1 Tr. zák. (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 1. januára 2006) sa napadnutý rozsudok z r u š u j e .
1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 4. novembra 2004 pod č. k. VII Gv 205/04-251 na krajský súd s právomocou Špeciálneho súdu v Banskej Bystrici v zmysle § 176 ods. 1, § 15a ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. por. obţalobu, v ktorej JUDr. Ing. J. M., D. B. a Ing. P. P. kládol za vinu, ţe zosnovali zločineckú skupinu, boli jej členmi a boli pre ňu činní a na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, ţe uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, čím mali spáchať trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny
1 Tr. zák. v jeho pôvodnom znení a trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ţe: - v čase od novembra 2001 do
zmluvy 241 020 000 Sk 2 Toš 6/2007 3 - M., a. s., B., IČO: X. vo výške 6 509 346,20 Sk a ich započítaním so sprostredkovateľskou odmenou sfalšovanou dohodou, následne po predloţení a zúčtovaní ako pravých zmlúv spôsobili spoločnosti H. škodu vo výške najmenej 448 207 950 Sk, - po zosnovaní zločineckej skupiny obvinení JUDr. Ing. J. M.. a D. B. ako členovia tejto skupiny s úmyslom preniknúť do orgánov spoločnosti H. – I., a. s., so sídlom v B. na D., (ďalej len H. – I., a. s.) a T.T., a. s., so sídlom v K. na Š., (ďalej len T.T., a. s.), s úmyslom získať nad spoločnosťami kontrolu a príjmy, páchali trestnú činnosť tým spôsobom, ţe na základe splnomocnení nakupovali akcie, prevádzali obchodné podiely, započítavali neexistujúce pohľadávky, pričom JUDr. Ing. J. M.. koordinoval a usmerňoval činnosť D. B., ktorý podvodným spôsobom previedol zo spoločnosti H. na spoločnosť C. akcie dcérskych spoločností H. I., a. s., a T., a. s., tak, ţe v B. dňa
1, ods. 5 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, ţe si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom uvedeného trestného činu sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe: Sledujúc cieľ odčerpať majetok spoločnosti H. I. and C.spol. s r. o., so sídlom na D. v B., IČO: X., sústredený na beţnom účte číslo X. vedenom v T., a. s., pobočka B., M., postupoval tým spôsobom, ţe dňa
1 písm. a/ Tr. por. trestná vec obvineného D. B. postúpená 2 Toš 6/2007 5 na prejednanie Špeciálnemu súdu v Pezinku. Toto uznesenie je opatrené doloţkou právoplatnosti ku dňu 24. novembra 2005. Uznesením, č.k. PK – 1 Tš 19/05-393 Špeciálny súd v Pezinku dňa 28. de- cembra 2005
1 písm. a/ Tr. por. vyslovil svoju nepríslušnosť konať vo veci (za príslušný v tomto smere označil Krajský súd v Bratislave) a predloţil vec na rozhodnutie sporu o príslušnosť obom súdom spoločne nadriadenému Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Toto uznesenie je opatrené doloţkou právoplatnosti dňom
3 Tr. por. spojil predmetnú trestnú vec s trestnou vecou obţalovaného D. B. (obţaloba krajského prokurátora v B. zo 17. augusta 2005, č.k. 2 Kv 121/04-40 pre trestný čin sprenevery
1, ods. 5 Tr. zák. - v konečnom dôsledku označená ako skutok v bode 2/ napadnutého rozsudku). Ako bolo vyššie prezentované, obe trestné veci vedené na rovnakom súde pod sp. zn. PK - 1 Tš 19/2005 a pod sp. zn. PK - 1 Tš 8/2005 boli týmto úkonom spojené na spoločné konanie PK - 1 Tš 8/
1 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 a trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
zmluvy 241 020 000 Sk, -M., a. s., B., IČO: X. vo výške 6 509 346,20 Sk, a ich započítaním so sprostredkovateľskou odmenou sfalšovanou dohodou, následne po predloţení a zúčtovaní ako pravých zmlúv spôsobili spoločnosti H. škodu vo výške najmenej 448 207 950 Sk, a JUDr. Ing. J. M.. a D. B. ako členovia tejto skupiny s úmyslom preniknúť do orgánov spoločnosti H. – I., a. s., so sídlom v B. na D., (ďalej len H. – I., a. s.) a T.T., a. s., so sídlom v K. na Š., (ďalej len T.T., a. s.), s úmyslom získať nad spoločnosťami kontrolu a príjmy, páchali trestnú činnosť tým spôsobom, ţe na základe splnomocnení nakupovali akcie, prevádzali obchodné podiely, započítavali neexistujúce pohľadávky, pričom JUDr. Ing. J. M.. koordinoval a usmerňoval činnosť D. B., ktorý podvodným spôsobom previedol zo spoločnosti H. na spoločnosť C. akcie dcérskych spoločností H. I., a. s., a T., a. s., tak, ţe v B. dňa
1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
5 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. au- gusta 2003 (ďalej len Tr. zák.) bol za to obţalovanému JUDr. Ing. J. M. uloţený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, obţalovanému D. B. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a obţalovanému Ing. P. P. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Všetci traja obţalovaní boli na výkony uloţených trestov
2 písm. c/ Tr. zák. zaradení do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. zák. súd prvého stupňa obţalovaným D. B. a Ing. P. P. uloţil aj peňaţný trest vo výmere po 300 000 Sk (kaţdému z nich jednotlivo), a pre prípad jeho úmyselného zmarenia obom
3 Tr. zák. zhodne ustanovil náhradné tresty odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
1 a § 50 ods. 1 Tr. zák. obţalovaným D. B. a Ing. P. P. uloţil aj trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek obchodnú ţivnosť na dobu 10 (desať) rokov. 2 Toš 6/2007 10 Postupom
1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len Tr. por.) uloţil všetkým obţalovaným (logicky teda JUDr. Ing. J. M., D. B. a Ing. P. P.), aby spoločne a nerozdielne uhradili poškodenej spoločnosti H.H., a. s., v konkurze, so sídlom K., X., škodu vo výške 336 100 000 Sk, pričom súčasne
2 Tr. por. túto poškodenú stranu so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach.
1 Tr. por. samotnému D. B. uloţil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti H. I. and C., spol. s r. o., so sídlom v B., na D., škodu vo výške 5 600 000 Sk. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obţalo- vaní JUDr. Ing. J. M.., D. B. a Ing. P. P. (po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o moţnosti podať opravné prostriedky, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní ako to vyplýva z č.l. 4396-7). Dňa
3 Tr. por. nepripustiť správcu konkurznej podstaty do konania v pozícii poškodeného, resp. zástupcu poškodeného. 3/ Vzniesol námietky smerujúce k záverom súdu prvého stupňa o zločineckej skupine. Údajné sfalšovanie zmlúv, resp. údajný fiktívny predaj akcií T.T. neboli spôsobilé vyvolať následok vo forme preniknutia do orgánov H. a B.. Špeciálny súd pochybil, keď argumentoval v rozsudku v nesúlade s jeho výrokom tvrdením, ţe k preniknutiu do orgánov B. a H. malo dôjsť podvodným konaním, spočívajúcim v uvedení V. F. do omylu tým, ţe obţalovaný M.. ho mal ubezpečiť o bonite pohľadávky voči S., pričom aţ v dôsledku toho mal F. podpísať dňa
odvolateľa zákon i judikatúra v nazna- čených smeroch zabezpečovali zmluvnú autonómiu, ktorá má byť nepochybne sú- časťou základných práv na podnikanie a zárobkovú činnosť. Platí zásada, ţe čo nie je uvedené v texte písomnej zmluvy, netvorí súčasť vôle ţiadnej zo strán právneho úkonu a na dojednanie mimo rámca písomného textu dohody sa nemoţno odvolávať. 2 Toš 6/2007 12 Princíp zmluvnej slobody dovoľuje stranám výber partnera i slobodný obsah zmlúv, pričom neplatí kontraktačná povinnosť. V uznesení o začatí trestného stíhania, v ob- vinení, v obţalobe a ani vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sa neuvádza ţiad- ny konkrétny obzvlášť závaţný trestný čin spôsobilý vyvolať následok, v dôsledku ktorého by bolo moţné preniknúť do orgánov H. a B.. Ani teoreticky nemoţno údajný omyl vyvolaný u F. podriadiť pod označený trestný čin. Pritom trestnoprávny súd má nedostatok právomoci rozhodovať v otázke určenia vlastníctva, t.j. o relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Takej neplatnosti sa ţiadna strana ani nikdy nedovolávala a preto nemá záver súdu prvého stupňa o podvodnom konaní pri nadobudnutí H. a B. do vlastníctva oporu v zákone. Absencia kontraktačnej povinnosti v podmienkach zmluvnej slobody bránila špeciálnemu súdu prijať vyššie uvedené závery, pričom obţalovaným imputoval neprávom vinu len preto, ţe údajne nevysvetlili „prečo kupovali potápajúce sa spoločnosti“. 6/ Pokiaľ sa okrajovo v dôvodoch rozsudku hodnotil videozáznam z telefonic- kého hovoru medzi V. F. a J. M., zmluvy neboli špecifikované a je len výlučne fabuláciou konajúceho súdu, ţe má ísť práve o zmluvy, ktoré sú predmetom tohto trestného konania. V ďalšom polemizuje so zákonnosťou tohto úkonu s poukazom na judikatúru ústavného súdu, medze zachovania ústavných práv a slobôd, právo na ochranu súkromia a článok 8 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Rovnaké stanovisko vyjadril k audionahrávke telefonického rozhovoru M. Ţ. s J. M.. 7/ Nestotoţnil sa so záverom špeciálneho súdu v tom smere, ţe za listinný dôkaz povaţoval zmluvy vytlačené a odovzdané komerčným právnikom (v čase skut- ku bol v takomto postavení) JUDr. M. B., ktorý zastupoval právne záujmy H., pretoţe tieto zmluvy nikdy neboli podpísané a menovaný ich nepodpísané odovzdal ako pravé. Takto vytlačené listiny z počítača, nepodpísané zmluvnými stranami, nie sú
odvolateľa nijako spôsobilé prezentovať skutočnosť v zmysle ustanovenia § 112 ods. 2 Tr. por. a nemoţno ich povaţovať za listinné dôkazy. 2 Toš 6/2007 13 Okrem uvedeného svedok JUDr. B. porušil povinnosť mlčanlivosti, takej povinnosti nebol klientom zbavený (články 6 a 8 Dohovoru), rovnako ako Mgr. B., JUDr. P., JUDr. V. a auditor H. Ing. M.. Tieto osoby nemohol zbaviť povinnosti mlčanlivosti správca konkurznej podstaty, preto sú takéto výpovede právne neúčinné a ako na také na ne ţiada neprihliadať. 8/ S ohľadom na Ústavu Slovenskej republiky, článok 6 odsek 1 Dohovoru a širokú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) namietal procesný postup prvostupňového súdu, ktorým na hlavnom pojednávaní čítal sve- decké výpovede F., K. a T. z prípravného konania. Takýmto postupom došlo k porušeniu zásady ústnosti, bezprostrednosti, kontradiktórnosti konania a spravodlivého procesu. Ţiadal tieto dôkazy vylúčiť. 9/ Aj v tomto štádiu konania protestoval voči postupu orgánov činných v trest- nom konaní ako i špeciálneho súdu z dôvodu odmietnutia poskytnutia informácie, nakoľko sa doţadoval oboznámenia s okolnosťou kto je vlastníkom H. a komu bola spôsobená súdeným trestným konaním škoda. 10/ Namietal rozsah a spôsob výsluchu vo veci konajúceho vyšetrovateľa P.. 11/ Špeciálny súd vykonal len časť dôkazov videozáznamom, pominul obozná- menie telefonických rozhovorov F. s B. a H. a osobnú výpoveď B.. Tieto dôkazy majú jednoznačne vyvracať teóriu obţaloby o sprisahaní M. s F. a prezentuje jednoznačný zámer F. s B. a H.. Tieto dôkazy ţiada vykonať. 12/ Vyčítal postupu konania prvostupňového súdu, ţe sa procesne ani vecne nevysporiadal s odborným posudkom profesora Ing. M. CSc., ktorý spochybnil odbornosť, špecializáciu i samotný znalecký posudok ekonóma M. z hľadiska jeho špecializácie pri posudzovaní problematiky finančného trhu. V postupe doterajšieho konania bol precenený a nesprávne vyhodnotený znalecký posudok znalca M. a naopak odignorované odborné vyjadrenie bývalého prorektora E., vedúceho finančnej katedry a autora mnohých finančných kníh a učebníc. 2 Toš 6/2007 14 13/ Opakovane v priebehu celého doterajšieho konania namietal nezávislosť a nestrannosť konajúcich súdov. Špeciálny súd ako inštitúciu a sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorí rozhodujú v agende ako druhostupňový súd vo vzťahu k špeciálnemu súdu nepovaţuje za nezávislé a nestranné súdy. Namietal zásadu náhodného výberu sudcu – senátu a teda aj zákonnosť všetkých konajúcich sudcov. Doţaduje sa práva na nezávislosť a nestrannosť súdu ako aj spravodlivý proces. 14/
jeho názoru v merite veci rozhodol vylúčený senát prvostupňového súdu, čomu predchádzali ďalšie pochybenia týkajúce sa namietania konajúcich sudcov Špeciálneho i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako sa o tom zmieňuje na stranách 15 – 17 písomných dôvodov predmetného odvolania). 15a/ Úlohou znalca z odboru ekonómie, špecializácia účtovníctvo bolo v konaní zhodnotiť, či ním dodaná projekcia bola reálna na úhradu záväzkov voči klientom. Od počiatku konania namietal špecializáciu vybraného znalca, pretoţe tento je účtov- ník – auditor. Keďţe znalec nie je finančníkom, nemá dosť skúseností s tou oblasťou, ktorej posúdenie sa vyţaduje. Ide o dve absolútne odlišné ekonomické kategórie, keď účtovníctvo je zamerané na následnú evidenciu ekonomických úkonov (ktoré sa stali), naproti čomu sa finančníctvo zaoberá výlučne tými javmi, ktoré v budúcnosti nastanú. Ide o odhady a inštrumenty na ovplyvnenie budúceho stavu, čo prezentuje rôznosť prístupov, metód, praktík a trhov. V tejto súvislosti rozoberá obsah a hodnotí odbornosť znalca účtovníka M. v rozsahu strany 18 odvolania a dokresľuje svoju projekciu (strana 19, 20 dôvodov odvolania). 15b/ V tejto časti odvolania namietal skutkové zistenia súdu prvého stupňa týkajúce sa znaleckého dokazovania z odvetví grafiky a chémie vo vzťahu k originálu zmlúv. Vyčítal špeciálnemu súdu, ţe sa nezaoberal tou skutočnosťou, ţe obaja znalci na hlavnom pojednávaní vypovedali, ţe nedokáţu určiť, či strany predmetných listín boli menené pred alebo po podpise zmluvných partnerov. Postupu týchto znalcov vyčítal správnosť techniky, nakoľko skôr neţ odlepili štítky s guľatými pečiatkami nepreskúmali, či tieto boli predtým odlepované a opätovne zalepené, o čom by mu- seli existovať mikroskopické stopy. Takou zlou technikou zmarili dôkaz, pretoţe úkon je neopakovateľný. Len naznačeným postupom bolo moţné jednoznačne určiť, či strany boli menené pred, alebo po podpise a zviazaní notárom. V týchto súvi- 2 Toš 6/2007 15 slostiach trval na svojich obhajobných tvrdeniach a síce ţe dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok z 25. januára 2002 nebola sfalšovaná. Závery znalcov o tom, ţe priezviská B. a P. mali byť do plných mocí za C. a C. vpísané dodatočne (
šikmého tvaru tohto textu) povaţuje za fabuláciu a poukázal na výsledky i odpovede orgánov U. zo štátu D.. Trval na tom, ţe v predmetnom prípade boli priezviská okopírované riadnym zákonným spôsobom uţ na Slovensku. 16/ Pokiaľ ide o oblasť výpočtovej techniky a s tým súvisiacu dokumentáciu dôkazov v prípravnom konaní vyjadril názor, ţe vzhľadom na vysokú pravdepodob- nosť neobvyklej manipulácie s počítačmi a súbormi sú všetky dátumy i časy týkajúce sa zmlúv nedôveryhodné a nespoľahlivé. Tvrdil, ţe osoba, ktorá mala k dispozícii všetky dokumenty z nich vytvorila nové súbory a prekopírovala texty z hotového dokumentu do nového dokumentu. V tomto smere povaţuje aj konanie Mgr. B. za nenáleţité. 17/ V tejto časti namietal konštrukcie, skutkové stanoviská a hodnotenie dôka- zov senátom špeciálneho súdu. Naproti týmto hodnoteniam povaţuje V. F. za svojprávnu osobu, ktorá konala
svojich úvah a plánov, pričom neexistuje dôkaz o tom, ţe k predaju H. a B. ho mal nahovoriť M.. so zámienkou, ţe mu pomôţe svojím politickým vplyvom. Namietal záver špeciálneho súdu aj v tom smere, ţe C. zanikol
výpovede samotného V. F. z
jeho presvedčenia a obhajoby nikdy neexistovala. Opakovane v týchto súvislostiach protestoval proti záverom súdu prvého stupňa, ţe mal dostávať príkazy od M., ţe mala existovať deľba práce a podobne. Pre tieto závery nebol produkovaný v doterajšom trestnom konaní jediný dôkaz. Jeho osobná ekonomická znalosť, resp. odbornosť nemôţe pri nedostatku dôkazov údajne zvyšovať spoločenskú nebezpečnosť súdeného konania. Správca konkurznej podstaty nemôţe byť zástupcom úpadcu, údajným sfalšo- vaním zmlúv o postúpení pohľadávok nemohla vzniknúť škoda H., pretoţe také zmluvy by boli absolútne neplatné. Trestnoprávny súd má nedostatok právomoci rozhodovať o vlastníctve H. a B.. Špeciálny súd neodstránil rozpory vo výpovediach kľúčových svedkov, pripustil nezákonné dôkazy, čítal výpovede svedkov bez moţnosti kontradiktórnosti ich výslu- chov, porušil zásadu in dubio pro reo a pochybil, keď takú zmätočnú obţalobu vôbec prijal a nevrátil vec prokurátorovi na došetrenie do prípravného konania. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov obţalovaný Ing. P. P. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a aby ho spod obţaloby oslobodil, resp. vec vrátil prokurátorovi na došetrenie. 2 Toš 6/2007 19 Obhajca obţalovaného JUDr. Ing. J. M. JUDr. P. F. doručil písomné dôvody odvolania priamo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 17. septembra 2007 v rozsahu 44 strán. V písomných dôvodoch odvolania vyslovil názor, ţe napadnutý rozsudok i trest- né konanie, ktoré mu predchádzalo je nezákonné a v rozpore s Trestným zákonom, Trestným poriadkom, Ústavou Slovenskej republiky a napokon i v rozpore s medzi- národnými dokumentmi v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd. Namietal, ţe na hlavnom pojednávaní neprebehlo dokazovanie v takom rozsa- hu, aby bol náleţite zistený skutkový stav, ktorý je nevyhnutným predpokladom zákonného rozhodnutia. Vina, ustálená v rozsahu podanej obţaloby JUDr. Ing. M. preukázaná nebola, pričom vo vzťahu k trestnému činu
1 Tr. zák. neprebiehalo dokazovanie takmer vôbec, hoci sa jedná o samostatný trestný čin, ktorý musí byť aj skutkovo dokazovaný. Dôvody odvolania v ďalšom rozviedol v ôsmich nasledovných okruhoch. 1/ Primárne namietal skutkové i právne závery o existencii zločineckej skupiny, o ktorej pojednáva ustanovenie § 185a ods. 1 Tr. zák. v znení zákona číslo 140/1961 Zb. Odôvodnenie rozhodnutia špeciálneho súdu nemá oporu vo vykonaných dôka- zoch a súd si nesprávne vyloţil príslušné zákonné ustanovenia, čím predmetnú právnu kvalifikáciu nesprávne aplikoval na daný prípad. Vykonané dokazovanie predovšetkým nepreukázalo znaky ako sústavnosť, trvalejší charakter, dlhšiu dobu, nadväznosť, atď. V samotnom opise skutku (v bode 1/ napadnutého rozsudku) je uvedené, ţe tento sa stal v čase od novembra 2001 do
špeciál- neho súdu negatívne odpovede všetkých svedkov na poznatky o zaloţení zloči- neckej skupiny nebolo moţné hodnotiť v tom zmysle, ţe vyvracajú predmet obţaloby, pretoţe je nepravdepodobné, ţe by pri tak rafinovanej forme trestnej činnosti mohol byť okrem obţalovaných prítomný aj niekto iný, ktorý by pred súdom v pozícii svedka potvrdil, čo presne v rámci hierarchie robil. Nestotoţnil sa ani s tým záverom súdu, ţe „skutočne celým konaním sa prelína nepriamy rad dôkazov, ktoré ale nakoniec vyústili v ucelenú reťaz, ktorá dovolila súdu rozhodnúť“. Takéto hodnotenie
2 Toš 6/2007 21 odvolateľa len potvrdilo, ţe nie je ţiaden dôkaz o existencii zločineckej skupiny, ani inej formy organizovanej trestnej činnosti, čím súd vlastne uznal vinu bez dôkazu a protizákonne. V uvedených súvislostiach navrhol doplniť dokazovanie k zisťovaniu okolností páchania tohto trestného činu výsluchom všetkých tých svedkov, ktorí neboli vypo- čutí, resp. ktorým nebola poloţená otázka v tom smere, či majú informácie o kon- krétnych okolnostiach fungovania a pôsobenia predmetnej zločineckej skupiny. Na dokreslenie pravdivosti obhajoby navrhol vyţiadanie a prezentáciu zvukovo- obrazového materiálu, týkajúceho sa slávnostného večera Osobnosť televíznej obrazovky z roku 2001 (tzv. OTO), ktorý je
jeho názoru spôsobilý preukázať mieru poznania obţalovaných v inkriminovanom období. Takýto dôkaz sa má vyko- nať preto, ţe celé trestné stíhanie je zaloţené na ničím nepodloţenom tvrdení neprajníkov obţalovaného M. (bliţšie nešpecifikovaných), ktoré v konečnom dôsledku vyústilo aţ do odsudzujúceho rozsudku špeciálneho súdu, postup ktorého postráda všetky zákonné poţiadavky na spravodlivý a riadny súdny proces. 2/ Ani v súvislosti s právnou kvalifikáciou trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. v znení zákona číslo 140/1961 Zb. doterajšie trestné konanie takúto trestnú činnosť dostatočne nepreukázalo, nebol náleţite zistený skutkový stav, ani doloţené fakty, ţe sa vo vzťahu k tomuto trestnému činu dopustil zavineného, podvodného, resp. iného trestnoprávneho konania. Nebolo bliţšie identifikované jeho protiprávne konanie a ostatné okolnosti skutku, pretoţe jeho meno sa neobjavilo na ţiadnom z relevantných dokumentov týkajúcich sa obchodných spoločností B. a H.. Ţiada dokumentovať, aká bola jeho konkrétna protiprávna činnosť vo vzťahu k týmto obchodným spoločnostiam z hľadiska prevodu a nákupu akcií, prevodu a započítaniu pohľadávok a prevodu finančných prostriedkov menovaných obchodných spoločností. Znova namietal, ţe konštatácia predsedu senátu súdu prvého stupňa v tom zmysle, ţe ide o rozsiahlu, komplikovanú a rafinovanú trestnú činnosť, nie je vonkoncom ničím argumentačne podloţená, pričom doteraz nebol v tomto smere produkovaný jediný dôkaz o stretnutí sa všetkých obţalovaných za týmto účelom a uţ vonkoncom nie dôkaz, ţe by takú trestnú činnosť navrhol a riadil obţalovaný M... 2 Toš 6/2007 22 Spoluobţalovaní B. a Ing. P. nepopreli vlastné obchodné aktivity, ani zámer, aby v pozícii zástupcov zahraničných obchodných spoločností kúpili akcie a obchodné podiely B. a H., avšak nič nedokazuje, ţe by za tým stál obţalovaný M... Takýto záver nie je ničím podloţený, išlo o spoločenskú klebetu, ktorá sa stala notorietou. V skutočnosti obţalovaný M.. nebol účastníkom ţiadneho zmluvného vzťahu, v opise prvej časti skutku v bode 1/ chýba skutková okolnosť uvedenia do omylu a tieţ subjektu, ktorý mal konať v omyle. Mylný je názor špeciálneho súdu, ţe štatutárnymi zástupcami H. a B. zostali pôvodní štatutárni zástupcovia (V. F.) len preto, ţe v Obchodnom registri Slovenskej republiky neboli vykonané zmeny. Namietal, ţe špeciálny súd nevyhovel návrhu obţalovaného Ing. P., ktorý ţiadal predloţiť celý registrový spis Okresného súdu Košice, týkajúci sa obchodných spoločností B. a H. na verifikáciu, či ešte prebieha konanie o zmene zápisu štatutárov, či takáto zmena bola alebo nebola odmietnutá, prípadne kto a za akých okolností návrh na zmenu zápisu vzal späť. Namietal, ţe v priebehu celého konania nebol právne dostatočným spôsobom ustálený poškodený, pričom JUDr. V. B. ako správca konkurznej podstaty, určený ex post, sa
jeho názoru nestáva štatutárnym zástupcom úpadcu, z ktorého dôvodu mu neprislúcha ani právo byť v trestnom konaní v pozícii poškodeného, nie je ani účastníkom konkurzného konania, má zvláštne postavenie a nie je ho moţné povaţovať za zástupcu konkurzných veriteľov, ani za zástupcu úpadcu. Súd prvého stupňa pochybil, ak JUDr. V. B. pripustil do konania s právom uplatniť škodu, pretoţe postavenie poškodeného v trestnom konaní mu neprislúcha. Skutoční štatutárni zástupcovia však k veci neboli relevantne vypočutí a nebola ani právne dostatočne vyriešená otázka, kto je štatutárnym zástupcom oboch pred- metných spoločností. V týchto súvislostiach poukázal na svedeckú výpoveď V. F., ktorý uviedol, ţe nie je takýmto zástupcom, nebol nikdy uvedený do omylu a nebola mu spôsobená ţiadna škoda. Ak sú vlastníkmi spoločností Ing. P. a B., títo nemohli uviesť do omylu sami seba. Pokiaľ sa obţalovanému JUDr. Ing. M. v druhej časti skutku v bode 1/ kládlo za vinu koordinovanie a usmerňovanie D. B. v akejsi nelegálnej činnosti, takéto závery 2 Toš 6/2007 23 sú skôr právne ako skutkové, naviac ničím nepreukázané, keď aj samotný spoluobţalovaný B. odmietol okolnosť, ţe by mal byť obţalovaným M. akokoľvek riadený. K tretej časti skutku v bode 1/ trvá na svojom obhajobnom tvrdení, ţe neprevzal hotovosť 40 miliónov Sk, pričom ţiaden dôkaz nepotvrdzuje, ţe M.. bol osobou, ktorá mala dať pokyn na zatvorenie pobočiek. Jediný, kto tvrdí opak o prevzatí sumy 40 miliónov Sk je Ing. F. T., ktorý zmenil svoju výpoveď, pričom prvú zmenenú výpoveď urobil bezdôvodne v zahraničí. Prvotne vypovedal, ţe túto sumu odovzdal B., dokonca pri konfrontácii s B. tomuto do očí povedal, ţe peniaze P. a aţ oveľa neskôr vycestoval spoločne s orgánmi činnými v trestnom konaní za účelom výsluchov a konfrontácií do zahraničia. Tam vypovedal (táto výpoveď bola na súde
obhajoby nezákonne prečítaná), ţe v čase skutku v sídle spoločnosti bol a boli tam aj tieto peniaze. Na rozdiel od svedka T. svedok V. nepripustil, ţe by niesol do kancelárie obţalovaného M. v budove S. päť kufríkov. Svedok V. svoju výpoveď na rozdiel od svedka T. nikdy nemenil a súd prvého stupňa mu bezdôvodne neuveril. Naproti tomu svedka T. osobne na hlavnom pojednávaní v rozpore so zákonom nevypočul, disproporcie v jeho výpovediach neodstránil a bezdôvodne uveril jeho výpovedi, svedčiacej proti M.. Správne mal prvostupňový súd vypočuť svedka Ing. T. na hlavnom pojednávaní, odstraňovať rozpory v jeho predchádzajúcich výpovediach a vykonať nevyhnutné konfrontácie. Na margo dôveryhodnosti tohto svedka dal do pozornosti, ţe tento je trestne stíhaný v súvislosti s predmetnou trestnou vecou za trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku
zák. v znení zákona číslo 140/1961 Zb. 3/ Špeciálny súd právne relevantným spôsobom nevyriešil otázku vlastníctva, resp. vlastníka spoločnosti B. a H. a nevyhodnotil obhajobné tvrdenia Ing. P. P., ktorý sa opakovane vyjadril, ţe ich vlastníkom je on, resp. americká spoločnosť C., ktorú zastupoval. Ani pôvodný vlastník V. F. P. tvrdenia nespochybnil a v otázke predaja spoločnosti v trestnom konaní vypovedal, ţe prebehla štandardná obchodná transakcia. V súdnom spise sú zaloţené originály zmlúv o prevode obchodných podielov podpísané pôvodným majiteľom F., tieto zmluvy nikto nikdy nespochybnil, neboli znalecky skúmané z hľadiska ich pravosti (túto nespochybnil ani sám F.) a to všetko za situácie, ţe návrh obţalovaného Ing. P. na doplnenie dokazovania vyhotovením znaleckého posudku na pravosť predmetných zmlúv bol špeciálnym súdom zamietnutý. Ak nebol 2 Toš 6/2007 24 vykonaný takýto dôkaz, ktorý by preukázal eventuálny opak obţalovaný vyvodzuje, ţe niet najmenších pochybností o tom, ţe dňa
citovaného posudku nulová, rovnako ako pohľadávky M., C. a H.. Zo zostávajúcich pohľadávok je T. predmetom zmluvy z
odvola- teľa nevychádzal zo všeobecných ustanovení § 2 ods. 5, § 89 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zisťovaním skutkového stavu v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a nezistil bez akýchkoľvek dôvodných pochybností skutočnú výšku škody, ktorá musí byť pod- kladom pre zákonné rozhodnutie. Namietal, ţe vo vzťahu ku kúpnej zmluve z
rozsudku o reálne financie. V tomto smere mu v dôvodoch napadnutého rozsudku absentuje akékoľvek stanovisko súdu prvého stupňa. Na stranách 16 - 26 v podrobnostiach rozobral osoby i svedecké výpovede V. F., Ing. M.. Š., JUDr. M. B., Mgr. E. B., Ing. M.. H., Mgr. A. Š., Mgr. J. M., Ing. A. M., PhDr. M. N., J. P., Mgr. I. B., R. Z., E. G., Ing. D. D., Ing. Ľ. F. a P. B. s dôrazom na záver, ţe nepreukázali konanie, ktoré sa mu kladie za vinu, vyvrátili závery o zločineckej skupine ako takej i ţe obţalovaný M.. stál v konečnom dôsledku za vlastníckymi zmenami v spoločnostiach H. a B.. Svedectvo M. je odvodené, svedok predkladal svoje dohady. Obvinenie JUDr. Ing. M. v súvislosti s kauzou T. bolo zastavené (zrušené) hoci je v globále rovnako špecifické ako inkriminované skutky. V súvislosti s usvedčujúcou výpoveďou Ing. Š., jednoznačne nepravdivou a klamlivo ho kriminalizujúcou, navrhol vypočuť spoluväzňa J. K., nar. X.. Výsluchy JUDr. M. B. a Mgr. E. B. povaţuje za procesne nepouţiteľné a nulitné, nakoľko neboli v konaní zbavení predpísaným spôsobom mlčanlivosti. Špeciálny súd rovnako ako orgány prípravného konania podcenili výsluch i postavenie svedka P. B., pretoţe v kontexte s prvotnou výpoveďou svedka T. by bolo moţné dôjsť k objasneniu veci a definitívnemu spochybneniu účasti M. na údajnej trestnej činnosti. Súd prvého stupňa
2 písm. a/ Tr. por. prečítal výpovede svedkov Ing. F. T. a F. K., čím porušil článok 50 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky, článok 6 odsek 3 písm. d/ Dohovoru i zásady trestného procesu. Predchádzajúce výsluchy oboch svedkov z prípravného konania povaţuje za také, ktoré neboli vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku. Pritom ide o tak významné svedecké výpovede a tzv. korunných svedkov, ţe v zmysle európskej judikatúry Štrasburských orgánov ochrany práva mali byť 2 Toš 6/2007 27 vykonané pri dodrţaní zásady ústnosti, bezprostrednosti, kontradiktórnosti procesu, pri kríţovom výsluchu. Predovšetkým výpoveď svedka Ing. F. T. na hlavnom pojednávaní sa javí ako nevyhnutná, nakoľko v prípravnom konaní vypo- vedal opakovane protichodne o podstatných okolnostiach. Nejde o osobu, ktorá by bola pre dlhodobý pobyt v cudzine nedosiahnuteľná, na čom nemení nič ani skutoč- nosť, ţe špeciálny prokurátor mal poskytnúť informáciu, ţe svedok sa nachádza v Š.. Konajúci súd v tomto smere nebol dôsledný a uspokojil sa so strohým vysvetlením dcéry svedka, ţe tento sa nachádza v zahraničí. Nezisťoval, či je jeho pobyt trvalý alebo prechodný, aký má charakter i dôvod a podobne, teda nebola preukázaná ani jeho nedosiahnuteľnosť, ani doba pobytu v cudzine. Ak by odvolací súd mal iný názor na dosiahnuteľnosť svedka a uspokojil sa s čítanou svedeckou výpoveďou Ing. T., navrhol ako na nulitnú na ňu neprihliadnuť aj vzhľadom na to, ţe svedok je trestne stíhaný pre trestný čin krivej výpovede práve v súvislosti s prejednávanou trestnou vecou. Obţalovaný M.. zhodne namietal dôvodnosť a zákonnosť postupu špeciálneho súdu, ktorý v zmysle § 211 ods. 2 písm. a/ Tr. por. čítal výpoveď svedka F. K. z prípravného konania. Protestoval proti argumentácii predsedu senátu špeciálneho súdu i jeho konštatácii na hlavnom pojednávaní v tom smere, „ţe svedok K. z M. predvolávaný nebol a z M. ani predvolávaný nebude“. Tento postup, takéto argumenty ako i samotná okolnosť, ţe výpoveď svedka K. z prípravného konania nebola dostatočná, predstavujú
odvolateľa nezákon- nosť postupu špeciálneho súdu a vytvárajú nutnosť osobného výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní. Svedok K. vošiel do kontaktu s F. i P., on bol potencionálnym záujemcom, prípadne sprostredkovateľom predaja spoločnosti M., on osobne kooperoval s obţalovaným Ing. P. a prejavil záujmy o obchodné spoločnosti P. a T., ktoré vlastnila spoločnosť H.H.. Vyjadroval sa i k spornej pohľadávke S.,
F. bol on sprostredkovateľom a iniciátorom kontraktu, v tej dobe potencionálnym zaťom obţalovaného M.. Práve svedok K. mal byť nevyhnutne osobne vypočutý na hlavnom pojednávaní, pretoţe on je tou osobou, do ktorej pozície tlačia obţalovaného M. príslušné orgány a minimálne by mohol ozrejmiť podstatné skutkové okolnosti, nakoľko z radu svedeckých výpovedí vyplýva, ţe sa zúčastňoval stretnutí,
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.