Najvyšší súd 2 Obo/45/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P., a. s., R., IČO: X., zastúpeného JUDr. D. R., advokátom so sídlom v B., p

3 O. s. p. Vo veci vykonal súd prvého stupňa znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomika a podnikanie, Ing. D., CSc, ktorý zodpovedal otázky poloţené súdom, a to tak, ţe v podnikateľskom pláne boli zohľadnené všetky zodpovedajúce ukazovatele 2 Obo/45/2013 3 v danom hospodárskom odvetví, a dokument spĺňa náleţitosti v zmysle plánu predaja. V odpovediach na otázky tieţ vyslovil, ţe pri údajoch uvádzaných v podnikateľskom zámere nemoţno vierohodne stanoviť mieru primeraného zisku. Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania ustálil, ţe predloţený návrh na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy a úverová zmluva preukazujúca finančné krytie kúpnej ceny, ktorých predloţenie, v súlade s podmienkami súťaţe v zmysle plánu predaja, bolo podmienkou zaradenia do súťaţe, nespĺňali podmienky súťaţe, a preto nebol návrh do súťaţe zahrnutý. Pritom dôvodom na nezahrnutie návrhu záujemcu do súťaţe bolo i nesplnenie čo i len ktorejkoľvek jednej z podmienok súťaţe v zmysle plánu predaja. Podľa podmienok súťaţe mohla byť za platnú a akceptovateľnú ponuku povaţovaná len ponuka, ktorá spĺňala všetky podmienky. Jednou z týchto podmienok bola povinnosť záujemcu predloţiť návrh textu zmluvy o budúcej zmluve pozostávajúcu z vyplnenej záväznej časti textu zmluvy v zmysle plánu predaja. Návrh zmluvy musel byť záujemcom alebo osobou oprávnenou za neho konať podpísaný a pravosť jeho podpisu musela byť overená na všetkých rovnopisoch. Ţalobca ako záujemca však predloţil do súťaţe návrh zmluvy o budúcej zmluve nezodpovedajúci uvedeným podmienkam, a to tým, ţe časť návrhu obsiahnutá v bode 12 ponuky ţalobcu nebola krytá overeným podpisom, a nárok sa odchýlil od podmienok súťaţe takým spôsobom, ktorý súťaţné podmienky neumoţnili. Ţalovaný preto nemohol akceptovať taký návrh, pretoţe by nespĺňal podmienku overenia podpisu. Rovnako akceptáciou rozšíreného návrhu by ţalovaný akceptoval návrh, ktorý bol v rozpore s podmienkami súťaţe, doplnený o ďalšie ustanovenia, a to časť zmluvy obsiahnutú v bode 12 ponuky, pretoţe podmienky súťaţe takéto odchýlenie neumoţňovali. Mimo toho, ţalobcom predloţená úverová zmluva nezodpovedala podmienkam súťaţe minimálne čo sa týka čl. I bod 10.2 zmluvy, pretoţe tieto ustanovenia smerovali k porušeniu zákazu uvedeného v ustanovení § 161e Obchodného zákonníka. Prvostupňový súd ďalej zistil, ţe úverový prísľub, ani samotná zmluva, neboli vymáhateľné, pretoţe úver nebol zročný, nakoľko jeho poskytnutie bolo podmienené, a ku dňu prihlásenia sa ţalobcu do súťaţe nedošlo k splneniu všetkých podmienok. Súd teda dospel k záveru, ţe ţalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 284 Obchodného zákonníka tzn., keďţe ţalobcom predloţený obsah návrhu nezodpovedal uverejneným podmienkam súťaţe, nebol jeho návrh právom ţalovaným zahrnutý do súťaţe. Z toho dôvodu ţalobu zamietol a náhradu trov posúdil podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa úspechu účastníkov v konaní. 2 Obo/45/2013 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 20bo/175/2007- 286 zo dňa

2. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
4. 2008, na odvolanie ţalobcu, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O. s. p., a uloţil ţalobcovi povinnosť uhradiť v odvolacom konaní úspešnému ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 1 078 428 Sk podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.. Odvolací súd, vo veci samej v podstatnej miere odkázal na správne dôvody napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktoré si osvojil. S poukazom na dôvody odvolania, ale aj na neúplnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, dodal, ţe Prezídium F. v súlade s § 28 ods. 8 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, vydalo dňa
6. 2001 rozhodnutie č. 94/2001, ktoré v bode C) ukladá naloţenie s 86,99 % podielom akcií predajom vo verejnej obchodnej súťaţi. Rozhodnutie zároveň stanovilo podmienky, kritériá a účastníkov verejnej súťaţe. Tieto podmienky a kritériá bol vyhlasovateľ v plnom rozsahu povinný premietnuť do zverejnených podmienok súťaţe. Fond národného majetku na základe uvedeného vyhlásil v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka dňa
8. 2001 verejnú obchodnú súťaţ na predaj 2 214 218 ks akcií, zverejnenú v dennej tlači a na internetovej stránke fondu. Záujemcovia o kúpu majetkovej účasti fondu, ktorá bola predmetom tejto obchodnej verejnej súťaţe, získali „Informačné memorandum pre obchodnú verejnú súťaţ na podnikaní spoločnosti S., a. s., so sídlom v B.", s určenými podmienkami pre účasť v obchodnej verejnej súťaţi a stanovenými kritériami. Záujemcovia mali moţnosť zúčastniť sa prehliadky podniku, klásť manaţmentu otázky, k dispozícii mali aktuálne údaje o podniku. Odvolací súd zdôraznil, ţe zákon č. 92/1991 Zb. je osobitným zákonom upravujúcim tzv. veľkú privatizáciu. Pouţitie iných právnych noriem, či uţ všeobecných (Občiansky zákonník), alebo iných osobitných (Obchodný zákonník), je moţné len vtedy, ak táto osobitná právna norma neupravuje príslušný vzťah. Konštatoval, ţe ţalobca prakticky ani neodôvodnil základ ţaloby, na ktorom zakladá svoj nárok. Ide o preukázanie porušenia povinnosti zo strany ţalovaného, a ak základ nie je preukázaný, výška škody a ostatné nároky uţ nemôţu obstáť. Preto podľa odvolacieho súdu nie je na mieste ani návrh na zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie, pretoţe napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je jasný, zrozumiteľný a dostatočne presvedčivý. Dodal, ţe do výberového konania súd zasahovať nemôţe, ani skúmať jeho podmienky. Len v prípade, ţe by ţalobca verejnú súťaţ vyhral a bol by ako súťaţiteľ vybraný, pričom by jeho práva neboli uspokojené, mohol by ich súdne vymáhať. O takýto prípad ale v danej veci nešlo. 2 Obo/45/2013 5 Na podnet ţalobcu podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu, mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p. ţiadajúc, aby dovolací súd rozsudky súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, ţe oboma rozhodnutiami bol porušený zákon, nakoľko konajúce súdy sa v prejednávacej veci neriadili zákonnými ustanoveniami § 1, § 2 O. s. p., ustanoveniami § 281, § 282 ods. 1, 2, § 284 ods. 1, § 286 ods. 1, § 344, § 356 ods. 1, § 373, § 757 Obchodného zákonníka, ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka, a podanie mimoriadneho dovolania vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane ţalobcu, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 O. s. p.), po zistení, ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243 e, § 243f, § 243g, § 243h O. s. p., preskúmal rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, ako aj konania, ktoré im predchádzali, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (243a ods. 1 O. s. p.) v napadnutom rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p., a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné, a uznesením č. k. 1 MObdV/5/2009-336 zo dňa
9. marca 2011 rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, ţe závery generálneho prokurátora vyplývajú z obsahu spisu a aj po právnej stránke sú správne. Dostatočne preukázal, ţe napadnutými rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu bol porušený zákon nedôsledným riadením sa týchto súdov zákonnými ustanoveniami § 1, § 2 O. s. p., ustanoveniami § 281, § 282 ods. 1, 2, § 284 ods. 1, § 286 ods. 1, § 344, , § 373, § 757 Obchodného zákonníka a ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, ţe tak zo strany prvostupňového súdu, ako aj zo strany odvolacieho súdu, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci jednak nesprávnym výkladom správne aplikovaných ustanovení Obchodného zákonníka na tento prípad, konkrétne ustanovení § 282, § 284 ods. 1, § 286 ods. 1, § 373 Obchodného zákonníka, a jednak opomenutím aplikácie ustanovení § 344, 356 ods. 1, § 757 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ktorých náleţité pouţitie vyţadovalo riešenie daného prípadu. Opodstatnenosť 2 Obo/45/2013 6 dovolacieho dôvodu - nesprávne právne posúdenie veci oboma súdmi niţších stupňov, je evidentná v tom, ţe konajúce súdy nesprávne právne posúdili otázku, či súťaţný návrh ţalobcu spĺňal podmienky súťaţe, a následne otázku, či ţalovaný porušil právnu povinnosť zaradiť návrh do súťaţe a vykonať vyhodnotenie jeho výhodnosti porovnaním s ostatnými prihlásenými návrhmi (§ 284 ods.

§ 286ods.

1 Obchodného zákonníka). Popritom, dôvodnosť toho dovolacieho dôvodu vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu je zjavná v jeho nesprávnom právnom posúdení predpokladov zodpovednosti ţalovaného za škodu, keď vyslovil, ţe ţalobca sa mohol súdne domáhať ochrany svojich práv len za predpokladu, ţe by bol verejnú súťaţ vyhral, a bol by ako súťaţiteľ vybraný, a pritom by jeho práva neboli uspokojené. S názorom súdu, ktorý zamietol ţalobu z dôvodu, ţe neprišlo k porušeniu právnej povinnosti na strane ţalovaného, čím nie je splnený predpoklad jeho zodpovednosti za škodu, sa dovolací súd nestotoţnil, dôvodiac, ţe skutočnosť, ţe osobitný predpis (zákon č. 92/1991 Zb.) ukladá ţalovanému povinnosť postupovať za určitých okolností pri výbere zmluvného partnera podľa ustanovení Obchodného zákonníka o obchodnej verejnej súťaţi, neznamená, ţe na konanie ţalovaného nie sú aplikovateľné ustanovenia § 373 a § 757 Obchodného zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Ak totiţ ţalovaný, potom čo vyhlásil obchodnú verejnú súťaţ, porušil niektorú právnu povinnosť ustanovenú Obchodným zákonníkom, zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v jej príčinnej súvislosti. Porušením právnej povinnosti, ktoré môţe zakladať zodpovednosť ţalovaného za škodu, treba chápať aj porušenie povinnosti prijať ten súťaţný návrh, ktorý spĺňa uverejnené podmienky súťaţe, a ktorý je pre vyhlasovateľa súťaţe objektívne najvýhodnejší v zmysle ustanovení § 284 ods.

§ 286ods.

1 Obchodného zákonníka. Rozhodujúcim pre vyhodnotenie predpokladov zodpovednosti ţalovaného za škodu je preto zistenie, či ţalovaný porušil právnu povinnosť tým, ţe návrh ţalobcu nezaradil do súťaţe. Pri posudzovaní tejto otázky neobstojí podľa názoru dovolacieho súdu právny záver súdu prvého stupňa, nakoľko tento nevýhodnú námietku ţalobcu nachádzajúcu sa na č.

1. 147, ţe časť súťaţných podmienok nebola uverejnená. Z oznámenia F. o vyhlásení verejnej obchodnej súťaţe je skutočne zrejmé, ţe text informácie o podmienkach účasti v súťaţi je skrátenou verziou Plánu predaja, ktorý uverejnený nebol. Pri verejnej obchodnej súťaţi zákon vyţaduje uverejnenie obsahu podmienok súťaţe vhodným spôsobom. Od ustanovenia § 282 Obchodného zákonníka nie je moţné sa odchýliť pre jeho kogentnosť. Vyhlasovateľ súťaţe je teda povinný zahrnúť do súťaţe všetky predloţené návrhy. V súlade s § 284 ods. 1 2 Obo/45/2013 7 Obchodného zákonníka môţe byť vylúčený len návrh, ktorý nezodpovedá uverejneným podmienkam, pričom prídavné meno „uverejneným" je súčasťou textu tohto zákonného ustanovenia. V danom prípade skutočne došlo zo strany prvostupňového súdu len k hodnoteniu súladu súťaţného návrhu ţalobcu s Plánom predaja, ktorý však uverejnený nebol. Dovolací súd prisvedčil generálnemu prokurátorovi, ţe zo skutkového hodnotenia obsahu súťaţného návrhu ţalobcu nevyplýva, ţe by sa tento návrh odchýlil od niektorej uverejnenej podmienky súťaţe. Preto je namieste jeho názor o nesprávnom právnom vyhodnotení veci prvostupňovým súdom, ak mal za to, ţe ţalovaný neporušil právnu povinnosť tým, ţe návrh ţalobcu nezahrnul do súťaţe, a ţe súťaţný návrh ţalobcu nespĺňa podmienky súťaţe obsiahnuté v Pláne predaja - t. j. de facto tie podmienky, ktorých uverejnenie absentovalo. Nesúlad súťaţného návrhu ţalobcu s podmienkami súťaţe, tak ako bol poňatý prvostupňovým súdom, generálny prokurátor zhrnul do triády:
2. nesúlad - časť návrhu zmluvy nebola krytá overeným podpisom,
3. nesúlad - návrh zmluvy sa odchýlil od podmienok súťaţe svojím obsahom,
4. nesúlad - úverová zmluva predloţená ţalobcom nebola vymáhateľná a nepodmienená, tzn. nespĺňala náleţitosti garancie na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle podmienok súťaţe. Vznik prvého a druhého nesúladu súťaţného návrhu s podmienkami súťaţe bol podľa názoru súdu prvého stupňa zapríčinený tým, ţe ţalobca v bode 12 ponuky (sprievodný list) uviedol, za akých okolností môţe odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve, ktorej návrh k sprievodnému listu priloţil, podpísal a podpis úradne osvedčil. V bode 12 sprievodného listu ţalobca tieţ uviedol, kedy mu nevzniká povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu. Je pravdou, ţe legalizácia podpisu ţalobcu na sprievodnom liste chýba. Generálny prokurátor adekvátne poukázal na to, ţe súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil text v bode 12 sprievodného listu ako súčasť návrhu zmluvy o budúcej zmluve, pričom mal za to, ţe táto časť návrhu sa odchyľuje svojím obsahom od podmienok uvedených v Pláne predaja. Dovolací súd je toho názoru, ţe ţalobca sa nemohol odchýliť od podmienok obchodnej súťaţe tým, ţe v sprievodnom liste upozornil na zákonnú moţnosť odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia § 356 Obchodného zákonníka z dôvodu podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela. Generálny prokurátor upozornil na skutočnosť, ţe Obchodný zákonník upravuje pre obchodné záväzkové vzťahy clausulu rébus sic stantibus, ktorou sa prelamuje zásada pacta sunt servanda. V zmysle tohto ustanovenia, zmluvná strana je oprávnená od zmluvy 2 Obo/45/2013 8 odstúpiť vtedy, ak sa zmení základný účel zmluvy v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzatvorila. V sprievodnom liste súčasne ţalobca pripomenul zákonnú moţnosť zániku záväzku uzavrieť budúcu zmluvu podľa § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako aj na následky skutočnosti, ţe zmluva je uzavretá v prípadnom omyle podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu nemôţe byt', ani podľa názoru dovolacieho súdu, bod 12 sprievodného listu svojím obsahom odchýlením sa od podmienok uvedených v Pláne predaja. Nemoţno ho povaţovať za vlastnú časť návrhu zmluvy, ktorú by bolo potrebné kryť legalizáciou podpisu ţalobcu. Súd prvého stupňa teda vyhodnotil v rozpore s ustanovením § 284 Obchodného zákonníka, ţe ţalobca sa v tejto časti neprípustne odchýlil od podmienok súťaţe. Nesprávne bolo aj vyhodnotenie tretieho nesúladu prvostupňovým súdom, t. j. jeho konštatovanie, ţe ţalobca nesplnil podmienku predloţenia garancie na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle podmienok súťaţe, dôvodiac, ţe ţalobcom predloţená úverová zmluva (uzavretá medzi ţalobcom a úverujúcou bankou) nezodpovedala podmienkam uvedeným v Pláne predaja. Toto tvrdenie zaloţil súd prvého stupňa na tom, ţe úverová zmluva nebola právne záväzná minimálne v č
5. I bod 10.2, nakoľko tieto ustanovenia smerovali k porušeniu zákazu uvedeného v § 161e Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti správne poukázal generálny prokurátor na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka, z čoho uzavrel, ţe skutočnosť, ţe niektoré ustanovenia úverovej zmluvy boli v rozpore s ustanovením § 161e Obchodného zákonníka, nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy. Dovolací súd sa nestotoţnil s argumentáciou prvostupňového súdu, ţe úverový prísľub, a ani samotná zmluva, neboli vymáhateľné, pretoţe tento nebol zročný, nakoľko poskytnutie úveru bolo podmienené a ku dňu prihlásenia ţalobcu do súťaţe nedošlo k splneniu všetkých podmienok uvedených v úverovej zmluve. V tomto smere poukázal na relevantnosť tvrdení generálneho prokurátora v prospech vymáhateľnosti úverového prísľubu, ako aj jeho sentenciu, ţe z uvedeného dôvodu nemohol súd prvého stupňa konštatovať nesplnenie podmienky obchodnej súťaţe v časti nevymáhateľnosti úverového prísľubu. Dovolací súd zaujal v otázke kľúčového argumentu svedčiaceho v prospech ţalobcu, stanovisko, ţe samotný Plán predaja je nejednoznačný vtom, či záujemca je, alebo nie je, povinný predloţiť záväzný doklad preukazujúci krytie kúpnej ceny. Táto nejednoznačnosť 2 Obo/45/2013 9 vyplýva z toho, ţe zatiaľ čo na č. l. 70 Plánu predaja sa uvádza, ţe „doklad musí byť právne záväzný a vymáhateľný", na č.
6. 72 „záväznosť a dôveryhodnosť dokladu preukazujúceho finančné krytie ceny" pokladá Plán predaja za hodnotiace kritérium výhodnosti súťaţnej ponuky. Súhlasne s generálnym prokurátorom preto i dovolací súd zastáva názor, ţe ak je záväznosť zábezpeky hodnotiacim kritériom pre výber jednej z viacerých ponúk, potom a contrario nemôţe byť záväznosť zábezpeky aj podmienkou účasti v súťaţi. Znamenalo by to, ţe v prípade, ak by prišlo k situácii, kedy by ţalobca predloţil „nezáväzný" úverový prísľub, musel by ţalovaný povaţovať ponuku ţalobcu za vykonanú v súlade s Plánom predaja a právnu „nezáväznosť" zábezpeky vyhodnotiť iba pri posudzovaní výhodnosti ponuky ţalobcu vo vzťahu k iným ponúkam, pričom túto skutočnosť by musel zohľadniť mierou 30 %-ného kritéria. Dovolací súd zastáva názor, ţe ţalobcom predloţená ponuka bola v súlade s uverejnenými podmienkami súťaţe a dokonca aj v súlade s neuverejneným Plánom predaja. Ţalovaný preto porušil právnu povinnosť zaradiť návrh ţalobcu do súťaţe a vyhodnotiť ho objektívnym porovnaním s druhým predloţeným súťaţným návrhom. Súdy túto otázku vyhodnotili nesprávne a tým pádom sa následne nezaoberali skutkovým a právnym posúdením ostatných predpokladov zodpovednosti ţalovaného za škodu, najmä otázkou príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ţalovaného a vznikom škody. Pre zistenie príčinnej súvislosti bude potrebné skutkovo a právne vyhodnotiť okolnosť, či by ţalobcov návrh za predpokladu, ţe by bol do súťaţe zaradený, musel byť ţalovaným vyhodnotený ako najvýhodnejšia súťažná ponuka. Krajský súd v Bratislave po vrátení veci na ďalšie konanie napadnutým rozsudkom z
7. mája 2012, č. k. 10Cb/1/2011 – 556 rozhodol tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 17 684 886,38 Eur spolu s úrokom z omeškania 18% p. a. zo sumy 18 016 825,24 Eur, od 5.4.2002 do 12.4.2002, spolu Eur, s úrokom z omeškania 18 % p. a. zo sumy 17.684 886,38 od 13.4.2002 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a nahradiť ţalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia, celkom v sume 915 564,87 Eur, na účet právneho zástupcu JUDr. D. R., vedený v O., a.s., č. účtu 8750359/5200 a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2 Obo/45/2013 10 V odôvodnení sa odvolal na § 373 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, kto poruší povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaţe preukáţe, ţe porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami, ktoré vylučujú zodpovednosť. Ide o tzv. "liberačné dôvody", podľa § 374 Obchodného zákonníka. Nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie podmienok a to porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, tzv. „kauzálny nexus". Pre ďalšie vedenie súdneho sporu na súde prvého stupňa bolo nevyhnutné ustáliť skutočnosť, či bola porušená povinnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. V prípade splnenia podmienok súťaţe tak, ako boli uvedené v podmienkach súťaţe, ale nesprávne vyhodnotenie ( posúdenie F. v tom, ţe ţalobca údajne tieto podmienky spĺňa), je nepochybne porušením právnej povinnosti, ktorá by v prípade osvojenia si právneho názoru odvolacieho súdu, mala za následok absenciu právnej istoty a svojvôľu rozhodovania orgánov verejnej moci, bez opory v zákone. Citované ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka sa aplikuje vţdy v prípade zodpovednosti za škodu, ktorá je spôsobená porušením povinnosti, ktorá vyplýva zo záväzkového vzťahu, ktorý má obchodnoprávnu povahu. Dotknuté ustanovenie je nevyhnutné aplikovať aj na porušenie iných povinností, ktoré vyplývajú z Obchodného zákonníka. Pre riadne vedenie súdneho sporu je nevyhnutné skúmať prvú podmienku, ktorá musí byť obligatórne spôsobená pre prípad zodpovednosti za škodu. Ide o porušenie právnej povinnosti a týmto porušením je to, ak nebol do súťaţe zahrnutý návrh, ktorý spĺňa uverejnené podmienky súťaţe. Podľa § 284 a nasl. Obchodného zákonníka, návrh moţno zahrnúť do súťaţe len vtedy, ak jeho obsah zodpovedá uverejneným podmienkam súťaţe. Od podmienok konania sa návrh môţe odchýliť len v rozsahu, ktorý podmienky súťaţe pripúšťajú. Vzhľadom na to je nevyhnutné obligatórne skúmať súlad obsahu návrhu s podmienkami súťaţe. Vzhľadom na viazanosť súdov niţšieho stupňa, je ustálená nesprávnosť právneho posúdenia, ktorá spočívala v tom, ţe časť Zmluvy o budúcej zmluve údajne nemala byť krytá overeným podpisom, návrh predloţenej zmluvy sa mal svojim obsahom odchýliť od podmienok súťaţe a úverová zmluva nemala byť vymáhateľná a mala byť podmienená, v dôsledku čoho nespĺňala náleţitosti garancie na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle podmienok súťaţe. Čo sa týka skutočnosti, ţe časť návrhu Zmluvy o budúcej zmluve nebola krytá overeným podpisom, bod 12 dokumentu označeného ako „Údaje 2 Obo/45/2013 11 a materiály", predkladané spoločnosťou P., a.s. v zmysle podmienok účasti vo verejnej súťaţi (označovaný ako sprievodný list), nie je ani po obsahovej stránke a ani po formálnej stránke súčasťou Zmluvy o budúcej zmluve. Jedná sa o poukázanie na relevantné zákonné ustanovenia, ktorými sú zmluvné strany viazané. Pri aplikácii výkladu, ţe sa má jednať o doplnenie, alebo o Zmluvu o budúcej zmluve, by bolo moţné namietať, ţe k textu Zmluvy nie je doloţený Obchodný zákonník, prípadne ostatné ustanovenia platného právneho poriadku, ktorým sú zmluvné strany viazané. Čo sa týka skutočnosti, ţe návrh predloţenej zmluvy sa svojim obsahom odchýlil od podmienok súťaţe, ustanovenie bodu 12 Sprievodného listu obsahuje demonštratívny výpočet prípadov, kedy je v zmysle zákona ţalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť - nie je viazaný uzavrieť Zmluvu o budúcej zmluve tak, ako mu toto právo umoţňuje ustanovenie § 356 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý v nej bol výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa uzavrela, môţe strana, ktorá je dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť. Dotknutému zákonnému ustanoveniu korešponduje aj obsah bodu 12 Sprievodného listu. Moţno konštatovať, ţe bod 12 Sprievodného listu neobsahuje absolútny zoznam zákonných podmienok, kedy ţalobca nie je Zmluvou o budúcej zmluve viazaný. Ide o prípad podľa § 292 ods.5 Obchodného zákonníka a § 284 Obchodného zákonníka. Čo sa týka názoru, ţe úverová zmluva nebola vymáhateľná a bola podmienená, v dôsledku čoho nespĺňala náleţitosti garancie na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle podmienok súťaţe, uvedený záver bol odvodený do ustanovenia č. I, bod 10.2, nakoľko dotknuté ustanovenie malo smerovať k porušeniu ustanovenia § 161e Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia § 161e ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť nesmie v súvislosti s nadobudnutím jej akcií tretími osobami poskytovať týmto osobám preddavky, pôţičky, úvery, ani zábezpeky. S poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Je nesporné, ţe v prípade rozporu dotknutého ustanovenia so zákonom sa jedná o neplatné ustanovenie zmluvy, ale dotknutá neplatnosť nemôţe spôsobiť neplatnosť celej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len jej časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu, alebo z jeho obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, ţe túto časť nemoţno oddeliť od ostatného obsahu. Pri zohľadnení podmienok Plánu predaja bolo nevyhnutné, aby podľa čl. 70 Plánu predaja bol doklad právne záväzný a vymáhateľný, záväznosť zábezpeky a jej vymáhateľnosť preukazuje čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu ţalobcu, ktoré predkladal 2 Obo/45/2013 12 ako Čestné prehlásenie, podľa § 4 zákona č. 221/1991 Z. z. o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii, ktoré sa nachádza na str. 66 „Ponuky". Súčasne skonštatoval, ţe úverová zmluva je produkt banky, do ktorého má klient moţnosť zasiahnuť len v minimálnom rozsahu a je preto namieste vyvodiť záver, ţe vzhľadom na vyššie uvedenú neplatnosť, nebolo dôvodné domáhať sa odstránenia dotknutej časti úverovej zmluvy voči banke. Ţalovaný porušil právnu povinnosť zaradiť návrh ţalobcu do súťaţe a vyhodnotiť ho objektívnym porovnaním s druhým predloţeným súťaţným návrhom. Dovolací súd ustálil porušenie povinnosti odporcom a skonštatoval, ţe ponuka ţalobcu mala byť zaradená do súťaţe. Súd prvého stupňa skúmal predpoklady zodpovednosti za škodu a to otázku príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Pre posúdenie dôvodnosti, či by ţalobcov návrh za predpokladu, ţe by bol do súťaţe zaradený, musel byť ţalovaným vyhodnotený ako najlepšia súťaţná ponuka. Podľa názoru súdu sa za najvýhodnejšiu ponuku povaţuje ponuka, ktorá prináša najvyššiu vyťaţenosť predaja, pričom je rozhodujúce vzájomné hodnotenie kritérií. Výška kúpnej ceny predstavuje 50% váhy kritéria promptnosť platby kúpnej ceny, závaţnosť a dôveryhodnosť dokladu preukazujúceho finančné krytie ceny, výška prvej splátky a spôsob finančnej zábezpeky ďalších splátok predstavuje 30%-nú váhu kritérií, skúsenosti v oblasti vodnej dopravy, prekladu a skladovania tovarov vodnou cestou 10% a podnikateľský zámer predstavuje 10%. V súťaţi boli dvaja záujemcovia, ţalobca a D., s.r.o. Výška kúpnej ceny u ţalobcu predstavovala 408 000 000 Sk, čo je 50% váhy kritéria. U druhého účastníka, D.D., s.r.o., výška kúpnej ceny bola 351 000 000 Sk - 0% váhy kritéria. Pri promptnosti kúpnej ceny, záväznosti a dôveryhodnosti dokladu, preukazujúc finančné krytie ceny, výška prvej splátky a spôsob finančnej zábezpeky ďalších splátok u ţalobcu a D.D., s.r.o., bol 15 dní od podpísania Zmluvy o odplatnom prevode, obaja po 15% váhy kritéria. Čo sa týka skúsenosti v oblasti vodnej dopravy, prekladu a skladovania tovarov a vodnou cestou, u ţalobcu ponuka na kúpu 86,99% majetkovej účasti F. 5%, informačný materiál o záujemcovi 5%. Čo sa týka podnikateľského zámeru, váha kritéria u obchodu je po 5%. Je nesporné, ţe ţalobca predloţil vyššiu ponuku na kúpnu cenu ako druhý záujemca, spoločnosť D., s.r.o. V konaní bol vyhotovený znalecký posudok č. 23/2005, ktorý vypracovala spoločnosť Interaudit Trenčín, spol. s.r.o., ktorý konštatoval, ţe v podnikateľskom zámere ţalobcu boli zohľadnené všetky rozhodujúce ukazovatele v danom hospodárskom odvetví. Vzhľadom 2 Obo/45/2013 13 na skutočnosť, ţe najvyššiu výťaţnosť moţno klasifikovať u toho záujemcu, ktorý predloţí najvyššiu kúpnu cenu, v prípade zaradenia ţalobcu do súťaţe mohol byť vyhodnotený ako úspešný záujemca. Podľa názoru prvostupňového súdu ţalovaný porušil povinnosť zahrnúť ţalobcu do súťaţe, nakoľko preukázateľne splnil podmienky zaradenia záujemcu do súťaţe. Je nesporné, ţe v dôsledku nezaradenia ţalobcu do súťaţe, nebola jeho ponuka vyhodnotená ako najvýhodnejšia ponuka a z uvedeného dôvodu nemohol nadobudnúť akcie. V príčinnej súvislosti s nezaradením ţalobcu do súťaţe, tento preukázateľne vynaloţil celkové náklady 3 585 000 Sk, z toho zaplatenie registračného poplatku 125 000 Sk, spracovateľský poplatok za vystavenie úverovej zmluvy 1 020 000 Sk vypracovanie due diligence 1 590 000 Sk, finančný poradca 650 000 Sk a mediálna kampaň 200 000 Sk. V prípade nadobudnutia akcií by mal ţalobca zisk, ktorý v dôsledku porušenia povinnosti nedosiahol. Pri výpočte zisku vychádzal súd z 10% zisku, čo je výška, ktorá je uvedená v podnikateľskom zámere v danom odvetví primeraná. Za roky 2002 aţ 2007, 10% predpokladaných trţieb predstavuje sumu 811 112 200 Sk. Po zohľadnení dane z príjmu v rozhodujúcom období, v sadzbe 25% (202 778 050 Sk), suma predpokladaného čistého zisku je 608 334 150 Sk, z toho podiel na zisku, ktorý prináleţí k akciám zodpovedajúcim 86,99 % podielu na základnom imaní je 529 189 277 Sk. Ţalobca sa v konaní domáha nároku na náhradu škody celkovo v sume skutočnej škody 3 585 000 Sk a ušlý zisk 529 189 877 Sk. Pôvodne sa ţalobca domáhal vrátenia zloţenej zábezpeky v sume 10 000 000 Sk, ale táto suma bola vrátená dňa 27.3.2002, v dôsledku toho vzal ţalobca svoj návrh späť na pojednávaní dňa 27.3.
8. Pred pojednávaním v predmetnej veci dňa 22.5.2012, súd prvého stupňa obdrţal ţiadosť ţalovaného o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 24.5.2012 a súčasne poţiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, z dôvodu potreby fyzickej účasti právneho zástupcu ţalovaného na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava I, dňa 24.5.2012 o 10,00 hodine. 2 Obo/45/2013 14 Súd prvého stupňa posúdil ţiadosť právneho zástupcu ţalovaného v súlade s ustanovením § 119 O. s. p., podľa ktorého sa pojednávanie môţe odročiť len z „dôleţitých dôvodov". Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, účastník ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa mohol o ňom dozvedieť, ale s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý navrhuje odročenie pojednávania a deň, kedy sa účastník dozvedel o dôvode. Podľa § 119 ods. 4 O. s. p., ak súd zistí, ţe existuje dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Konajúcemu súdu bola dňa 22.5.2012 predloţená ţiadosť právneho zástupcu ţalovaného o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a ţiadosť o odročenie pojednávania. Právny zástupca ţalovaného JUDr. Ing. N., uviedol ako dôvod na odročenie pojednávania predvolanie na pojednávanie na Okresnom súde Bratislava I, so začiatkom o 10,00 hodine, pod č. k. 29Cb Pv/1/2007, pričom podľa názoru právneho zástupcu ţalovaného, toto predvolanie bolo doručené skôr, avšak bez uvedenia presného dátumu predmetného pojednávania. Konajúci súd preskúmal ţiadosť právneho zástupcu ţalovaného podľa § 119 ods. 2 O. s. p. a skúmal, či v danom prípade existuje „dôleţitý dôvod" na odročenie pojednávania. Pri posúdení tohto dôvodu sa riadil Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I. ÚS 68/1998 zo dňa 13.1.1999, vo veci ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v prípade kolízie dvoch termínov pojednávaní pred všeobecným súdom a podľa názoru Ústavného súdu, uvedeného v bode 21 tohto nálezu, kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka, v tom istom termíne, na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôleţitého dôvodu" na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. V bode 3 nálezu Ústavného súdu, sp. zn.: I. ÚS 68/1998, zo dňa 13.1.1999 sa hovorí, ţe posúdenie opodstatnenosti „Dôleţitého dôvodu" (§ 101 ods. 2 O. s. p.) v kaţdom prípade konkrétne patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Konajúci súd vec posúdil s tým, ţe obe pojednávania sa konali v budove Krajského súdu, kde sídli aj Okresný súd Bratislava I a vzhľadom k tomu, ţe konanie pod sp. zn. 29Cb Pv/1/2007 prebiehalo na Okresnom súde Bratislava I od 10,00 hod., podľa názoru súdu bolo v silách právneho zástupcu ţalovaného zúčastniť sa osobne na pojednávaní, vytýčenom v predmetnej veci. 2 Obo/45/2013 15 Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a ani nepoţiadal o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, pričom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dokazovanie. Vzhľadom na ţiadosť právnej zástupkyne ţalobcu na pokračovanie v spore, konajúci súd po prijatí procesného uznesenia podľa § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal a rozhodol podľa stavu, v čase rozhodnutia podľa § 154 O. s. p. Výrok o nákladoch konania súd oprel o úspešnosť ţalobcu, ktorému priznal trovy konania a právneho zastúpenia podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa predloţenej písomnej špecifikácie, doručenej súdu dňa 31.5.
9. Ţalobca si uplatnil priznanie sumy 85 932,79 Eur ako trovy konania na súde prvého stupňa, po zrušení rozhodnutí dovolacím súdom. Špecifikáciu trov právneho zastúpenia za 2 právne úkony právnej sluţby vrátane DPH, obsahuje príloha špecifikácie. Trovy dovolacieho konania vyčíslil právny zástupca ţalobcu v sume 85 929,89 Eur (špecifikácia týchto trov za 2 právne úkony vrátane DPH, je uvedená v prílohe). Trovy v sume 287 313,28 Eur poţaduje ţalobca ako trovy konania, priznané ţalovanému v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn.: 36Cb 61/02, a to rozsudkom č. k. 36Cb 61/02 zo dňa 9.1.
10. Nasledovne ţiada priznať sumu 165,97 Eur, ktorá predstavuje náklady zročného a sumu 286 330,74 Eur ako trovy právneho zastupovania JUDr. D. L., advokáta a náklady znalečného 816,57 Eur. Sumu 322 367,79 Eur poţaduje priznať titulom právneho zastupovania JUDr. D. T., advokátkou, za 9 úkonov právnej sluţby, súdny poplatok v sume 16,60 Eur a trovy znalečného 165,97 Eur. Sumu 35 797,25 Eur si ţalobca uplatňuje titulom ich priznania odporcovi v konaní na Najvyššom súde SR, pod sp. zn.: 2 Obo/175/2007 a to rozsudkom č. k. 2 Obo 175/2007-286 zo dňa 6.2.
11. Súčasne ţalobca ţiada priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 99 206,41 Eur, ktoré spočívajú v trovách právneho zastupovania JUDr. D. T. za 2 právne úkony v sume 42 964,94 Eur, t.j. 85 928,84 Eur vrátane DPH a súdny poplatok 13 277,57 Eur. Celkove teda konajúci súd priznáva ţalobcovi sumu 915 564,87 Eur nákladov konania, na účet právneho zástupcu ţalobcu, uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť, tak ţe súd ţalobu zamietne prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 2 Obo/45/2013 16 Svoje odvolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. písm. f) - ţalovanému sa postupom Krajského súdu v Bratislave odňala moţnosť konať pred súdom, § 221 ods. 1 O.s.p písm. h) O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) . Odňatie moţnosti konať pred súdom vidí ţalovaný v skutočnosti, ţe súd prvého stupňa, porušil jeho právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a právo byť prítomný na konaní a osobne sa vyjadriť k svojej záleţitosti. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, ţe Krajský súd v Bratislave absolútne nedostatočne bez akéhokoľvek logického usporiadania odôvodnil svoj rozsudok, keď skonštatoval porušenie povinnosti ţalovaného zahrnúť ponuku (návrh) ţalobcu do súťaţe bez bliţšieho právneho zdôvodnenia a posúdenia. Prvostupňový súd vôbec nevysvetlil ako dospel k vzniku škody, najmä ušlého zisku a prečo ušlý zisk nezohľadnil výšku ponúknutej kúpnej ceny (napriek skutočnosti, ţe ţalovaný opakovane v konaní namietal spôsob určenia výšky škody). Rovnako sa prvostupňový súd nijakým spôsobom nezaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo strany ţalovaného a škodou (príčinnú súvislosť tak vnímal nedovoleným značne rozširujúcim výkladom). Súd prvého stupňa vôbec neuviedol dôvody, v ktorých vidí porušenie právnej povinnosti zo strany ţalovaného. Krajský súd v Bratislave svojim postupom odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom, keď napriek ţiadosti právneho zástupcu ţalovaného o odročenie pojednávania konaného na Krajskom súde v Bratislave, doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.05.2012, t.j. včas, Krajský súd neodročil pojednávanie konané dňa 24.05.2012 a pojednával v neprítomnosti ţalovaného. Právny zástupca ţalovaného poţiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní konaných dňa 24.05.
12. Napriek skutočnosti, ţe predmetná ţiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o jeho odročenie obsahovala v zmysle § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p. emailovú, ako aj faxovú adresu právneho 2 Obo/45/2013 17 zástupcu ţalovaného, na ktorú poţiadal právny zástupca ţalovaného o informovanie o výsledku posúdenia návrhu, Krajský súd v Bratislave, neoznámil ţalovanému výsledok posúdenia takéhoto návrhu a pojednával v neprítomnosti ţalovaného, pričom na predmetnom pojednávaní rozhodol aj vo veci samej. Súťaţný návrh podaný zo strany ţalobcu nezodpovedal súťaţným podmienkam predovšetkým sa návrh zmluvy odchýlil od podmienok súťaţe svojim obsahom, časť návrhu nebola krytá overeným podpisom a úverová zmluva predloţená ţalobcom bola v rozpore so súťaţnými podmienkami, nakoľko nebola vymáhateľná a nepodmienená. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne existencie príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi údajným porušením povinnosti zo strany ţalovaného a údajnou škodou. Pravdepodobnosť príčinnej súvislosti (resp. okolnosti nasvedčujúce jej existenciu), tak nepostačí na preukázanie existencie príčinnej súvislosti zakladajúcej nárok na náhradu škody. Ţalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustálenú právnu teóriu, ako aj judikatúru slovenských a českých súdov, podľa ktorej sa na existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou vyţaduje kumulatívne splnenie viacerých podmienok, medzi nimi najmä:
13. vecná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou musí byť vzťahom príčiny a jej následku. Z uvedeného dôvodu je v prvom rade nevyhnutné sa zaoberať skutočnosťou, či vo vzťahu ku škode existuje viacero príčin alebo je len jedna príčina. Ak existuje viacero príčin je potrebné zistiť ich vplyv a ohodnotiť takýto vplyv vo vzťahu k následku - škode. Pri určení príčinnej súvislosti pritom nie je rozhodujúca časová súvislosť, ale vecná súvislosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: 2M Cdo/17/2011);
14. priamy a bezprostredný vzťah medzi príčinou a jej následkom. Príčinnú súvislosť nemoţno vyvodzovať z niečoho, čo samé o sebe je uţ následkom škodnej udalosti (R 7/1979). Doktrína zastáva názor, ţe príčinou vzniku škody môţe byť len tá okolnosť, ktorá konkrétnu ujmu (vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku) spôsobila a nie okolnosť, na ktorej základe by bolo moţné určitý majetkový prínos ešte len očakávať
15. škodlivý následok by nastal bez konania škodcu 2 Obo/45/2013 18 Ţalovaný ďalej namietal, ţe predmetný rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia predpokladu zodpovednosti za škodu - porušenia povinnosti ţalovaného zaradiť ponuku ţalobcu do predmetnej súťaţe a to tým, ţe prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s existenciou príčinnej súvislosti a túto poňal nedovoleným extenzívnym výkladom, ţe prvostupňový súd nesprávne určil výšku škody (skutočnej škody a ušlého zisku), a ţe predmetný rozsudok vo vzťahu k skutočnej škode nezohľadnil ust. § 284 ods. 3 OBZ. Podľa názoru ţalovaného napadnutý rozsudok sa zameral len na výšku predpokladaného zisku spoločnosti S., a.s., pričom nesprávne vyvodil závery o 10% predpokladanom zisku zo znaleckého posudku č.23/2005 (nezaoberal sa moţným rozpätím takéhoto zisku), a vo vzťahu k ušlému zisku sa nezaoberal celkovým dopadom na majetkovú sféru ţalobcu, t.j. napr. nezohľadnil úbytok v majetkovej sfére ţalobcu. Ţalovaný napokon uviedol, ţe prvostupňový súd na predmetnú právnu vec nesprávne aplikoval ust. § 373 OBZ a sumy priznané ţalobcovi vo výroku predmetného rozsudku nezodpovedajú sumám uvedeným v odôvodnení rozhodnutia. Ţalobca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril tak, ţe odvolanie ţalovaného je nedôvodné a navrhol, napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Podľa názoru ţalobcu súd prvého stupňa postupoval správne, keď vo veci konal a rozhodol. Ţalovaný sa mal na pojednávanie dostaviť, čo neurobil ani prostredníctvom zástupcu a sám uvedeným úkonom (nekonaním) prezentoval postoj k prejedávanej veci. Prístup ţalovaného nemoţno klasifikovať ako prejav úcty k právam iných, skôr by bolo moţné sa domnievať, ţe sa jedná o mocenské zneuţitie pozície orgánu verejnej moci, ktoré by mohlo pôsobiť zastrašujúco, čo v prostredí demokratického a právneho štátu nemoţno pripustiť. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 31.03.2011 č. k. lMObdoV/5/2009, vyslovil právny názor, ktorým sú súdy prejednávajúce predmetnú právnu vec v celom rozsahu viazané. 2 Obo/45/2013 19 Dovolací súd ustálil porušenie povinnosti ţalovaným a konštatoval, ţe Ponuka navrhovateľa mala byť zaradená do súťaţe. Ţalovaný namieta, ţe súd prvého stupňa neuviedol konkrétne dôvody rozhodnutia (uznesenia) dovolacieho súdu. Je nesporné, ţe uvedeným postojom sa ţalovaný snaţí prelomiť zásadu deklarovanú v platnom právnom poriadku, na základe ktorej je súd niţšieho stupňa viazaný právnym názorom súdu vyššieho stupňa. Neprináleţí prvostupňovému súdu, aby preskúmaval správnosť a dôvodnosť záverov súdu vyššieho stupňa, vrátane jeho odôvodnenia. Ţalovaný namieta neodôvodnenosť a nepreskúmateľnosť, čo preukazuje spochybnením rozsudku dovolacieho súdu, čo nie je zákonné. Podľa názoru ţalobcu, nie je zrejmé, v čom je nesprávnosť právneho posúdenia namietaná ţalovaným, nakoľko s touto sa v celom rozsahu vysporiadal dovolací súd, a ţalovaný svoju námietku ţiadnym spôsobom neodôvodnil. K namietanej nesprávnej výške škody ţalobca skonštatoval, ţe ţalovaný pouţil nesprávne ustanovenia zákona a pouţitie § 284 odsek

§ 214ods.

2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. 2 Obo/45/2013 20 Ţalovaný vo svojom odvolaní okrem iného namieta odňatie moţnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť predovšetkým tým, ţe odvolací súd prejednal vec v neprítomnosti jeho zástupcu, hoci pre taký postup tu neboli zákonné podmienky. Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa dňa 27. apríla 2012 určil termín pojednávania na deň 24. mája 2012 o 11,00 hod. Predvolanie na toto pojednávanie zástupca ţalovaného JUDr. Ing. V. N. prevzal dňa 02. mája 2012. V spise sa ďalej na č. l. 546 nachádza ţiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania zo dňa 18.05.2012 doručená súdu prvého stupňa dňa 22.05.2012, v ktorej zástupca ţalovaného ospravedlňuje svoju neúčasť ako aj neúčasť ţalovaného na pojednávaní a ţiada o jeho odročenie z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním na Okresnom súde Bratislava I a nemoţnosti zabezpečiť substitučné zastúpenie, nakoľko účastník trvá na jeho osobnej účasti. Súčasne s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 2 O.s.p. uviedol svoju elektronickú adresu a faxové číslo, na ktoré ţiadal zaslať oznámenie o posúdení návrhu na odročenie pojednávania. Odvolací súd v prejednávanej veci nepostupoval podľa ustanovenia § 119 ods. 2 O.s.p. a ţalovanému bezodkladne neoznámil, ako návrh na odročenie pojednávania posúdil, a na pojednávaní konanom dňa 24. mája 2012, ktoré začalo o 11.00 hod. konštatoval (zápisnica o pojednávaní pred súdom prvého stupňa č.l. 547 spisu), ţe na pojednávanie sa zástupca ţalovaného nedostavil, a bude preto pojednávať v jeho neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko kolíziu dvoch pojednávaní nepovaţuje za dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania. Týmto postupom súdu prvého stupňa bolo ţalovanému odňaté právo konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm.

1. f)O.s.p. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom kaţdého účastníka konania, a to v kaţdom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môţe vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník resp. jeho zástupca sa na pojednávanie nedostavil a nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie pojednávania. 2 Obo/45/2013 21 Z obsahu spisu (č.l. 546, 547, 548) vyplýva, ţe zástupca ţalovaného svoju neprítomnosť na pojednávaní odôvodnil kolíziou s iným pojednávaním, nesúhlasom účastníka so substitučným zastupovaním a poţiadal z tohto dôvodu o odročenie pojednávania. Aj keď dôvod uvedený účastníkom (jeho zástupcom) posudzuje vţdy súd, a to v súvislosti s ďalšími právne a skutkovo významnými skutočnosťami a môţe teda prísť k záveru, ţe dôvod v ţiadosti o odročenie pojednávania dôleţitý nie je, dôleţitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môţe byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemoţno spravodlivo poţadovať, aby si zvolil iného právneho zástupcu (porovnaj R 32/2002). Ospravedlnenie neúčasti a ţiadosť o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu boli odvolaciemu súdu doručené pred začatím pojednávania. Ak teda odvolací súd v novom konaní vo veci, v ktorom bol viazaný vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu, v zmysle ktorého mal vykonať dokazovanie ohľadne existencie predpokladov zodpovednosti za škodu / príčinná súvislosť, vznik škody / prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti právneho zástupcu ţalovaného / ktorý ţalovaného zastupoval v celom konaní /, a neoznámil mu ako rozhodol o jeho návrhu na odročenia pojednávania, odňal mu moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
2. f)O.s.p. Odvolací súd teda dospel k záveru, ţe odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
3. a)v spojení s § 221 ods. 1 písm.
4. f)O. s. p. je daný. Podľa názoru odvolateľa je napadnuté rozhodnutie tieţ nepreskúmateľné. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 2 Obo/45/2013 22 Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie, spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, zbierka rozsudkov a rozhodnutí z 1999 - I. tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn.: III.ÚS 209/04 vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p., čím účastníkom konania odňal moţnosť konať pred súdom. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia absentujú základné poţiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa neuviedol, ktoré dôkazy predloţené zo strany ţalobcu i ţalovaného povaţuje za relevantné a ktoré dôkazy za také nepovaţuje, a z akého dôvodu, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich 2 Obo/45/2013 23 vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo. Súd prvého stupňa do odôvodnenia svojho rozhodnutia len prevzal obsah podaní a právne závery ţalobcu, generálneho prokurátora a dovolacieho súdu a dôsledne nepostupoval v zmysle rozhodnutia dovolacieho súdu. Odvolací súd preto nemohol posúdiť správnu aplikáciu príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav. V odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nereagoval na podstatné námietky a tvrdenia ţalovaného. Závery súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné. Keďţe rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náleţitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p., nie je dostatočne odôvodnené, preto je nepreskúmateľné. Postupom súdu bolo porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), O. s. p. zrušil a vec mu v súlad