ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SK/0253/99/2011 zo dňa
ust. § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, platného v rozhodnom čase (ďalej len zákon č. 250/2007 Z. z. alebo zákon o ochrane spotrebiteľa) uloţená peňaţná pokuta vo výške 10 000 Eur pre porušenie povinnosti neklamať spotrebiteľa zamlčaním údajov o nákupných podmienkach
ust. § 5 ods. 1 a pre porušenie zákazu pouţívania nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene a vo forme klamlivého opomenutia poskytovaním podstatných informácií nevhodným spôsobom
ust. § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. d/ a na § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., tak, ţe ţalobcovi uloţil pre porušenie povinností ustanovených v § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. d/ a na § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. peňaţnú pokutu
ust. § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. vo výške 7 000 Eur. O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal, keďţe nebol v konaní úspešný. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd sa v plnom rozsahu stotoţnil so skutkovými zisteniami správnych orgánov a s ich argumentáciou, ako aj právnym posúdením zisteného skutkového stavu v tom zmysle, ţe bolo preukázané porušenie povinností ţalobcu dodrţať zákaz pouţívania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s poţiadavkami odbornej starostlivosti a zákazu pouţívania nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k spotrebiteľovi tým, ţe klamal spotrebiteľa zamlčaním údajov o zmluvných podmienkach a pouţíval nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene sluţby alebo spôsobu výpočtu cien a vo forme klamlivého opomenutia poskytovania podstatných informácií nevhodným spôsobom
ust. § 8 ods. 1 písm. d/ a ust. § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, čím spotrebiteľa uviedol do omylu. Krajský súd konštatoval, ţe zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril spotrebiteľ so ţalobcom je naviazaná a vzájomne prepojená s kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi spotrebiteľom a predajcom – spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s., ktorej predmetom je kúpa motorového vozidla Škoda Octavia za dohodnutú kúpnu cenu 10 647 Eur. Stotoţnil sa s argumentáciou správneho orgánu, ţe formulár neobsahuje náklady spojené s poskytnutím pôţičky v sume 2 821,46 Eur, ktoré sú uvedené v zmluve, pričom mesačná splátka úveru v sume 273,39 Eur uvedená v riadku 2C formulára nekorešponduje 3 6Sžo/21/2013 ani
názoru krajského súdu s mesačnou splátkou úveru vo výške 311,78 Eur uvedenou v zmluve. Ďalej konštatoval, ţe výška úveru uvedená v riadku 2A formulára v sume 11 871,41 Eur nekorešponduje s čerpaním úveru uvedená v riadku 2B formulára. Zmluva neobsahuje ani celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím úveru v sume 4 531,99 Eur, ktoré sú uvedené v riadku 3A formulára. Krajský súd na základe skutkových zistení vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, ţe ţalobca svojím konaním, keď nerešpektoval ust. § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), keď zarátal do úveru (11 871,40 Eur) aj takzvané náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 2 821,46 Eur, ktoré nie sú úverom a neoboznámením spotrebiteľa s obsahom formulára pred podpisom zmluvy o úvere, porušil ust. § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských zmluvách (zrejme mal na mysli úverov), poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (OZ), majúc za to, ţe jeho konanie vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania s poukazom na obsah ustanovenia § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Taktieţ sa krajský súd stotoţnil so záverom správneho orgánu o tom, ţe ţalobca v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve o úvere neobsiahol konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a poplatkov a o splátkovom kalendári v tzv. dohode o platbe, ktorý má tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, však spotrebiteľ pred podpisom zmluvy o úvere nemal vedomosť, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Krajský súd ďalej uviedol, ţe o nekalých obchodných praktikách ţalobcu svedčí aj samotný podnet spotrebiteľa ohľadne skutočností uvedených vyššie, na základe ktorých je jednoznačne zrejmé, ţe sa o výške jednotlivých splátok dozvedel aţ po doručení splátkového kalendára, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na moţnosť prípadného zrušenia uzatvorenej transakcie. Krajský súd konštatoval, ţe zo strany ţalobcu bolo potrebné vo vzťahu k spotrebiteľovi postupovať v takom rozsahu a s takou odbornou starostlivosťou, aby boli dodrţané v danom prípade pri poskytovaní spotrebiteľského úveru všetky podmienky poskytovateľa úveru nie v rozpore so zákonom, pričom v danom prípade boli spotrebiteľovi dané neprijateľné podmienky, o ktorých sa dozvedel aţ po doručení splátkového kalendára, ktorý mal byť súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 4 6Sžo/21/2013
názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov sa v odôvodnení svojich rozhodnutí dostatočne s námietkami ţalobcu vysporiadali. Taktieţ mal za to, ţe vyuţívaním nekalých obchodných praktík, ktoré zákon zakazuje a ktoré môţu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o obchodnej transakcii ţalobcom, sa obmedzila schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Záverom krajský súd uviedol, ţe na námietky uvádzané ţalobcom v odvolaní (totoţné ako v ţalobe) správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí detailne reagovali, a preto sa nimi opätovne nezaoberal. Konštatoval, ţe tieţ dospel k názoru, ţe zo strany ţalobcu došlo k porušeniu ustanovení, na ktoré poukazujú správne orgány vo výroku rozhodnutia ako aj v odôvodnení obidvoch rozhodnutí, a preto ţalobu ako nedôvodnú
1 O.s.p. zamietol. Vo vzťahu k uloţeniu sankcie krajský súd konštatoval, ţe správne orgány pri jej ukladaní zohľadnili mieru porušenia povinnosti ţalobcu a v zmysle ust. § 24 citovaného zákona uloţili pokutu na spodnej hranici zákonom stanovenej moţnej sadzby, pričom v plnej miere zohľadnili závaţnosť porušenia, ako aj spôsobený následok, hlavne s poukazom na podnet spotrebiteľa. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne ak bude mať podmienky na rozhodnutie vo veci za splnené, aby vo veci sám rozhodol v zmysle ţalobného petitu. Ţalobca v dôvodoch odvolania namietal, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdil, ţe náklady spojené s poskytnutím pôţičky uvedené v spotrebiteľskej zmluve o úvere a zabezpečení nie sú nákladmi spotrebiteľa v zmysle ust. § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. (účinného v čase uzavretia zmluvy). Táto peňaţná suma je časťou celkového úveru, ktorý spotrebiteľ dostáva od ţalobcu za podmienok dohodnutých v zmluve. Vyslovil názor, ţe náklady spojené s poskytnutím pôţičky, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu RPMN a sú povinné na získanie ponúkaného spotrebiteľského úveru, ktoré je povinný poskytovateľ úveru vyplniť, nie sú ani jednou poloţkou uvedenou v ust. § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z., preto povaţuje svoj postup pri oboznamovaní spotrebiteľa s podmienkami poskytnutia úveru za správny. Uviedol, ţe prostriedky poskytnuté na financovanie konkrétnej sluţby (v zmluve označené ako náklady 5 6Sžo/21/2013 spojené s poskytnutím pôţičky) sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere zahrnuté do výšky úveru celkom, teda tvoria istinu predmetného úveru, pričom tieto poukazuje ţalobca výhradne sprostredkovateľovi zmluvy o spotrebnom úvere. Celková výška spotrebiteľského úveru predstavovala sumu 11 871,41 Eur z toho na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru bolo spotrebiteľovi poskytnutých 9 049,95 Eur a na poskytnutie konkrétnej sluţby (sprostredkovanie spotrebiteľského úveru) bolo poskytnutých 2.821,46 Eur – obe poloţky tak tvoria istinu úveru a o tejto skutočnosti bol spotrebiteľ výslovne upovedomený jednak v predzmluvnom formulári v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a vyhl. č. 620/2007 Z. z. ako aj v zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. e/ a s takouto výškou súhlasil. Namietal, ţe krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom ţalovaného, vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi citovanými v ţalobe. Vyjadril presvedčenie, ţe na to, aby bola naplnená skutková podstata nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene sluţby, je potrebné, aby existovala aspoň potenciálna moţnosť, aby si priemerný spotrebiteľ mohol vysvetliť ponúkanú cenu inak, neţ v skutočnosti je. Mal za to, ţe kvalifikácia konania ţalobcu ako nekalej obchodnej praktiky nie je preto v nijakom prípade dôvodná a súd prvého stupňa preto rozhodol nesprávne, keď ţalobu zamietol. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu ţalobcu zotrval na svojom vyjadrení k ţalobe. Mal za to, ţe s námietkami ţalobcu v odôvodnení rozhodnutia sa riadne vysporiadal. Konštatoval, ţe vo svojom rozhodnutí vychádzal z právneho predpisu, zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. a uloţil pokutu v súlade s ust. § 24 ods. 1 uvedeného zákona, z ktorého vyplýva, ţe na zistené nedostatky je moţné uloţiť pokutu aţ do výšky 66 378,83 Eur, pričom vychádzal zo skutkového stavu zisteného v rámci kontroly zachytenom na inšpekčnom zázname presne a spoľahlivo a vec správne právne kvalifikoval. Tvrdenia účastníka konania o nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil ako neopodstatnené, ktoré nemajú oporu v skutkových zisteniach a ani vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Vyslovil názor, ţe námietky vznesené ţalobcom ho nezbavujú zodpovednosti za kontrolou presne a spoľahlivo zistených porušení zákona. Ďalej uviedol, ţe záver správneho orgánu prvého stupňa ohľadne rozpornosti podmienky uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá je v rozpore s ust. § 2 písm. a/ a c/ zákona č. 258/2001 Z. z., povaţoval ako odvolací správny orgán za dostatočný majúci oporu v skutkových zisteniach ako aj v relevantných právnych predpisoch. Zdôraznil, ţe postup ţalobcu v danom prípade vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme 6 6Sžo/21/2013 klamlivého konania
ust. § 8 ods. 1 písm. d/ zákona z dôvodu, ţe môţe zapríčiniť, ţe spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretoţe uvádza do omylu alebo môţe uviesť do omylu spotrebiteľa vo vzťahu k cene. Poukázal na to, ţe dôkazom o charaktere protiprávneho konania ţalobcu je i obsah podnetu spotrebiteľa, ktorý inšpektori prešetrovali a z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe spotrebiteľ bol uvedený do omylu, v dôsledku ktorého pristúpil k uzavretiu zmluvy, ktorú by inak neuzatvoril. I naďalej zotrval na názore, ţe zmluvná podmienka, na ktorú ţalobca upozorňuje,
ktorej spotrebiteľ podpisom zmluvy prehlasuje, ţe pred uzavretím zmluvy bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, ktorý mu bol doručený a tento prevzal, tak ako to je uvedené v časti zmluvy Spoločné ustanovenia, je neprijateľná z dôvodu, ţe na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom formulára. Vyslovil názor, ţe je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno o to viac, keď povinnosť oboznámiť spotrebiteľa so zmluvnými podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred uzavretím zmluvy § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch ukladá účastníkovi konania. Rovnako zotrval na názore, ţe zo samotného znenia podmienky vzhľadom na účastníkom konania pouţitý pojem „doručený“ v súvislosti s doručením formulára nevyplýva, ţe by formulár mal byť spotrebiteľovi odovzdaný pri osobnom rokovaní a nie doručený poštou. Tvrdil, ţe charakter uvedených porušení povinností ţalobcu má negatívny dopad v tom, ţe vo vzťahu k spotrebiteľovi je spôsobilý privodiť váţnu majetkovú ujmu tým, ţe naruší jeho ekonomické správanie a spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. Ďalej uviedol, ţe vyuţívaním nekalých obchodných praktík, ktoré zákon zakazuje a ktoré môţu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní, došlo zo strany ţalobcu dojednaním neurčitých podmienok, podmienky v rozpore so zákonom, neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej so spotrebiteľom ako aj upieraním práva spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov, čím účastník konania nedodrţal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú bolo moţné od neho rozumne očakávať, majúc za to, ţe skutočnosť, ţe ţalobca neinformoval spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere jasne a určito o podstatných podmienkach zmluvy, značne obmedzila schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Taktieţ mal za to, ţe ţalobcovi bola uloţená primeraná pokuta vo vzťahu k zistenému porušeniu zákona a rozsahu dopadu na spotrebiteľa. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti navrhol, aby odvolací súd odvolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie ţalovaného potvrdil. 7 6Sžo/21/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a následne ich zrušenia. Ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým prvostupňový správny orgán uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 10.000 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 5 ods. 1, a v § 7 ods. 1, v spojení s § 8 ods. 1, písm. d/, ods.4 zákona č. 250/2007 Z. z., vo výrokovej časti týkajúcej sa porušenia právnej povinnosti tak, ţe určil porušenie právnej povinnosti ţalobcom ustanovenej v § 7 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1, písm. d/, ods.4 zákona č. 250/2007 Z. z. a uloţenia sankcie tak, ţe ţalobcovi zníţil výšku uloţenej sankcie na 7.000 eur. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uloţení sankcie ţalobcovi za porušenie povinností
ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z.. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe dňa
ust. § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 4, nepouţívať obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s poţiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môţe podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
ust. § 7 ods. 1 v nadväznosti § 7 ods. 2 písm. a/ a b/, neklamať spotrebiteľa zamlčaním údajov o vlastnostiach výrobku (sluţby) alebo nákupných podmienok –
ust. § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa za ktoré zodpovedá ţalobca. Zároveň bol ţalobca poučený v zmysle ust. § 33 správneho poriadku. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj rozhodnutím zo dňa 14. marca 2011, č. P/0514/07/10 uloţila ţalobcovi pre porušenie povinnosti predávajúceho neklamať spotrebiteľa zamlčaním údajov o nákupných podmienkach –
ust. § 5 ods. 1, pre porušenie zákazu pouţívania nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene a vo forme klamlivého 9 6Sžo/21/2013 opomenutia poskytovaním podstatných informácií nevhodným spôsobom
ust. § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. d/ a na § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. pokutu
ust. § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. vo výške 10 000 Eur. Ţalovaný rozhodnutím zo dňa 10. augusta 2011, č. SK/0253/99/2011 odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, ţe ţalobcovi pre porušenie povinnosti ustanovených v § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. d/ a na § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uloţil peňaţnú pokutu
ust. § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. vo výške 7 000 Eur. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v podstate odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 10 6Sžo/21/2013 Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa oboznámiac sa s administratívnym spisom zistil, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací vo svojej rozhodovacej činnosti sa uţ zaoberal obdobnou vecou vedenou na odvolacom súde pod sp. zn. 6Sţo 39/2012 medzi totoţnými účastníkmi, ktorej predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu č. SK/0017/99/2011 zo dňa 2. marca 2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, ţe ţalobcovi bola za porušenie povinností ust. § 7 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o ochrane spotrebiteľa uloţená sankcia – pokuta vo výške 8000 Eur, vychádzajúce z obdobných skutkových okolností.
7 OSP, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká uţ bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môţe v odôvodnení poukázať uţ len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. V súlade s právnou úpravou ustanovenou v citovanej právnej norme odvolací súd v danej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na právne dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo 39/2012, zo dňa 29. mája 2013, ktorým rozsudkom najvyšší súd na základe odvolania ţalobcu potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/22/2011-53 zo dňa 25. mája 2012 a súčasne právne dôvody uvedené v relevantnej časti odôvodnenia uvedeného rozsudku najvyššieho súdu uvádza v odôvodnení tohto rozsudku nasledovne: „
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu 11 6Sžo/21/2013 jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej v § 7 ods. 1, 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z. z. zákaz predávajúceho ( poskytovateľa služby) vykonávať obchodnú praktiku nekalo, za ktorú zákonodarca považuje konanie v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a konanie, ktorým sa podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Zákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie"). Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. (§ 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z.).
1, 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie 12 6Sžo/21/2013 podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka - OZ).
2, písm. b/, ods. 6, 8 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva
. Ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
1, 2, písm. a/, b/ zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 13 6Sžo/21/2013
53 ods. 1, 2, 4, písm. a/, d/, ods. 5, 10 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov- správny poriadok ), okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a.
1, správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Zákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje predmet a rozsah právnej úpravy najmä ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi, distributérovi a poskytovateľovi služieb, ako aj a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa, ale na všetky výrobky, alebo služby, ktoré dodávateľ, predajca ponúka kupujúcemu k predaju, alebo poskytovateľ služby poskytuje 15 6Sžo/21/2013 spotrebiteľovi. Zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach uvedeného zákona jednoznačne špecifikuje práva spotrebiteľa so zvýraznením postupnosti ochrany života a zdravia spotrebiteľa. Povinnosti predávajúceho, resp. poskytovateľa služby vo svojej štruktúre kopírujú práva spotrebiteľa na ochranu pred výrobkami alebo službami, ktoré môžu spôsobiť zásah do právom chránených záujmov spotrebiteľa. Výrobky a služby musia spĺňať zo strany predávajúceho alebo poskytovateľa služby kritériá tak, aby sa dostali ku spotrebiteľovi bez následných komplikácií. Z uvedených dôvodov zákonodarca preto významným spôsobom zákonom o ochrane spotrebiteľa ochraňuje spotrebiteľa, pričom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ich podmienok, platností týchto zmlúv, práv a povinností z nich vyplývajúcich a následkov ich porušení ako aj práv zo zodpovednosti za vady a práv na náhradu škody odkazuje na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv ustanovenú v právnych normách §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v uvedenom právnom predpise súčasne charakterizuje dobré mravy pri predaji alebo pri poskytovaní služby, ktoré sú konkretizované všeobecne uznávanými pojmami ako vžité tradície, morálka, dobromyseľnosť, čestnosť a pod. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods.1,2 OZ). Zákonodarca v Občianskom zákonníku ukladá povinnosť predajcovi, resp. poskytovateľovi služby tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), ustanoviac, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, pričom zákonodarca za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považuje najmä tie, ktoré zaväzujú spotrebiteľa a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, s úpravou v zmysle ktorej sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy. (§ 53 ods. 1, 4 písm. a/, d/, ods. 5, 10 OZ). Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval námietky žalobcu vzťahujúcimi sa na nesprávne právne posúdenie veci za nedôvodné.“ Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd dospel k zhodnému názoru ako prvostupňový súd, ţe skutkom kladeným ţalobcovi za vinu napadnutým rozhodnutím ţalovaného sa ţalobca dopustil porušenia právnej 16 6Sžo/21/2013 povinnosti vyplývajúcej mu z právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1, písm. d/, ods. 4 zákona č.250/2007 Z. z., keď v zmluvných podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere ( zmluva a zmluva o zabezpečení), ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, stanovil povinnosť spotrebiteľa zaplatiť poskytnutý úver v celkovej výške 11871,41 €, predmetom financovania bola dohodnutá kúpna cena za motorové vozidlo SKODA Octávia 1,9 TDI Elegance v sume 10,647 €, v časti zmluvy „spôsob financovania“ sa však uvádza, ţe klient podpisom tejto zmluvy berie na vedomie, ţe výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania vo výške 9049,95 € a náklady spojené s poskytnutím pôţičky vo výške 2821,46 €. Súčasne z kúpnej zmluvy zo dňa 20. decembra 2009 uzavretej medzi účastníkmi zmluvy a zmluvy o zabezpečení, predloţenej kupujúcim s podnetom na ÚI SOI, vyplýva, ţe predmetom zmluvy bolo motorové vozidlo - ŠKODA Octávia 1,9 TDI Elegance a kúpna cena bola stanovená vo výške 9883,68 €, a zmluvné strany sa dohodli na vyporiadaní kúpnej ceny tak, ţe prvú časť kúpnej ceny vo výške 1597,05 € kupujúci zaplatil predávajúcemu v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a doplatok kúpnej ceny vo výške 8286,63 € sa kupujúci zaväzuje uhradiť predávajúcemu z výnosu z úveru. Z kúpnej zmluvy predloţenej ţalobcom v rámci šetrenia podnetu kupujúceho – dlţníka, vyplýva, ţe účastníci zmluvy a zmluvy o zabezpečení dňa 20. decembra 2009 č. 120095947 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo uvedené motorové vozidlo a kúpna cena bola stanovená vo výške 10647 €, a zmluvné strany sa dohodli na vyporiadaní kúpnej ceny tak, ţe prvú časť kúpnej ceny vo výške 1597,05 € kupujúci zaplatí predávajúcemu pri podpise kúpnej zmluvy a doplatok kúpnej ceny vo výške 9049,95 € sa kupujúci zaväzuje uhradiť predávajúcemu v lehote do 10 dní po poskytnutí pôţičky. Vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere predloţeného ţalobcom sa uvádza, ţe celková výška spotrebného úveru je 11871,41 €, úver je splácaný mesačnými anuitnými splátkami 273,39 €, ako tovar je označené predmetné motorové vozidlo 10647 € a celkové náklady sú uvedené vo výške 4531,99 €. Kupujúci predmetného motorového vozidla, na ktoré mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver ţalobcom podal na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie podnet zo dňa 20. mája 2010, ktorým ţiadal o preskúmanie výpočtu celkovej výšky spotrebného úveru a hlavne určenie sumy odplaty za poskytnutie spotrebného úveru na kúpu osobného motorového vozidla. Uvedené skutkové okolnosti aj
názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukazujú a to vzhľadom na rôzne údaje vo vzťahu ku kúpnej cene motorového vozidla a výšky poloţiek poskytovaného úveru uvedené v kúpnej zmluve, v zmluve o úvere, 17 6Sžo/21/2013 vo formulári o zmluvných podmienkach, ţe ţalobca so spotrebiteľom výšku úveru individuálne neprejednal, resp. ţe by ţalobca vopred pred podpísaním predmetnej zmluvy náleţite spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti informoval spotrebiteľa nielen o celkovej výške poskytovaného úveru, ale aj o jeho náleţitostiach. Zo skutkových okolností daného prípadu je zrejmé, ţe spotrebiteľ u ţalobcu zakupoval motorové vozidlo, zálohu zaň zaplatil v čase podpisu kúpnej zmluvy a zostatok kúpnej ceny mal zaplatiť vo forme úveru, ktorý mu mal poskytnúť ţalobca. Ţalobca tvrdil, ţe ako veriteľ poskytol spotrebiteľovi informácie o poskytovanom úvere formou formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu predloţil pri rokovaní o uzavretí zmluvy a kupujúci sa mal moţnosť s ním oboznámiť. Ani z predloţeného formulára však nie je zrejmé, ţe ţalobca ako veriteľ informoval spotrebiteľa o poplatku za poskytnutie predmetného úveru na doplatenie kúpnej ceny, v sume 2821,46 €., a to ani v časti 3./ formulára upravujúcej náklady na spotrebiteľský úver, a to aj napriek tomu, ţe poplatok za poskytnutie úveru sa považuje za náklady úveru
258/2001 Z .z. Odvolací súd povaţoval za nedôvodné tieţ tvrdenie ţalobcu, ţe finančné prostriedky poskytnuté na financovanie konkrétnej sluţby (v zmluve označené ako náklady spojené s poskytnutím pôţičky) sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere zahrnuté do výšky úveru celkom a celková výška úveru bola jasne a zrozumiteľne v zmluve vyjadrená, i keď súhlasí s tvrdením ţalobcu, ţe ţiaden hmotnoprávny predpis platný na území SR neurčuje, čo môţe resp. čo nesmie tvoriť istinu úveru. Ţalobca ako poskytovateľ sluţby, ktorou spotrebiteľovi poskytuje spotrebiteľský úver, bol však povinný pri poskytovaní spotrebiteľského úveru postupovať v zmysle platnej právnej úpravy ustanovujúcej úpravu spotrebiteľských zmlúv v zmysle §§ 52 a nasl. OZ, úpravu spotrebiteľských úverov zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z .z.. Zákonodarca v § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, čo sa povaţuje za spotrebiteľský úver a čo je nákladom tohto úveru. Vychádzajúc z logického výkladu právnej úpravy spotrebiteľského úveru, za spotrebiteľský úver je moţné povaţovať dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb spotrebiteľa, ktoré majú spotrebiteľský charakter. V posudzovanom prípade za spotrebiteľský úver moţno povaţovať v zmysle platnej právnej úpravy len poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré ţalobca poskytol spotrebiteľovi na doplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo, ktoré spotrebiteľovi predával. Pokiaľ ţalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie pôţičky (v prejednávanej veci 2 821,46 €) postupoval v rozpore s platnou 18 6Sžo/21/2013 právnou úpravou ustanovenou v § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., pretoţe uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi sluţby (spotrebiteľského úveru), treba povaţovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Postup ţalobcu pri poskytovaní spotrebiteľského úveru v posudzovanom prípade aj
názoru odvolacieho súdu moţno preto povaţovať za postup v rozpore s poţiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa – ţalobcu, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej sluţbe – k poskytnutiu úveru, ktoré konanie zákonodarca povaţuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje (§ 7 zákona č. 250/2007 Z. z.). Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloţených listinných dokladov odvolací súd zastáva názor, ţe ţalobca svojim postupom sa dopustil tieţ klamlivej obchodnej praktiky, pretoţe v procese uzatvárania spotrebiteľského úveru podstatné informácie týkajúce sa spotrebiteľského úveru poskytol spotrebiteľovi nejasným, nezrozumiteľným spôsobom, čím mohol spotrebiteľa uviesť do omylu vo vzťahu k výške poskytovaného úveru majúcim za následok, ţe spotrebiteľ prijal rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Ţalovaný preto správne posúdil, ţe uvedeným skutkom sa ţalobca dopustil aj porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 8 ods. 1, písm. d/, ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., z ktorej právnej normy vyplýva, ţe obchodná praktika sa povaţuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môţe zapríčiniť, ţe spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretoţe obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môţe uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody. Za klamlivé opomenutie sa tieţ povaţuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaţe je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Odvolací súd taktieţ povaţoval za nedôvodnú námietku ţalobcu, týkajúcu sa právnej úpravy ustanovenej v § 2 písm. d/ zákona č. 258/2001 Z. z. a správnosti výpočtu RPMN. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci je zrejmé, ţe dôvodom sankcionovania ţalobcu v posudzovanom prípade nebola skutočnosť nesprávneho výpočtu RPMN a ani skutočnosť, 19 6Sžo/21/2013 ţe by ţalovaný mal náklady spojené s poskytnutím pôţičky vo výške posudzovať v zmysle právnej úpravy ustanovenej v bodov 1- 5 § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z.. Senát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu a z relevantnej právnej úpravy námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu povaţoval za neopodstatnené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe správny orgán prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadováţil dostatok relevantných skutkových zistení na vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdil, z ktorých dôvodov ţalovaný ako príslušný odvolací správny orgán postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, keď v rámci prieskumnej svojej právomoci zmenil vo výroku a v príslušnej časti odôvodnenia prvostupňové rozhodnutie, vychádzajúc z rovnakého skutkového stavu. Aj
názoru odvolacieho súdu záver správnych orgánov oboch stupňov vyslovený v odôvodnení ich rozhodnutia zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa. Aj
názoru odvolacieho súdu vykonaným dokazovaním v danej veci bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobca konaním kladeným mu za vinu porušil právnu povinnosť vyplývajúca mu z § 7 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1 písm. d/, ods.4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré porušenie zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny potvrdil
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1, veta prvá a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Ţalobcovi náhradu trov tohto konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). 20 6Sžo/21/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. novembra 2013 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.