N a j v y š š í s ú d 4 To 7/2013 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša

§ 141písm.

a/, v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. a iné, o žiadosti obžalovaného R. Š. o zmenu dôvodov väzby z

1. júla 2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 72 ods. 1 písm. c/ Tr. por. žiadosť obžalovaného R. Š. o zmenu dôvodov väzby s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Obžalovaný R. Š. podal
2. júla 2013 na Špecializovanom trestnom súde žiadosť o zmenu dôvodov väzby (správne podľa zákona návrh), ktorú odôvodnil tým, že kolúzna väzba už nie je dôvodná. Hlavné pojednávanie na prvostupňovom súde (Špecializovanom trestnom súde), hoci neprávoplatným rozsudkom, bolo už skončené. Všetci svedkovia, ako aj spoluobvinení, poškodení a znalci boli vypočutí a boli vykonané aj ostatné dôkazy, ktoré súd považoval pre rozhodnutie za významné. Preto už neexistuje dôvodná obava z ovplyvňovania (už nie je koho ovplyvňovať), alebo iných kolúznych aktivít. Hoci bol do väzby vzatý aj podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., uviedol, že nežiada, aby súd tento dôvod väzby skúmal a nepožiadal ani o prepustenie z väzby na slobodu. Jeho žiadosť - návrh sa týka výhradne kolúznej väzby, ktorá je najväčším a najťažším zásahom do ľudských práv a základných slobôd a trvá už cca 28 mesiacov. Konštatoval, 2 4 To 7/2013 že kolúzna väzba vo veľkej miere zasahuje aj do jeho rodinného života, v dôsledku čoho sú mu odopierané návštevy maloletého (2 a pol ročného) syna, nemá možnosť pracovať, aj keď mu to súd umožnil (v Ústave na výkon väzby Ilava obvinení v kolúznej väzbe nie sú zaraďovaní do práce) a je spojená s celým radom ďalších obmedzení (korešpondencia, telefonovanie, aktivity vo väzbe). V ďalšom obžalovaný poukázal na vyjadrenie prokurátora, ktorým sa podľa jeho názoru snažil ovplyvniť verejnú mienku. Ak je podľa Ústavy Slovenskej republiky zaručená rovnosť zbraní a všetci účastníci sú si v konaní rovní, tak potom už naozaj nie je u obžalovaných na mieste kolúzna väzba. V závere svojej žiadosti sa obžalovaný obrátil na svojho obhajcu, ktorého požiadal, aby podaná žiadosť bola prejednaná na Špecializovanom trestnom súde v jeho prítomnosti, a to čím skôr. Napokon poukázal na Nález Ústavného súdu – I. ÚS 187/2009 – týkajúci sa práva na osobnú slobodu pri takzvanej útekovej väzbe podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Najvyšší súd podanú žiadosť v zmysle § 72 ods. 2 Tr. por. doručil prokurátorovi tak, aby sa k nej mal možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť a obhajca, obžalovaný a prokurátor boli o termíne neverejného zasadnutia upovedomení a tohto sa aj zúčastnili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, ktorému bola žiadosť obžalovaného postúpená (v senáte 4 To napadla trestná vec aj tohto obžalovaného a je vedená pod sp. zn. 4 To 7/2013, v ktorej bude rozhodované o odvolaniach prokurátora a siedmych obžalovaných), túto na podklade už skôr predloženého trestného spisu preskúmal a zistil, že nie je dôvodná. Z obsahu spisu je zrejmé, že obžalovaný R. Š. bol uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu z
3. marca 2011, sp. zn. Tp 30/2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
4. apríla 2011, sp. zn. 5 Tost 10/2011 vzatý do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., ktorá začala plynúť od
5. marca
6. Lehota väzby bola u neho predlžovaná uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu z
7. októbra 2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
8. októbra 2011, sp. zn. 3 4 To 7/2013 6 Tost 33/2011 do
9. marca 2012 a uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu z
10. marca 2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
11. marca 2012, sp. zn. 4 Tost 8/2012 do
12. júna
13. Obžaloba bola na neho podaná
14. apríla 2012 a uznesením senátu Špecializovaného trestného súdu z
15. apríla 2012, sp. zn. PK – 1 T 10/2012 v spojení s uznesením najvyššieho súdu z
16. mája 2012, sp. zn. 3 Tost 16/2012 bol obžalovaný R. Š. ponechaný vo väzbe. Z predloženého trestného spisu Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK – 1 T 10/2012 najvyšší súd zistil, že rozsudkom tohto súdu z
17. mája 2013 bol okrem iných aj obžalovaný R. Š. uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 2/ z obzvlášť závažného zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/,

§ 138písm.

a/ a § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 4/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/,

§ 138písm.

a/, písm. j/ a § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 5/ zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/,

§ 141písm.

a/ Tr. zák., v bode 6/ zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/,

§ 141písm.

a/ Tr. zák. a v bode 10/ z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b/,

§ 141písm.

a/ Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Za to mu bol podľa § 144 ods. 3,

§ 37písm.

a/, písm. h/ a s použitím § 38 ods. 2, ods. 7, § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na 3 roky. Boli mu tiež zhabané veci bližšie označené v rozsudku a bol zaviazaný k povinnosti nahradiť trestnou činnosťou spôsobenú škodu. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou obžalovaného J. B., u ktorého rozsudok nadobudol právoplatnosť

1. mája 2013, podali odvolania všetci obžalovaní a prokurátor proti výroku o treste v neprospech obžalovaných L. B., V. R., F. N., R. Š., P. D. a M. Š.. 4 4 To 7/2013 Obžalovaný R. Š. od
2. marca 2011 do súčasnej doby (
3. septembra 2013) nepretržite vykonáva väzbu, teda ku dňu tohto rozhodnutia je vo väzbe celkove 2 roky a 6 mesiacov, z toho v prípravnom konaní 1 rok a 8 dní a v konaní pred súdom 1 rok, 5 mesiacov a 22 dní. Celková lehota väzby u obzvlášť závažného zločinu môže trvať 48 mesiacov (§ 76 ods. 6 písm. c/, ods. 7 písm. c/ Tr. por.), ak sú pre to splnené zákonné podmienky. Táto lehota nebola u obžalovaného prekročená a kontinuita väzby medzi prípravným konaním a konaním pred súdom bola zákonným spôsobom potvrdená. Rešpektované boli aj zákonné lehoty určené pre rozhodovanie súdov o väzbe. Na neverejnom zasadnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky vypočul obžalovaného R. Š., ktorý zotrval na podanom návrhu a jeho dôvodoch a na otázku člena senátu uviedol, že o skontaktovanie so spoluobžalovaným P. D. na prvostupňovom súde v čase po vyhlásení rozsudku prostredníctvom obhajcu sa snažil preto, aby mu oznámil, že si môže vziať motocykel, ktorý má u jeho syna. Prokurátor na tomto zasadnutí navrhol, aby najvyšší súd žiadosť obžalovaného na zmenu dôvodov väzby zamietol, lebo naďalej trvajú dôvody väzby voči obžalovanému R. Š. aj podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. a poukázal na svoje písomné vyjadrenie z
4. septembra 2013 k žiadosti obžalovaného. V ňom uviedol, že hoci bol
5. mája 2013 vyhlásený doposiaľ neprávoplatný odsudzujúci rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným vo všetkých bodoch obžaloby, vrátane členstva v zločineckej skupine, ako aj prípravy úkladnej vraždy M. H., naďalej pretrváva dôvodná obava, že by mohol ovplyvňovať svedkov a poškodených, pretože vo výkone väzby sa snažil prostredníctvom korešpondencie a motákov tieto osoby ovplyvňovať, aby vypovedali v jeho prospech, respektíve, aby nevypovedali, dával inštrukcie, ako sa pomstiť svedkom, ktorí vypovedali proti nemu, čím sa pokúšal mariť vyšetrovanie. V závere tohto vyjadrenia poukázal na to, že dôvody väzby u obžalovaného podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. trvajú naďalej. Na podklade žiadosti obvineného R. Š. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu procesného spisu zistil, že jeho žiadosť nie je dôvodná. Z ustanovenia § 79 ods. 3 Tr. por. vyplýva, že obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie z väzby. Z toho možno vyvodiť, že má právo žiadať o zmenu dôvodov väzby, 5 4 To 7/2013 to znamená i o zúženie dôvodov väzby tak, ako je to v predmetnej veci, kde obvinený R. Š. žiada o vypustenie tzv. kolúznej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Dôvod kolúznej väzby podľa tohto zákonného ustanovenia je daný, ak z konania obvineného alebo ďalších zistených skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Odôvodnenosťou obavy z následkov, ktorým sa má zabrániť tzv. kolúznou väzbou, treba rozumieť snahu obvineného ovplyvňovať osoby uvedené v citovanom ustanovení, aby vypovedali v rozpore so skutočnosťou tak, aby maril správnosť zistenia skutkového stavu. Takzvaná kolúzna väzba spravidla trvá do skončenia dokazovania na hlavnom pojednávaní. Apriori nemožno však vylúčiť jej trvanie aj v ďalšom štádiu trestného stíhania, ak v jeho priebehu dôjde ku konaniu obvineného, z ktorého možno vyvodiť jeho snahu ovplyvniť v rozpore so skutočnosťou už zistený skutkový stav pôsobením na svedkov, prípadne spoluobvinených. Za toho stavu dôvodnosť obavy z následkov tzv. kolúznej väzby môže trvať aj v štádiu odvolacieho konania, ako sa to stalo v prejednávanej veci. Z písomnej korešpondencie obžalovaného, ktorú obhajca obžalovaného zaslal Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s návrhom na zmenu dôvodov väzby vyplýva, že obžalovaný R. Š. sa snažil o skontaktovanie so spoluobžalovaným P. D. prezývaným Blonďák, aby obhajca podal žiadosť aj u tohto spoluobžalovaného, aby sa mohli stretnúť na súde, že sa ho chce niečo opýtať. Pritom si musel byť vedomý, že je aj v kolúznej väzbe, ktorá má takýmto kontaktom so spoluobžalovaným zabrániť. Z pripojeného listu nevyplýva konkrétna skutočnosť, na ktorú sa chcel obžalovaný spýtať, preto jeho tvrdenie na najvyššom súde, že spoluobžalovanému chcel povedať, aby si zobral motorku, ktorú má u jeho syna, nie je presvedčivé a najvyšší súd mu neuveril. 6 4 To 7/2013 Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. u obžalovaného R. Š. trvajú aj naďalej a preto jeho žiadosť o zmenu dôvodov väzby ako nedôvodnú zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť, ak zákon neustanovuje iné osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje a to v lehote do troch dní od oznámenia uznesenia; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. Proti uzneseniu o väzbe môžu podať sťažnosť v prospech obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. V Bratislave
6. septembra 2013 JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová