← Slovensko

určenie dobývacieho priestoru inej organizácii podľa § 27 ods. 12 zák. č. 44/1988 o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení účinnom do 31. mája

Obsah (13)§ 250j§ 27§ 55§ 24§ 10§ 68§ 2§ 264§ 250§ 212§ 156§ 43a§ 18

Najvyšší súd 2Sžo/132/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov sen

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného zo dňa 12.januára 2009 č. 26/34/2009, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 2. júla 2008, č. 329- 1506/2008, ktorým správny orgán prvého stupňa

§ 27ods.

12 zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „banský zákon“) určil dobývací priestor „G. P.“ organizácii V. M., s.r.o., so sídlom H., a zároveň

§ 55ods.

2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) vylúčil odkladný účinok odvolania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd z obsahu administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe rozhodnutím Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi z 25. júla 1996, č. 629-465-V/96 bol určený dobývací priestor „G. P.“ organizácii Geologická sluţba SR so sídlom v Bratislave. Zmluvou o prevode dobývacieho priestoru „G. P.“ z 11.júna 1997 uzavretou na základe § 27 ods. 7 banského zákona medzi Geologickou sluţbou SR a R., s.r.o. so sídlom v R., došlo k prevodu dobývacieho priestoru „G. P.“ v katastrálnom území obcí G. P. a H. na základe predchádzajúceho súhlasu Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi na nadobúdateľa R., s.r.o. so sídlom v R. Z bodu 2 článku 4 tejto zmluvy vyplýva, ţe dňom uzavretia tejto zmluvy prechádzajú na nadobúdateľa všetky práva a povinnosti týkajúce sa tohto dobývacieho priestoru, najmä právo dobývať výhradné loţisko, právo nakladať s vydobytými nerastmi v rozsahu a za podmienok určených v rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru, prípadne určených pri jeho preregistrovaní. Prílohu tvorí protokol o odovzdaní a prevzatí základnej dokumentácie dobývacieho priestoru „G. P.“. Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vydal 24.júna 1997 osvedčenie pod sp. zn. 1520-465-V/97,

ktorého organizácia R., s.r.o. so sídlom v R. nadobudla zmluvným prevodom dobývacieho priestoru „G. P.“ všetky práva

§ 24banského zákona.

Zmena v organizácii bola vykonaná v úradnej evidencii na tamojšom úrade. Na základe ţiadosti spoločnosti R., s. r. o., so sídlom v R. zo

  1. januára 1998, prílohou 3 2Sžo/132/2010 ktorej je projekt plánu otvárky, prípravy a dobývania (ďalej len „POPD“) vyhradeného loţiska hlbinným spôsobom v dobývacom priestore „G. P.“ č. 74/E na obdobie rokov 1998 - 2002 z
  2. januára 1998, vydal Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi 29.mája 1998 pod č. 1003-511-Ka-Bz/98 rozhodnutie, ktorým ţalobcovi povolil vykonávať banskú činnosť

predloţeného POPD v podzemí a na povrchu tak, ako je to uvedené v § 2 písm. b), c),

  1. d)a
  2. e)zák. č. 51/1988 o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o banskej činnosti“) za dodrţania podmienok v tomto rozhodnutí stanovených. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.júna 1998. Z POPD vyhradeného loţiska hlbinným spôsobom z bodu 1, 2, 3 vyplýva, ţe predpokladom na otvorenie výhradného loţiska bolo vyraziť 1740m úpadnice a 236m vertikálnej jamy. Z ročných správ o banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom za roky 1999 - 2003 vyplýva, ţe v priebehu uvedeného obdobia vlastná banská prieskumná otvárka a ťaţba loţiska banským spôsobom nebola zahájená. Listom z 15. októbra 2001 adresovaným Obvodnému banskému úradu v Spišskej Novej Vsi ţalobca oznámil, ţe na podklade vzniknutej situácie pri banskej otvárke loţiska mastenca v D. v katastri obce G. P., dodávateľ stavby spoločnosť R., s.r.o. písomne 1.októbra 2001 oznámila, ţe od uvedeného dňa zastavuje práce na otvárke z titulu finančného nekrytia realizovaných prác spoločnosťou R., s.r.o. Dôvod je v súlade s uzavretou zmluvou medzi spoločnosťou R., s.r.o. a R., s.r.o., pričom zo strany spoločnosti R., s.r.o. k odstúpeniu od zmluvy nedošlo a preto

tejto zodpovedá naďalej za celú banskú činnosť a činnosti vykonávané banským spôsobom. Keďţe táto problematika bola v tom čase v štádiu riešenia medzi spoločníkmi uvedených spoločností, dobu prerušenia ţalobca nevedel momentálne posúdiť, či bude presahovať 30 dní a preto ohlásenie, ktoré bolo spoločnosťou R., s.r.o. zaslané 1.októbra 2001 nezaslal 8 dní vopred, ako to bolo stanovené v platnej právnej úprave. Po vyjasnení postojov medzi spoločníkmi uvedených spoločností sa zaviazal ich rozhodnutie o čase prerušenia banskej činnosti a zaistenia banského diela písomne doručiť. Ďalším listom z 30.novembra 2001 adresovaným Obvodnému banskému úradu v Spišskej Novej Vsi spoločnosť R., s.r.o. so sídlom v R. obvodnému banskému úradu v zmysle vyhl. č. 89/1988 Slovenského banského úradu ohlásila prerušenie banskej činnosti na dobu dlhšiu ako 30 dní. Z uvedeného ohlásenia vyplýva, ţe úpadnica, ktorá je vyrazená v dĺţke 93,2m a sklad trhavín v dĺţke 43 m budú zatopené vodou. Po obnovení prác a vyčerpaní vody bude banské dielo vzhľadom k zatopeniu a moţnému narušeniu stability posúdené banským odborníkom s následnou rekonštrukciou. 4 2Sžo/132/2010 Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vydal 31.mája 2004 rozhodnutie pod sp. zn. 1023/511/2004, ktorým

§ 10ods.

l zákona o banskej činnosti organizácii R. s.r.o. povolil banskú činnosť, otvárku, prípravu a dobývanie výhradného loţiska mastenca v dobývacom priestore „G. P.“

POPD výhradného loţiska mastenca v dobývacom priestore „G. P.“ a dokumentácie schválenej vedúcim organizácie, ktoré boli predloţené k ţiadosti o povolenie na pozemkoch, parc. č. KN X., X., X., X. v katastrálnom území G. P. v okrese R. s tým, ţe rozhodnutie o povolení banskej činnosti platí po dobu trvania nájomnej zmluvy uzavretej medzi ţiadateľom a prenajímateľom L.S., š. p., B.B., najdlhšie však do 13.novembra

  1. Týmto rozhodnutím boli zároveň určené osobitné technické podmienky v tomto rozhodnutí špecifikované. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, ţe ţiadateľ R., s.r.o. so sídlom v R. svojím podaním z 8.januára 2004 poţiadal o povolenie prerušenej banskej činnosti v dobývacom priestore „G. P.“ č. 74/e, ktorým dňom bolo začaté predmetné konanie v tejto veci. Listom z 3.januára 2005 č. 2450/451.14/2004 adresovaným ţalobcovi, Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi tomuto oznámil, ţe na základe oznámenia z 15.októbra 2001, z obsahu ktorého vyplynulo, ţe dňom 1.októbra 2001 bola prerušená banská činnosť v dobývacom priestore G. P. na v tom čase bliţšie neurčenú dobu, čo bolo potvrdené listom z
  2. novembra 2001, ktorým bolo oznámené prerušenie banskej činnosti v tomto dobývacom priestore na dobu dlhšiu ako 30 dní, ako aj na základe podania doručeného 9.novembra 2004 obsahujúceho oznámenie o začatí banskej činnosti v dobývacom priestore „G. P.“ od 18.novembra 2004 Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi konštatoval, ţe od 1.októbra 2001 do 18.novembra 2004 uplynuli viac ako 3 roky, na základe čoho

§ 27ods.

12 banského zákona účinnom od 1.januára 2002 zaslal Ministerstvu spravodlivosti SR ţiadosť o uverejnenie oznámenia o začatí výberového konania na určenie dobývacieho priestoru „G. P.“ inej organizácii. Dňa

  1. decembra 2004 bolo v Obchodnom vestníku č. 253/2004 na str. 99 uverejnené oznámenie o začatí výberového konania na určenie dobývacieho priestoru „G. P.“ inej organizácii, z obsahu ktorého vyplýva, ţe návrh na určenie dobývacieho priestoru moţno zaslať na Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi a dňom ukončenia prijímania návrhov na určenie dobývacieho priestoru je deň
  2. apríl
  3. 5 2Sžo/132/2010 Listom z
  4. mája 2005 Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi ţalobcovi oznámil, ţe v stanovenom termíne bolo do výberového konania na určenie dobývacieho priestoru „G. P.“ inej organizácii doručených 7 návrhov, ktorých vyhodnotenie sa

§ 24ods.

7 banského zákona uskutočnilo 21. apríla 2005 v komisii, ktorú zriadil tamojší banský úrad. Na základe vykonaného vyhodnotenia návrhov bol ako prvý vo výberovom konaní určený návrh organizácie E. A. R., s.r.o. so sídlom v R. Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi na základe výsledkov výberového konania vykonal 22.apríla 2005 v evidencii dobývacích priestorov vedenej na tamojšom banskom úrade folio č. 74/e zápis o určení dobývacieho priestoru G. P. organizácii E. A. R., s.r.o. R. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, týkajúceho sa spoločnosti E. A. R., s.r.o., krajský súd zistil, ţe táto spoločnosť bola do Obchodného registra zapísaná 31.júla 2004 a vymazaná 3.februára 2006 na základe rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti z 11.januára 2006 pri výkone pôsobnosti valného zhromaţdenia o zrušení obchodnej činnosti E. A. R., s.r.o.

§ 68ods.3 písm.

b) Obchodného zákonníka. Z uvedeného Obchodného registra zároveň vyplýva, ţe jediným spoločníkom tejto spoločnosti bola spoločnosť V. M., s.r.o. so sídlom v N., ako aj to, ţe na túto spoločnosť, ako to vyplýva z čl. 4 notárskej zápisnice spísanej 11.januára 2006 pod č. N13/2006 Nz 899/2006 a výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I na spoločnosť V. M., s.r.o. so sídlom v K. na J. prechádzajú všetky práva a povinnosti, pohľadávky a záväzky zanikajúcej spoločnosti známe aj neznáme a všetok ostatný majetok. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zároveň zistil, ţe v predmetnej veci sa uskutočnilo

  1. júna 2008 a
  2. júna 2008 ústne pojednávanie v prítomnosti účastníkov, resp. ich zástupcov, o čom boli spísané zápisnice, nachádzajúce sa v spise, vrátane vyjadrenia k podkladom rozhodnutia vypracovaným ţalobcom 16.júna 2008 na výzvu správneho orgánu prvého stupňa, obsah ktorého korešponduje obsahu podaného odvolania i ţaloby. Z výpisu z evidencie dobývacích priestorov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi z 21.mája 2008 vyplýva, ţe v poznámke pod bodom 6 sa konštatuje zrušenie zápisu č. 3 z
  3. apríla 2005 na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
  4. februára 2008, sp. zn. 6Sţo/61/2007-121, pričom pod č. zápisu 3 bola zapísaná spoločnosť E. A. R., s.r.o. Pod bodom 4 je uvedený zápis spoločnosti V. M., s.r.o. so sídlom 6 2Sžo/132/2010 N. z titulu právneho nástupníctva po spoločnosti E. A. R., s.r.o. R. a V. E. s.r.o. so sídlom J. na základe predchádzajúceho súhlasu na prevod dobývacieho priestoru z 11.júna 2007 č. 441-1153/
  5. Z písomného oznámenia ţalovaného z 27.júna 2008 adresovaného právnemu zástupcovi ţalobcu vyplýva, ţe tento námietke zaujatosti vznesenej proti zamestnancovi správneho orgánu Ing. A. B. nevyhovuje, pretoţe v danom prípade nie sú splnené podmienky stanovené v § 9 Správneho poriadku pre jeho vylúčenie z predmetného konania a rozhodovania vo veci. Ţalovaný sa v rámci tohto oznámenia vysporiadal so všetkými ţalobcom v námietke zaujatosti vznesenými, resp. uvedenými skutočnosťami, ktoré povaţoval za všeobecné a ničím nepodloţené. Poukázal tieţ na to, ţe procesné pochybenie správneho orgánu, na ktoré v rámci predchádzajúceho konania poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uţ citovanom rozhodnutí, nemôţe byť dôvodom na vylúčenie zamestnanca správneho orgánu pre predpojatosť. Z oznámenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 19.decembra 2008, sp. zn. 5362/2008-3400 adresovaného právnemu zástupcovi ţalobcu krajský súd zistil, ţe ministerstvo nezistilo dôvod na vylúčenie JUDr. Ing. P. K., predsedu Hlavného banského úradu z prejednávania a rozhodovania v konaní o odvolaní proti rozhodnutí Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi z 2.júla 2008 č. 329-1506/2008 o určení dobývacieho priestoru G. P. inej organizácii na základe výberového konania. V tomto zaujal podrobné stanovisko ku všetkým dôvodom podanej námietky, ktoré sa týkajú pomeru menovaného zamestnanca správneho orgánu k veci, k účastníkom konania i k prvostupňovému orgánu. Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi dňa
  6. júla 2008 vydal v predmetnej veci v konaní o určení dobývacieho priestoru „G. P.“ inej organizácii na základe výberového konania, ktoré sa uskutočnilo 21.apríla 2005 pod č. 329-1506/2008 rozhodnutie, ktorým

§ 27ods.12 banského zákona v znení neskorších predpisov určil dobývací priestor „G.

P.“ organizácii V. M., s.r.o. so sídlom v K., na H., ako právnemu nástupcovi spoločnosti E. A. R., s.r.o. so sídlom v R., ktorá bola v predmetnom výberovom konaní úspešná. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, pričom dôvody tohto odvolania korešpondujú s dôvodmi podanej ţaloby. 7 2Sžo/132/2010 Právny zástupca ţalobcu v priebehu konania zotrval na podanej ţalobe v celom rozsahu z dôvodov v nej uvedených. Do pozornosti krajského súdu dal tú skutočnosť, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a i keď táto námietka v ţalobe vznesená nebola, krajský súd viazaný Občianskym súdnym poriadkom je povinný na ňu prihliadať. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa totiţ nie je zrejmé, prečo bolo začaté správne konanie a prečo správny orgán dospel k záveru, ţe v danom prípade zo strany ţalobcu nebola splnená podmienka dodrţania lehoty stanovenej v § 27 ods. 12 banského zákona. Taktieţ nie je z neho zrejmé, či správny orgán prvého stupňa vychádzal pri vydaní tohto rozhodnutia zo správy o priebehu a výsledkoch výberového konania, a nevysporiadal sa ani s otázkou, prečo vlastne došlo k začatiu výberového konania. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia

jeho názoru je potrebné vyvodiť záver, ţe správny orgán v prípade nedodrţania uvedenej lehoty buď zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii, pričom z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je zrejmé, prečo správny orgán nezrušil tento dobývací priestor a prečo pristúpil práve k jeho určeniu inej organizácii. Poukázal tieţ na to, ţe úlohou ţalovaného v odvolacom konaní bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vysporiadať sa s námietkami obsiahnutými v odvolaní, pričom ţalovaný nebol viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní. V danom prípade sa však javí, ţe ţalovaný v odvolacom konaní preskúmaval odvolanie ţalobcu, pretoţe ako to vyplýva z jeho rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v jeho odôvodnení sa vysporadúva s kaţdým jedným dôvodom obsiahnutým v odvolaní, ku ktorému zaujíma svoje stanovisko. K otázke začatia správneho konania zaujal stanovisko aţ vo vyjadrení k ţalobe. Uviedol tieţ, ţe v danom prípade nie je zrejmé, či o výsledku výberového konania, ktoré sa uskutočnilo

§ 24ods.

4 banského zákona bola vypracovaná správa v zmysle § 24 ods. 7 banského zákona, ktorá by mala byť podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu. Nie je ani zrejmé, ako sa s touto správou správny orgán vysporiadal. Zastával názor, ţe výberové konanie a konanie o určenie dobývacieho priestoru inej organizácii spolu súvisia. Z dôvodov obsiahnutých v podanej ţalobe konštatoval, ţe výberové konanie malo byť zopakované, pretoţe nebolo regulárne. Pokiaľ ide o vznesenú námietku zaujatosti voči zamestnancovi Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici JUDr. Ing. K. na tejto zotrváva s poukazom predovšetkým na tú skutočnosť, ţe

  1. februára 2005 sa v Bratislave uskutočnilo jednanie s ministrom hospodárstva za účasti zástupcov Hlavného banského úradu Banská Štiavnica a ţalobcu a uţ v priebehu tohto, t.j. ešte pred ukončením výberového konania, bolo ţalobcovi dané na vedomie, ţe dobývací priestor bude určený niekomu inému. Z uvedeného vyvodil záver, 8 2Sžo/132/2010 ţe menovaný zamestnanec Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici je v predmetnej veci zaujatý. V tejto súvislosti krajskému súdu predloţil informáciu z uvedeného dňa, ktorá bola zaloţená do spisu. Právny zástupca ţalobcu do pozornosti krajského súdu dal stanovisko obsiahnuté v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave vo veci 1 S/117/2008, z ktorého vyplýva, ţe zákon neviaţe zánik oprávnenia na vykonávanie banskej činnosti na uplynutie tejto lehoty, resp. ţe práva k dobývaciemu priestoru nezanikajú uplynutím predmetnej lehoty, ale aţ určením inej organizácii. Štatutárny zástupca ţalobcu uviedol, ţe v predmetnom dobývacom priestore urobili značné mnoţstvo rôznych prípravných prác, čo vedia preukázať rôznymi podkladmi, ktoré boli predloţené aj banskému úradu. Potvrdil, ţe z loţiska nebola vyťaţená ani jedna merná jednotka predmetného nerastu. Opätovne zdôraznil, ţe trojročná lehota stanovená v banskom zákone účinnom od 1.januára 2002 do 31.mája 2007 bola neprimerane krátka a v tejto lehote objektívne nebolo moţné začať aj s dobývaním nerastu v zmysle tohto banského zákona. Pokiaľ ide o príčiny, pre ktoré bola prerušená banská činnosť týchto bolo viac. Hovorilo sa, ţe neboli finančné prostriedky, ţe sa menili spoločníci spoločnosti, ţe sa menila hodnota nerastu na trhu a pod. Zástupca ţalovaného zotrval na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhol ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal predovšetkým na to, ţe predmetná vec bola predmetom preskúmania viacerých orgánov, pretoţe ako to vyplýva aj z administratívneho spisu, aţ dva, resp. tri podnety smerovali na Krajskú prokuratúru v Košiciach, na Krajský súd v Košiciach a na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Hlavný banský úrad. Tieto podnety vychádzali z dvoch základných myšlienok, a síce zo snahy spochybniť postup štátnych orgánov a zo snahy obhájiť postup organizácie, ktorej zaniklo právo uţívať dobývací priestor zo zákona. Poukázal tieţ na to, ţe v konaní bolo nepochybne preukázané, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k vydobytiu ani jednej jednotky nerastu spôsobom, ktorý si sám ţalobca určil. Zdôraznil, ţe banská činnosť a dobývanie nie sú totoţnými pojmami, ako to vyplýva z platnej právnej úpravy a ako si to mylne vysvetľuje ţalobca. Z jeho strany nebol predloţený jediný relevantný dôkaz o tom, ţe dobývanie realizoval predpísaným spôsobom. Konštatoval, ţe správne orgány postupovali v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo v predmetnej veci vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/73/
  2. 9 2Sžo/132/2010 Týmto rozhodnutím bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z procesných dôvodov, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nezaoberal výberovým konaním ako takým. K dôkazu predloţenému krajskému súdu v súvislosti s námietkou zaujatosti voči zamestnancovi Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici Ing. K. uviedol, ţe túto nie je moţné povaţovať za dôkaz zaujatosti menovaného zamestnanca, pretoţe na uvedenom jednaní mu uţ boli známe skutočnosti, ktoré boli dôvodom začatia správneho konania o určenie dobývacieho priestoru inej organizácii, keďţe konanie bolo začaté v januári
  3. Zo znenia ustanovenia § 27 ods. 12 banského zákona nepochybne vyplýva, ţe dobývací priestor pri splnení tam stanovených podmienok je moţné určiť iba inej organizácii, neţ je organizácia, ktorá nevyuţila v určenej lehote svoje právo nerast dobývať. Zástupca ţalovaného ďalej uviedol, ţe s poukazom na účel banského zákona, ako aj ďalších súvisiacich predpisov nebolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa odôvodniť, prečo dobývací priestor nezrušil. V tejto súvislosti zdôraznil, ţe by bolo nelogické, aby obvodný banský úrad vysvetľoval, prečo nezrušil dobývací priestor, z ktorého nebola vyťaţená ani jedna merná jednotka nerastu s prihliadnutím na správy, z ktorých vyplýva, v akom rozsahu sa nerast v uvedenom dobývacom priestore nachádza. Zápis z miestnej ohliadky v dobývacom priestore „G. P.“, ktorý bol predloţený krajskému súdu bol predloţený predovšetkým z dôvodu, ţe má deklarovať rovnaký postup, ako v prípade ţalobcu, kedy bola vykonaná kontrola dobývacieho priestoru v decembri 2004, na ktorú sa ţalobca odvolával. Právny zástupca účastníka V. M., s.r.o. navrhol ţalobu zamietnuť s poukazom na to, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa povaţuje za vecne správne a zákonné. Rovnako ako ţalovaný, aj on povaţuje námietky obsiahnuté v ţalobe za neopodstatnené. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej ţaloby a dospel k záveru, ţe oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Ţalovaný sa

názoru krajského súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými ţalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného. 10 2Sžo/132/2010 Predmetom súdneho konania v danom prípade je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi, ktorým bol určený dobývací priestor G. P. organizácii V. M. s.r.o., K.

názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov pri rozhodovaní v tejto veci vychádzali z ustanovenia § 27 ods.12 druhá veta banského zákona, v znení zákona č. 558/2001 Z. z., účinného od 1.januára 2002, v zmysle ktorého obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 aţ 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné loţisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky. Je nesporné, ţe ţalobca nadobudol predmetný dobývací priestor na základe zmluvy o prevode dobývacieho priestoru zo dňa 11.júna 1997 uzavretej

§ 27ods.

7 banského zákona medzi Geologickou sluţbou Slovenskej republiky a R., s.r.o. so sídlom v R. V uvedenom období ustanovenie § 27 banského zákona malo iba 9 odsekov. Odsek 12 citovaného zákonného ustanovenia bol zavedený aţ novelou banského zákona, t.j. zákonom č. 558/2001 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1.januára

  1. Týmto zákonným ustanovením bola pod následkami v ňom stanovenými zavedená povinnosť do 3 rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu začať výhradné loţisko dobývať alebo dobývanie neprerušiť na čas dlhší ako 3 roky. Táto povinnosť však neplatila iba pre organizácie, ktoré nadobudli dobývací priestor po účinnosti tejto novely banského zákona, ale aj pre tie, ktoré získali dobývací priestor pred jej účinnosťou. Trojročná lehota, zavedená citovanou novelou banského zákona, ktorá neobsahovala prechodné ustanovenia, pre tieto organizácie začala však plynúť aţ od 1.januára 2002, t. j. dňom jej účinnosti, čím bola vylúčená retroaktivita. Z uvedeného vyplýva, ţe aj ţalobcovi začala trojročná lehota na dobývanie, keďţe dobývací priestor nadobudol pred účinnosťou citovanej novely banského zákona, plynúť aţ 1.januára
  2. Z tohto hľadiska preto neobstojí ani názor ţalobcu, ktorý tvrdí, ţe táto lehota mu začala plynúť aţ 30.novembra 2001, kedy došlo k oficiálnemu prerušeniu banskej činnosti na základe jeho oznámenia z uvedeného dňa, doručeného príslušnému obvodnému banskému úradu, ani názor ţalovaného, ktorý tvrdí, ţe táto začala plynúť 1.októbra 2001, 11 2Sžo/132/2010 prvotným oznámením ţalobcu o prerušení banskej činnosti, ako uţ bolo vyššie citované. Predmetná lehota

názoru krajského súdu uplynula 1.januára 2005. Jej uplynutím však organizácii nezaniklo právo na dobývanie výhradného loţiska automaticky zo zákona, ale obvodnému banskému úradu vznikla povinnosť zrušiť dobývací priestor alebo ho určiť inej organizácii na základe výberového konania

§ 24ods.

4 aţ 10 citovaného zákona. Konanie o určenie dobývacieho priestoru inej organizácii

§ 27ods.

12 banského zákona, účinného od 1.januára 2002, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, bolo začaté na podnet správneho orgánu, ktorý sa o skutočnostiach rozhodujúcich pre jeho začatie dozvedel ex offo z vlastnej činnosti. Vychádzajúc zo zásady oficiality, ktorou je ovládané správne konanie, sa toto konanie povaţuje za začaté dňom, keď orgán príslušný vo veci rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 18 ods.2 Správneho poriadku). V tomto prípade prvým úkonom správneho orgánu smerujúcim voči ţalobcovi bolo doručenie oznámenia z 3.januára 2005 o určení dobývacieho priestoru „G. P.“ inej organizácii. Ku dňu začatia správneho konania, vychádzajúc z uvedených skutočností, boli splnené podmienky pre postup správneho orgánu

§ 27ods.12 druhá veta banského zákona, účinného od 1.januára 2002.

Dôvodom pre začatie tohto správneho konania teda nebolo prerušenie banskej činnosti ţalobcom, ako sa to ţalobca mylne domnieva a ako na to poukázal v ţalobe.

názoru krajského súdu ţalobca nesporne v období od povolenia banskej činnosti (rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi z 29.mája 1998, právoplatné 27.júna 1998) vykonal niektoré činnosti

POPD vyhradeného loţiska hlbinným spôsobom z 15.januára 1998, tvoriaceho prílohu jeho ţiadosti o povolenie banskej činnosti zo 16.januára 1998, avšak predmetné loţisko mastenca v dobývacom priestore „G. P.“ v určenej lehote dobývať nezačal, čo jednoznačne vyplýva z ročných správ o banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom za roky 1999 aţ 2003, ktoré sám vypracoval i ďalších dôkazov a potvrdil to aj sám jeho štatutárny zástupca na pojednávaní 3.februára 2009. Krajský súd poukázal na to, ţe aj keď pojem dobývanie bol do banského zákona zavedený aţ jeho novelou od 1.júna 2007 (zákon č. 219/2007 Z. z.), z jeho gramatického i logického výkladu

názoru krajského súdu nebolo moţné vyvodiť iný záver, neţ ţe dobývaním je činnosť, prostredníctvom ktorej dôjde k získaniu nerastu z loţiska, ako 12 2Sžo/132/2010 to bolo premietnuté aj do citovanej právnej úpravy. Preto nebolo moţné predchádzajúcu právnu úpravu z tohto hľadiska povaţovať za nejasnú. Krajský súd ďalej zdôraznil, ţe ako uţ bolo vyššie uvedené, 31.mája 2004 Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vydal rozhodnutie, ktorým ţalobcovi

§ 10ods.

l zákona o banskej činnosti povolil banskú činnosť - otvárku, prípravu a dobývanie výhradného loţiska mastenca v dobývacom priestore „G. P.“

POPD vyhradeného loţiska mastenca v dobývacom priestore „G. P.“ s tým, ţe rozhodnutie o povolení banskej činnosti platí najdlhšie do 13.novembra 2006. Vydanie banského oprávnenia (rozhodnutia o povolení banskej činnosti) je upravené v § 4a zákona o banskej činnosti a je základným predpokladom pre jej vykonávanie právnickou resp. fyzickou osobou. Pojem banská činnosť

§ 2citovaného zák.

zahŕňa v sebe okrem iných činností v tomto ustanovení špecifikovaných aj otvárku, prípravu a dobývanie výhradných loţísk. Povolenie banskej činnosti však aj

názoru krajského súdu nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 27 ods. 12 banského zákona účinného od 1.januára 2002, pretoţe táto prichádza do úvahy len za splnenia podmienok v ňom uvedených, t.j. nečinnosti ţalobcu v súvislosti s dobývaním počas v ňom určenej lehote, a to aj v priebehu plynutia doby, na ktorú bola banská činnosť povolená. Z tohto hľadiska nie je preto

názoru krajského súdu rozhodujúce, na akú dlhú dobu bola banská činnosť ţalobcovi povolená. Zánik banského oprávnenia nie je zákonným predpokladom pre postup správneho orgánu

§ 27ods.

12 banského zákona v znení účinnom od 1.januára 2002, pričom obvodný banský úrad ho zruší resp. môţe zrušiť iba v súlade s § 4b ods. 4, 5 zákona o banskej činnosti. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe aj keď v zápisnici o kontrole vykonávania povolenej banskej činnosti v dobývacom priestore „G. P.“ z 8.decembra 2004, vykonanej príslušným obvodným banským úradom sa konštatuje, ţe počas kontroly neboli zistené skutočnosti, svedčiace o porušovaní platných právnych predpisov, z jej obsahu je zrejmé, aké práce boli

POPD ţalobcom k uvedenému dňu vykonávané a vykonané okrem tých, ktoré boli špecifikované v uţ vyššie uvedených ročných správach o banskej činnosti. O dobývaní vyhradeného loţiska mastenca v nej zmienka nie je. 13 2Sžo/132/2010 V danom prípade nebolo

názoru krajského súdu moţné akceptovať argument ţalobcu, týkajúci sa toho, ţe lehota 3 rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu na dobývanie určená v § 27 ods.12 banského zákona v znení účinnom od 1.januára 2002 do 31.mája 2007 bola neprimerane krátka a z technických príčin nereálna, o čom svedčí aj jej predĺţenie na 5 rokov, ktoré zaviedla novela banského zákona účinná od 1.júna 2007, pretoţe išlo o v tom čase účinnú zákonnú úpravu, ktorú boli správne orgány i subjekty, na ktoré sa vzťahovala povinné rešpektovať a

nej postupovať. Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného i správneho orgánu prvého stupňa na základe ţaloby ţalobcu v jej medziach v zmysle § 247 ods. 1 OSP mohol hodnotiť iba tie ţalobné námietky, ktoré sú tvrdením ţalobcu o tom, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Jeho námietky, špecifikované pod bodom 2 ţaloby sa týkajú práv a povinností subjektu, ktorý

ţalobcu nesplnil podmienky výberového konania, resp. subjektov, ktoré v predmetnom výberovom konaní, ktoré sa uskutočnilo

§ 27

ods.4 aţ 10 banského zákona v konaní o určenie dobývacieho priestoru inej organizácii

§ 27ods.

12 citovaného zákona, účinného od 1.januára 2002 do 31. mája 2007, neboli úspešné. Ide o námietky v súvislosti s oneskoreným doručením návrhu spoločnosti E. A. R., s.r.o. so sídlom v R. do výberového konania, nesprávnou aplikáciou banského zákona účinného od 1.januára 2002 na výberové konanie, ktoré bolo vyhlásené 30.decembra 2004, manipuláciou výberového konania, v ktorej súvislosti

tvrdenia ţalobcu boli uţ neúspešnými uchádzačmi podniknuté ním označené kroky (podnet organizácie M. M. S., s.r.o. na preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu prvého stupňa v predmetnej veci v súvislosti s výberovým konaním, adresovaný Krajskej prokuratúre Košice, obdobný podnet ţalobcu a pod.). Preto ich krajský súd povaţoval za právne irelevantné. V tejto súvislosti tieţ krajský súd poukázal na to, ţe organizácia, ktorej bol určitý dobývací priestor určený, v prípade trojročnej nečinnosti v súvislosti s dobývaním loţiska nerastu, vychádzajúc najmä z logického výkladu citovaných zákonných ustanovení, sa výberového konania ako uchádzač o určenie predmetného dobývacieho priestoru inej organizácii nemôţe zúčastniť. Na svojich právach by mohla byť dotknutá iba tým, 14 2Sžo/132/2010 ţe rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru inej organizácii by správnym orgánom bolo vydané za nesplnenia podmienok uvedených v § 27 ods. 12 banského zákon účinného od 1.januára 2002 do 31.mája 2007, t.j. ţeby preukázala, ţe do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu začala výhradné loţisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky. I napriek uvedenému však krajský súd zastáva názor, ţe deň 10.apríl 2005, ktorý bol v oznámení obvodného banského úradu o začatí výberového konania, uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 253/2004 dňa 30.decembra 2004 určený ako dátum ukončenia prijímania návrhov, je v danom prípade potrebné povaţovať za posledný deň hmotnoprávnej lehoty, počítanie ktorej sa analogicky spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 122 ods. 3), v zmysle ktorého ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledným dňom lehoty je najbliţší nasledujúci pracovný deň. Pouţitie ustanovení § 27 ods. 4 aţ 10 banského zákona, účinného od 1.januára 2002 pre predmetné výberové konanie nie je retroaktivitou z rovnakého dôvodu, aký uţ bol vyššie prezentovaný, pričom výberové konanie sa uskutočnilo uţ za jeho účinnosti. Námietka ţalobcu, týkajúca sa prekopírovania návrhu úspešného uchádzača v predmetnom výberovom konaní z dokumentov, tvoriacich predmet obchodného tajomstva ţalobcu, bez jeho súhlasu, sa netýka ochrany jeho práv v tomto konaní, ktoré by boli porušené napadnutým rozhodnutím alebo postupom ţalovaného, ale ako to sám ţalobca uviedol, táto je predmetom súdneho konania vo veci ochrany proti nekalej súťaţi vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 29Cbpv 3/2008 na základe ţaloby ţalobcu i trestného konania vedeného na OR PZ Úrade justičnej a kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi pod č. ORP- 544/OEK-SN-2008 vo veci trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva

§ 264ods.

3 písm. a) Trestného zákona alebo zneuţitia účasti na hospodárskej súťaţi

§ 250ods.

2 písm. a) Trestného zákona. Námietka zaujatosti zamestnancov správneho orgánu, ktorí mali byť vylúčení z konania tak, ako bola vznesená v ţalobe, má

názoru krajského súdu všeobecný charakter, odvolávajúc sa na námietky zaujatosti, vznesené voči zainteresovaným zamestnancom banských úradov, rozhodujúcich o tejto veci. Vychádzajúc o obsahu administratívneho spisu krajský súd predpokladá, ţe ide o námietku zaujatosti proti 15 2Sžo/132/2010 predsedovi Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi Ing. A. B. a predsedovi Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici JUDr. Ing. P. K. S námietkou zaujatosti zamestnanca správneho orgánu prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal ţalovaný, ktorý ako nadriadený orgán o nej rozhodoval ešte pred vydaním rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa a túto vyhodnotil ako nedôvodnú z dôvodov uvedených aj v napadnutom rozhodnutí. Rovnako ako neodôvodnená bola vyhodnotená aj námietka proti predsedovi Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici, o ktorej rozhodoval nadriadený orgán Ministerstvo hospodárstva SR, pričom aj tento svoje stanovisko náleţite odôvodnil v oznámení z 19.decembra 2008, adresovanom právnemu zástupcovi ţalobcu. Krajský súd po oboznámení sa s namietanými skutočnosťami a tvrdeniami ţalobcu v tejto súvislosti, ako aj s celým obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, ţe tieto námietky ţalobcu opodstatnené nie sú, pretoţe v správnom ani v súdnom konaní ţiadnym relevantným dôkazom nebolo preukázané, ţeby v danom prípade menovaní zamestnanci jednotlivých správnych orgánov mali pomer k veci, jej účastníkom resp. k ich zástupcom, ktorý by odôvodňoval ich zaujatosť v zmysle § 9 zákona o správnom konaní. Keďţe krajský súd v konaní nezistil ani procesné pochybenia správnych orgánov, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postupu správnych orgánov v medziach ţaloby s poukazom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, ţe tieto sú v súlade so zákonom. Preto ţalobu

§ 250jods.

l OSP ako neopodstatnenú zamietol. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z viacerých dôvodov. Predovšetkým namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, čím bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom, keď krajský súd neprihliadol na to, ţe rozhodnutia správnych orgánov neobsahujú podstatné náleţitosti akými

jeho názoru sú:

  1. a)preukázanie, resp. odôvodnenie skutočnosti, ţe organizácia, ktorej bol určený dobývací priestor, nezačala loţisko dobývať v trojročnej lehote, s uvedením, kedy začala plynúť táto lehota a kedy skončila, prípadne na základe akých právnych skutočností, dôkazov 16 2Sžo/132/2010 a právnych úvah dospel správny orgán k záveru, ţe sa v rámci tejto lehoty nezačalo s dobývaním;
  2. b)preukázanie, resp. odôvodnenie skutočnosti, či došlo k prerušeniu dobývania na dlhší čas ako tri roky (keďţe v tomto prípade bolo správne konanie začaté písomným oznámením správneho orgánu z 3.januára 2005, v ktorom sa ako dôvod určenia dobývacieho priestoru inej organizácii uvádza, ţe „organizácia R., s.r.o. prerušila banskú činnosť dňom 01.10.2001 a oznámila jej začatie po prerušení až dňom 18.11.2004");
  3. c)vyporiadanie sa s otázkou a riadne odôvodnenie, prečo správny orgán pristupuje k určeniu dobývacieho priestoru inej organizácii a nie jeho zrušeniu, keďţe zákon ho oprávňuje k vlastnému výberu jednej z týchto dvoch alternatív, t.j. zákon dáva správnemu orgánu moţnosť pouţiť správnu úvahu;
  4. d)vyporiadanie sa s výsledkami a priebehom výberového konania, zápisnica z ktorého

§ 24ods.

7 banského zákona „spolu s ostatnou dokumentáciou je podkladom na rozhodnutie obvodného banského úradu v konaní o určenie dobývacieho priestoru." Taktieţ namietal nesprávne právne posúdenie veci, keďţe krajský súd vôbec nevzal do úvahy, ţe

  1. mája 2004 bolo ţalobcovi vydané povolenie banskej činnosti najneskôr do 13.novmebra 2006, čím bolo zaloţené jeho subjektívne právo vykonávať v tomto dobývacom priestore uvedené činnosti aţ do tohto dátumu a taktieţ nezohľadnil medzinárodné dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná, konkrétne Dohoda medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a vládou Kanady o podpore a ochrane investícií z 15.novembra 1990 ako aj Dohoda medzi Českou a Slovenskou Federatívnou republikou a Rakúskou republikou o podpore a ochrane investícií z
  2. októbra 1990, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany správnych orgánov, s ktorým sa krajský súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 13.apríla 2010 ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi, Hlavný banský úrad v správnych konaniach a Krajský súd v Košiciach v súdnom konaní postupovali v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. všeobecne záväznými predpismi a ich rozhodnutia sú v súlade s ústavou a zákonmi Slovenskej republiky.

jeho názoru ţalobca, ktorému bol dobývací priestor G. P. na základe zmluvného prevodu prevedený, resp. „preregistrovaný" na racionálne vyuţívanie výhradného loţiska mastenca 24.júna 1997, toto výhradné loţisko do

  1. decembra 2004 17 2Sžo/132/2010 nedobýval, čo ţalovaný jednoznačne preukázal a v konečnom dôsledku štatutárny zástupca ţalobcu (konateľ spoločnosti R. s.r.o., RNDr. O. R.) nespochybniteľným spôsobom priznal na súdnom pojednávaní 3.februára 2010 na Krajskom súde v Košiciach. Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe došlo k porušeniu medzinárodných dohovorov, ţalovaný poukázal na to, ţe pokiaľ ide o Dohodu medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Kanady o podpore a ochrane investícií z
  2. novembra 1990 (oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí č. 333/1992 Zb.),

jej čl. III: "Ochrana investície (...)

  1. Každá zmluvná strana poskytne investíciám a výnosom investora z druhej zmluvnej strany na svojom území zaobchádzanie nie menej priaznivé, než ktoré poskytuje investíciám alebo výnosom investorov z ktoréhokoľvek tretieho štátu.
  2. Každá zmluvná strana poskytne investorom druhej zmluvnej strany na svojom území, pokiaľ ide o riadenie, užívanie, využívanie alebo nakladanie s ich investíciami alebo výnosmi na jeho území, zaobchádzanie nie menej priaznivé, než ktoré poskytuje investorom ktoréhokoľvek tretieho štátu.
  3. Každá zmluvná strana poskytne, pokiaľ možno, a v súlade so svojím právnym poriadkom, investíciám a výnosom investorov druhej zmluvnej strany zaobchádzanie nie menej priaznivé, než ktoré poskytuje investíciám alebo výnosom svojich vlastných investorov." Pokiaľ ide o Dohodu medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Rakúskou Republikou o podpore a ochrane investícií z 15.októbra 1990 (oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí č. 454/1991 Zb.),

jej čl. 2 : "Podpora a ochrana investícií

(1)Každá zmluvná strana

možností podporuje na svojom území investície investorov druhej zmluvnej strany, umožňuje ich vznik v súlade so svojím právnym poriadkom a v každom prípade s nimi nakladá riadne a spravodlivo".

čl. 3 : "Nakladanie s investíciami

(1)Každá zmluvná strana nakladá s investormi druhej zmluvnej strany a ich investíciami nie menej priaznivo než s vlastnými investormi alebo s investormi tretích štátov a ich investíciami. 18 2Sžo/132/2010 Z uvedeného

názoru ţalobcu vyplýva, ţe medzinárodné zmluvy neboli nijakým spôsobom porušené. Vlastník nerastného bohatstva - Slovenská republika si svoje vlastníctvo a nakladanie s ním chráni v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v súlade so zákonmi aj v súlade s medzinárodnými zmluvami. To sa týka aj loţiska vyhradeného nerastu mastenca v dobývacom priestore G. P. Postup

§ 27ods.

12 banského zákona (určenie dobývacieho priestoru inej organizácii na základe výberového konania) sa voči ţalobcovi uplatnil rovnako, teda nie menej priaznivo, ako voči ktorejkoľvek inej organizácii. Účastník konania spoločnosť V. M., s. r.o. sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním z 15.apríla 2010 v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, ţe v celom konaní nebolo sporné, ţe ţalobca v stanovenej lehote nezačal predmetný dobývací priestor G. P. dobývať. Pokiaľ sa ţalobca domnieva, ţe je povinnosťou správneho orgánu odôvodniť, prečo bol dobývací priestor určený inej organizácii s nie zrušený, takáto povinnosť,

názoru účastníka V. M., s. r.o., správnym orgánom nevyplýva zo ţiadneho ustanovenia banského zákona.

názoru účastníka V. M., s. r.o., správny orgán mal na výber dve úplné rovnocenné moţnosti ako postupovať v prípade, ak nastanú predpoklady uvedené v hypotéze normy obsiahnutej v § 27 ods. 12 banského zákona. Postavenie ţalobcu by sa nijakým spôsobom nezmenilo, ak by správny orgán namiesto určenia dobývacieho priestoru inej organizácii rozhodol o jeho zrušení. V danej súvislosti je úplne irelevantné či správny orgán toto svoje rozhodnutie podrobnejšie zdôvodnil alebo nie. Z rozhodnutia správneho orgánu je zrejmé, ţe správny orgán sa pohyboval v rámci povolenej správnej úvahy (správny orgán vybral jednu z dvoch zákonom predpokladaných rovnocenných moţností). Navyše, krajský súd v rámci prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovaného bol v zmysle § 245 ods. 2 OSP povinný skúmať len to, či rozhodnutie zaloţené na zákonom povolenej správnej úvahe nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Krajský súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia ţalovaného nebol oprávnený posudzovať účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 19 2Sžo/132/2010 Napadnuté rozhodnutia vytvárali dostatočný rámec na to, aby krajský súd bol spôsobilý posúdiť, či rozhodnutie zaloţené na zákonom povolenej správnej úvahe nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Inými slovami zdôvodnenie prečo sa správny orgán rozhodol pre jednu z moţných variantných riešení by bolo nadbytočné, a to jednak z dôvodu, ţe táto otázka by ani nemohla byť predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva, pretoţe by sa týkala posudzovania účelnosti a vhodnosti takéhoto rozhodnutia a jednak preto, ţe ţalobca by na svojich právach nemohol byť nijakým spôsobom dotknutý - ţalobca by k dobývaciemu priestoru ţiadne práva nezískal, či by správny orgán zvoli jednu alebo druhú z moţností uvedených v § 27 ods. 12 banského zákona. Tvrdenie ţalobcu, ţe určenie dobývacieho priestoru inej organizácii spätne zasahuje do ním nadobudnutých práv je

názoru účastníka V. M., s. r.o., nesprávne. Ţalobca v danom prípade pravdepodobne nedostatočne rozlišuje medzi pravou a nepravou retroaktivitou, kde tá druhá nie je retroaktivitou, ktorá by bola v právnom štáte zakázaná alebo neţiaduca a moţno vysloviť záver, ţe tzv. nepravá retroaktivita nie je v podstate retroaktivitou, pretoţe účinky zamýšľané určitou právnou úpravou nevzťahuje na právne vzťahy alebo práva vzniknuté resp. nadobudnuté v čase pred jej účinnosťou tak, ţe by ich priamo spätne menila alebo rušila alebo akýmkoľvek iným spôsobom na nich spätne dopadala. Právna úprava prijatá zákonom č. 558/2001 Z. z. nepôsobila spätne ako sa ţalobca mylne domnieva, ale pôsobila do budúcna t.j. dopadala na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou, ale len v tom rozsahu, ţe ich upravovala od 1.januára 2002 do budúcna. Inými slovami následky uvedené v § 27 ods. 12 banského zákona sa týkali aj tých subjektov, ktoré nadobudli práva k dobývaciemu priestoru pred 1.januárom 2002 s tým, ţe lehota troch rokov začala plynúť pre subjekty, ktoré nadobudli dobývací priestor pred účinnosťou zákona č. 558/2001 Z. z., dňom účinnosti tohto zákona. Čo sa týka ţalobcom tvrdenej skutočnosti, ţe dobývací priestor „G. P." bol rozhodnutím ţalovaného určený organizácii, ktorá vôbec nesplnila podmienky výberového konania, účastník V. M., s.r.o. v tejto súvislosti poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie, ţe skúmanie predmetnej otázky nemôţe byť v tomto konaní predmetom prieskumu. Z ustanovenia § 27 ods. 12 banského zákona, ako uţ bolo vyššie uvedené sa podáva jedine taký výklad, ţe dobývací priestor mohol byť v danom prípade určený len inej organizácii t.j. nie ţalobcovi. 20 2Sžo/132/2010 Z tohto pohľadu

názoru účastníka V. M. spol. s r.o. aj správny orgán ako aj súd prejednali ţalobcom vznesenú námietku nad rámec zákonom stanovenej povinnosti. Z pohľadu právneho postavenia ţalobcu je úplne irelevantné, či v danom prípade bol dobývací priestor „G. P." určený organizácii, ktorá splnila alebo nesplnila podmienky výberového konania. Na právnom postavení ţalobcu by sa nič nezmenilo, ak by bol dobývací priestor „G. P." určený v rozpore s podmienkami výberového konania, keďţe ţalobcovi tento dobývací priestor uţ nemohol byť pridelený a keďţe výberového konania sa zúčastnili aj iné subjekty, ktoré by v prípade nesplnenia podmienok zo strany úspešného uchádzača dobývací priestor získali. Predmetnú námietku by mohli vzniesť len ostatní - neúspešní účastníci (avšak takí, ktorí by potenciálne mohli byť úspešní) výberového konania nie však ţalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10

ods.2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania

§ 212ods.

1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania

§ 250ja ods.

2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. mája 2011

§ 156ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.

1 veta prvá OSP. Zásady ochrany a racionálneho vyuţívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní loţísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany ţivotného prostredia pri týchto činnostiach upravuje banský zákon.

§ 24ods.

1 tohto zákona účinného do 31. mája 2007 na dobývanie výhradného loţiska sa organizácii, ktorá má príslušné banské oprávnenie, určí dobývací priestor. Určenie dobývacieho priestoru oprávňuje organizáciu na dobývanie výhradného loţiska.

ods. 11 dobývať výhradné loţisko v určenom dobývacom priestore môţe organizácia po vydaní povolenia banskej činnosti obvodným banským úradom

osobitných predpisov. 21 2Sžo/132/2010

§ 27ods.

1 dobývací priestor, jeho zmenu a zrušenie určí obvodný banský úrad rozhodnutím po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody a na základe záväzného stanoviska stavebného úradu.

ods. 12 obvodný banský úrad zruší dobývací priestor na návrh organizácie, ak sa dobývanie výhradného loţiska ukončilo alebo trvale zastavilo a bola ukončená likvidácia hlavných banských diel a lomov. Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 aţ 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné loţisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky.

§ 43a

konania začaté pred účinnosťou tohto zákona (1.jún 2007) sa dokončia

doterajších predpisov.

§ 18ods.

2 Správneho poriadku konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Z administratívneho spisu je nepochybné, ţe ţalobcovi bol určený dobývací priestor „G. P.“ 24.júna 1997, kedy Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vydal osvedčenie, ţe ţalobca nadobudol na základe zmluvy s Geologickou sluţbou Slovenskej republiky všetky práva k predmetnému dobývaciemu priestoru uvedené v § 24 banského zákona.

právnej úpravy účinnej do 31.decembra 2001 neexistovala v banskom zákone lehota, ktorá by určovala, dokedy je subjekt, ktorému bol určený dobývací priestor, povinný začať so samotným dobývaním loţiska. Zákonom č. 588/2001 Z. z., účinným od 1. januára 2002 bolo novelizované znenie § 27, kde bol zavedený ods. 12 a v ňom uvedená povinnosť pre organizáciu, ktorej bol dobývací priestor určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu začať výhradné loţisko dobývať alebo dobývanie neprerušiť na dlhší čas ako tri roky a s nesplnením tejto povinnosti spojené zákonné následky – oprávnenie banského úradu určiť dobývací priestor inej organizácii, resp. dobývací priestor zrušiť. 22 2Sžo/132/2010 Ako správne v napadnutom rozsudku uviedol krajský súd, uplynutím trojročnej lehoty organizácii právo na dobývanie výhradného loţiska automaticky zo zákona nezaniká, ako sa mylne domnieva ţalovaný aj účastník konania V. M., s. r.o. Márne uplynutie tejto lehoty vytvára predpoklad preto, aby obvodný banský úrad postupoval

§ 27ods.

12 druhá veta, t. j. zrušil dobývací priestor, alebo ho určil inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 aţ 10). V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal v napadnutom rozsudku aj krajský súd, trojročná lehota zavedená touto novelou platila nielen pre organizácie, ktorým bol určený dobývací priestor po 1.januári 2002, ale aj pre organizácie, ktorým bol určený dobývací priestor pred 1.januárom 2002 s tým, ţe v druhom prípade – a taký bol aj prípad ţalobcu, trojročná lehota začala plynúť dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 588/2001, t. j.

  1. januára
  2. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca mal začať s dobývaním výhradného loţiska v určenom dobývacom priestore najneskôr 1.januára
  3. Zo spisového materiálu vyplýva, ţe správne konanie o určenie dobývacieho priestoru „G. P.“ inej organizácii bolo začaté pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z. z. prvým úkonom správneho orgánu voči ţalobcovi, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia Správneho poriadku, t. j. doručením oznámenia o určení dobývacieho priestoru „G. P.“ inej organizácii z
  4. januára
  5. V tomto liste správny orgán prvého stupňa oznamuje ţalobcovi, ţe 1.októbra 2001 bola prerušená banská činnosť v dobývacom priestore „G. P.“ a táto bola obnovená aţ 18.novembra 2004, čo je čas dlhší ako tri roky a preto

§ 27ods.

12 banského zákona poţiadal správny orgán ešte v decembri 2004 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o uverejnenie oznámenia o začatí výberového konania

§ 24ods.

4 aţ 10 banského zákona, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku 30.decembra

  1. Je zrejmé, ţe správny orgán v oznámení z
  2. januára 2005 uviedol ako dôvod určenia dobývacieho priestoru „G. P.“ inej organizácii prerušenie banskej činnosti ţalobcu na čas dlhší ako tri roky, pričom túto lehotu počítal od 1.októbra 2001, hoci zákon účinný v tom čase ţiadnu lehotu pre začatie dobývania neurčoval. Ako bolo uvedené vyššie, v prípade ţalobcu mohla začať trojročná lehota uvedená v § 27 ods. 12 banského zákona plynúť aţ 1.januára 2002 a skončila 1.januára 2005, 23 2Sžo/132/2010 t. j. k tomuto dátumu bolo potrebné zo strany správneho orgánu skúmať, či ţalobca začal alebo nezačal určený dobývací priestor „G. P.“ dobývať. Zo spisového materiálu vyplýva, ţe Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vydal 31.mája 2004 rozhodnutie, ktorým bola ţalobcovi povolená banská činnosť najneskôr do
  3. novembra 2006 a tieţ ţe
  4. decembra 2004 bola pracovníkmi Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi vykonaná miestna obhliadka za účelom kontroly vykonávania povolenej banskej činnosti v dobývacom priestore „G. P.“, v zápisnici, z ktorej sa konštatovalo, ţe neboli zistené skutočnosti svedčiace o porušovaní platných právnych predpisov. Zo zápisnice nevyplýva, či ţalobca začal alebo nezačal vykonávať práce bezprostredne smerujúce k dobývaniu samotného loţiska, chýba taktieţ fotodokumentácia zachytávajúca reálny stav na stavenisku, resp. v podzemných priestoroch. Skutočnosť, ţe ţalobca nezačal s ťaţbou mastenca vyplýva z ročných správ o banskej činnosti za rok 1999 aţ
  5. Správa z roku 2004 sa v administratívnom spise nenachádza. V dôvodovej správe k novele banského zákona, ktorá zaviedla trojročnú lehotu (zák. č. 588/2001, § 27 ods. 12, bod 10 dôvodovej správy) sa uvádza, ţe:“ ... v praxi sú časté prípady, keď organizácia má určený dobývací priestor viac rokov, ale v dobývacom priestore nevykonáva žiadnu činnosť z rôznych, niekedy aj špekulatívnych dôvodov a nemá ani záujem previesť dobývací priestor na inú organizáciu, ktorá by bola schopná výhradné ložisko dobývať a o dobývanie má záujem. Novelou banského zákona sa splnomocňuje obvodný banský úrad ako orgán štátnej banskej správy vykonávajúci hlavný dozor nad využívaním nerastného bohatstva zrušiť dobývací priestor alebo tento určiť inej organizácii, ak organizácia do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie bezdôvodne prerušila na dobu dlhšiu ako tri roky (krátkodobé prerušenia dobývania sa nesčítavajú), a to formou výberového konania, uskutočneného

§ 24ods.

4 až 10 zákona..“. Z uvedeného je zrejmé, ţe úmyslom zákonodarcu bolo zavedením trojročnej lehoty posilniť ochranu nerastného bohatstva okrem iného aj jeho racionálnym a čo najefektívnejším vyuţívaním pri súčasnom zaistení bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a zabezpečení starostlivosti o ţivotné prostredie. 24 2Sžo/132/2010

názoru odvolacieho súdu, v zmysle vyššie uvedených dôvodov, postup

§ 27ods.

12, t. j. určenie dobývacieho priestoru inej organizácii, resp. jeho zrušenie bol

banského zákona účinného do 31.mája 2007 namieste vtedy, ak po dôkladnom prieskume vykonanom správnym orgánom vyšla najavo skutočnosť, ţe organizácia, ktorá má určený dobývací priestor v dobývacom priestore nevykonáva ţiadnu činnosť, tento skutočne nevyuţíva, nevykonáva bezdôvodne ţiadne práce smerujúce k dobývaniu loţiska, prípadne sa správa špekulatívne. V prípade, ak organizácia, ktorá má určený dobývací priestor umelo predlţuje začiatok dobývania loţiska, potom je určite efektívnejšie, z hľadiska jeho vyuţitia, tento určiť inej organizácii. V opačnom prípade, ak organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, vykonáva v dobývacom priestore práce smerujúce k začatiu vlastného dobývania, avšak k predlţovaniu prípravných prác resp. k odďaľovaniu začatia vlastnej ťaţby dochádza napríklad pod vplyvom sťaţených prírodných podmienok, potom určenie tohto priestoru inej organizácii bez náleţitého vyhodnotenia efektívnosti a racionálnosti takéhoto postupu je otázne. Táto otázka nadobúda na váţnosti o to viac v prípade ako je tento, keď 31.mája 2004 vydal Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi rozhodnutie, ktorým bola ţalobcovi povolená banská činnosť najneskôr do 13. novembra 2006, 8. decembra 2004 bola vykonaná miestna obhliadka za ú

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.