2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon alebo zákon č. 50/1976 Zb.) stavebný úrad povolil stavebné úpravy spojené so zmenou uţívania rodinného domu na reštauráciu, Stromova X., B. na pozemku parc. č. X./X. a X./X. v katastrálnom území B. – Vinohrady (LV č. X.) pre stavebníka Slnečná Záhrada, s.r.o., konateľka: P. H., R. X., B.. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd poukazujúc na ustanovenia § 85 ods. 2 a ods. 3, § 39a ods. 3 písm. c/, § 57 ods. 1 a ods. 2, § 40 ods. 4 stavebného zákona, § 3 ods. 1 aţ ods. 4 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) konštatoval, ţe mal z administratívneho spisu preukázané, ţe nájomca – staviteľ, účastník v tomto konaní, poţiadal o zmenu účelu uţívania stavby, pričom
citovaných ustanovení nebol viazaný územným rozhodnutím, teda územné rozhodnutie v danom prípade je pre samotné konanie irelevantné a pre správny orgán nebolo potrebné sa touto problematikou zaoberať viac, neţ sa zaoberal. Nesúhlasiac s námietkou ţalobcov, ţe ich práva boli dotknuté nadmieru zákonom prípustnou, resp. ţe s ich námietkami sa ţalovaný dostatočne nevysporiadal poukázal na to, ţe z obsahu administratívneho spisu bolo nesporne preukázané, ţe ţalovaný od začiatku správneho konania venoval dostatočnú pozornosť námietkam, s týmito sa vysporiadal v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a z doloţených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, ţe v danom prípade 3 6Sžp/37/2012 sa nejedná o zmenu stavby, ale iba o zmenu účelu uţívania stavby rodinného domu, v zmysle ktorej sa
3 písm. c/ nevyţaduje nové územné rozhodnutie, nakoľko sa nejedná o stavbu ako takú, ale iba o udrţiavacie práce a stavebné úpravy na dokončenej stavbe. Rovnako mal preukázané, ţe stavebný úrad konal v súlade s Územným plánom hl. mesta SR Bratislavy z roku 2007, kde sa predmetný rodinný dom na S. U.. X. nachádza na hranici územia, ktoré je charakterizované
funkcie územia v nadväznosti na navrhované vyuţitie územia ako „slúţiace pre bývanie v rodinných domoch a malopodlaţných domoch“ a z tabuľky č. 102 v Regulatívoch intenzity vyuţitia rozvojových území za hranicou, ktorú tvoria parcely stavebníka začína územie, pre ktoré je charakteristické funkčné vyuţitie na plochy občianskej vybavenosti slúţiace predovšetkým na umiestňovanie stavieb a zariadení „... verejného stravovania, obchodu a sluţieb celomestského a nadmestského významu...“. V tejto súvislosti tieţ poukázal na to, ţe v uvedenej tabuľke č. 102 v časti o funkčnom vyuţití je uvedené okrem iného aj „prípustné v obmedzenom rozsahu – verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety“ čo sa nepochybne v plnom rozsahu vzťahuje aj na poţadovanú zmenu účelu uţívania rodinného domu na reštauráciu, keďţe kapacitne práve predmetné verejné stravovanie predstavuje malý rozsah, nakoľko predajná plocha tak ako bolo uvedené v projektovej dokumentácii predstavuje iba 2 miestnosti na prízemí budovy (55 m2). Dôvodil tieţ, ţe z vyjadrení jednotlivých zainteresovaných inštitúcií a organizácií jednoznačne vyplýva, ţe pri posudzovaní samotného návrhu v súvislosti s týmito záväznými stanoviskami dotknutých orgánov štátnej správy námietky ţalobcov o miere zvyšovania ohrozenia ich záujmov, ako aj neprimeraného ohrozenia, či obmedzenia ich práv a oprávnených záujmov neboli v uvedených záväzných stanoviskách potvrdené, práve naopak. Rovnako mal za to, ţe nebolo preukázané, ţe by boli porušené práva ţalobcov v súvislosti so správnym konaním odvolávajúc sa pritom na ustanovenia § 3 a § 46 a § 47 správneho poriadku. Záverom uviedol, ţe nemôţe súhlasiť s názorom ţalobcov, ţe účel stavby je daný raz a navţdy v čase výstavby, pretoţe zmena vyuţitia stavby je moţná, o čom svedčí aj vyššie citovaný inštitút o zmene účelu stavby v zmysle stavebného zákona doplniac, ţe účel vyuţitia kaţdej stavby je moţné meniť v čase za podmienky, ţe nie je v rozpore s platným územným plánom a keďţe táto materiálna podmienka bola dodrţaná aj v danom konaní, mal za to, ţe uvedenú zmenu správne orgány povolili v súlade so zákonom. 4 6Sžp/37/2012 Krajský súd rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Konštatoval, ţe vo vzťahu k ţalobcom bol dôvodom nepriznania náhrady trov konania ich neúspech v tomto konaní, ďalej vo vzťahu k ţalovanému dôvodil tým, ţe im náhrada trov konania neprináleţí a smerom k účastníkovi správneho konania argumentoval ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. majúc za to, ţe v danom prípade nastali okolnosti osobitného zreteľa vzhľadom na povahu predmetu konania, pričom za okolnosti osobitného zreteľa označil tú skutočnosť, ţe preskúmaval rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, pričom stavebník bol pribratý do konania z dôvodu, ţe by ako účastník správneho konania mohol byť dotknutý prípadným zrušením napadnutého rozhodnutia ţalovaného, teda sa jedná vo vzťahu k nemu o konanie nesporové, v rámci konania pred súdom nebolo vykonané dokazovanie a všetky úkony pribratého účastníka konania po podaní ţaloby nemali vplyv na výsledok súdneho konania, pretoţe jeho činnosť bola posudzovaná len v rámci skúmania jeho postupu pred podaním opravných prostriedkov ţalobcov. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie ţalobcovia z dôvodov ustanovení: 1/ § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (neúplné zistenie skutkového stavu, pretoţe neboli navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností); 2/ § 205 ods. 2 písm. d/ a § 250ja ods. 3 O.s.p. – nedostatočne vykonané dokazovanie pre účely správneho konania a pre odňatie moţnosti konať pred súdom, čím došlo k ohrozeniu ich základných ľudských práv, najmä ţalobcu v 1. rade; 3/
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. – doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); 4/
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. – rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; 5/
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. – účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom; 6/
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. c/ O.s.p. – účastník konania nebol riadne zastúpený, najmä na poslednom pojednávaní. V obsahovo rozsiahlom odvolaní ţalobcovia namietali pre posúdenie zákonnosti napadnutých správnych rozhodnutí a postupov správnych orgánov nasledovné rozhodné skutočnosti :
4 O.s.p. na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu ţalobcov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný zamietol ich odvolanie a potvrdil rozhodnutie vydané Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku, ktorým stavebný úrad
2 zákona č. 50/1976 Zb. povolil stavebné úpravy spojené so zmenou uţívania rodinného domu na reštauráciu, Stromova X., B. na pozemku parc. č. X./X. a X./X. v katastrálnom území B. – Vinohrady (LV č. X.) pre stavebníka Slnečná Záhrada, s.r.o., a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého 9 6Sžp/37/2012 stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o povolení stavebných úprav rodinného domu spojené so zmenou jeho uţívania na reštauráciu
ustanovení zákona č. 50/1976 Zb.. Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe rozhodnutím č. A/209/2113/HVR z 5. augusta 2009, ktorý predstavuje zásadný predmet súdneho prieskumu, ţalovaný správny orgán postupom
ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol spoločné odvolanie účastníkov správneho konania – ţalobcov a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu č. ÚKaSP-2008-9/1954-STE zo dňa 22. apríla 2009, ktorým stavebný úrad
2 stavebného zákona povolil stavebné úpravy spojené so zmenou uţívania rodinného domu na reštauráciu, Stromova X., B. na pozemku parc. č. X./X. a X./X. v k. ú. B. – Vinohrady (LV č. X.) pre stavebníka Slnečná záhrada, s.r.o., konateľka: P. H., R. X., B.
predloţenej projektovej dokumentácie vypracovanej projektantom I.. arch. Iľjom Skočekom, overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. 10 6Sžp/37/2012 Stavebný úrad v stavebnom povolení určil stavebníkovi záväzné podmienky uskutočnenia a uţívania stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote spoločne odvolanie účastníci správneho konania – ţalobcovia, ktorí namietali jednak, ţe územné rozhodnutie, na základe ktorého bol dom na S. U. č. X. zrealizovaný je záväzné aj pre právnych nástupcov, t.j. aj pre terajšieho vlastníka a teda by mali byť dodrţané podmienky tohto územného rozhodnutia ďalej, ţe stavebný úrad nerešpektoval právnu podstatu § 62 ods. 4 stavebného zákona uvedúc v tejto súvislosti, ţe stavebný úrad mal ţiadosť stavebníka zamietnuť, nakoľko miera ohrozenia vereného záujmu sa realizáciou zmeny účelu uţívania stavby na reštauráciu zvyšuje vo väčšom rozsahu neţ sa počítalo v pôvodnom územnom rozhodnutí a ţe zmena účelu uţívania stavby nie je v súlade so záväznou časťou Územného plánu hl. mesta SR B., ktorá predmetné územie určuje
tabuľky č. 102 na funkciu verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety, pričom skutočnosť, ţe v regulatíve nie je pouţitý výraz reštaurácia nasvedčuje tomu, ţe sa reštaurácia nepokladá za verejné stravovanie malého rozsahu, ani za rýchle občerstvenie a bufet, ale za verejné stravovanie, ktoré je v tabuľke označené ako neprípustné. Taktieţ v doplnení odvolania namietali, ţe záväzné stanovisko k stavbe, ktoré vydal starosta MČ dňa 28. augusta 2008 nie je správnym úkonom dotknutého orgánu, nie je ako záväzné stanovisko upravené v osobitnom predpise, pretoţe MČ B. – Nové Mesto je stavebným úradom a v súlade s ustanovením § 140a ods. 2 stavebného zákona dotknutým orgánom nie je mestská časť, ale hlavné mesto SR B. a v dôsledku uvedených skutočností stráca záväzné stanovisko starostu právnu pôsobnosť a legitimitu. Ţalovaný správny orgán sa s odvolacími námietkami účastníkov správneho konania – ţalobcov vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. K námietke poukazujúcej na rozpor navrhovanej zmeny účelu uţívania rodinného domu s Územným plánom hl. mesta SR B., rok 2007 dôvodil, ţe v územnom pláne sa rodinný dom na S. U. č. X. v B. (parc. č. X./X. v k. ú. Vinohrady) nachádza v území, pre ktoré je určené funkčné vyuţitie tohto územia pre plochy menších zariadení občianskej vybavenosti, v ktorých sú prípustné v obmedzenom rozsahu aj zariadenia verejného stravovania malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety s dopravnými plochami (parkoviskami), pričom poţadovaná zmena účelu uţívania rodinného domu na reštauráciu kapacitne vyhovuje navrhovanej funkcii, to znamená verejnému stravovaniu malého rozsahu, nakoľko reštaurácia je situovaná len na prízemí budovy a jej plocha je len 55 11 6Sžp/37/2012 m2 s kapacitou 20 miest dodajúc, ţe aj navrhované parkovacie miesta na pozemkoch prac. č. X./X. a X./X. v k. ú. B.-Vinohrady sú taktieţ v súlade s funkčným vyuţitím územia navrhovaným v územnom pláne. Dôvodil ďalej, ţe nové územné rozhodnutie na zmenu účelu uţívania stavby rodinného domu na reštauráciu sa nevyţaduje, nakoľko
3 písm. c/ stavebného zákona sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyţaduje na stavebné úpravy a udrţiavacie práce (nedochádza k zmene objemových parametrov stavby) argumentujúc tieţ tým, ţe ustanovenia upravujúce stavebné konanie sa na konanie o zmene účelu uţívania stavby spojeného so stavebnými úpravami vzťahujú primerane. Vo vzťahu k namietanému „nepouţitiu“ ustanovenia § 62 ods. 4 stavebného zákona uviedol, ţe citované ustanovenie je potrebné chápať tak, ţe sa uplatňuje výlučne v stavebnom konaní, ktoré nasleduje po územnom konaní ukončenom vydaním územného rozhodnutia o umiestnení stavby, nie pri zmenách dokončených stavieb dodajúc, ţe posúdenie zmien účelu dokončených stavieb vo vzťahu k ÚPN upravuje ustanovenie § 85 ods. 3 stavebného zákona,
ktorého sa takáto zmena nepovolí, ak je v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Poukazujúc ďalej na skutočnosť, ţe jednotlivé dotknuté orgány vo svojich záväzných stanoviskách určili podmienky k zmene účelu vyuţitia stavby, ktoré musia byť dodrţané, pričom ich dodrţanie bude stavebným úradom následne overené v kolaudačnom konaní vyhodnotil námietku týkajúcu sa ohrozenia verejných záujmov, ako aj neprimeraného ohrozenia či obmedzenia práv a oprávnených záujmov účastníkov konania vo väčšom rozsahu ako sa počítalo v územnom rozhodnutí, za neopodstatnenú. V odôvodnení tieţ poukázal na to, ţe stavebný úrad vykonal na stavbe dňa 10. februára 2009 štátny stavebný dohľad a zo záznamu je zrejmé, ţe na stavbe doposiaľ prebehli len udrţiavacie práce (oprava fasády, obnova vnútorných omietok, obkladov stien, podláh, dlaţby, výmena zariaďovacích predmetov, výmena vnútorných rozvodov, maliarske a natieračské práce
15 stavebného zákona), na ktoré nie je potrebné ani ohlásenie stavebnému úradu, pričom táto skutočnosť bola stavebníčkou v odvolacom konaní doloţená aj fotodokumentáciou súčasného stavu stavby. Záverom sa vyjadril k namietanému záväznému stanovisku MČ Nové Mesto dôvodiac, ţe ak je obec stavebným úradom príslušným na konanie, nie je dotknutým orgánom vydávajúcim záväzné stanovisko a z uvedeného dôvodu záväzné stanovisko MČ nebolo potrebné doplniac, ţe v takomto prípade stavebný úrad vlastnou činnosťou posúdi či je zmena účelu stavby v súlade s územným plánom. V tejto súvislosti poukázal tieţ na to, 12 6Sžp/37/2012 ţe stavebníčka doloţila stanovisko Magistrátu hl. mesta SR B. pod č. MAGS ORM/46711/09/268576 zo dňa 21. júla 2009,
ktorého sa hlavné mesto nevyjadruje k zmene dokončenej stavby to znamená, ani k zmene účelu uţívania stavby, pokiaľ nedochádza zmene umiestnenia stavby a v plnení podmienok územného rozhodnutia. Medzi účastníkmi konania ostala sporná predovšetkým otázka týkajúca sa neoprávneného zásahu zmenou uţívania predmetnej stavby stavebníkom do vlastníckych práv ţalobcov. Odvolací súd z uvedeného dôvodu zameral svoju pozornosť predovšetkým na to, či súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonom posúdil námietky ţalobcov vznesené v ţalobe aj v odvolaní, a teda, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.
X., X. 3 stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby
odseku X.. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách
odseku X. a X. stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
X. stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. 13 6Sžp/37/2012
stavebného zákona kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia.
X., 2 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.
X., 4 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila
dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. S kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.
X., 2 stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí
potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.
X., 2 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu 14 6Sžp/37/2012 záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách
dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (Zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok). Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. X., X. 4 správneho poriadku). 15 6Sžp/37/2012 Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. X., 2 správneho poriadku).
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. ( § 47 správneho poriadku). Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe správny orgán prvého stupňa v danom prípade nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď správny orgán prvého stupňa ako stavebný úrad si vo veci síce zadováţil dostatok skutkových podkladov, avšak zo skutkových okolností vyvodil nesprávny právny záver, náleţite nepostupoval v súčinnosti s účastníkmi konania, námietky ţalobcov vyhodnotil formálne nesledujúc účel zákona v stavebnom konaní, ktoré nedostatky neodstránil ani ţalovaný, a preto vo veci neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie ţaloby súdom prvého stupňa
X. O.s.p.. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, ţe správny orgán v rámci svojej kompetencie, ktorú mu zveruje stavebný zákon, by mal pri výkone verejnej moci dohliadať nad dodrţiavanie nielen relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k stavebnému konaniu, ale aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zo svojej pozície by mal zabraňovať svojou rozhodovacou činnosťou výkonu takých subjektívnych práv, ktoré by zasahovali do výkonu práv iného subjektu s rovnakým obsahom práv. Vzhľadom na uvedené povaţoval odvolací súd námietku ţalobcov vznesenú v stavebnom konaní, týkajúca sa neoprávneného zásahu do jeho základných práv a slobôd, medzi ktoré rozhodne patrí aj ochrana vlastníckeho práva a s ním spojená ochrana predmet vlastníctva nerušene uţívať, za dôvodnú. 16 6Sžp/37/2012 Odvolací súd dáva taktieţ do pozornosti, ţe vlastnícke právo ako také je absolútne a pôsobí „erga omnes“. V ústavnoprávnej rovine
čl. 20 ods. X. Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, ţe vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôţe obmedziť alebo vyuţiť bez právneho dôvodu. V čl. X. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení dodatkového protokolu č. X. sa poskytuje ochrana majetku kaţdej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 85 stavebného zákona v spojení s ustanoveniami s ním súvisiacimi upravuje jednak postup ţiadateľa o zmenu uţívania stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri vydaní rozhodnutia o tejto ţiadosti. Z právnej úpravy vyplýva, ţe dôkazné bremeno preukázať, ţe ďalšia existencia zmeneného účelu uţívania stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, ako aj s ochranou ţivota a zdravia osôb, spočíva na ţiadateľovi o zmenu uţívania stavby. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným vyuţitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah poţadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zloţiek ţivotného prostredia a iných osobitných záujmov
toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba po zmene uţívať, ktoré záujmy budú zmenou stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.. Na konanie o zmene uţívania stavby zákonodarca odkazuje na právnu úpravu upravujúcu kolaudačné konanie (§§ 76 aţ 84), v rámci ktorého stavebný úrad okrem splnenia ďalších podmienok je povinný skúmať, či stavba bola realizovaná tak, aby bola v súlade nielen s právnymi predpismi, ale aj či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, ako aj životného prostredia, majúc na mysli predovšetkým osôb, ktorých záujmy by boli stavbou bezprostredne dotknuté a teda predovšetkým susedov predmetnej stavby. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy povinnosťou stavebného úradu v konaní o zmene 17 6Sžp/37/2012 uţívania stavby je teda skúmať, akým spôsobom zasiahne zmena uţívania stavby verejné záujmy, predovšetkým zdravia ľudí a ţivotného prostredia. Zákonodarca súčasne v právnej norme § 85 ods.3 stavebného zákona stanoví stavebnému úradu povinnosť, že zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách
odseku X. a X. nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, ţe Mestská časť B. - Nové Mesto, Miestny úrad B. - Nové Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku oko stavebný úrad
2 stavebného zákona povolil stavebné úpravy spojené so zmenou uţívania rodinného domu na reštauráciu, Stromova X., B. na pozemku parc. č. X./X. a X./X. v k. ú. B. – Vinohrady (LV č. X.) pre stavebníka Slnečná záhrada, s.r.o.,
predloţenej projektovej dokumentácie vypracovanej projektantom I.. arch. Iľjom Skočekom, overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a súčasne v stavebnom povolení určil stavebníkovi záväzné podmienky uskutočnenia a uţívania stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Ţalobcovia ako bezprostrední susedia stavby, ktorej účel uţívania bol predmetom predmetného konania, od počiatku namietali ohrozenie ich vlastníckych a uţívacích práv zmenou účelu uţívania susednej stavby z rodinného domu na reštauráciu. Z územného plánu hl. mesta SR B., rok 2007, legenda 102 upravujúceho vyuţitie jednotlivých plôch nachádzajúcich sa v predmetnom území, je zrejmé, ţe pre predmetné územie je určené funkčné vyuţitie tohto územia pre plochy prevládajúce pre rodinné domy a súčasne sú prípustné v obmedzenom rozsahu vyuţitia plôch tohto územia pre plochy menších zariadení občianskej vybavenosti, zahŕňajúce aj zariadenia verejného stravovania malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety s dopravnými plochami, pričom verejne stravovanie je v danom území neprípustné. Súčasne zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, ţe stavba, ku ktorej ţiadateľ poţiadal o zmenu jej uţívania z rodinného domu na reštauráciu, sa nachádza v bezprostrednej blízkosti s rodinným domom ţalobcov, i keď nie sú tieto susedné stavby konštrukčne spojené. Odvolací súd nesúhlasí s dôvodmi správnych orgánov oboch stupňov, ţe v územnom pláne sa rodinný dom na S. U. č. X. v B. (parc. č. X./X. v k. ú. Vinohrady) nachádza v území, pre ktoré je určené funkčné vyuţitie tohto územia pre plochy menších zariadení občianskej vybavenosti, v ktorých sú prípustné v obmedzenom rozsahu aj zariadenia verejného stravovania malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety s dopravnými plochami (parkoviskami), pričom poţadovaná zmena účelu uţívania rodinného domu na reštauráciu 18 6Sžp/37/2012 kapacitne vyhovuje navrhovanej funkcii, to znamená verejnému stravovaniu malého rozsahu, nakoľko reštaurácia je situovaná len na prízemí budovy a jej plocha je len 55 m2 s kapacitou 20 miest dodajúc, ţe aj navrhované parkovacie miesta na pozemkoch parc. č. X./X. a X./X. v k. ú. B.-Vinohrady sú taktieţ v súlade s funkčným vyuţitím územia navrhovaným v územnom pláne. Zo skutkových zistení doposiaľ nevyplýva správnosť tohto záveru stavebných orgánov. Stavebný zákon a ani jeho vykonávací predpis neustanovuje, čo sa rozumie pod stavbou s funkčným vyuţitím pre verejné stravovanie malého rozsahu. Danej problematike stavebný úrad a ani ţalovaný doposiaľ nevenovali ţiadnu pozornosť, napriek tomu, ţe správne posúdenie účelu vyuţitia stavby pre verejné stravovanie malého rozsahu je rozhodujúcou skutočnosťou prípustnosti zmeny uţívania stavby v danom území
územného plánu a je súčasne rozhodujúcou skutočnosťou, či a akým spôsobom zmena účelu uţívania rodinného domu ţiadateľa je spôsobilá ohroziť zdravie ( aj psychické) ţalobcov ako vlastníkov susediacej stavby, uţívanej nimi ako rodinný dom. Stavebný úrad a ani ţalovaný sa náleţite nevyporiadali s námietkami ţalobcov vznesenými v predmetnom konaní a dostatočne neskúmali otázky súladu zmeny uţívania predmetnej stavby s verejnými záujmami a teda predovšetkým vplyvu zmeny budúceho vyuţitia rodinného domu ţiadateľa, či nedôjde k ohrozeniu zdravia susedov – ţalobcov a v odôvodnení svojich rozhodnutí nedostatočne zdôvodnili, na základe ktorých skutočností zariadenie, ktoré v budúcnosti by kapacitne zabezpečovalo stravovanie 20 hostí povaţovali za zariadenie verejného stravovania malého rozsahu. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ krajský súd ţalobu zamietol z dôvodu, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu a odvolanie zamietol, je skutkovo a právne správne,
názoru odvolacieho súdu vo veci nerozhodol v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval
X. O.s.p v spojení s § 246c a s § 250k ods. X. v spojení s § 151 ods. X.,
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.