piatej časti Občianskeho súdneho poriadku dochádza k novému prejednaniu a rozhodnutiu sporu, o ktorom bolo uţ skôr právoplatne rozhodnuté správnym orgánom. V nadväznosti na uvedené vyslovil, ţe ide o lehotu hmotnoprávnu, k zachovaniu ktorej je potrebné, aby ţaloba došla (bola doručená) na súd najneskôr v posledný deň lehoty. Dodávajúc, ţe nepostačuje, ak je ţaloba podaná v posledný deň lehoty na poštovú prepravu. Ďalej uviedol, ţe z obsahu administratívneho 8Sžo/31/2013 2 spisu, ako i z vyjadrenia ţalobcu nesporne vyplýva, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného bolo ţalobcovi prostredníctvom jeho právnej zástupkyne doručené dňa
1 OSP tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo, nakoľko ţalobca nemal vo veci úspech a ţalovanému právo na náhradu trov konania neprináleţí. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ OSP, navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, ţe v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP bola účastníkovi konania postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného bolo ţalobcovi doručené dňa 30. apríla 2012, pričom v tomto konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného lehota na podanie ţaloby bola dva mesiace. Nakoľko išlo o lehotu určenú
mesiacov, ďalej uviedol, ţe posledný deň lehoty pripadol na 30. jún 2012, avšak
2 OSP, keď koniec lehoty pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty bol najbliţší nasledujúci pracovný deň – pondelok
ktorého v lehote ustanovenej § 144 ods. 2 zákona o štátnej službe mala byť žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia už na súde.
uvedeného ustanovenia zákona žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo 8Sžo/31/2013 3 dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.
3 OSP, na ktorý sa sám žalovaný odvoláva, lehota je zachovaná nielen vtedy, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde, ako to uvádza vo vyjadrení žalovaný, ale aj vtedy, ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V danom prípade bolo podanie odovzdané na poštovú prepravu včas. Najvyšší súd poukazuje na to, že uplatnenie práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa realizuje podaním žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia za podmienok stanovených procesnými predpismi, o.i. aj ustanovením § 250b ods. 1 OSP a § 144 ods. 2 zákona o štátnej službe. Rozdiel v dikcii oboch ustanovení spočíva len v dĺžke lehoty na podanie žaloby. Kým OSP ustanovuje všeobecnú dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby, zákon o štátnej službe ustanovuje lehotu jednomesačnú. Jej charakter však nie je a ani nemôže byť odlišný od všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, pričom súdna prax v správnom súdnictve dlhodobo a stabilne vychádza z toho, že ide o lehotu procesnú, upravenú procesným predpisom, ktorej zmeškanie však v konaní
V. časti OSP v správnom súdnictve nemožno odpustiť. Posudzovanie lehoty na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ako lehoty hmotnoprávnej by odporovalo účelu a zmyslu samotnej právnej úpravy, pretože by sa nedôvodne skracovala doba, počas ktorej by mohla osoba ukrátená na svojich právach pripraviť a podať žalobu na súd tak, aby uplynutím lehoty bola žaloba už na súde. V prípade poštovej prepravy, ktorú nemožno apriórne vylúčiť, by znášal žalobca neprimerané riziko meškania prepravy a zmeškania doručenia žaloby na súd a v porovnaní s občanmi bývajúcimi blízko sídla súdu, by boli nedôvodne ukracovaní tí, ktorí by nemali možnosť osobného podania návrhu na súde.
názoru najvyššieho súdu je právny výklad lehoty na podanie žaloby prezentovaný žalovaným vecne nesprávny a diskriminujúci a súd nemohol naň prihliadať.“ Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe posudzovanie dodrţania zákonných lehôt na podanie ţaloby
Občianskeho súdneho poriadku nepatrí do jeho kompetencie. Ďalej uviedol, ţe bude rešpektovať právny názor súdu vyjadrený v rozhodnutí o odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa. Účastníci konania
2 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.
1 vety prvej OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 OSP ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemoţno odpustiť.
2 OSP lehoty určené
týţdňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň.
3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Dvojmesačná lehota v zmysle § 250b ods. 1 OSP je lehotou procesnou, a teda je zachovaná, pokiaľ sa ţaloba najneskôr v jej posledný deň odovzdá na pošte. Tento záver vychádza nielen z toho, ţe táto lehota je upravená v procesnom predpise (OSP je takým všeobecne záväzným právnym predpisom), ale má oporu aj v tom, ţe táto lehota je určená na 8Sžo/31/2013 5 urobenie procesného úkonu – podanie ţaloby v správnom súdnictve. Podanie ţaloby nemôţe byť v ţiadnom prípade obmedzené hmotnoprávnymi lehotami, ktorých účel je úplne iný, neţ aký majú procesnoprávne lehoty bez ohľadu na to, v ktorom procesnom postupe sa uplatňujú (m. m. Nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 62/03-39 zo dňa 3. júla 2003). Krajský súd odôvodnil hmotnoprávnu povahu lehoty tým, ţe dochádza k novému prejednaniu a rozhodnutiu sporu, o ktorom uţ skôr právoplatne rozhodol správny orgán. Je potrebné uviesť, ţe vo všeobecnosti správny súd nepreberá v rámci konania o ţalobe
druhej hlavy OSP kompetencie ani postavenie správneho orgánu, nerozhoduje meritórne vo veci, o ktorej rozhodovať bolo zverené iným (správnym) orgánom, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Z administratívneho spisu je nepochybné, ţe napadnuté rozhodnutie bolo doručené právnej zástupkyni ţalobcu dňa
1 písm. h/ OSP, keď vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, ţe súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď sa nezaoberal návrhom ţalobcu z 5. marca 2013 na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky vo veci sťaţnosti ţalobcu
čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, ktorej predmetom bolo porušenie práva ţalobcu na spravodlivé súdne konanie uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/92/2012-32 zo dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.