zákona 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2005 2 Obo/9/2013 2 a týmto platobným výmerom mu vyrubil daň z nehnuteľnosti na rok 2005 spolu vo výške 3 105 022 Sk. Uvedený platobný výmer bol doručovaný na adresu úpadcu, avšak na doručenke sa nachádza pečiatka SKP s dátumom prevzatia
súdu prvého stupňa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná po vyhlásení konkurzu, pretoţe ide o daň z nehnuteľností za rok 2005, pričom konkurz bol vyhlásený na úpadcu dňa
súdu prvého stupňa, ţalobca povinný uplatniť u správcu, hoci samotný Zákon o konkurze a vyrovnaní neuvádza a nešpecifikuje akou formou si má veriteľ uplatniť svoju pohľadávku. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe nárok ţalobcu je dôvodný, teda ţe zaslanie jednak platobného výmeru a jednak výzvy na zaplatenie daňových nedoplatkov moţno povaţovať za uplatnenie jeho pohľadávky ako pohľadávky proti podstate u správcu konkurznej podstaty v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní.
súdu prvého stupňa je nepochybné, ţe minimálne platobný výmer č. 90/2005 sa dostal do dispozície správcu konkurznej podstaty aj napriek tomu, ţe tento platobný výmer bol nesprávne 2 Obo/9/2013 3 adresovaný na úpadcu, avšak na doručenke o prevzatí tejto zásielky je pečiatka správcu konkurznej podstaty a dátum prevzatia
súdu prvého stupňa zrejmé, ţe správca konkurznej podstaty v zozname pohľadávok proti podstate ním predloţenom, poprel pohľadávku ţalobcu v celej výške 100 457,38 eur z dôvodu, ţe si ju neuplatnil kvalifikovaným spôsobom. Keďţe pohľadávku ţalobcu správca konkurznej podstaty zaradil do zoznamu pohľadávok proti podstate, je
súdu prvého stupňa zrejmé, ţe o tejto pohľadávke musel mať správca konkurznej podstaty vedomosť, a to z doručeného platobného výmeru, ako aj výzvy na zaplatenie daňových nedoplatkov, inak by túto pohľadávku ţalobcu nemohol zaradiť do zoznamu pohľadávok proti podstate. Aj napriek skutočnosti, ţe
názoru súdu prvého stupňa nebola pohľadávka ţalobcu prihlásená u správcu konkurznej podstaty úplne správnym spôsobom, mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe predsa len ţalobca doručil ţalovanému doklady, na základe ktorých ţalovaný túto pohľadávku ţalobcu poprel z dôvodu neuplatnenia si ju kvalifikovaným spôsobom. Potom súd prvého stupňa mal za to, ţe pohľadávka u správcu uplatnená bola a povaţoval by za veľmi formalistické ţalobu zamietnuť len z toho dôvodu, ţe platobný výmer a výzva neboli uplatnené priamo u správcu konkurznej podstaty, ale boli adresované len úpadcovi. Keďţe súd prvého stupňa povaţoval pohľadávku za uplatnenú u správcu konkurznej podstaty uţ doručením platobného výmeru, prípadne výzvy na zaplatenie daňových nedoplatkov, nie je ani námietka premlčania vznesená ţalovaným,
súdu prvého stupňa dôvodná. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa ţalobe vyhovel. O trovách rozhodol súd prvého stupňa
1 O. s. p. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd prvého stupňa v tom, ţe ţalobca svojim správaním zapríčinil, ţe sa musel ţalobou domáhať určenia pravosti pohľadávky na súde, pretoţe si ju neuplatnil kvalifikovaným spôsobom. 2 Obo/9/2013 4 Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca aj ţalovaný. Ţalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým nebola ţalobcovi priznaná náhrada trov konania, pretoţe v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ţalobe vyhovel, avšak trovy konania ţalobcovi nepriznal.
ţalobcu ak bola pohľadávka uplatnená takým spôsobom, ktorý nezakladá dôvod jej popretia správcom konkurznej podstaty a súd určí jej oprávnenosť, nemoţno spravodlivo poţadovať od ţalobcu, aby znášal trovy konania. Preto ţalobca ţiada, aby odvolací súd ním napadnutý výrok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobcovi náhradu trov konania prizná. Ţalovaný vo svojom odvolaní konštatoval, ţe pre prihlasovanie daňovej pohľadávky platia osobitné ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb., a to § 95 a nasl. Výrub dane sa
ţalovaného nepovaţuje za prihlásenie pohľadávky. Poukázal na to, ţe aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, ţe pohľadávka nebola riadne prihlásená, avšak správca mohol a mal vedieť o existencii tejto pohľadávky. V danom prípade sa
ţalovaného je potrebné zamerať na dodrţanie všetkých formálnych dôvodov a náleţitostí prihlásenia si pohľadávky. Túto si bol
ţalovaného, ţalobca povinný uplatniť priamo u správcu. Vyplýva to aj z toho, ţe sídlo úpadcu a sídlo správcu nie sú totoţné.
ţalovaného je nesporné, ţiadnym dôkazom nevyvrátené, ţe prihláška nebola správcovi relevantným spôsobom doručená, čo bol aj dôvod popretia pohľadávky. Preto je
ţalovaného potrebné sa zaoberať aj behom premlčacích lehôt, keďţe by k prerušeniu mohlo dôjsť aţ doručením prihlášky pohľadávky správcovi. Vzhľadom na uvedené, ţalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh zamieta, prípadne ho zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. Ţalobca vo svojom vyjadrení k k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe ZKV neupravuje formu prihlásenia pohľadávky proti podstate (daňovej). V iných prípadoch však formu prihlásenia určuje. Z logického výkladu zákonodarcu je preto
ţalobcu zrejmá vôľa neformalizovať prihlasovanie pohľadávok počas prevádzkovania podniku, keď je podnik 2 Obo/9/2013 5 v konkurze. Ţalobca dodal, ţe výkladu ţalovaného nesvedčí ani zauţívaná prax, pretoţe v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nikoho nemoţno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu
ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach dôvodov uvedených v odvolaní, dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného je potrebné vyhovieť. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť
tohto zákona alebo osobitných predpisov (napr. zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov).
1 písm. f) ZKV (platného a účinného v posudzovanom prípade) v priebehu konkurzného konania moţno uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate.
3 písm. a) ZKV pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu. 2 Obo/9/2013 6
5 ZKV nárok
odseku 1 okrem nárokov uvedených v písmenách c/, d/ a e/ treba uplatniť u správcu. Daňová povinnosť, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu je prednostnou pohľadávkou v zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. f) a ods. 3 zák. č. 328/1991 Zb. v neskoršom znení (ZKV), ktorá má favorizované postavenie, s uspokojením kedykoľvek v priebehu konkurzu, mimo rozvrhu a zásadne v plnej výške. Ţalobcom prihlásená pohľadávka predstavuje daňový nedoplatok za daň nehnuteľnosti za rok 2005. V danom prípade ide preto o daňovú pohľadávku
5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, ţe uplatnená pohľadávka ţalobcu je pohľadávkou proti podstate (daňový nedoplatok za daň nehnuteľnosti za rok 2005), pretoţe vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a je splatná v priebehu konkurzu (ust. § 31 ods. 2 ZKV). Predmetnú pohľadávku si ţalobca uplatnil v súlade s ust. § 31 ods. 5 ZKV priamo u správcu konkurznej podstaty, a to doručením platobného výmeru č. 90/2005, ktorý bol doručený správcovi konkurznej podstaty dňa 19.4.2005. Keďţe ustanovenie § 31 ods. 5 ZKV neupravuje striktne formu, v akej si veriteľ má uplatniť pohľadávku proti podstate u správcu, veriteľ tak môţe urobiť aj doručením daňového platobného výmeru, z ktorého obsahu vyplýva bez pochybnosti charakter pohľadávky, jej výška a právny dôvod uplatnenia pohľadávky. Iné náleţitosti uplatnenia pohľadávky proti podstate ako upravené v § 31 ods. 5 ZKV zákon neukladá. Preto námietku správcu, ţe ţalobca (veriteľ) si u neho nemohol uplatniť pohľadávku proti podstate doručením platobného výmeru, bez označenia, ţe ide o konkurznú prihlášku, odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú. Uplatnenie pohľadávky proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, priamo u správcu sleduje urýchliť, zjednodušiť a nekomplikovať prevádzku úpadcu správcom a jeho kaţdodenné rozhodovanie o správe majetku úpadcu. Zo skutkových zistení súdom prvého stupňa je zrejmé, ţe ţalobca – veriteľ doručil platobný výmer na daň z nehnuteľnosti za rok 2005 správcovi konkurznej podstaty, tento prevzatie výmeru nenamietol, namietol nedodrţanie formy uplatnenia pohľadávky, ktorá námietka z vyššie uvedeného nebola zistená ako dôvodná. 2 Obo/9/2013 7 Odvolací súd pri skúmaní dôvodnosti ďalšej námietky odvolateľa, námietky premlčania zistil, ţe touto námietkou sa súd prvého stupňa nezaoberal, resp. svoje rozhodnutie v tejto časti náleţite neodôvodnil.
ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe povaţoval pohľadávku za uplatnenú u správcu konkurznej podstaty uţ doručením platobného výmeru, prípadne výzvy na zaplatenie daňových nedoplatkov, a preto nie je ani námietka premlčania vznesená ţalovaným dôvodná. Súd prvého stupňa dospel k takémuto záveru bez toho, aby uviedol k akým skutkovým záverom a na základe akých vykonaných dôkazov k tomuto záveru dospel, necitoval právne predpisy, ktoré prípadne pouţil na posúdenie námietky premlčania a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom vec riadne prejedná, rozhodne o veci a rozhodnutie náleţite v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodní. 2 Obo/9/2013 8 V zmysle ust. § 224 ods. 3 O. s. p. opätovne,
výsledku konania, rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.