Najvyšší súd 1 Nc 63/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J. B., bytom B., zastúpeného JUDr. R. A., advokátom so sídlom B., proti ţalovaným 1/ JUDr. V. P., sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou s prerušeným výkonom funkcie, podpredsedníčke vlády a ministerke spravodlivosti vlády Slovenskej republiky, Bratislava, Ţupné nám. 13, 2/ Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Ţupné nám. 13, 3/ Národnej rade Slovenskej republiky, Bratislava, Mudroňova 1, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 42 C 144/2010 a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9 Nc 18/2010, v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Košiciach z prejednávania a rozhodovania vo veci, takto r o z h o d o l :
- Sudcovia Krajského súdu v Košiciach, JUDr. E. F., JUDr. M. S., JUDr. J. S. M., JUDr. L. D., JUDr. E. B., JUDr. L. B., JUDr. D. B., JUDr. L. C., JUDr. J. Č., JUDr. A. Č., JUDr. M. D., JUDr. A. Ď., JUDr. Š. F., Mgr. D. F., Mgr. J. F., Mgr. M. H., JUDr. Z. H., JUDr. M. H., JUDr. A. H., JUDr. A. H., JUDr. J. Ch., JUDr. J. J., JUDr. O. J., JUDr. J. K., JUDr. A. K., JUDr. Z. K., JUDr. M. K., JUDr. K. K., JUDr. Ľ. K., JUDr. J. K., JUDr. J. M., JUDr. S. M., JUDr. L. M., JUDr. A. M., JUDr.V. M., JUDr. S. M., JUDr. D. M., JUDr. P. N., JUDr. K. N., JUDr. M. O., JUDr. R. R., JUDr. T. S., JUDr. J. S., JUDr. D. S., JUDr. J. S., JUDr. E. S.,, JUDr. Z. S., JUDr. A. Š., JUDr. F. Š., JUDr. P. T., JUDr. P. T., JUDr. J. V., JUDr. G. V., JUDr. T. V., JUDr. I. V., JUDr. F. Z. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp.zn. 9 NcC 18/2010 (vec Okresného súdu Košice II sp. zn. 42 C 144/2010 ) .
- Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ľ. B., JUDr. V. B., JUDr. J. T., s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp.zn. 9 NcC 18/2010 (vec Okresného súdu Košice II sp. zn.42 C 144/2010 ). 1 Nc 63/2010 2 O d ô v o d n e n i e V konaní o nesúhlase Okresného súdu Košice II s postúpením veci predsedníčka senátu JUDr. E. F. a ďalší členovia senátu JUDr. M. S., JUDr. J. S. M., JUDr. L. D., ktorý má vec prejednať a rozhodnúť oznámili, ţe sa cítia byť zaujatí pre ich kolegiálny vzťah k manţelke ţalobcu, ktorá je sudkyňou Krajského súdu v Košiciach. Vo veci sa vyjadrili tieţ ďalší sudcovia Krajského súdu v Košiciach a následne bol spis predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 16 ods.1 O.s.p., teda posúdenie, či sudcovia Krajského súdu v Košiciach sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na tomto súde vedená pod sp. zn. 9 NcC 18/
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1, 3 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2/. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu na prejednávanej veci alebo taký osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, 1 Nc 63/2010 3 ktorý pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov: JUDr. E. F., JUDr. M. S., JUDr. J. S. M., JUDr. L. D., JUDr. E. B., JUDr. L. B., JUDr. D. B., JUDr. L. C., JUDr. J. Č., JUDr. A. Č., JUDr. M. D., JUDr. A. Ď., JUDr. Š. F., Mgr. D. F., Mgr. J. F., Mgr. M. H., JUDr. Z. H., JUDr. M. H., JUDr. A. H., JUDr. A. H., JUDr. J. Ch., JUDr. J. J., JUDr. O. J., JUDr. J. K., JUDr. A. K., JUDr. Z. K., JUDr. M. K., JUDr. K. K., JUDr. Ľ. K., JUDr. J. K., JUDr. J. M., JUDr. S. M., JUDr. L. M., JUDr. A.M., JUDr. V. M., JUDr. S. M., JUDr. D. M., JUDr. P. N., JUDr. K. N., JUDr. M. O., JUDr. R. R., JUDr. T. S., JUDr. J. S., JUDr. D. S., JUDr. J. S., JUDr. E. S., JUDr. Z. S., JUDr. A. Š., JUDr. F. Š., JUDr. P. T., JUDr. P. T., JUDr. J.a V., JUDr. G. V., JUDr. T.V., JUDr. I. V., JUDr. F. Z. zistil, ţe vo svojich vyjadreniach uviedli, ţe sa cítia byť zaujatí z dôvodu, ţe manţelku ţalobcu osobne poznajú, je ich kolegyňou, resp. by mohli z tohto dôvodu vzniknúť pochybnosti o ich nezaujatosti. Tieţ zistil, ţe sudcovia JUDr. Ľ. B., JUDr. V. B., JUDr. J. T. vo svojom vyjadrení potvrdili existenciu blízkeho vzťahu k účastníkovi konania ( príbuzenský vzťah, priateľstvo ). Rovnako zistil, ţe sudcovia JUDr. M. G., JUDr. V. H., PhD. JUDr. E. K., JUDr. V. K., JUDr. V. M., JUDr. M. M., JUDr. Š. S., JUDr. Z. Š., JUDr. A. T., JUDr. L. T. uviedli, ţe zaujatí nie sú. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák.č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade celkom splnené. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných veci pod č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovor‘‘) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Súvislosťou medzi súdom, ktorý je zaloţený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru ( „kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť 1 Nc 63/2010 4 bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj pravo na zákonného sudcu. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom c. 23/1991 Zb., ďalej len „listina“; čl.. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb., ďalej len „ústava“, ktoré články dávajú kaţdému moţnosť (právo) domáhať sa /zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v /zákonom/ určených prípadoch na inom orgáne /Slovenskej republiky/]. do ktorého tieţ zahrnuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny; cl. 48 ods. 1 ústavy, ktoré články postulujú, ţe nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi a ţe príslušnosť súdu ustanoví zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu (totoţný zámer) na sudcovskú nezávislost‘ a právo na zákonného sudcu s právnym reţimom podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy nemoţno vidieť zásadnú odlišnosť). Potom platí, ţe v určitej právnej veci má rozhodovať‘ nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom prace príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by k tomu nebol daný zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje, aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, ţe by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný – sudca ( porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Nc 26/2010 ). I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tieţ zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť odňatý svojmu 1 Nc 63/2010 5 zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, zaloţené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môţe dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, ţe nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11). JUDr. Ľ. B. – manţelka ţalobcu pre príbuzenský vzťah je bez ďalšieho vylúčená z prejednania a rozhodovania danej veci. Z rozhodovania sú rovnako vylúčení aj ďalší sudcovia Krajského súdu v Košiciach uvedení vo výroku
- tohto rozhodnutia, t.j. JUDr. V. B., JUDr. J. T., ktorí vo svojich vyjadreniach uviedli, ţe sa cítia byť zaujatí pre svoj priateľský vzťah k ţalovanej
- Táto existencia blízkeho vzťahu k účastníkovi konania ( priateľstva ), teda vzťahu, ktorý je relevantný z hľadiska ustanovenia § 14 ods.1 O.s.p. totiţ zakladá dôvod, pre ktorý moţno mať pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov. Sudcovia uvedení v bode
- tohto rozhodnutia, t.j. JUDr. E. F., JUDr. M. S., JUDr. J. S. M., JUDr. L. D., JUDr. E. B., JUDr. L. B., JUDr. D. B., JUDr. L. C., JUDr. J. Č., JUDr. A. Č., JUDr. M.k D., JUDr. A. Ď., JUDr. Š. F., Mgr. D. F., Mgr. J. F., Mgr. M. H., JUDr. Z. H., JUDr. M. H., JUDr. A. H., JUDr. A. H., JUDr. J. C., JUDr. J. J., JUDr. O. J., JUDr. J. K., JUDr. A. K., JUDr. Z. K., JUDr. M. K., JUDr. K. K., JUDr. Ľ. K., JUDr. J. K., JUDr. J. M., JUDr. S. M., JUDr. L. M., JUDr. A. Ma., JUDr.V. M., JUDr. S. M., JUDr. D. M., JUDr. P. N., JUDr. K. N., JUDr. M. O., JUDr. R. R., JUDr. T. S., JUDr. J.S., JUDr. D. S., JUDr. J. S., JUDr. E. S.,, JUDr. Z. S., JUDr. A. Š., JUDr. F. Š., JUDr. P. T. JUDr. Peter Tutko, JUDr. J. V., JUDr. G. V., JUDr. T. V., JUDr. I. V., JUDr. F. Z., ktorí pre svoje vylúčenie uviedli iba tú skutočnosť, ţe manţelku ţalobcu JUDr. Ľ. B. poznajú ako kolegyňu a prichádzajú s ňou pracovne do kontaktu, táto skutočnosť dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nezakladá. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, ţe subjektívnej zaujatosti odvodzovanej len z profesionálneho, resp. 1 Nc 63/2010 6 kolegiálneho vzťahu k účastníčke ako sudkyni vykonávajúcej svoju funkciu na tom istom súde ( v danom prípade o takýto prípad však nejde), chýba objektívny základ na konštatovanie zaujatosti, pretoţe vzájomné vzťahy medzi účastníkmi sú zaloţené na profesionálnosti a kolegialite a len v prípade ak rámec týchto vzájomných vzťahov prerástol rámec rýdzo profesionálny a nadobudol charakter bliţšieho osobného vzťahu, pôjde o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti a teda by išlo o dôvod pre vylúčenie sudcu z prejdnávania a rozhodovania veci. Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil u sudcov Krajského súdu v Košiciach uvedených v bode
- ţiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. relevantná, a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie, nevyplývajú ţiadne zákonné dôvody pre ich vylúčenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, ţe označení sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Pokiaľ išlo o sudcov Krajského súdu v Košiciach uvedených v bode
- existencia blízkeho vzťahu k účastníkovi konania ( príbuzenský pomer, priateľstvo ) zakladá dôvod, pre ktorý moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti a preto rozhodol tak, ako je uvedené v bode
- tohto uznesenia. O sudcoch JUDr. M. G., JUDr. V. H., PhD., JUDr. E. K., JUDr. V. K., JUDr. V. M., JUDr. M. M., JUDr. Š. S., JUDr. Z. Š., JUDr. A. T., JUDr. L. T. osobitne nerozhodol, pretoţe vo svojich vyjadreniach neoznámili ţiadnu skutočnosť vo vzťahu k prejednávanej veci, k účastníkom, resp. ich zástupcom pre ktorú by boli vylúčení. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 18.novembra 2010 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť: Hrčková Marta