← Slovensko

odňatie možnosti konať pred súdom

Obsah (6)§ 15§ 49§ 51§ 10§§ 212§ 246c

Najvyšší súd 6Sžf 45/2013 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: NIKA, s.r.o., so sídlom Ruţová dolina 6, Bratislava, IČO: 30 228 557, zastúpe

§ 15, s § 15b ods.

1, písm. c/ a s § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe daní a poplatkov) a súčasne v intenciách § 43 ods. 1, 5

§ 49ods.

1, 2 písm. a/ a s § 51 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z. alebo zákon o DPH). 2 6Sžf/45/2013 Krajský súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného súčasne posudzoval v intenciách právnej úpravy ustanovenej v Smernici Rady EÚ č. 2006/112/ES z

  1. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ poukazom na príslušné rozhodnutia Súdneho dvora. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov zistil, ţe správca dane dňa
  2. januára 2010 začal u ţalobcu kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január aţ december 2008, o výsledku ktorej správca dane vyhotovil protokol č. 670/320/41647/2010/Va zo dňa
  3. septembra 2010 a dodatok k protokolu zo dňa
  4. novembra 2010, poukazom na to, ţe predmetná vec sa týka kontroly DPH za zdaňovacie obdobie september 2008; protokol spolu s dodatkom bol prerokovaný so splnomocneným zástupcom ţalobcu a doručený dňa
  5. decembra 2010; na základe kontroly správca dane zistil, ţe ţalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/

§ 51ods.

1 písm. a/ zákona o DPH, keď si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 2008/09/001, 2008/09/006, 2008/09/007, 2008/09/014, 2008/09/018 a 2008/09/039 v celkovej výške 1.911.666 Sk za dodávku tovaru -kuracích pŕs od dodávateľa spoločnosti FENIX BAU, s.r.o., nakoľko nebolo preukázané, ţe táto spoločnosť mu tovar skutočne dodala; súčasne ţalobca porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, ţe neodviedol DPH vo výške 1.750.166 Sk z odberateľských faktúr č. 813271, 813515, 813534, 814135, 814291 a 814614 za dodávku tovaru, ktoré boli vystavené pre odberateľa - spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. Česká republika, pretoţe podľa § 43 zákona o DPH nepreukázal intrakomunitárne dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu; správca dane dňa

  1. decembra 2010 vydal dodatočný platobný výmer č. 670/230/52429/10/Sek, ktorým ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 zákona o správe daní vyrobil za zdaňovacie obdobie september 2008 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 121.550,55 eur; proti tomuto rozhodnutiu správcu dane sa ţalobca odvolal, poukazom na to, ţe obsah odvolania bol takmer totoţný s obsahom ţaloby; ţalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa
  2. mája 2011 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Krajský súd uviedol, ţe z obsahu spisu tieţ vyplýva, ţe správne orgány (najmä správca dane) vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia, či k deklarovaným obchodom skutočne došlo; ako svedok bol vypočutý J. S., ktorý v relevantnom čase bol konateľom spoločnosti FENIX BAU, s.r.o., a ktorý vo výpovedi poprel, ţe by niekedy obchodoval so ţalobcom, ţe by vystavil predmetné faktúry, ţe by prijal akúkoľvek hotovosť od ţalobcu a spoločnosť ţalobcu ani nepozná; tieţ tvrdil, ţe v čase, keď bol konateľom tejto spoločnosti táto sa zaoberala stavebnou činnosťou v Bratislave a on sa v Trenčíne 3 6Sžf/45/2013 nezdrţiaval, ním vystavené faktúry mali inú štruktúru, podpisy nie sú jeho a pečiatka nie je totoţná s tou, ktorú spoločnosť pouţívala v roku 2008, spoločnosť nemala ani mraziarenské vozidla, M. G. nepozná a spoločnosť predal R. K., ktorému odovzdal aj doklady spoločnosti. Krajský súd ďalej uviedol, ţe v súvislosti s faktúrami vystavenými pre spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. Česká republika správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií zistil, ţe táto spoločnosť nepriznala vo svojom daňovom priznaní nadobudnutie tovaru z iného členského štátu od ţalobcu; správca dane vypočul ako svedka konateľa tejto spoločnosti J. B., ktorý uviedol, ţe síce podpísal so ţalobcom kúpnopredajnú zmluvu zo dňa
  3. mája 2008, ale malo sa jednať o sortiment sušené mlieko, maslo a syry, nepamätal si, ţe by sa nakupoval syr eidam a kuracie prsia, podpisy na faktúrach nie sú jeho, pečiatka taktieţ nepatrí jeho spoločnosti, nevystavil a nepodpísal ani predloţené výdavkové pokladničné doklady a spoločnosť zaplatila len tie faktúry, na základe ktorých tovar skutočne nakúpila; tieţ uviedol, ţe nevie o tovare, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach, pričom spoločnosť nenakupovala tovar od ţalobcu v takom mnoţstve, ako je uvedené na faktúrach, v roku 2008 išlo o tovar asi v objeme 500.000 aţ 600.000 Sk; k preprave tovaru uviedol, ţe túto vykonával p. K., ktorý disponoval s nákladným chladiarenským vozidlom a prepravné doklady potvrdzoval buď on alebo vodič prepravnej spoločnosti; o platbách za predmetné faktúry nič nevedel a on ani jeho účtovníčka úhrady faktúr nerobili. Krajský súd ďalej uviedol, ţe správca dane zistil, ţe niektoré úhrady za spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. boli realizované prostredníctvom hotovostného vkladu na účet ţalobcu, pričom pri vklade bolo uvedené meno R. R., ktorý pri výsluchu ako svedka vyuţil svoje právo odoprieť výpoveď a vo veci nevypovedal; správca dane sa pokúšal zabezpečiť výsluch svedka J. K., ktorého sa však nepodarilo predviesť k výsluchu ani políciou. Krajský súd zistil, ţe správca dane vykonal výsluch zamestnancov ţalobcu, ktorí predloţili čestné prehlásenia a to M.. D. a p. M., pričom p. M. vo svedeckej výpovede potvrdila čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, ţe vystavila výdavkové pokladničné doklady, vyplatila z pokladne platby za tovar p. G. za spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. a p. M. S. za spoločnosť FENIX BAU, s.r.o.; M.. D. uviedla, ţe odoberala vzorky mäsa, ktoré ţalobcovi dodávala spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o., a spoločnosť FENIX BAU, s.r.o., ale nevedela povedať, či sa jednalo o chladený alebo mrazený tovar, či výsledky laboratórnych skúšok vzoriek sa nachádzajú v dispozícií v podobe nejakého protokolu; konateľ ţalobcu I.. K. tvrdil, ţe dopravu podľa dohody zabezpečil dodávateľ, kamión s tovarom bol pristavený v ich areáli, kde ho námatkovo skontrolovali, šoférovi dali doklady a dokumentáciu, aby ich odovzdal na mieste určenia; nevedel uviesť, kde tovar dodávateľ nakladal, adresa vykládky bola 4 6Sžf/45/2013 v Kunoviciach, všetky doklady preberal p. K. a úhrady zo strany odberateľa BEIMPEX, s.r.o., boli buď bezhotovostné alebo hotovostné; úhrady robil p. K. alebo ním poverený šofér; tovar od dodávateľov prepravoval len p. B.. Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe správca dane vypočul ako svedkov M. G., M.. P. B., P. J., vodiča B., ako aj ďalšie osoby a vykonal aj iné dôkazy za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, na základe ktorého dospel k správnemu záveru, keď ţalobcovi neuznal odpočítanie dane z uvedených dodávateľských faktúr od dodávateľa FENIX BAU, s.r.o. a tieţ správne vyrubil ţalobcovi daň z uvedených odberateľských faktúr vystavených pre spoločnosť BEIMPEX, s.r.o.. Podľa názoru krajského súdu správne orgány sa vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je moţné tvrdiť, ţe by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Konštatoval, ţe správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné a taktieţ postupom správnych orgánov nebola odňatá ţalobcovi ako účastníkovi daňového konania moţnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, majúc za to, ţe správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle § 2 ods. 1 zákona o správe daní. Krajský súd poukazom na to, ţe predpokladom oslobodenia od dane je, aby nadobúdateľ a dodávateľ boli podnikateľmi a vlastníctvo tovaru bolo prevedené na nadobúdateľa a tovar bol skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu, konštatoval, ţe v danom prípade z obsahu spisu vyplýva, ţe fyzické dodanie - premiestnenie tovaru na územie ČR nebolo preukázané a podľa českej daňovej správy odberateľ z ČR spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. nadobudnutie tovaru nedeklarovala ani v podaných daňových priznaniach a súhrnných výkazov . Podľa názoru krajského súdu správca dane ako aj ţalovaným vo veci postupovali dôsledne v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok pre oslobodenie od dane správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdili, keď ţalobcovi vyrubili rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2008 a keďţe ţalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, vznikla mu daňová povinnosť dňom dodania tovaru v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, zastávajúc názor, ţe správne orgány postupovali v súlade s § 29 ods. 2, 4 a § 2 zákona o správe daní. 5 6Sžf/45/2013 Taktieţ podľa názoru súdu správca dane dodrţal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň. Uviedol, ţe skutočné zrealizovanie obchodu s kuracími prsiami nepotvrdil ani dodávateľ ţalobcu a ani jeho deklarovaný odberateľ. Konštatoval, ţe skutočným obsahom v daných obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemských dodávateľov cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore so zákonom. Tieţ konštatoval, ţe na základe riadne zisteného skutkového stavu podrobne zdokumentovaného v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly a následne v dodatočnom platobnom výmere, zastáva názor, ţe správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade s § 2, § 15 a 16 zákona o správe daní v nadväznosti na súčinnosť iných osôb v súlade s § 32 ods. 1 tohto zákona a prijal záver v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v zmysle § 2 ods. 1 tohto zákona . Krajský súd následne podal podrobné vyjadrenie k jednotlivým ţalobným námietkam. Nepovaţoval za dôvodnú námietku, ktorou ţalobca namietal, ţe správca dane sa nijak nevyporiadal s jeho vyjadrením, ţe neporozumel poučeniu a napriek tomu správca dane ďalej pokračoval v pojednávaní o prerokovaní protokolu. Vo vzťahu k tejto námietke súd uviedol, ţe zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 670/320/51933/2010/Va zo dňa
  4. decembra 2010, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu za účasti zamestnancov správcu dane, konateľa spoločnosti ţalobcu a jeho splnomocneného zástupcu vyplýva, ţe všetky osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli v súlade s § 23 ods. 3 zákona o správe daní poučené o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 23 ods. 1, 3 a § 11 ods. 2 zákona o správe daní súd konštatoval, ţe protokol a aj dodatok k protokolu obsahujú skutočnosti o výsledkoch šetrení správcu dane u dodávateľov ţalobcu, ale aj iných daňových subjektov v súvislosti s preverovaním dodania tovaru (spoločnosť ZEOTOP, s.r.o.), a preto správca dane v súlade so zákonom poučil osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní, zaznamenal ich vyjadrenie do zápisnice a nemal dôvod nepokračovať v ústnom pojednávaní, majúc za to, ţe z obsahu poučenia je pritom celkom zrejmé, čo je predmetom poučenia a tvrdenie, ţe konateľ ţalobcu a splnomocnený zástupca poučeniu neporozumeli a ţe správca dane im k tomuto ţiadne vysvetlenie neposkytol, nemá ţiaden vplyv na skutočnosť, ţe protokol o daňovej kontrole bol so splnomocneným zástupcom ţalobcu riadne prerokovaný a doručený a kontrola bola ukončená v súlade s § 15 ods. 10, 11, 12 a 13 zákona o správe daní. 6 6Sžf/45/2013 Krajský súd nepovaţoval za dôvodnú ani ďalšiu ţalobnú námietku ţalobcu týkajúca sa dodatku k protokolu a to vzhľadom na právnu úpravu v § 15 ods. 10 zákona o správe daní a v § 15 ods. 5 písm. c/ a ods. 6 písm. e/ tohto zákona. Krajský súd taktieţ nepovaţoval za dôvodnú ţalobnú námietku ţalobcu týkajúca sa dokazovania vo vyrubovacom konaní. Vo vzťahu k tejto námietke konštatoval, ţe v rámci daňovej kontroly mal ţalobca moţnosť vyuţiť všetky svoje práva, ktoré aj vyuţil, protokol z daňovej kontroly je nielen výsledkom komplexného zisťovania skutkového stavu, ale aj s tým súvisiacej interpretácie daňových a iných právnych predpisov a vo vyrubovacom konaní nie je dôvod opätovne vykonávať dokazovanie, ktoré uţ prebehlo v rámci daňovej kontroly za účasti platiteľa resp. jeho splnomocneného zástupcu, poukazom na to, ţe výsledkom vyrubovacieho konania je úvaha správcu dane ako výsledok hodnotenia v dôkazov, ktorú uvedie v rozhodnutí. Krajský súd mal za to, ţe rozhodnutie správcu dane obsahuje hodnotenie skutkového stavu ako i právne predpisy a informácie, na základe ktorých dôkazov správca dane rozhodoval. Uviedol, ţe ţalobca v priebehu daňovej kontroly nebol ničím a nijako obmedzený vo svojom procesnom práve na postup zachovávajúci jeho právo a právom chránené záujmy podľa § 2 ods. 1, v práve na úzku súčinnosť podľa § 2 ods. 2 a 8 zákona o správe daní, nebol nikým a ničím obmedzený vo svojom práve preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane a predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa doručenia protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie a taktieţ mu nebolo upreté ani právo priznané čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Krajský súd tieţ konštatoval, ţe ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré ţalobca namietal v odvolacom v konaní. Následne sa krajský súd podrobne zaoberal námietkami ţalobcu, ktorými namietal nesprávnosť postupu správcu dane a jeho hodnotenia svedeckých výpovedí svedkov - J. S., M. G., M.. P. B., P. J., svedka B., svedkyne R. Š., L. D., Ľ. M., J. B., spôsob vykonávania dokazovania a pouţitia dôkazov. Konštatoval, ţe správne orgány vo svojich rozhodnutiach popísali pôvod jednotlivých dôkazov, čím je zrejmé, ktoré dôkazy boli vykonané v inom konaní, ktoré boli vykonané na základe doţiadania a ktoré vykonal správca dane v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií za účelom preverenia sporných obchodov, poukazom na to, ţe správca dane pri svojom rozhodovaní vo veci nie je viazaný iba na dôkazy, ktoré mu predloţí daňový subjekt, ale má právo v súlade s § 29 ods. 2 zákona o správe daní a z dôvodu, čo najobjektívnejšieho zistenia skutkového stavu aj povinnosť komplexným zisťovaním t. j. aj vlastným šetrením doţiadaním na iného správcu dane, resp. 7 6Sžf/45/2013 z iných daňových konaní, zistiť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Krajský súd ďalej konštatoval, ţe zo skutočností, ktoré uviedol správca dane v protokole k daňovej kontrole je zrejmé, ţe ţalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru, poukazom na to, ţe správca dane nemá povinnosť uviesť, aké dôkazy má daňový subjekt predloţiť a taktieţ nie je povinný zisťovať, či nejaké dôkazy existujú, majúc za to, ţe malo by byť v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostatok dôkazov, ktorými by bol schopný preukázať reálne uskutočnenie dodania tovaru a to z toho dôvodu, ţe je zaťaţený dôkaznou povinnosťou, ktorú mu ukladá § 29 ods. 8 zákon o správe daní. Krajský súd poukazom na to, ţe v zmysle § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vedie správca dane, ktorý v zmysle § 16 ods. 1 tohto zákona môţe poţiadať o vykonanie jednotlivých úkonov, ako aj o poskytnutie informácií iného miestne príslušného správcu dane, uviedol, ţe správca dane preveroval skutočnosti ohľadom dodávateľov BUNDÁŠ, s.r.o., FENIX BAU, s.r.o., a prepravcu ZEOTOP, s.r.o. prostredníctvom doţiadaní, pričom ţalobca bol so všetkými zisteniami oboznámený a mal právo sa k nim vyjadriť. Mal zato, ţe doţiadania boli vykonané v súlade s ustanoveniami zákona o správe daní a správca dane nemal povinnosť dopredu ţalobcovi oznamovať ich vykonanie. Krajský súd v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, ţe po preskúmaní veci v danom prípade nebolo zistené ţiadne porušenie zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a prihliadli na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo, správne tieţ poukázali na judikatúru súdneho dvora, v súlade s ktorou aj rozhodli. Krajský súd dospel k záveru, ţe námietky uvedené v ţalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, postup ţalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto ţalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Ţalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu jeho neúspechu a ţalovanému z dôvodu, ţe mu právo na náhradu trov konania neprináleţí. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhoval, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. I/226/6244-52888/2011/990600-r zo dňa
  5. mája 2011 a rozhodnutie Daňového úradu Povaţská Bystrica č. 670/230/52429/10/Sek zo dňa
  6. decembra 2010 zrušuje a vec vracia Daňovému úradu Trenčín (zrejme ţalovanému) na ďalšie rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov konania. 8 6Sžf/45/2013 V dôvodoch odvolania ţalobca namietal, ţe súd prvého stupňa postupoval v rozpore s § 250f ods. 1, 2 O.s.p., čím porušil jeho základné ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý nezákonný postup krajského súdu povaţoval za tak závaţné porušenie jeho práv ako účastníka konania, ktoré je samo osebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu. Ďalej namietal, ţe v danom prípade nebola dodrţaná lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v uvedenej právnej norme, uviedol, ţe v danom prípade bola lehota predĺţená z dôvodu vykonávania dokazovania tak, ako to vyplýva z listu č. 670/230/30345/2010/Va z
  7. júna 2010, z čoho je zrejmé, ţe predĺţenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly bolo z iného neţ zákonného dôvodu, ktorým postupom došlo k porušeniu § 15 a ods. 17 a § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., ako i článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Dôvodil, ţe uvedené porušenie zákona je takou závaţnou vadou procesu, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti podľa § 250i ods. 3 O.s.p. i bez návrhu, majúc zato, ţe tým, ţe nebola dodrţaná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly, protokol z daňovej kontroly je nezákonným dôkazom a tak nemoţno naň prihliadať. V danej súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad nález č. III. ÚS 24/2010 – 57 z
  8. júna 2010, uznesenie č. k. IV. ÚS 405/09-28 z 10.12.209, uznesenie č. k. II. ÚS 136/2010 – 32 z
  9. marca 2010) a súčasne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok sp. zn. 5Sţf 68/2008 z
  10. septembra 2009, rozsudok sp. zn. 3Sţf 2/2009 z
  11. januára 2009, rozsudok sp. zn. 3Sţf 1/2009 z
  12. januára 2009, rozsudok sp. zn. 3Sţf 107/2009 z
  13. októbra 2009, rozsudok 3Sţf 9/2007 z
  14. apríla 2007). Vytýkal krajskému súdu, ţe vo vzťahu k jeho námietke, ţe daňová kontrola sa riadne neuskutočnila, pretoţe štatutárny zástupca právny zástupca nebol riadne poučený, prevzal takmer doslovne obsah tvrdení ţalovaného bez toho, aby sa zaoberal a vysporiadal s konkrétnymi námietkami ţalobcu, majúc za to, ţe obsah dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku k tejto námietke sú len všeobecné frázy a výhovorky bez akejkoľvek opory v platnej právnej úprave, poukazom na čl. 2 ods. 2

čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a na § 2 ods. 1 zákona č. 511/1192 Zb.. Vo vzťahu k predmetnej námietke ţalobca v celosti zotrval na dôvodoch uvedených v ţalobe, namietajúc, ţe správca dane ani krajský súd sa zásadami vyplývajúcimi z právnej úpravy, na ktorú poukazoval, v danej veci neriadil. Ţalobca nesúhlasil ani s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorou zdôvodňoval nemoţnosť vyjadriť sa k dodatku protokolu s poukazom na to, ţe podľa stabilnej judikatúry 9 6Sžf/45/2013 Európskeho súdu pre ľudské práva v zmysle článku 6 Dohody o ľudských právach a základných slobodách koncept spravodlivého procesu zahrňuje tieţ právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého účastníci musia mať príleţitosť nielen predloţiť dôkazy na obhájenie svojich názorov a nárokov, ale musia byť oboznámení s kaţdým dôkazom alebo stanoviskom, ktorého účelom je ovplyvniť rozhodnutie a musia mať moţnosť sa k nim vyjadriť, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - vo veci Niderost- Huber proti Švajčiarsku z

  1. februára 1997 a rozsudok vo veci Mantovanelli proti Francúzsku z
  2. marca
  3. Trval na tom, ţe postup správcu dane je takým porušením základného práva daňového subjektu, ktoré bráni zákonnému ukončeniu daňovej kontroly a protokol nemoţno povaţovať za zákonný dôkaz, poukazom na § 15 ods.10 zákona č. 511/1992 Zb., § 2 ods. 1, 2, 8 tohto zákona. Taktieţ nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorou sa vyporiadal s jeho námietkou, ţe vôbec neprebehlo prvostupňové daňové vyrubovacie konanie. Dôvodil, ţe krajský súd tak, ako aj ţalovaný, nedal odpoveď na podstatu predmetnej námietky, čím je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Vytýkal krajskému súdu, ako aj ţalovanému, ţe sa vôbec nezaoberali jeho námietkou, ţe ţalovaný i správca dane vychádzali z dôkazov, ktoré boli vykonané úplne v iných konaniach, mimo jeho daňovej kontroly, o vykonaní ktorých vôbec nevedel a ani sa ich nezúčastnil, majúce za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia krajského súdu pre nedostatok dôvodov. Ďalej vytýkal krajskému súdu, ţe k jeho námietke, ktorou namietal nezákonnosť postupu pri vykonaní dôkazu výsluchu svedka a túto námietku pouţil i pri výpovediach všetkých ostatných svedkov vypočutých v danej veci, len všeobecne konštatuje, ţe postup bol v súlade so zákonom, avšak neuvádza ţiadny konkrétny argument s poukazom na príslušné právne ustanovenie, ktorým by tvrdenie ţalobcu vyvrátil. Namietal, ţe krajský súd, ako aj ţalovaným, vôbec nedáva odpoveď na jeho námietky uvedené v ţalobe pod bodmi 6 aţ 11, ktorými namietal, ţe daňové orgány vykonávali dôkazy na zistenie skutočností, ktoré vôbec s jeho vecou nesúviseli, keďţe ich vôbec netvrdil a teda nemal ani povinnosť ich preukazovať, ktorá skutočnosť taktieţ spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov. Dôvodil, ţe v súvislosti s jeho námietkami o nezákonnosti postupu ţalovaného, prípadne správcu dane, pri hodnotení dôkazov a jeho povinnosti preukázať ním tvrdené skutočnosti, krajský súd len prevzal všeobecné nič nehovoriace tvrdenia ţalovaného bez konkrétneho vysporiadania sa s jeho námietkami, ktoré sú však pre posúdenie celej veci rozhodujúce, ktorá skutočnosť má taktieţ za následok v tejto 10 6Sžf/45/2013 časti nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu pre nedostatok dôvodov. Tvrdil, ţe správca dane postupoval v konaní v rozpore s § 2 ods. 2 a 8 zákona č. 511/1992 Zb., čím konal svojvoľne, ktorý postup je zaťaţený takou váţnou vadou celého konania, ktorá spôsobuje nezákonnosť celého konania i rozhodnutí v ňom vydaných. Ţalobca poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ďalej uviedol, ţe pokiaľ krajský súd vo vzťahu k jeho námietke, týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia ţalovaného, poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora a citoval viacero rozhodnutí Európskeho súdu, nemoţno zistiť, čo touto citáciou sledoval. Domnieval sa, ţe krajský súd mienil spochybniť splnenie si povinností ţalobcom a to preverenie skutočností v súvislosti s vykonaním jeho obchodov. Tvrdil, ţe si splnil všetky svoje povinnosti, ktoré boli v jeho moţnostiach a schopnostiach tým, ţe si preveril v rámci jemu dostupných informácií pravosť a pravdivosť údajov z OR, pravosť a pravdivosť údajov zo ŢR, pravosť a pravdivosť údajov od správcov dane jeho obchodných partnerov, pričom uţ vychádzal i z vlastných skúseností z predchádzajúcich období jeho obchodnej činnosti. Dôvodil, ţe ak krajský súd mal pochybnosti o splnení tejto jeho povinnosti, mal uviesť aké konkrétne povinnosti si mohol a mal splniť a tieto nesplnil. Súčasne uviedol, ţe z judikátov, ktoré majú charakter všeobecne záväzného právneho predpisu vyplýva, ţe pre neuznanie výdavkov, príp. nadmerného odpočtu v súvislosti s vývozom tovaru do iného členského štátu EÚ, musí byť preukázané úmyselné zavinenie daňového subjektu na daňovom podvode, pričom v prípade ţalobcu však nevzniklo ani najmenšie podozrenie, nie to preukázanie úmyslu. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Nesúhlasil s dôvodmi ţalobcu uvedenými v jeho písomnom odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 246c ods.1 O.s.p.

§ 10ods.

2 ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p.

§§ 212

a nasl), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a dospel k záveru, ţe v danej veci nie sú splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania 11 6Sžf/45/2013 zákonnosti napadnuté rozhodnutia ţalovaného

rozhodnutím správcu dane a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, ţiadajúc, aby súd rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správca dane daňovému subjektu – ţalobcovi, podľa § 44 ods. 6, písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu

rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vyrubení ţalobcovi rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september

  1. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods.1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250f ods. 1,´2 O.s.p. súd môţe rozhodnúť o ţalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom. 12 6Sžf/45/2013 Súd môţe vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môţe k výzve pripojiť doloţku, ţe ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, ţe nemá námietky. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania predchádzajúceho jeho vydaniu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa náleţite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď postupom v konaní sa dopustil takej vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, ţe ţalobca ţalobou podanou na Krajský súd v Bratislave sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného č. I/226/6244-52888/2011/990600-r zo dňa
  2. mája 2011 a rozhodnutia Daňového úradu Povaţská Bystrica č. 670/230/52429/10/Sek zo dňa
  3. decembra 2010 a následne ich zrušenia a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa listom zo dňa
  4. júla 2011 vyzval ţalobcu, aby sa vyjadril v lehote 15 dní, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, s doloţkou, ţe ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, ţe k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky. Výzva súdu bola doručená právnemu zástupcovi ţalobcu dňa
  5. septembra
  6. Súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie a rozsudok vyhlásil verejne, keď miesto a čas vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli súdu. Ţalobca v odvolaní podanom proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa namietal, ţe súd prvého stupňa postupoval v rozpore s § 250f ods. 1, 2 O.s.p., čím porušil jeho základné ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tvrdil, ţe v danom prípade nesúhlasil s prejednaním veci bez pojednávania, ktorú skutočnosť oznámil súdu prvého stupňa listom – písomný vyjadrením, zo dňa 13.9.2011, doručovaným súdu doporučenou zásielkou, o čom ako dôkaz predloţil podací lístok na poštovú prepravu. Z vlastnej činnosti najvyšší súd zistil, ţe ţalobca v inej obdobnej veci, prejednávajúcej procesným krajským súdom (Krajský súd v Bratislave), týkajúcej sa tých istých účastníkov, predmetu konania – preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o vyrubení ţalobcovi rozdielu dane pridanej hodnoty za iné zdaňovacie obdobie, poţiadal Krajský súd v Bratislave o nariadenie pojednávania písomne listom zo dňa
  7. septembra 2011, pričom zo spisového materiálu tejto veci vyplýva, ţe okrem listu ţalobcu s jeho vyjadrením z
  8. septembra 2011, je zaloţené totoţné jeho vyjadrenie, avšak patriace k inej veci. 13 6Sžf/45/2013 Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 250f O.s.p. upravuje podmienky, na základe ktorých súd môţe konať a rozhodovať bez nariadenia pojednávania, ktorá zákonná úprava realizuje základné ústavné právo účastníka konania ustanovené v čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi odníma moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Tým je i právo účastníka, aby jeho vec prejednal súd v jeho prítomnosti. Neznamená to, ţe by súd nemohol prejednať vec i v neprítomnosti účastníka konania, avšak je povinný vţdy účastníkovi konania poskytnúť moţnosť, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Prejednať vec v neprítomnosti účastníka konania v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je moţné len za splnenia podmienok stanovených v § 250f ods. 1 O.s.p.. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z obsahu spisu krajského súdu však nevyplýva, ţe by účastníci konania navrhli súdu, ţe môţe rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a ani, ţe by ţalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Podmienky na rozhodnutie o ţalobe bez pojednávania podľa § 250f O.s.p. preto splnené neboli, v dôsledku čoho bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Vzhľadom k uvedenej vade konania pred súdom prvého stupňa sa odvolací súd dôvodnosťou ďalších námietok ţalobcu uvedených v jeho odvolaní nezaoberal. Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods.3 veta druhá O.s.p.

§ 246cods.

1 a s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Povinnosťou krajského súdu bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci nariadiť pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov konania a ich zástupcov a vo veci samej opätovne rozhodne. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opäť rozhodne o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov odvolacieho konania (ust. § 224 ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 ). 14 6Sžf/45/2013 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

  1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  2. marca 2014 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: I.. Dagmar Lojová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.