o zaplatenie 76 809,29 eur s prísl.

Najvyšší súd 2 Obdo 68/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. - K., spol. s r. o., H., IČO X., zastúpeného JUDr. J. P., advokátom, P., proti žalovanému P. P., N., IČO X., zastúpenému JUDr. D. L., PhD., advokátkou, B., o zaplatenie 76 809,20 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom pod sp. zn. 8Cb/142/2008, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

1. júla 2012 č. k. 16Cob/182/2010-259, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom zo dňa
3. 2010 č. k. 8Cb/142/2008-195 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 76 707,45 eur s úrokom z omeškania zo sumy 622,39 eur vo výške 13% ročne od
5. 2005 do
7. 2005, zo sumy 618,75 eur od
9. 2005 do
11. 2008, vo výške 12,5% ročne od
13. 2009 do
15. 2009, vo výške 11% ročne od
17. 2009 do
19. 2009 a od
21. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 460,10 eur vo výške 13% ročne od
23. 2005 do
25. 2008, vo výške 12,5% ročne od
27. 2009 do
29. 2009, vo výške 11% ročne od
31. 2009 do
33. 2009 a od
35. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší, než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 920,20 eur vo výške 13% ročne od
37. 2005 do
39. 2008, vo výške 12,5 % ročne od
41. 2009 do
43. 2009, vo výške 11% ročne od
45. 2009 2 2 Obdo 68/2012 do
47. 2009 a od
49. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší, než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 690,17 eur vo výške 13% ročne od
51. 2005 do
53. 2008, vo výške 12,5% ročne od
55. 2009 do
57. 2009, vo výške 11% ročne od
59. 2009 do
61. 2009 a od
63. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 387,87 eur vo výške 13% ročne od
65. 2005 do
67. 2008, vo výške 12,5% ročne od
69. 2009 do
71. 2009 vo výške 11% ročne od
73. 2009 do
75. 2009 a od
77. 2009 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 134,24 eur vo výške 13% ročne od
79. 2005 do
81. 2008, vo výške 12,5% ročne od
83. 2009 do
85. 2009, vo výške 11% ročne od
87. 2009 do
89. 2009 a od
91. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 4 594,33 eur vo výške 13% ročne od
93. 2005 do
95. 2008, vo výške 12,5% ročne od
97. 2009 do
99. 2009, vo výške 11% ročne od
101. 2009 do
103. 2009 a od
105. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 14.695,68 eur vo výške 13% ročne od
107. 2005 do
109. 2008, vo výške 12,5% ročne od
111. 2009 do
113. 2009, vo výške 11% ročne od
115. 2009 do
117. 2009 a od
119. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 3.947,49 eur vo výške 13% ročne od
121. 2005 do
123. 2008, vo výške 12,5% ročne od
125. 2009 do
127. 2009, vo výške 11% ročne od
129. 2009 do
131. 2009 a od
133. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 2 133,04 eur vo výške 13% ročne od
135. 2005 do
137. 2008, vo výške 12,5% ročne od
139. 2009 do
141. 2009, vo výške 11% ročne od
143. 2009 do
145. 2009 a od
147. 2009 do zaplatenia ročný 3 2 Obdo 68/2012 úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 143,26 eur vo výške 13% ročne od
149. 2005 do
151. 2008, vo výške 12,5% ročne od
153. 2009 do
155. 2009, vo výške 11% ročne od
157. 2009 do
159. 2009 a od
161. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 1 878,64 eur vo výške 13% ročne od
163. 2005 do
165. 2008, vo výške 12,5% ročne od
167. 2009 do
169. 2009, vo výške 11% ročne od
171. 2009 do
173. 2009 a od
175. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 3 816,47 eur vo výške 13% ročne od
177. 2005 do
179. 2008, vo výške 12,5% ročne od
181. 2009 do
183. 2009, vo výške 11% ročne od
185. 2009 do
187. 2009 a od
189. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 8 465,41 eur vo výške 13% ročne od
191. 2005 do
193. 2008, vo výške 12,5% ročne od
195. 2009 do
197. 2009, vo výške 11% ročne od
199. 2009 do
201. 2009 a od
203. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 3 145,06 eur vo výške 13% ročne od
205. 2005 do
207. 2008, vo výške 12,5% ročne od
209. 2009 do
211. 2009, vo výške 11% ročne od
213. 2009 do
215. 2009 a od
217. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 13 691,14 euro výške 13% ročne od
219. 2005 do
221. 2008, vo výške 12,5% ročne od
223. 2009 do
225. 2009, vo výške 11% ročne od
227. 2009 do
229. 2009 a od
231. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 1 185,02 eur vo výške 13% ročne od
233. 2005 do
235. 2008, vo výške 12,5% ročne od
237. 2009 do
239. 2009, vo výške 11% ročne od
241. 2009 do
243. 2009 a od
245. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková 4 2 Obdo 68/2012 sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; zo sumy 15 800,31 eur vo výške 13% ročne od
247. 2005 do
249. 2008, vo výške 12,5% ročne od
251. 2009 do
253. 2009, vo výške 11% ročne od
255. 2009 do
257. 2009 a od
259. 2009 do zaplatenia ročný úrok z omeškania o 10% vyšší než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd prvého stupňa zastavil konanie v časti úroku z omeškania vo výške 13% zo sumy 67,78 eur od
261. 2005 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 13% zo sumy 30,34 eur od
264. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi ich priznal vo výške 100%. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi boli uzatvorené viaceré inominátne zmluvy, ktorých predmetom bolo vykonanie poľnohospodárskych prác a služieb s tým spojených, ktoré vykonal žalobca pre žalovaného. Súd prvého stupňa ustálil, že uvedené zmluvy majú prvky zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že zmluvy boli uzatvorené vždy ústne, pričom rozsah vykonaných prác bol špecifikovaný v jednotlivých faktúrach a v zákazkových listoch, ktoré žalovaný potvrdil. Medzi účastníkmi nebolo sporné vykonanie prác a poskytnutie služieb uvedených vo faktúre č. FV15200032 zo dňa
266. 2005, vystavenej na sumu 690,17 eur so splatnosťou
268. 2005 (nezaplatená zostala časť faktúry vo výške 622,39 eur); č. FV15200034 zo dňa
270. 2005, vystavenej na sumu 460,10 eur so splatnosťou
272. 2005; č. FV15200038 zo dňa
274. 2005, vystavenej na sumu 920,20 eur so splatnosťou
276. 2005; č. FV1S2000SO zo dňa
278. 2005 vystavenej na sumu 690,17 eur so splatnosťou
280. 2005; č. FV15200054 zo dňa
282. 2005, vystavenej na sumu 387,87 eur so splatnosťou
284. 2005; č. FV15300255 zo dňa
286. 2005, vystavenej na sumu 134,24 eur so splatnosťou
288. 2005; č. FV 15300303 zo dňa
290. 2005, vystavenej na sumu 4 594,34 eur so splatnosťou
292. 2005; č. FV15300334 zo dňa
294. 2005, vystavenej na sumu 2 133,04 eur so splatnosťou
296. 2005; č. FV15300339 zo dňa
298. 2005, vystavenej na sumu 143,26 eur so splatnosťou
300. 2005; č. FV15300348 zo dňa
302. 2005, vystavenej na sumu 1 878,64 eur so splatnosťou
304. 2005; č. FV15300376 zo dňa
306. 2005, vystavenej na sumu 1 185,02 eur so splatnosťou
308. 2005; č. FV15400123 zo dňa
310. 2005, vystavenej na sumu 5 2 Obdo 68/2012 15 800,31 eur so splatnosťou
313. Súd prvého stupňa preto konštatoval, že žalovaný vykonanie prác a poskytnutie služieb žalobcom, špecifikovaných v uvedených faktúrach a v zákazkových listoch, pripojených k faktúram nenamietal, pričom nenamietal ani rozsah vykonaných prác, preto ďalej ustálil, že žalobca práce uvedené vo faktúrach vykonal v rozsahu, ako je uvedené v týchto faktúrach. Pokiaľ sa týka ceny za vykonanie prác, tak súd prvého stupňa poukázal na to, že žalovaný túto nenamietal a ustálil, že hodnota vykonaných prác, ktoré neboli žalovaným zaplatené, predstavuje sumu 28 949,58 eur. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal uzatvorenie zmlúv so žalobcom, predmetom ktorých bolo vykonanie prác, vyúčtovaných faktúrou č. FV15300372 zo dňa
315. 2005, vystavenej na sumu 3 816,47 eur so splatnosťou
317. 2005; č. FV15300373 zo dňa
319. 2005, vystavenej na sumu 8 465,41 eur so splatnosťou
321. 2005; č. FV15300374 zo dňa
323. 2005, vystavenej na sumu 3 145,05 eur so splatnosťou
325. 2005; č. FV15300375 zo dňa
327. 2005, vystavenej na sumu 13 691,39 eur so splatnosťou
329. 2005, s poukazom na to, že predmetné práce žalobca vykonal pre spoločnosť T., s. r. o. a poukázal na to, že žalobca tieto práce najskôr fakturoval tejto spoločnosti a až neskôr tieto faktúry spoločnosti T., s. r. o., dobropisoval a následne fakturoval žalovanému, tak s touto argumentáciou sa súd prvého stupňa nestotožnil a uviedol, že žalobca v konaní preukázal vznik záväzkového vzťahu k vyššie uvedeným faktúram medzi žalobcom a žalovaným a poukaz na zmluvu o vykonaní prác a služieb zo dňa
331. 2005 č. 62/2005, v ktorej zmluve ako dodávateľ je uvedený žalobca a odberateľ spoločnosť T. B., bez ďalšieho neznamená, že žalobca práce pre žalovaného nevykonal. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na svedeckú výpoveď Ing. S., ktorá pracovala u žalovaného vo funkcii agronóm a ktorá potvrdila, že žalobca vykonal práce uvedené vo faktúre č. 15300372 - zákazkový list č. 276 zo dňa
333. 2005 a č. 15300373 - zákazkový list č. 277 a č. 15300374, prílohou ktorej bol zákazkový list termínu zhotovenia
334. a
336. 2005;
337. a
339. 2005 a termínu zhotovenia
340. a
343. Svedkyňa taktiež potvrdila, že na zákazkových listoch potvrdzovala množstvo vykonanej práce pre žalovaného a v takomto prípade práce zo strany žalobcu vždy boli vykonané. Ďalej súd prvého stupňa zdôraznil, že vykonanie prác žalobcom pre žalovaného prostredníctvom spoločnosti B., s. r. o., uvedených vo faktúre č. FV15300375 zo dňa 6 2 Obdo 68/2012
345. 2005, mal súd preukázané výpoveďou svedka Stanislava Stehlíka, konateľa tejto spoločnosti, ktorý potvrdil vykonanie prác s kombajnom pre žalovaného. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa ďalej za preukázané, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku vzniknutú titulom nezaplatenia odmeny zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. 50/2005 zo dňa
347. 2005 vo výške 3 947,49 eur, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky voči spoločnosti T., s. r. o. a titulom nezaplatenej odplaty zmluvy o postúpení pohľadávky č. 28/2005 zo dňa
349. 2005, ktorú uzatvoril žalovaný ako postupník a žalobca ako postupca, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky voči spoločnosti T., s. r. o., vo výške 14 695,68 eur s tým, že účastníci mali dohodnutú odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 14 695,68 eur. Súd prvého stupňa zdôraznil, že žalovaný vznik týchto pohľadávok nenamietal. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia taktiež uviedol, že pokiaľ sa žalovaný bránil zánikom vyššie uvedených pohľadávok na základe započítania zo dňa
351. 2006, tak podľa jeho názoru započítaním zanikla pohľadávka žalobcu voči žalovanému len vo výške 3,63 eur, ktorá pohľadávka vznikla titulom vydávania obedov. Na ďalšiu tvrdenú pohľadávku vo výške 37 652,14 eur súd prvého stupňa neprihliadol, pretože žalovaný nepreukázal, že mal pohľadávku v uvedenej výške titulom nájomného voči žalobcovi. Súd prvého stupňa na pohľadávku žalovaného titulom postúpenej pohľadávky od spoločnosti T., s. r. o., ktorá mala vzniknúť za nájom stroja Kemper za obdobie mesiacov marec až august 2005 taktiež neprihliadol, pretože žalovaný nepreukázal rozsah užívania stroja žalobcom tak, ako to tvrdil a súd prvého stupňa zdôraznil, že túto pohľadávku si žalovaný uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3Cb/67/2008, ktorý návrh bol podaný dňa
354. V závere rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca preukázal, že má voči žalovanému pohľadávku v sume 76 706,44 eur, a preto žalovaného k tejto sume aj zaviazal a vzhľadom k tomu, že žalovaný preukázal zánik pohľadávky vo výške 3,63 eur, v tejto časti žalobu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 537 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, § 529 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 580 Občianskeho zákonníka. Priznané úroky z omeškania súd prvého stupňa odôvodnil podľa ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného 7 2 Obdo 68/2012 zákonníka, keď mal za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania, keď riadne a včas nesplnil svoj záväzok. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, za použitia § 151 ods. 7 O. s. p. Na odvolanie žalovaného v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené a výroku o náhrade trov konania, odvolací súd napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. S poukazom na ust. § 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p. sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a zdôraznil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O. s. p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď zaviazal žalovaného k zaplateniu 76.707,45 eur s príslušenstvom, pretože žalobca preukázal záväzkový vzťah so žalovaným a preukázal vykonanie prác. Túto skutočnosť žalovaný pred súdom prvého stupňa ani v odvolaní nespochybnil. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal, že má voči žalobcovi započítania hodné pohľadávky, s výnimkou pohľadávky vo výške 3,36 eur. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a súd prvého stupňa tak, ako aj odvolací súd, okrem sumy 3,36 eur nemohol na započítanie pohľadávky prihliadnuť. V odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal. Práve naopak, zotrval na pôvodných tvrdeniach. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkázal. Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie odôvodnené v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Mal za to, že jeho započítacia pohľadávka je opodstatnená, pretože predstavuje polovicu nájomného, resp. platby za užívanie hospodárskeho dvora B.. Zdôraznil, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá písomná nájomná zmluva, avšak nájomná zmluva bola uzavretá ústne, presnejšie konkludentne samotným užívaním dvora žalobcom. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, ktorý užíval predmetný hospodársky dvor v období od februára do septembra
355. Podľa 8 2 Obdo 68/2012 žalovaného, súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď neprihliadol pri svojom rozhodovaní na skutočnosť, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, a to že od
357. 2005 sa spoločnosť T., s. r. o. fakticky rozdelila. Žalovaný dodal, že súd prvého stupňa neprihliadol na ním tvrdené skutočnosti, že zamestnanci žalobcu v uvedenom období chodili do práce na dvor do B., kde riadne užívali nebytové priestory ako kancelárie, šatne, toalety, výkon práce realizovali nielen prácami na poľnohospodárskych strojoch, ktoré boli garážované a parkované v B., ale aj ich opravami a údržbou v týchto priestoroch. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca užíval hospodársky dvor B. po vystúpení zo spoločnosti T., s. r. o., kde bol 50% spoločníkom v takom istom rozsahu, ako počas svojho pôsobenia v tejto spoločnosti, a to až do septembra
358. Na základe dohody medzi T., s. r. o., a žalobcom, sa žalobca zaviazal prispievať v polovičnej výške na nájomné. Súd prvého stupňa však podľa žalovaného nepovažoval alikvótnu čiastku nájomného za oprávnene vyúčtovanú, napriek tomu, že výška nájmu bola dohodnutá spoločnosťou T., s. r. o., v čase, keď žalobca v nej pôsobil a predmetnú výšku nájmu akceptoval ako obvyklú, ktorá sa prenajímateľovi riadne uhrádzala. Žalovaný preto zdôraznil, že v danom prípade sa nejednalo o nový užívací vzťah, ale o pokračovanie v užívaní za podmienok, ktoré boli medzi účastníkmi známe z pôsobenia v spoločnosti T., s. r. o. a tieto podmienky sa nezmenili. Preto ďalšie užívanie priestorov hospodárskeho dvora v B. žalobcom po jeho vystúpení z firmy T., s. r. o., a to až do septembra 2005, je podľa žalovaného potrebné považovať za konkludentné akceptovanie podmienok nájmu a prejav vôle zotrvať za týchto podmienok v nájme so svojím 50% podielom. Tieto skutočnosti pri rozhodovaní súd prvého stupňa, podľa názoru žalovaného, nezobral do úvahy a nesprávne posúdil užívací vzťah hospodárskeho dvora v B. zo strany žalobcu. Žalovaný v podanom dovolaní ďalej uviedol, že suma 7 813,45 eur (fa č. 97046) predstavuje refundáciu leasingových splátok za obdobie, po ktoré žalobca mal vo svojej držbe stroj Kemper. Podľa žalovaného, sám žalobca potvrdil držbu predmetného stroja v období mesiacov 9 - 12 roku 2005, i keď mu tento stroj nepatril a zadržiaval ho proti vôli žalovaného. Aj v tomto prípade podľa žalovaného, súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, nakoľko výška leasingových splátok, ktoré boli žalovaným uhrádzané a uplatnené voči žalobcovi ako nájomné, predstavuje minimálne škodu, ktorú žalobca spôsobil žalovanému. Žalovaný má za to, že právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku má vykonať 9 2 Obdo 68/2012 súd, preto nesprávne označený titul uplatneného nároku nemôže byť dôvodom na jeho popretie. Ďalej zdôraznil, že žiadnym spôsobom nerozširoval rozsah ani dôvody odvolania, iba v odvolaní uvedené dôvody spresňoval, nakoľko mal za to, že súd prvého stupňa ich nesprávne pochopil a nevyvodil z nich správne logické súvislosti. Odvolací súd v napadnutom rozsudku sa však podľa žalovaného jeho podaním zo dňa
360. 2010 vôbec nezaoberal a svoje rozhodnutie odôvodnil na strane 7 v rozpore s predmetným podaním, ktoré žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhuje, aby dovolací súd zrušil rozsudky súdov oboch stupňov a zároveň rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s týmto dovolaním, pretože všetky dôvody uvádzané žalovaným nezodpovedajú zistenému stavu veci. Zdôraznil, že v konaní je nepochybne preukázané, že žalovaný nezaregistroval skutočnosť, že k upresneniu jeho odvolania bolo doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom vyjadrení žalobca poukázal na nepravdivosť a účelovosť tvrdenia žalovaného ohľadom povinnosti platiť nájomné za užívanie nebytových priestorov zo strany žalobcu. Dodal, že má vedomosť o tom, že žiadny zástupca žalovaného, t. j. žiadny člen predstavenstva a ani právny zástupca žalovaného, do času kedy bol verejne vyhlásený napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nenahliadol do spisu. Podľa žalobcu z tohto dôvodu, žalovaný nemal žiadnu vedomosť o jeho vyjadrení a doplnení dôkazov pre dané konanie. V nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu žalobca uviedol, že medzi ním a žalovaným nebola uzavretá žiadna zmluva o nájme nebytových priestorov v k. ú. B., pričom k uzavretiu takejto zmluvy nebol žiadny dôvod. K dovolaciemu dôvodu nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, žalobca poukázal na to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval súd podľa ust. § 151 ods. 7 O. s. p. a v tejto časti je podľa žalobcu dotknuté rozhodnutie zrozumiteľné, resp. tento dovolací dôvod je nedôvodný. Rovnako nedôvodný je podľa žalobcu aj dovolací dôvod súvisiaci s údajným nesprávnym posúdením refundácie lízingových splátok za stroj Kemper. Žalobca mal za to, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo dostatočne preukázané, že z jeho strany nebol žiadny dôvod k tomu, aby akýmkoľvek spôsobom refundoval lízingové splátky za daný stroj. Podľa žalobcu sa v konaní preukázala aj tá skutočnosť, že suma uvádzaná žalovaným vo výške 7 813,45 eur je účelovo 10 2 Obdo 68/2012 vytvorená a v tejto sume bola dva razy započítaná DPH. Preto je podľa žalobcu zrejmé, že nie je vo veci daný žiadny dovolací dôvod, ako ani dôvod pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania vo výške 2 416,24 eur. Žalovaný vo stanovisku k vyjadreniu žalobcu, ktoré stanovisko označil ako doplnenie svojho dovolania uviedol, že žalobca podal voči žalovanému tri návrhy. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 238 219,-- Sk s príslušenstvom v konaní vedenom pod sp. zn. 9Rob/9/2006 na Okresnom súde Senica, predmetná vec sa následne viedla na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8Cb/142/
361. Ďalej sa domáhal zaplatenia sumy 561 444,-- Sk s príslušenstvom v konaní vedenom pod sp. zn. 9Rob/10/2006 na Okresnom súde Senica, predmetná vec sa následne viedla na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8Cb/143/
362. Žalobca sa napokon domáhal aj zaplatenia sumy 1 514 091,-- Sk s príslušenstvom v konaní vedenom pod sp. zn. 8Rob/l0/2006 na Okresnom súde Senica, táto vec sa neskôr viedla na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8Cb/144/
363. Uznesením prvostupňového súdu zo dňa
365. 2009 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 8Cb/143/2008 a 8Cb/144/2008 s vecou pod sp. zn. 8Cb/142/2008 a ďalej ich viedol pod spoločnou sp. zn. 8Cb/142/
366. Žalovaný zdôraznil, že vecná nesprávnosť a nesprávne právne posúdenie v napadnutých rozhodnutiach súdu prvého stupňa a súdu druhého stupňa je v priznaní nároku žalobcu na zaplatenie poľnohospodárskych prác a služieb špecifikovaných vo faktúre č. 15300372 zo dňa
368. 2005 na sumu 114 975,-- Sk so splatnosťou dňa
370. 2005, faktúre č. 15300373 zo dňa
372. 2005 na sumu 255 029,-- Sk so splatnosťou
374. 2005, faktúre č. 15300374 zo dňa
376. 2005 na sumu 94 748,-- Sk so splatnosťou
378. 2005, faktúre č. 15300375 zo dňa
380. 2005 na sumu 412 467,-- Sk so splatnosťou dňa
382. 2005, v celkovej výške 877 219,-- Sk, teda 29 118,-- eur. Podľa žalovaného súdy nesprávne vyhodnotili vykonané dokazovanie a zaviazali ho na úhradu predmetných prác a služieb duplicitne. Súdy nesprávne vyhodnotili predložené listinné dôkazy a výpovede svedkov, neprihliadli na tvrdené skutočnosti, že práce boli žalobcom vykonávané ako subdodávky pre spoločnosť T., s. r. o., ktorej žalovaný za predmetné práce už zaplatil. Žalovaný má za to, že žalobca si svoj nárok uplatnil špekulatívne, pričom špekulatívne faktúry preukazujú aj čísla zákazkových listov, ktoré sú totožné s koncovým trojčíslím pôvodných faktúr, ktoré žalobca vystavil spoločnosti T., spol. s r. o. Dodal, že uplatnením 11 2 Obdo 68/2012 práva na úhradu sporných faktúr voči nemu za subdodávky prác a služieb, ktoré už raz zaplatil vo faktúrach spoločnosti T., s. r. o., je konaním žalobcu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žiadosť rozhodnúť o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný odôvodňuje začatým exekučným konaním, prebiehajúcim na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod č. k. 5Er/1095/2012, v dôsledku ktorého súdny exekútor JUDr. M. K., so sídlom exekučného úradu G., zablokoval účty žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že napriek rozhodnutiu o vylúčení menovaného exekútora z vykonávania exekúcie z dôvodu zaujatosti, začatá exekúcia žalovaného paralyzuje vo výkone poľnohospodárskej činnosti a spôsobuje mu škody, ktorých kompenzácie na živých zvieratách pri nedostatku krmív, sú nenapraviteľné. V prípade úspechu si žalovaný uplatňuje nárok na náhradu trov dovolacieho konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Podaním, doručeným dovolaciemu súdu
383. mája 2013, vzal žalovaný dovolanie v celom rozsahu späť s tým, že navrhol konanie zastaviť a neuplatnil si náhradu trov konania. Žalobca listom z
384. mája 2013 oznámil, že v danom konaní si náhradu trov neuplatňuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, preto podľa § 243b ods. 5 O. s. p. dovolacie konanie zastavil. O trovách konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. O vrátení súdneho poplatku za dovolanie podľa § 11 ods. 3 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien rozhodne súd prvého stupňa (§ 12 ods. 2). Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
385. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný. 12 2 Obdo 68/2012 V Bratislave
386. mája 2013 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová