o d o l : Dovolacie konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina uznesením zo dňa
- 2012, č. k. 11Cb/87/2009-229 výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že dňa
- 2012 doručil žalovaný dovolanie, ktorým napadol rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa
- 2010, č. k. 11Cb/87/2009-171 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
- 2012, č. k. 13Cob/l52/2011-
- Okresný súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá výzva bola žalovanému ako dovolateľovi doručená dňa
- Žalobca (správne malo byť uvedené žalovaný) do dňa vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa nezaplatil súdny poplatok splatný s podaním návrhu. Okresný súd poukázal na ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) a konanie výrokom I. zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa výrokom II. za aplikácie ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. 2 2 Obdo 35/2013 Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline ako súd odvolací napadnutým uznesením zo dňa
- 2012, č. k. 13Cob/218/2012-244 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd poukázal na ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého ustanovenia bol žalovaný ako dovolateľ vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia výzvy Okresného súdu Žilina zo dňa
- 2012, č. k. 11Cb/87/2009-224 zaplatil súdny poplatok za podané dovolanie, ktorý je 135,50 eur a súčasne bol aj poučený, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví. S poukazom na ust. § 12 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a § 241 ods. 4 O. s. p. odvolací súd uviedol, že súdom príslušným na konanie o poplatkovej povinnosti s podaným dovolaním v spojení aj s ust. § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. je súd prvého stupňa, v danom prípade okresný súd. Pokiaľ žalovaný ako dovolateľ nezaplatil súdny poplatok z podaného dovolania, tak opätovne bol to okresný súd ako súd prvého stupňa, ktorý bol oprávnený konať a rozhodovať o zastavení konania z titulu nezaplatenia súdneho poplatku z podaného dovolania žalovaným. Odvolací súd zdôraznil, že ak by o zastavení konania o podanom dovolaní pre nezaplatenie súdneho poplatku rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle odvolacej námietky žalovaného, tak by došlo k procesnej situácii, pri ktorej by rozhodoval o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku len súd v jednom stupni, a to Najvyšší súd Slovenskej republiky bez možnosti podať proti jeho rozhodnutiu opravný prostriedok, čo je neakceptovateľný dôsledok, pretože účastník by bol vylúčený z možnosti podania odvolania, ktoré priznáva zákon v zmysle ust. § 201 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, ako aj zákon č. 71/1992 Zb. podľa ust. § 10 ods. 3 O. s. p. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dodal, že výklad a aplikácia ustanovení O. s. p., ako aj ďalších zákonných predpisov upravujúcich podmienky prístupu k súdnej ochrane zo strany všeobecných súdov musí byť vždy v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/2004, III. ÚS 209/2005, I. ÚS 45/2009). Aj podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Odvolací súd poukázal na to, že zákon č. 71/1992 Zb. v spojení s O. s. p. ustanovil, že v prípade 3 2 Obdo 35/2013 nezaplatenia súdneho poplatku za podané dovolanie, o zastavení konania rozhoduje súd prvého stupňa, t. j. okresný súd a proti takémuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje krajský súd. Na základe vyššie uvedených zhodnotení odvolací súd konštatoval, že odvolacie dôvody žalovaného v tom, že o zastavení konania o dovolaní pre nezaplatenie súdneho poplatku z podaného dovolania mal rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky, boli právne irelevantné, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne bolo potvrdené, pretože žalovaný ako dovolateľ nezaplatil súdny poplatok z podaného dovolania a nestalo sa tak ani do momentu rozhodovania a konania odvolacieho súdu (Úradný záznam zo dňa
- 2012 na č. l. 239 spisu, podľa ktorého nebol zaplatený súdny poplatok za podané dovolanie). Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný a žiadal jeho zrušenie. Namietal, že odvolací súd uprel právo žalovaného zúčastniť sa pojednávania v dovolacom konaní a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam predmetného konania a rovnako aj k rozporom, ktoré neboli odstránené. Žalovaný v podanom dovolaní poukázal na čl. 48 Ústavy SR, ust. § 10a ods. 1, § 240 ods. 1 a § 241 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorých ustanovení je podľa žalovaného v dovolacom konaní jediným zákonným sudcom sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sudca môže podľa žalovaného rozhodnúť o zastavení, alebo nezastavení dovolacieho konania. Žalovaný má preto za to, že nezákonnosť napadnutého uznesenia spočíva hlavne v tom, že ho vydal nezákonný sudca, rovnako ako uznesenie, ktoré mu predchádzalo. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať o veci. Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O. s. p.). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí preto vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O. s. p.). 4 2 Obdo 35/2013 Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.). Uvedené ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný. Ak túto podmienku dovolateľ neodstráni, dovolací súd konanie zastaví. V danom prípade, ako vyplýva z obsahu spisu, zamestnanec (člen), ktorý za dovolateľa koná, nemá právnické vzdelanie (ukončené vysokoškolské právnické štúdium), preto dovolateľa súd prvého stupňa uznesením zo dňa
- 2012, č. k. 11Cb/87/2009-260 vyzval, aby v lehote 10 dní predložil súdu plnomocenstvo udelené advokátovi, ktorý ho bude v dovolacom konaní zastupovať, alebo preukázal, že jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná má právnické vzdelanie. Výzva súdu prvého stupňa bolo dovolateľovi doručená
- Dovolateľ na výzvu súdu prvého stupňa plnú moc pre advokáta nedoložil a rovnako nepreukázal, že jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná má právnické vzdelanie. Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že právnickým vzdelaním vyžadovaným v dovolacom konaní je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy, alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, ktorý doklad dovolateľ nedoložil. V predmetnej veci dovolateľ nie je zastúpený advokátom a jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná, nemá právnické vzdelanie. Preto bol dovolateľ v súlade so zákonom vyzvaný k doloženiu plnej moci udelenej advokátovi, alebo k preukázaniu, že jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná má právnické vzdelanie. Tento nedostatok podmienky dovolacieho konania ani do času rozhodovania dovolacieho súdu dovolateľ (žalovaný) neodstránil. 5 2 Obdo 35/2013 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolacie konanie podľa § 104 ods. 2 v spojení s ust. § 241 ods. 1 a ust. § 243c O. s. p. zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- júla 2013 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová