← Slovensko

o zaplatenie 2 730 707,-- Kč s prísl.

Najvyšší súd 5 Obdo 32/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne J. A., nar. X., bytom Š., zastúpenej Advokátskou kanceláriou P., s. r. o., K., IČO: X., proti ţalovanému R. H., nar. X., bytom N., zastúpenému advokátom M. J., Š., o zaplatenie 2 730 707,-- Kč príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29CbZm 12/2010, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo

  1. februára 2013, č. k. 15CoZm 6/2012-292, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zo
  2. februára 2013, č. k.15CoZm 6/2012-292 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Nitre rozsudkom z
  3. mája 2012, č. k. 29CbZm12/2010-247 ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz, vydaný
  4. augusta 2010, č. k. 29Zm43/2010-15 a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 8 416,26 eur náhrady trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe predmetná zmenka bola vystavená
  5. novembra
  6. Jedná sa o vlastnú zmenku, ktorú vystavil ţalovaný na rad ţalobcu. Text zmenky je v jazyku českom. Zmenka má nasledovné náleţitosti podľa čl. I. §75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb./ďalej len ZZŠ/: 1/ Zmenka má zákonné označenie, ţe ide o zmenku pojatú do vlastného textu listiny v českom jazyku „Za túto zmenku zaplatím bez protestu“ (čl. I. § 75 bod
  7. ZZŠ). 2/ Zmenka obsahuje „bezpodmienečný“ sľub zaplatiť určitú peňaţnú sumu – slovom aj číslom 3 184 090,-- Kč (čl. I. § 75 bod
  8. ZZŠ). 3/ Zmenka obsahuje údaj zročnosti –
  10. 2009 (čl. I. § 75 bod
  11. ZZŠ). 2 5 Obdo 32/2013 4/ zmenka obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť – do rukou věřitele v jeho bydlišti ve Š. (čl. I. § 75 bod
  12. ZZŠ). 5/ Zmenka obsahuje meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť – paní J. A., r. č. X., bytem Š. (čl. I. § 75 bod 5 ZZŠ). 6/ Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky – v P. dne
  14. 2008 (čl. I. § 75 bod
  15. ZZŠ). 7/ Zmenka je podpísaná ţalovaným R. H. vľavo dole na zmenke (čl. I. § 75 bod
  16. ZZŠ). Podľa súdu zmenka z
  17. novembra 2008 mala všetky zákonom vyţadované náleţitosti vlastnej zmenky podľa čl. I. § 75 ZZŠ. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmenku za platnú, preto vydal zmenkový platobný rozkaz. Ďalej uviedol, ţe spoločnosť A., s. r. o., P., je zapísaná v obchodnom registri Krajského súdu v Brne, odd. C, vloţka
  18. Jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti je ţalobkyňa. V predmete podnikania má okrem iného sprostredkovanie obchodu, veľkoobchod a špecializovaný maloobchod. Ţalovaný na základe dohody so ţalobkyňou vykonával pre spoločnosť od roku 2006 funkciu obchodného zástupcu, sprostredkoval na území Slovenskej republiky pre spoločnosť veľkoobchodnú činnosť s koţenou galantériou, kabelkami, cestovnými kuframi a biţutériou. Ţalovaný odoberal zo spoločnosti tovar a ten dodával na území Slovenskej republiky zákazníkom vo forme veľkoobchodnej činnosti, takisto vyberal od zákazníkov na území Slovenskej republiky úhrady za dodaný tovar a následne v dvoj aţ štvortýţdňových intervaloch odovzdával peniaze spoločnosti v P. spolu s dokladmi o predanom tovare a vţdy prevzal nový tovar. Jeho spolupráca so spoločnosťou bola bezproblémová v období od 2006 aţ do polovice
  19. V druhej polovici roku 2008 nastali problémy, lebo ţalovaný tvrdil ţalobkyni, ţe zákazníci v Slovenskej republike mu neplatia. Od spoločnosti mal odobraté veľké mnoţstvo tovaru, mal ho na území Slovenskej republiky. Ţalobkyňa sa rozhodla situáciu riešiť tak, ţe jej zástupkyňa advokátka JUDr. E. F. rozposlala slovenským zákazníkom upomienky na zaplatenie kúpnej ceny. Následne zákazníci na území Slovenskej republiky advokátke JUDr. E. F. zaslali mnoţstvo listov s písomnými dokladmi, ţe ţalovanému nič nedlhujú. Ţalobkyňa dospela k záveru, ţe jej ţalovaný neodovzdal všetku trţbu za dodaný tovar. Táto situácia sa riešila pri návšteve ţalovaného v P.
  20. novembra
  21. Ţalobkyňa sa na stretnutie pripravila v spolupráci s ekonómkou Z. Ř. a advokátkou JUDr. E. F.. Ekonómka Z. Ř. zistila v účtovníctve spoločnosti, koľko im ţalovaný dlhuje, bolo to 4 525 733,-- Kč. Vzhľadom na to, ţe malo byť podané daňové priznanie spoločnosti do
  22. septembra 2008, takýto dlh by 3 5 Obdo 32/2013 viedol k insolvencii-konkurzu spoločnosti A., s. r. o. Ţalobkyňa túto situáciu riešila aj prostredníctvom daňovej poradkyne dr. S.. JUDr. E. F. vypracovala návrh riešenia situácie. Ţalobkyňa mala okrem vkladu 200 000,-- Kč v spoločnosti A.A., s. r. o., aj ďalšie vklady, ktoré presahovali výšku jeho dlhu do základného imania spoločnosti. Ţalobkyňa zo svojho ďalšieho vkladu, aby sa vyhla insolvencii, zaplatila za ţalovaného spoločnosti časť jeho dlhu v sume 3 184 090,-- Kč. Bolo rozhodnuté časť dlhu vo výške 1 341 643,-- Kč riešiť formou uznania dlhu ţalovaného ako ţivnostníka v prospech A., s. r. o. Tieto skutočnosti ohľadne ekonomických záleţitostí mal súd preukázané výsluchom ţalobkyne, ako aj výsluchom svedkov Z. Ř. a JUDr. E. F. Súd sa v námietkovom konaní primárne zaoberal uznaním dlhu z
  23. novembra 2008 a nebolo sporné, ţe ţalovaný sumu 1 341 643,-- Kč ţalobkyni splnil čiastočne sumou 453 383,-- Kč v hotovosti, o čom svedčí potvrdenie A., s. r. o., z
  24. decembra 2008 a čiastočne formou vrátenia tovaru ţalobkyni. Podľa názoru súdu námietky ţalovaného v celom rozsahu neobstoja. Odporca v námietkach namietal najmä platnosť právneho úkonu podpísania zmenky s tým, ţe ho neurobil slobodne a váţne a vykonal ich v omyle. Táto skutočnosť by spôsobila absolútnu neplatnosť zmenky. Ţalovaný však tieto svoje tvrdenia nepreukázal. Boli vypočutí svedkovia, z ktorých hrubý fyzický a psychický nátlak potvrdil iba svedok R. K.. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, ţe svedok K. nemohol byť prítomný pri rokovaní
  25. novembra 2008, kedy ţalovaný podpísal zmenku v druhej miestnosti za pootvorenými dverami. Túto skutočnosť mal súd preukázanú náčrtom predmetnej nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva, ţe svedok R. K. sa tam nemohol zdrţiavať bez toho, ţe by ho nikto nevidel. Takisto bezpečnostné opatrenia ohľadne vstupu do priestorov spoločnosti neumoţňovali, aby sa tam takto zdrţoval svedok a všimli by si ho tam prítomné osoby: J. A., A. A., Z. Ř., M. B. a Ing. O. P. Najmä Z. Ř. a Ing. O. P. viackrát prechádzali cez miestnosť, kde sa mal údajne zdrţovať R. K. V priestoroch nehnuteľnosti sa zdrţiaval aj pes, ktorý by určite zacítil prítomnosť cudzej osoby. Prítomnosť psa v nehnuteľnosti potvrdil aj R. K. Skutočnosť, ţe ţalovaný podpísal zmenku
  26. novembra 2008 bez neprimeraného psychického a fyzického nátlaku, mal súd preukázanú výsluchom ţalobkyne a svedkov: A. A., Z. Ř., M. B. a Ing. O. P. Pri podpise nebol prítomný A. A., lebo sa zdrţiaval v priestoroch nehnuteľnosti, kde varil. Neprimeraný nátlak vylúčili svedkovia, ktorí boli priamo pri podpise zmenky: M. B., Ing. O. P. a Z. Ř.. Podľa ich vyjadrenia ţalovaný podpísal papiere (zmenku a uznanie dlhu) aţ podozrivo kľudne, vzhľadom na to, ţe sa jednalo o takú vysokú sumu. Podľa nich ţalovaný si 4 5 Obdo 32/2013 predloţené papiere, a to jedenkrát zmenka a dvakrát uznanie dlhu z
  27. novembra 2008 riadne prečítal a potom podpísal. Bolo mu vydané jedno uznanie dlhu z
  28. novembra
  29. Mal záujem o ďalšiu spoluprácu, s čím ţalobkyňa nesúhlasila. Ţalovaný súdu nepreukázal svoje tvrdenie o neprimeranom nátlaku na jeho osobu pri podpise zmenky
  30. novembra 2008 a tým nepreukázal, ţe právny úkon - podpísanie zmenky nebol urobený slobodne a váţne. Z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani omyl vo vôli ţalovaného, ktorý by spôsobil ţalobca ţalovanému. Z výsluchu svedkov vyplynulo, ţe ţalovaný si všetky papiere riadne prečítal a následne ich podpísal. Zmenku a uznanie dlhu pripravila advokátka JUDr. E. F. v spolupráci so Z. Ř., ktorá do dokumentov doplnila dlţné sumy. Súd nepovaţoval za potrebné zisťovať autenticitu potvrdenia z
  31. decembra 2008, ktorým ţalobkyňa potvrdzuje prijatie sumy 453 383,-- Kč od ţalovaného, ako platbu na zmenku z
  32. novembra 2008, lebo ţalobkyňa v návrhu na zmenkový platobný rozkaz túto sumu odpočítala od uplatnenej zmenkovej istiny 3 184 090,-- Kč. Ďalej súd nepovaţoval za potrebné vypočuť ako svedka J. Č., nakoľko nebol prítomný pri podpise zmenky
  33. novembra
  34. Takisto pri hodnotení dôkazov nebral do úvahy zvukový záznam, údajne nahratý s J. Č., lebo nebola preukázaná autenticita a zákonnosť tohto dôkazného prostriedku. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol rozsudkom zo
  35. februára 2013, č. k. 15CoZm 6/2012-292 tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s tým, ţe o trovách odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku odvolací súd poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný namietal neplatnosť zmenky podľa § 37 a § 49a Občianskeho zákonníka, túto námietku vyhodnotil zhodne ako súd prvého stupňa tak, ţe ţalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, ţe k podpisu zmenky došlo za okolností, ktoré robia tento právny úkon absolútne neplatným, teda neuniesol dôkazné bremeno. V súlade s koncentračnou zásadou, ktorá platí v zmenkovom konaní, neprihliadal na ďalšie námietky, uvedené v ďalších vyjadreniach a v odvolaní. Ide o námietku premlčania, resp., ţe zmenka obsahuje formálne nedostatky. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa odvolací súd 5 5 Obdo 32/2013 v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Ţiadal, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmenil napadnuté rozhodnutia tak, ţe zruší zmenkový platobný rozkaz a ţalovanému prizná náhradu trov celého konania. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 237 O. s. p., lebo v konaní došlo k vadám tam uvedených, ďalej z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. tvrdiac, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie a z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V dovolaní namietal, ţe ţalobkyni nič nedlhuje. Na vystavenie zmenky na rad ţalobkyne neexistuje ţiadny dôvod a okolnosti spomínané ţalobkyňou, resp. svedkami, ktoré to mali odôvodniť, boli irelevantné. Ani súd prvého stupňa a ani odvolací súd, napriek podrobne spracovanému odvolaniu, sa vôbec nevysporiadali s obranou ţalovaného, podľa ktorej ţalobkyni nič nedlhuje, lebo záväzky voči firme A. boli v plnom rozsahu vyrovnané vrátením tovaru a výplatou peňazí v hotovosti, pričom to nespochybnila ani ţalobkyňa. Podľa dovolateľa sa súdy nevysporiadali ani s tým, ţe ţalovaný popieral dohodu so ţalobkyňou a ţe ţalobkyňa za ţalovaného vyplatila jeho záväzky voči spoločnosti, ktoré tvrdenie je podľa neho opätovne zjavne v rámci podaných námietok. V tomto smere ţalovaný podrobne popísal nezrovnalosti vo vykonanom dokazovaní, najmä vo výpovediach svedkov a ţalobkyni, na ktorých napriek tomu prvostupňový súd zaloţil svoje tvrdenie. Odvolací súd sa s týmto vôbec nezaoberal, vôbec neriešil, ţe ţalovaným bola spochybnená dôveryhodnosť svedkov. Tvrdí, ţe odvolací sú sa nezaoberal nesprávnym postupom súdu, ktorý mal vyhodnotiť zmenku ako neplatnú z dôvodu plurality platobného miesta, resp. jeho neurčitosti, a preto vôbec nemal vydať zmenkový platobný rozkaz. Podľa jeho názoru je irelevantné zaoberať sa námietkami, ktoré v takomto prípade nemali, resp. nemuseli byť vôbec podané, ak by súd postupoval správne. Námietka sa preto netýka zmenky, ale postupu súdu, ktorý by 6 5 Obdo 32/2013 mal byť preskúmateľný kedykoľvek počas konania. Koncentračná zásada sa podľa ţalovaného neuplatňuje ani na vznesenú námietku premlčania. V odvolaní bolo namietané nedôvodné a neodôvodnené odmietnutie dôkazného prostriedku audionahrávky, predloţené ţalovaným, na takúto námietku sa taktieţ koncentračná zásada neuplatňuje. Je zrejmé, ţe ide o námietky procesného charakteru, ktoré nie je moţné uviesť uţ v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, lebo v tej chvíli ešte nebolo zrejmé, ako bude súd postupovať. Odvolací súd sa s uvedenými námietkami vôbec nevysporiadal, len poukázal na koncentračnú zásadu, preto je jeho rozhodnutie podľa dovolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo je zásahom do ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu a uvedeným postupom odvolacieho súdu v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., účastníkovi bola odňatá moţnosť konať pred súdom. K dovolaniu sa vyjadrila ţalobkyňa. Navrhla dovolanie zamietnuť a priznať ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume 768,21 eur. Uviedla, ţe ţalovaný viac ako štyri roky po splatnosti zmenky stále dlhuje skoro 3 milióny Kč. V prvom rade poukázala na skutočnosť, ţe ţalovaný býva v rodinnom dome, ktorý je t. č. vo výlučnom vlastníctve jeho manţelky. Ţalovaný s manţelkou v čase splatnosti zmenky uzavreli darovaciu zmluvu, ktorou ţalovaný svoj podiel v rodinnom dome s príslušenstvom, vo výške ½ z celku, daroval svojej manţelke a zároveň si zriadil vecné bremeno k tejto nehnuteľnosti. Preto zásadne nesúhlasí, aby došlo k odkladu vykonateľnosti rozhodnutia. K dovolacím námietkam sa uţ počas konania vyjadrovala a jej vyjadrenia sú súčasťou spisu. V prejednávanej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie tak listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi mnoţstva svedkov. Súd prvého stupňa a odvolací súd podľa ţalobkyne rozhodol správne a v súlade s právnym poriadkom tak po stránke skutkovej, ako aj právnej a v neposlednom rade konanie prebehlo striktne v súlade so zákonom. Ţalovaný sa pre nedostatok skutkovej, resp. právnej argumentácie snaţil spochybniť zmenku neprijateľným spôsobom, pričom jeho argumentácia sústavne smerovala ku kriminalizácii ţalobkyne, jej manţela a očitých svedkov, zdôrazňujúc národnosť jej manţela, obviňujúc svedkov, ktorí boli prítomní pri podpise zmenky z nátlaku, útokov na jeho osobu a z nezákonného a podvodného konania. 7 5 Obdo 32/2013 Tvrdenia ţalovaného, ktoré uvádzal v konaní a ktoré uvádza aj v podanom dovolaní, boli podľa jej názoru jednoznačne vylúčené a ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno. O tom, ţe ţalovaný si bol vedomý svojej povinnosti zaplatiť zmenku ţalobkyni a tejto povinnosti sa všemoţne vyhýbal, pričom aj podnikal kroky, ktorými sa zbavoval svojho majetku, svedčí dostatok dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie ţalovaného smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je podľa ustanovenia § 238 ods. 1 aţ ods. 3 O. s. p. prípustné: ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ak sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, ak ide o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide po právnej stránke o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Prípustnosť dovolania ţalovaného z uvedených ustanovení nevyplýva. Napadnutý je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v ustanovení § 238 O. s. p. V zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadať vţdy na procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Preto sa dovolací súd neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie je prípustné podľa § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Toto zákonné ustanovenie pripúšťa 8 5 Obdo 32/2013 dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne v ňom vymenované. O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Pre záver o prípustnosti dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení. Rozhodujúci je záver dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ O. s. p., konanie je postihnutou inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ţalovanému bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým sa znemoţní účastníkovi konania realizácia procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Dovolateľ namieta, ţe rozsudok odvolacieho súdu trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie nebolo odôvodnené v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Absencia riadneho odôvodnenia je vadou, spočívajúcou v odňatí moţnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. 9 5 Obdo 32/2013 Odôvodnenie rozsudku (nielen prvostupňového, ale aj odvolacieho súdu) musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia musí byť logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetlené, k akým skutkovým zisteniam súd dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., je nepreskúmateľný. Jedným z princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náleţite odôvodniť (I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (III. ÚS 36/2010). Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 77/02, II. ÚS 63/06, III. ÚS 127/2010), kaţdý má právo na to, aby sa v jeho veci pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môţe mať základ v platnom právnom poriadku SR, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Všeobecný súd musí vykladať a pouţívať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade a účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemoţno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. 10 5 Obdo 32/2013 Dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dospel k záveru, ţe nespĺňa poţiadavky stanovené § 157 ods. 2 O. s. p. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu absentuje jeho vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Vôbec nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nereagoval ani na podstatné odvolacie námietky ţalovaného. Napriek námietke odvolateľa, ţe v konaní na súde prvého stupňa došlo k nezrovnalostiam vo vykonanom dokazovaní, neuviedol, ktorým dôkazom, predloţeným ţalobcom a ţalovaným uveril, ktorým dôkazom neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd obmedzil len na konštatovanie, ţe sa stotoţnil s dôvodmi rozsudku Okresného súdu Nitra a poukázal na koncentračnú zásadu, pre ktorú na odvolacie námietky neprihliadal. Pritom sa nezaoberal odvolacími námietkami, ţe ţalovaný nič nedlhuje, neexistenciu záväzku a ţe zmenka je neplatná, ktoré boli uvedené aj vo včas podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Z uvedeného je zrejmé, ţe v rozhodnutí odvolacieho súdu chýbajú zrozumiteľné dôvody, pre ktoré neakceptoval námietky ţalovaného, uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Dovolací súd konštatoval, ţe v princípe sa odvolací súd právne relevantným spôsobom nevysporiadal ani s jednou námietkou odvolateľa, čo robí rozhodnutie odvolacieho súdu zmätočným a arbitrárnym. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného, pri skúmaní, či za odňatie moţnosti ţalovaného konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) je potrebné povaţovať v prejednávanej veci aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatok jeho odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), dospel k záveru, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia treba povaţovať za porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, čo naplňuje znaky odňatia moţnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Ak je konanie a rozhodnutie zaťaţené vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p., je to dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, 11 5 Obdo 32/2013 pretoţe rozhodnutie, vydané v konaní zaťaţenom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť vecne právne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. V novom rozhodnutí súd rozhodne znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 členov senátu. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  36. februára 2014 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.