← Slovensko

odvolania obžalovaných

Najvyšší súd 2 Toš 1/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci obţalovaného Mgr. D. M. a spol. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods.1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. v znení neskorších predpisov a iné prerokoval na verejnom zasadnutí

  1. decembra 2010 v Bratislave odvolania obţalovaných Mgr. D. M., R. S., H. B. a D. B., ktoré podali proti rozsudku Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z
  2. októbra 2008, sp. zn. BB-3 Tš 25/2006, a rozhodol t a k t o : Podľa § 319 Tr. por. odvolania obţalovaných Mgr. D. M., R. S., H. B. a D. B. s a z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, z
  3. októbra 2008, sp. zn. BB-3 Tš 25/2006, bol obţalovaný Mgr. D. M. uznaný za vinného v bodoch I. a II. rozsudku z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do
  4. decembra 2005 a pre pomoc k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do
  5. decembra 2005, obţalovaný R. S. bol uznaný za vinného v bode III. rozsudku z trestného činu podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do
  6. decembra 2005, obţalovaní H. B. a D. B. boli uznaní za vinných v bode IV. rozsudku z trestného činu podplácania, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 161a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do
  7. decembra 2005, všetci na skutkovom základe, ţe 2 Toš 1/2009 2 obžalovaný Mgr. D. M. I. obţ. Mgr. D. M. ako obhajca obvinených S. S., nar. X.. S. X., bytom B., ul. M. B. X., a P. S., nar. X.. S. X., bytom B., ul. S. X., stíhaných vyšetrovateľom Odboru boja proti organizovanej kriminalite Stred pod ČVS: PPZ-26/BOK-S-I-2004 za trestný čin výtrţníctva a trestný čin vydierania po tom, čo boli obaja obvinení vzatí do väzby uznesením Okresného súdu v Brezne č. Tp 58/04 zo dňa
  8. októbra 2004, dohodol so sudcom Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. M. M., nar. X.. M. X. v P., naposledy bytom B. B., M. C. X./X. (zomrel
  9. novembra 2005), ţe za úplatok, s ktorým sa rozdelia, sudca prepustí obvinených z väzby na slobodu, na základe čoho 1/ v presne nezistenej dobe od
  10. októbra 2004 do
  11. októbra 2004 obţ. Mgr. D. M. pri návšteve P. S. v priestoroch ÚVV Banská Bystrica poţiadal tohto o úplatok vo výške 200 000 Sk za to, ţe vybaví na Krajskom súde v Banskej Bystrici, aby pri rozhodovaní o sťaţnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, ktorým bol obvinený vzatý do väzby, sudca Krajského súdu vyhovel jeho sťaţnosti a prepustil ho z väzby na slobodu. Po prísľube P. S., ţe poţadovaný úplatok bude vyplatený, sudca JUDr. M. M. dňa
  12. novembra 2004 vo svojej kancelárii v budove Krajského súdu Banská Bystrica poţiadal ďalšieho nestotoţneného sudcu príslušného senátu Krajského súdu Banská Bystrica, aby tento prepustil P. S. na slobodu a po vyplatení úplatku obţ. R. S. dňa
  13. novembra 2004 bol P. S. uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 3 Tpo 108/04 zo dňa
  14. novembra 2004 prepustený z väzby na slobodu, 2/ dňa
  15. novembra 2004 v priestoroch ÚVV Banská Bystrica pri návšteve S. S. vyţiadal od neho obţ. Mgr. D. M. úplatok vo výške 300 000 Sk, za čo mu prisľúbil, ţe keď si podá ţiadosť o prepustenie z väzby, vybaví mu na Krajskom súde v Banskej Bystrici jeho prepustenie na slobodu, s čím S. S. súhlasil; po prísľube zo strany S. S., ţe úplatok vyplatí, obţ. Mgr. D. M. sa stretol so sudcom JUDr. M. M., ktorému potvrdil prisľúbený úplatok zo strany S. S. a následne po vyplatení poţadovanej sumy rodinnými príslušníkmi S. S. dňa
  16. decembra 2004 obţ. Mgr. D. M., ktorý časť z úplatku následne dňa
  17. decembra 2004 odovzdal JUDr. M. M., ktorý 2 Toš 1/2009 3 po tom, čo ţiadosť o prepustenie na slobodu bola S. S. uznesením Okresného súdu Brezno č. Tp 58/04 zo dňa
  18. januára 2005 zamietnutá, vybavil, ţe Krajský súd Banská Bystrica dňa
  19. februára 2005 uznesením č. 3Tpo 7/05 vyhovel sťaţnosti S. S. proti uzneseniu Okresného súdu a prepustil ho z väzby na slobodu, II. po tom, čo sa obţ. Mgr. D. M. dohodol so sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. M. M., nar.X. M. X. v P., naposledy bytom B. B., M. C. X./X. (zomrel
  20. novembra 2005), ţe za úplatok, o ktorý sa rozdelia, sudca prepustí v jemu pridelenej trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici proti obţalovaným M. K. a spol. (vyšetrovací spis KR PZ ÚJaKP Ţilina č. ČVS: KUJP-108/OVVK-2002) obvinených I. B., nar. X.. A. X., bytom L. J. č. X., N. B., nar. X.. D. X., bytom L. H., ul. Š. X./X. a M. K., nar. X.. A. X., bytom B. č. X., okr. L. M., z väzby na slobodu, na základe čoho 1/ v presne nezistenej dobe najneskôr pri osobnom stretnutí dňa
  21. júla 2005 na nezistenom mieste poţiadal obţ. Mgr. D. M. obţ. H. B. o úplatok v presne nezistenej výške, za čo mu prisľúbil, ţe vybaví na Krajskom súde v Banskej Bystrici prepustenie z väzby jeho syna N. B., s čím obţ. H. B. súhlasil. Následne dňa
  22. októbra 2005 v Brezne v hoteli Ďumbier obţ. D. B., manţelka obţ. H. B., pri osobnom stretnutí odovzdala poţadovaný úplatok v bielej obálke obţ. Mgr. D. M., 2/ v presne nezistenej dobe v lete 2005 najneskôr do
  23. júla 2005 obţ. Mgr. D. M. pri osobnom stretnutí na nezistenom mieste poţiadal M. M., nar. X.. A. X., bytom L. M., ul. P. X./X., aby kontaktoval rodinných príslušníkov obţalovaného I. B. a ponúkol im moţnosť, ţe za úplatok vo výške 200 000 Sk vybaví na Krajskom súde v Banskej Bystrici prepustenie obţalovaného z väzby, čo M. M. aj urobil a pri viacerých osobných aj telefonických kontaktoch ţiadal pre obţ. Mgr. D. M. vyplatenie tejto sumy, avšak k vyplateniu úplatku zo strany rodinných príslušníkov I. B. pre obţ. Mgr. D. M. nedošlo, 3/ v presne nezistenej dobe v mesiaci júl 2005 pri osobnom stretnutí pri motoreste T. v obci L. poţiadal obţ. Mgr. D. M. Ľ. K., nar. X.. D. X., bytom B. X. o finančnú hotovosť vo výške 400 000 Sk, 2 Toš 1/2009 4 za čo prisľúbil, ţe vybaví na Krajskom súde v Banskej Bystrici prepustenie z väzby jej manţela M. K., s čím Ľ. K. súhlasila. Následne dňa
  24. júla 2005 v obci L. na parkovisku pri motoreste T. Ľ. K. pri osobnom stretnutí odovzdala poţadovaný úplatok obţ. Mgr. D. M., obžalovaný R. S. III. po tom, čo sa obţ. Mgr. D. M. ako obhajca obvineného P. S., nar. X.. S. X., bytom B., ul. S. X., stíhaného vyšetrovateľom Odboru boja proti organizovanej kriminalite Stred pod ČVS: PPZ-26/BOK-S-I-2004 za trestný čin výtrţníctva a trestný čin vydierania po tom, čo bol obvinený P. S. vzatý do väzby uznesením Okresného súdu v Brezne č. Tp 58/04 zo dňa
  25. októbra 2004 dohodol so sudcom Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. M. M., nar.X. M. X. vP., naposledy bytom B. B., M. C. X./X. (zomrel
  26. novembra 2005), ţe za úplatok, s ktorým sa rozdelia, sudca prepustí obvinených z väzby na slobodu, na základe čoho v presne nezistenej dobe od
  27. októbra 2004 do
  28. októbra 2004 obţ. Mgr. D. M. na presne nezistenom mieste kontaktoval obţ. R. S., ktorého poţiadal o úplatok vo výške 200 000 Sk za to, ţe vybaví na Krajskom súde v Banskej Bystrici, aby pri rozhodovaní o sťaţnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, ktorým bol obvinený vzatý do väzby, sudca Krajského súdu vyhovel jeho sťaţnosti a prepustil ho z väzby na slobodu. Po prísľube obţ. R. S., ţe poţadovaný úplatok bude vyplatený, sudca JUDr. M. M. dňa
  29. novembra 2004 vo svojej kancelárii v budove Krajského súdu v Banskej Bystrici poţiadal ďalšieho nestotoţneného sudcu príslušného senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici, aby tento prepustil P. S. na slobodu a dňa
  30. novembra 2004 obţ. R. S. odovzdal vyţadovaný úplatok obţ. Mgr. D. M., po čom bol P. S. uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 3 Tpo 108/04 zo dňa
  31. novembra 2004 prepustený z väzby na slobodu, obžalovaní H. B. a D. B. IV. 2 Toš 1/2009 5 po tom, čo sa obţ. Mgr. D. M. ako obhajca obţalovaného N. B. dohodol so sudcom Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. M. M., nar. X.. M. X. v P., naposledy bytom B. B., M. C. X./X. (zomrel
  32. novembra 2005), ţe za úplatok, o ktorý sa rozdelia, sudca prepustí v jemu pridelenej trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici proti obţalovaným M. K. a spol. (vyšetrovací spis KR PZ ÚJaKP Ţilina č. ČVS: KUJP-108/OVVK-2002) obţalovaného N. B., nar. X.. D. X., bytom L. H., ul. Š. X./X. z väzby na slobodu, na základe čoho v presne nezistenej dobe najneskôr pri osobnom stretnutí dňa
  33. júla 2005 na nezistenom mieste poţiadal obţ. Mgr. D. M. obţ. H. B. a obţ. D. B. o úplatok v presne nezistenej výške, za čo im prisľúbil, ţe vybaví na Krajskom súde v Banskej Bystrici prepustenie z väzby N. B., s čím menovaní súhlasili a pri stretnutí dňa
  34. októbra 2005 v Brezne v hoteli Ďumbier obţ. D. B. odovzdala poţadovaný úplatok v bielej obálke obţ. Mgr. D. M.. Za to im boli uloţené nasledovné tresty: obţalovanému Mgr. D. M. podľa § 160a ods. 2, § 35 ods.2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. mu bol uloţený aj peňaţný trest vo výmere 500 000 Sk (16 596,96 eur). Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňaţného trestu mu bol podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. uloţený náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, obţalovaným R. S., H. a D. B. boli uloţené tresty, kaţdému samostatne, podľa § 161a ods. 2 Tr. zák. v trvaní dva roky, na výkon ktorých boli všetci traja podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradení do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania všetci štyria obţalovaní, ktoré i podrobne písomne odôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov. Obţalovaný Mgr. D. M. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe súd I. stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov, vychádzal z dôkazov získaných v rámci prípravného konania nezákonným spôsobom. Ide o svedkov K., o výsluchoch týchto svedkov obhajoba nebola upovedomená. Vyslovil názor, ţe na svedkov, počas ich výsluchu 2 Toš 1/2009 6 v neprítomnosti obhajcov obţalovaných, bol vyvíjaný tlak, výpovede boli vedené tendenčne tak, aby boli v súlade so vzneseným obvinením. Pri uznaní viny skutku ustáleného v bode I. 1/ súd nevychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu veci. Zdôraznil, ţe on poprel, ţe by prevzal peniaze ako úplatok za prepustenie P. S. z väzby a tieţ R. i P. S. popreli akékoľvek nezákonné postupy v tejto súvislosti. Svedecká výpoveď svedka S. S. je nepravdivá a účelová, vedená snahou získať výhody a beztrestnosť v iných trestných veciach odmenou za jeho usvedčenie. Poukázal na znalecký posudok vypracovaný v inej trestnej veci vo vzťahu k svedkovi S., z ktorého vyplýva, ţe tento svedok vyuţíva iné osoby, manipuluje s nimi, v snahe získať výhody. Namietal, ţe prvostupňový súd sa s týmto znaleckým posudkom, ktorý priloţil aj k písomným dôvodom odvolania, ale ktorý uţ je súčasťou spisu, vôbec nezaoberal. Aj pri uznaní viny v bode I. 2/ súd vychádzal len z výpovede svedka S.. Jeho prepustenie z väzby nevybavoval, o čom svedčí aj fakt, ţe svedok S. si ţiadosť o prepustenie z väzby písal sám. Podľa tvrdení tohto svedka mu mal povedať, ţe o väzbe bude rozhodovať sudca M. M., čo sa nezakladalo na pravde Prvostupňový súd aj v tejto časti vyhodnocoval vykonané dôkazy len v neprospech obţalovaného a tak sa vysporiadal aj s výpoveďami svedkov N. a D. S.. Vo vzťahu ku skutkom ustáleným v bode II. 1/, 2/, 3/ konštatoval, ţe v prípade skutku v bode 1/, nebol okrem výpovede utajeného svedka č. 2 produkovaný ţiadny dôkaz, ktorý by ho usvedčoval. Obţalovaný priznal, ţe od spoluobţalovanej D. B. prevzal peniaze, ale išlo o odmenu za právne sluţby, finančná hotovosť nebola úplatkom za prepustenie z väzby N. B.. Vo vzťahu ku skutku II. 2/ namietal, ţe jeho vina bola ustálená len na základe výpovede svedka M. M., ktorá však bola vyvrátená výpoveďami svedkov I. B. a M. B. Spáchanie skutku v bode II. 3/ mal prvostupňový súd za preukázané na základe výpovedí svedkov K.. Namietal, ţe tieto dôkazy boli zadováţené nezákonným postupom a zo strany súdu došlo k hrubému porušeniu práva obţalovaného na obhajobu. 2 Toš 1/2009 7 S poukazom na všetky tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o vine i treste a vrátil vec súdu I. stupňa s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaný R. S. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe rozsudok povaţuje za nezákonný a nespravodlivý. Vyslovil názor, ţe hlavnou zásadou konajúceho sudcu bola zásada v pochybnostiach v neprospech obţalovaného, ktorú presadzoval v priebehu pojednávania a riadil sa ňou i pri rozhodovaní o vine. Poukázal na to, ţe z poskytnutia úplatku ho usvedčuje iba svedok S. S.. Súčasťou spisu sú listinné dôkazy preukazujúce nehodnovernosť tohto svedka a jeho úmysel poskytovať krivé svedecké výpovede za cenu, ţe mu budú v jeho trestných veciach poskytované výhody. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, ţe tento svedok je sám stíhaný za najťaţšie úmyselné trestné činy. Vzhľadom na absenciu usvedčujúcich dôkazov ţiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obţaloby ho oslobodil. V prípade, ak by po zrušení rozsudku odvolací súd vec vrátil súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, ţiadal, aby vec bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie inému samosudcovi. Obţalovaní H. B. a D. B. odôvodnili podané odvolania dvomi písomnými podaniami, a to jednak prostredníctvom obhajcu JUDr. J. B., PhD. a jednak prostredníctvom obhajcu V. F.. V oboch písomných podaniach sa domáhajú, aby bol prvostupňový rozsudok zrušený a aby boli postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obţaloby oslobodení, alternatívne, aby bola vec vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodili tým, ţe dokazovaním sa nepodarilo preukázať čas, kedy mal spoluobţalovaný Mgr. M. navádzať obţalovaných na spáchanie trestného činu, miesto, kde mal byť skutok spáchaný, výšku údajného úplatku a vedomosť oboch obţalovaných, ţe nimi odovzdaná finančná hotovosť, ktorú oni povaţovali za odmenu za poskytnuté advokátske sluţby, by mala mať iný účel – úplatok za prepustenie ich syna z väzby. Namietali tieţ, ţe súd vyhodnotil výpoveď utajeného svedka č. 2 ako vierohodnú, hoci iné dôkazy jej hodnovernosť vyvrátili. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaných odvolaní primárne zistil, ţe nie je daný dôvod pre ich zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preto postupom podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, 2 Toš 1/2009 8 ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, ţe podané odvolania nie sú dôvodné Po preskúmaní obsahu predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe orgány činné v trestnom konaní postupovali tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, § 2 ods. 10 Tr. por. Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a súd ich hodnotil jednotlivo i v ich súhrne, podľa svojho vnútorného presvedčenia, zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu, riadiac sa pri tom ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. V súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr. por. prvostupňový súd dôkladne v dôvodoch rozsudku vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia je zrejmé ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných a tieţ, akými právnymi úvahami sa súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a uloţených trestov. S dôvodmi rozsudku súdu I. stupňa sa odvolací súd stotoţnil Obţalovaný Mgr. D. M. spáchanie ţalovanej trestnej činnosti ustálenej v jednotlivých skutkoch prvostupňového rozsudku poprel. Vo všeobecnosti na svoju obhajobu uvádzal, ţe pokiaľ aj prevzal od spoluobţalovaných nejaké finančné prostriedky, vţdy sa jednalo o legálne platby za poskytnutú odbornú pomoc advokáta. Nikdy nikomu nevybavoval prepustenie z väzby na slobodu a ani uţ zosnulému sudcovu JUDr. M. M. v tejto súvislosti ţiadne finančné prostriedky neodovzdal. Pokiaľ ho niekto usvedčuje, napr. svedok S., utajený svedok č. 2 a pod., jedná sa o účelové a vykonštruované svedectvá. Aj napriek takýmto obhajobným prednesom mal odvolací súd vinu obţalovaného, na základe všetkých v konaní produkovaných dôkazov, ktoré bolo potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach, za preukázanú. Pokiaľ ide o skutky ustálené v bode I. 1/ a v bode III. rozsudku – prepustenie P. S. z väzby, okrem obţalovaného Mgr. M. aj spoluobţalovaný R. S. i svedok P. S. vo svojich 2 Toš 1/2009 9 výpovediach, napokon očakávane a logicky, popreli akékoľvek nezákonné postupy z ich strany vo vzťahu k prepusteniu P. S. z väzby. Na druhej strane z výpovede svedka S. S. vyplýva, ţe sám obţalovaný Mgr. M. mu povedal, ţe sa vybavuje prepustenie P. S. z väzby, ţe mu dal za to 200 000 Sk, a teda bude prepustený. Vypovedal tieţ, ţe túto informáciu mu potvrdil aj samotný P. S.. Vo vzťahu k týmto dvom skutkom a týmto dvom obţalovaným boli produkované dve skupiny dôkazov a úlohou súdu bolo posúdiť, ktorá z nich je vierohodná. Výpovedi svedka S. S. korešpondujú listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu a jedná sa o prepisy telefonických hovorov a záznamov. Prvostupňový súd sa nimi v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne zaoberal, uviedol aj čísla listov na ktorých sú v spise zadokumentované, preto odvolací súd poukáţe len na niektoré najzávaţnejšie. Z telefonického rozhovoru obţalovaného Mgr. M. s osobou ustálenou ako J. vyplýva, ţe obţalovaný konkrétne označuje, ţe sa jedná o nejakého S., ţe dačo mal so S. a ďalej hovorí, J. takto, keby si pustil S., bude na pivo, myslím si, ţe by to bolo celkom zaujímavé, keby sa dalo tak to zruš, skús zapracovať. Vo vzťahu k obţalovanému R. S. a jeho kontaktu s obţalovaným Mgr. M. zas odvolací súd poukazuje na telefonické záznamy hovorov medzi týmito obţalovanými v čase, keď bol prepustený P. S.. Obţalovaný R. S. sa informoval práve u obţalovaného Mgr. M., či uţ bol jeho brat prepustený a dokonca urgoval jeho prepustenie, keď čakal pred väznicou. Obţalovaný Mgr. M. mu objasňoval, aký je postup pri prepúšťaní osôb z väzby (treba napísať uznesenie a pod.) a ţiadal ho, aby bol trpezlivý. Naviac, neskôr v ďalšom telefonickom hovore si Mgr. M. u obţalovaného R. S. overoval, či sa dočkal prepustenia brata a dohovára si s ním stretnutie, keď sa zotaví. Tieto dôkazy, v kontexte s výpoveďou svedka S. S., vyvrátili obhajobu oboch obţalovaných a ich vinu nespochybniteľne preukázali. Spáchanie skutku ustáleného v bode I. 2/ – prepustenie svedka S. S. z väzby – obţalovaný M. poprel. Jeho vina však aj podľa názoru odvolacieho súdu bola 2 Toš 1/2009 10 nespochybniteľne preukázaná výpoveďou svedka S. S., ktorý v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní veľmi podrobne popísal okolnosti svojho prepustenia z väzby a účasť obţalovaného Mgr. M. na tomto prepustení. Aj keď obţalovaný spochybňoval vierohodnosť tohto svedka charakterom jeho osoby, ktorá je sama trestné stíhaná pre závaţnú trestnú činnosť a jeho usvedčuje len pre poskytované výhody v iných jeho trestných veciach, ani odvolací súd nezistil dôvod tomuto svedkovi neveriť. Jeho výpovedi totiţ korešpondujú výpovede svedkov N. S. a D. S.. Najmä svedok N. S. popísal okolnosti vyţiadania si sumy 300 000 Sk slúţiacej ako úplatok za prepustenie S. S. (lístok napísaný S. z väzby) presne tak, ako to vo výpovedi uviedol svedok S. S.. Odvolací súd sa stotoţňuje s názorom vysloveným prvostupňovým súdom, ţe samotná okolnosť, ţe svedok S. je trestne stíhaný ešte automaticky neznamená, ţe vypovedá nepravdivo. Jeho usvedčujúca výpoveď totiţ nie je osihotená, ale korešponduje aj s ostatnými vykonanými dôkazmi. K obhajobnému tvrdeniu obţalovaného, ţe svedok S. S., podľa vyšetrenia znalca prof. PhDr. A. H., CSc., je osobou, ktorá nemá zábrany vyuţívať druhých vo svoj prospech a manipulovať s nimi, za účelom získania neoprávnených výhod, je potrebné uviesť, ţe znalec tieto závery uviedol v rámci hodnotenia špecifickej vierohodnosti a konštatoval, ţe všeobecne ľudia s dissociálnou poruchou osobnosti majú takéto tendencie, ale zároveň uviedol aj to, ţe pravdivosť konkrétnej výpovede tohto svedka je vecou hodnotenia dôkazov súdom a nie je v kompetencii znalca. Oba konajúce súdy v posudzovanom prípade z dôvodov uvedených vyššie, túto konkrétnu výpoveď svedka S. vyhodnotili ako pravdivú. Pre úplnosť je potrebné uviesť aj to, ţe znalec H. vo vzťahu k tomuto svedkovi konštatoval, ţe neboli u neho zistené poruchy kognitívnych schopností, či osobnosti, ktoré by sa prejavovali abnormálnym sklonom ku skresľovaniu výpovede, konfabuláciam, či chorobnému si vymýšľaniu. Ako uţ bolo spomenuté vyššie obţalovaní Mgr. D. M., H. B. a D. B. popreli spáchanie skutkov ustálených v bodoch II. 1/ a IV. rozsudku – prepustenie N. B. z väzby. Aj vo vzťahu k týmto dvom skutkom boli produkované dve skupiny dôkazov. Na jednej strane sú to výpovede obţalovaných a svedkov, ich rodinných príslušníkov N. a F. B.. Títo zhodne tvrdia, ţe pokiaľ poskytli obţalovanému Mgr. M. peniaze, jednalo sa o platbu 2 Toš 1/2009 11 za právne zastupovanie, nevyvíjali ţiadne protizákonné aktivity súvisiace s prepustením N. B. z väzby. Na druhej strane je v spise i v jeho utajenej prílohe zadokumentovaná výpoveď utajeného svedka č. 2, ktorý svojou výpoveďou obţalovaných usvedčuje. Aj odvolací súd sa s touto výpoveďou podrobne oboznámil a tieţ nezistil dôvod tejto svedeckej výpovedi neveriť. Dôkaz bol zadováţený zákonným spôsobom, je aj podľa odvolacieho súdu z hľadiska posúdenia jeho hodnovernosti takej kvality, ţe aj v tomto prípade mal vinu obţalovaných za preukázanú. Spáchanie skutku ustáleného v bode II. 2/ – prepustenie trestne stíhanej osoby I. B., obţalovaný Mgr. M. taktieţ poprel. Napriek tejto skutočnosti, aj v tomto prípade aj odvolací súd vinu obţalovaného mal za dostatočne preukázanú. Vychádzal z jednoznačne usvedčujúcej výpovede svedka M. M., ktorej korešpondujú aj výpovede svedkov M. B. a I. B.. V kontexte týchto svedeckých výpovedí sú aj odposluchy telefonických hovorov, ktoré sú zadokumentované v spise Pre posúdenie viny obţalovaného je irelevantné, či aj svedok M. chcel profitovať na prepustení I. B. z väzby, alebo to robil pre neho nezištne ako pre kamaráta. Vinu obţalovaného Mgr. M. mal odvolací súd za preukázanú aj v prípade skutku ustáleného v bode II. 3/ rozsudku – prepustenie M. K. z väzby. Napriek skutočnosti, ţe spáchanie aj tohto skutku obţalovaný poprel, súd vychádzal najmä z výpovede svedkyne Ľ. K., ktorá obţalovanému odovzdala 400 000 Sk. Zo spôsobu akým boli obţalovanému peniaze odovzdávané, ţe svedkyňa nedostala ţiadne potvrdenie o prevzatí peňazí, ţe nepodpisovala plnú moc pre obţalovaného ako pre splnomocneného obhajcu svojho manţela, ţe nemala ani telefonický kontakt na údajného obhajcu svojho manţela a pod., ani odvolací súd neuveril tvrdeniu obţalovaného, ţe predmetná finančná čiastka predstavovala zálohu za poskytované právne sluţby. Svedkyňa tieţ vypovedala, ţe obţalovaný H. B. jej po čase vrátil 200 000 Sk so slovami, ţe prepustenie jej manţela z väzby sa nedá vybaviť a zvyšné peniaze jej obţalovaný M. vráti do mája
  35. Aj z tejto časti výpovede je zrejmé aký účel mali peniaze, ktoré obţalovanému odovzdala. 2 Toš 1/2009 12 Za účelom preskúmania zákonnosti získania výpovede svedkyne Ľ. K. prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vypočul vyšetrovateľov, ktorí realizovali zadokumentovanie tohto dôkazu a aj odvolací súd na základe toho konštatuje, ţe dôkaz bol zadováţený zákonným spôsobom. Ţiadny nátlak vyvíjaný na svedkyňu, resp. tendenčne vedený výsluch, ako to uvádza v dôvodoch odvolania obţalovaný, zistený nebol. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania aj odvolací súd sa stotoţňuje s názorom prvostupňového súdu, ţe obţalovaný Mgr. D. M. svojim konaním, teda tým, ţe v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu ţiadal a aj prijal úplatok za to, ţe vybaví prepustenie trestne stíhaných osôb z väzby, naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. Tým, ţe ţiadal finančné prostriedky od spoluobţalovaných slúţiace ako úplatok pre verejného činiteľa, aby dosiahol prepustenie iných osôb z väzby dopustil sa tohto trestného činu aj podľa ods. 2, v štádiu pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Obţalovaní R. S., D. a H. B. tým, ţe poskytli finančné prostriedky slúţiace ako úplatok za prepustenie iných osôb z väzby na slobodu, dopustili sa trestného činu podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Pri rozhodovaní o trestoch prvostupňový súd dôsledne zvaţoval všetky kritériá významné pre voľbu druhu trestov a ich výmery a podiel jednotlivých obţalovaných na páchaní ţalovanej trestnej činnosti a tak im uloţil správne diferencované tresty, ktoré i odvolací súd povaţuje za zákonné a primerané pre splnenie zákonom poţadovaného účelu trestu. Obţalovanému Mgr. M. trest ukladal ako trest úhrnný, v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. v sadzbe upravenej postupom uvedeným v tomto ustanovení. Prvostupňový súd podrobne objasnil v dôvodoch rozhodnutia, ţe v prípade tohto obţalovaného bolo potrebné voliť výmeru trestu v rámci trestnej sadzby šesť rokov a desať mesiacov aţ desať rokov a desať mesiacov. Trest uloţený vo výmere osem rokov, s poukazom na rozsah spáchanej trestnej činnosti a hlavne jej vysokú spoločenskú nebezpečnosť, preto povaţoval za primeraný i odvolací súd. 2 Toš 1/2009 13 Aj v prípade ostatných obţalovaných P. S., H. a D. B. prvostupňový súd v súlade so zákonom uloţil tresty nepodmienečné, a to práve s ohľadom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť konania týchto obţalovaných. Ani jeden z obţalovaných doposiaľ neboli vo výkone trestu odňatia slobody, preto pre výkon teraz uloţených trestov boli v súlade s ustanovením § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradení do prvej nápravnovýchovnej skupiny. V súlade so zákonom prvostupňový súd uloţil obţalovanému Mgr. D. M. aj peňaţný trest, pretoţe páchal úmyselnú trestnú činnosť vedený motívom získať majetkový prospech. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňaţného trestu súd správne stanovil i náhradný trest odňatia slobody. Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia v ţiadnom smere, prvostupňový rozsudok povaţuje za zákonný a správny, a preto postupom podľa § 319 Tr. por. podané odvolania ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. V Bratislave
  36. decembra 2010 JUDr. Milan K a r a b í n, v. r. predseda senátu Vypracovala: JUDr. Jana Serbová Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.