← Slovensko

o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu KP

Najvyšší súd 5 Obo 31/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: M. K., rod. M., bytom Ň., zastúpenej: JUDr. M. K., advokátom, K., proti ţalovanej: JUDr. I. S., H., správkyni konkurznej podstaty úpadcu R. K., IČO: X., zastúpenej: JUDr. Š. T., advokátom, X., o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, na odvolanie ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa

  1. februára 2012, č. k. 3 Cbi 15/2006-152, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
  2. februára 2012, č. k. 3 Cbi 15/2006-152 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zo dňa
  3. februára 2012, č. k. 3 Cbi 15/2006-152 zamietol ţalobu a zaviazal ţalobkyňu povinnosťou nahradiť ţalovanej na účet jej právneho zástupcu trovy konania v sume 121,26 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobou, doručenou súdu dňa
  4. apríla 2006, ţalobkyňa navrhla určiť, ţe z konkurznej podstaty úpadcu R. Ň. sa vylučujú parcely č. X. o výmere 17 674 m2 a č. X. o výmere 1 242 095 m2, t. č. zapísané na LV č. X. k. ú. Ň. Ţalobkyňa uviedla, ţe z denníka Korzár sa dozvedela, ţe sa vykoná odpredaj nehnuteľností k. ú. Ň., zapísaných na LV č. X., v ktorom sa nachádzajú aj parcely č. X. o výmere 17 674 m2 a č. X. o výmere 1 242 095 m
  5. Podiel z predmetných nehnuteľností zdedil jej nebohý manţel po jeho otcovi J. K. a poukázala na rozhodnutie štátneho notárstva 2 5 Obo 31/2012 v H. sp. zn. D 572/92 z
  6. marca
  7. Keďţe je podielovou spoluvlastníckou uvedených parciel, ţiada o ich vylúčenie z konkurznej podstaty. Ţalovaná vo vyjadrení zo dňa
  8. apríla 2006 nárok ţalobkyne neuznala. Uviedla, ţe podľa LV č. X. k. ú. Ň. je zrejmé, ţe vlastníkom predmetných parciel je úpadca a na označenom liste vlastníctva je pripojená aj príslušná identifikácia. Uviedla, ţe z návrhu nie je ani zrejmé, v akých podieloch poţaduje vylúčenie z konkurznej podstaty. Uviedla, ţe z notárskeho rozhodnutia vyplýva, ţe zrejme by sa malo jednať o nehnuteľnosti, ktoré boli predtým zapísané v PKV č. X. k. ú. Ň., avšak k predmetnej PKV nie je vydaný list vlastníctva a takisto chýba identifikácia príslušnej PKV na stav registra C. Preto je potrebné, aby ţalobkyňa predloţila okrem listu vlastníctva, kde budú vyznačené sporné parcely, aj príslušnú PKV č. X. s grafickou a písomnou identifikáciou. Ţalobkyňa v prípise zo dňa
  9. júna 2006 uviedla, ţe list vlastníctva nemá a predloţila súdu Majetkovú podstatu č. X. k. ú. Ň., na základe ktorej dedila nehnuteľnosť. Ţalovaná v prípise zo dňa
  10. septembra 2006 uviedla, ţe predloţená majetková podstata č. X. k. ú. Ň. svedčí o podielovom spoluvlastníctve podielových spoluvlastníkov, ktoré boli zdruţené do pasienkového spoločenstva na základe príslušných zákonov o urbárskych spoločnostiach. Uvedené nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na základe zákona č. 81/1940 Zb. SNR, a to odňatím bez náhrady, o čom svedčí aj zápis na prvej strane PKV č. X. k. ú. Ň. Uviedla, ţe k reštitúcii postupom podľa zákona č. 22/1991 Zb. nedošlo. Následne boli vykonané pozemkové úpravy podľa zákona č. 330/1991 Zb. a nikto z domnelých vlastníkov si v zákonom stanovenej lehote troch rokov nárok neuplatnil. Notárske osvedčenia, ktoré ţalobkyňa predloţila, nikdy neboli na správe katastra zapísané na príslušný list vlastníctva. Podľa listu vlastníctva je vlastníkom predmetných parciel úpadca, a preto nehnuteľnosti boli oprávnene zapísané do konkurznej podstaty. Súd vyzval ţalobkyňu na predloţenie vyjadrenia k podaniu ţalovanej a oznámenie, či si k predmetným pozemkom uplatnila reštitučné nároky s predloţením dôkazov a oznámil jej, ţe v majetkovej podstate č. X. nie je uvedené meno J. K., otca nebohého manţela ţalobkyne, po ktorom nadobudla dedičstvo. Ţalobkyňa výzvy súdu prevzala v dňoch
  11. augusta 2006, 3 5 Obo 31/2012
  12. októbra 2006 a
  13. apríla
  14. Na výzvu sudu ţalovaná prípisom zo dňa
  15. mája 2008 oznámila súdu, ţe ţalobkyňa ju nevyzvala na vyňatie ţalovaných nehnuteľností z konkurznej podstaty. Následne vykonal súd prvého stupňa dokazovanie písomnými dokladmi a písomnými stanoviskami účastníkov konania a zistil, ţe Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
  16. januára 2005, č. k. 4 K 10/2004-20 vyhlásil konkurz na majetok dlţníka R. K. a za správkyňu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. I. S., ktorá do súpisu podstaty zapísala o. i. aj nehnuteľnosti - parcelu č. X. o výmere 17 674 m2 a parcelu č. X. o výmere 1 242 095 m2 zapísané na LV č. X. k. ú. Ň.. Krajský súd v Košiciach vydal dňa
  17. októbra 2008, č. k. 4 K 10/2004-149 Opatrenie, v ktorom súhlasil s predajom majetku patriaceho do konkurznej podstaty, a to nehnuteľností, zapísaných na LV č. X. k. ú. Ň. - parc. č. X. - trvalé trávne porasty o výmere 17 674 m2 a parc. č. X. - trvalé trávne porasty o výmere 1 242 095 m2 v pomere k celku 237/252 a uloţil správkyni konkurznej podstaty uzavrieť kúpnu zmluvu. Správkyňa konkurznej podstaty preukázala, ţe predmetnú kúpnu zmluvu podľa podmienok stanovených v uvedenom opatrení uzavrela dňa
  18. novembra
  19. Súd v odôvodnení poukázal na to, ţe ţalobkyňa v konaní tvrdila, ţe je podielovou spoluvlastníckou nehnuteľností - parcely č. X. o výmere 17 674 m2 a č. X. o výmere 1 242 095 m2, zapísaných na LV č. X. k. ú. Ň., ktoré mala nadobudnúť dedením po nebohom manţelovi I. K. a ten mal vlastníctvo nadobudnúť dedením po nebohom otcovi J. K. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZoKV“) a uviedol, ţe podľa uvedenej zákonnej úpravy ten, kto tvrdí, ţe vec, ktorá je v jeho vlastníctve, je zapísaná do konkurznej podstaty, má si svoje pravo uplatniť u správcu konkurznej podstaty, ktorý, ak nárok neuznáva, zapíše predmetnú vec, v prejednávanej veci nehnuteľnosť, do súpisu podstaty s poznámkou o dôvodoch, ktoré spochybňujú jej zaradenie. Následne konkurzný súd posúdi dôvody, spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a osobám, ktoré uplatnili námietku proti zapísaniu veci do podstaty, pokiaľ nebolo moţné ich námietkam vyhovieť a vec zo súpisu vyradiť, uznesením určí lehotu na podanie vylučovacej ţaloby proti správcovi. 4 5 Obo 31/2012 V prejednávanej veci konkurzný súd nestanovil ţalobkyni lehotu na podanie ţaloby o nedôvodnom zaradení veci do súpisu podstaty, ale ţalobkyňa po zistení, ţe nehnuteľnosti sú zapísané do súpisu podstaty, podala ţalobu o ich vylúčenie. Preto súd povaţoval predmetnú ţalobu za včas podanú. Súd mal ďalej za to, ţe z uvedeného vyplýva, ţe po predaji takmer celej výmery pozemkov, ktorých vylúčenia z podstaty sa ţalobkyňa domáha v tomto konaní, v konkurznej podstate úpadcu zostali predmetné nehnuteľnosti iba v pomere k celku 15/
  20. Pokiaľ ide o parcely č. X. a X. zapísané na LV č. X., k. ú. Ň., prvostupňový súd uviedol, ţe Obvodný pozemkový úrad H. prípisom zo dňa
  21. júla 2008 (č.
  22. 39) oznámil súdu, ţe zo strany ţalobkyne ani iných osôb nebol k uvedeným parcelám uplatnený reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z. a ţe nemá vedomosti o tom, či predmetné nehnuteľnosti boli súčasťou pasienkového spoločenstva. Prvostupňový súd ďalej poukázal na ust. § 6 ods. 1 a ods. 2 ZoKV a uviedol, ţe v konaní o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty, resp. o určenie, ţe tieto nepatria do konkurznej podstaty súd posudzuje, či predmetná nehnuteľnosť v čase začatia konkurzného konania bola vo vlastníctve úpadcu a neurčuje, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Prvostupňový súd uviedol, ţe v danej veci zistil, ţe podľa výpisu z LV č. X. k. ú. Ň., vlastníkom parciel č. X. a č. X. je R. Ň. a ako titul nadobudnutia je uvedené: B1-c.d. 188/
  23. Rozhodnutie pozemkového úradu č. 485/
  24. Uvedené rozhodnutie vychádzalo z rozhodnutia ONV - odbor PLVH v H. č. 534/1982 zo dňa
  25. novembra 1982, ktorým bolo podľa § 1 ods. 1 zákona č. 81/1949 Zb. rozhodnuté, ţe prechádza vlastníctvo pasienkov bývalých urbarialistov obce Ň. v k. ú. Ň. vedených v pozemnokniţnej zápisnici č. X. parcely č. X. a X. obe vo výmere 125 8436 ha na J. Ň. dňom jeho vzniku, t. j. k
  26. januáru
  27. V podaní zo dňa
  28. augusta 2008 právny zástupca ţalobkyne uviedol, ţe ţalobkyňa je jednou z účastníkov konania, ktorí podali proti ţalovanej ţalobu o určenie vlastníckeho práva a spor je vedený na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17 C 128/
  29. Podľa oznámenia 5 5 Obo 31/2012 Okresného súdu Humenné ţalobcovia vzali ţalobu späť a konanie bolo zastavené uznesením zo dňa
  30. decembra 2011, proti ktorému podali ţalovaní, a teda aj ţalovaná v tomto konaní, odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Právny zástupca ţalobkyne uviedol, ţe ţalobkyňa podá novú ţalobu. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a uviedol, ţe pre preukázanie vlastníckeho práva súd teda povaţuje za rozhodujúci zápis v katastri nehnuteľnosti a má za to, ţe na preukázanie vlastníckeho práva pre potreby konštatovania, či nehnuteľnosť je zapísaná do súpisu konkurznej podstaty úpadcu dôvodne, nemoţno povaţovať iba dedičské rozhodnutia. Za situácie, keď ţalobkyňa svoje vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti odvodzuje iba z dedičských rozhodnutí, súd má za to, ţe tieto v tomto konaní nemoţno povaţovať za rozhodnutia, ktorými je preukázaný iný stav o zápise vlastníkov, ako je zapísaný v katastri nehnuteľnosti, a preto súd má za to, ţe ţalovaná bola povinná uvedené parcely zapísať do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, ţe v súpise konkurznej podstaty uţ nie sú zapísané nehnuteľnosti vedené na LV č. X. k. ú. Ň. - parc. č. X. - trvalé trávne porasty o výmere 17 674 m2 a parc. č. X. - trvalé trávne porasty o výmere 1 242 095 m2 v pomere k celku 237/252, a preto v tomto rozsahu uţ ani nie je moţné určiť, ţe sa vylučujú z konkurznej podstaty úpadcu a vo zvyšnej časti ohľadom častí 15/252-tin ţalobkyňa nepreukázala svoje vlastnícke právo, keďţe i naďalej je na LV č. X. ako vlastník uvedenej časti zapísaný úpadca - R. K. Podľa oznámenia ţalovanej zo dňa
  31. februára 2009 a na pojednávaní dňa
  32. februára 2012 v obdobných veciach týkajúcich sa rovnakých parciel, ktoré sú vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 4 Cbi 14/2006, 4 Cbi l 5/2006, 14 Cbi 16/2006, 9 Cbi 14/2006 a 1 Cbi 14/2006 boli ţaloby o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty právoplatne zamietnuté (č. l. 139-150). Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd ţalobu zamietol ako nedôvodnú. V konaní bola ţalobkyňa neúspešná, preto podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. jej súd uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej, na účet jej právneho zástupcu, trovy konania 6 5 Obo 31/2012 v sume 121,26 eur. ktoré tvorí odmena za právne zastupovanie za 2 úkony právnej sluţby - prevzatie veci dňa
  33. mája 2008 a účasť na pojednávaní dňa
  34. februára 2012 - po 48,63 eur (1 465,-- Sk) a 58,69 eur a reţijný paušál 6,31 eur a 7,63 eur, t. j. celkom v sume 121,26 eur. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Košiciach podala odvolanie ţalobkyňa, v ktorom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odvolaní ţalobkyňa uviedla, ţe podanou ţalobou sa doţadovala vylúčenia celej veci a nie iba spoluvlastníckeho podielu. Svoj postup opierala aj o konštantnú judikatúru súdov, na ktorú v odvolaní aj poukázala (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 69/2006). Ţalobkyňa poukázala ja na to, ţe v dedičskom konaní D 1126/92 nadobudla po poručiteľovi M. M. jeho spoluvlastnícky podiel a zároveň poukázala aj na ďalšie dedičské konania (D 182/83, D 572/92, D 124/86, D 861/83, D 933/77, D 932/84, D 948/90, D 855/91, D 176/92, D 131/92, D 140/73 a D 385/90). Ţalobkyňa má za to, ţe v právnom štáte neobstojí názor prvostupňového súdu, ţe týmito rozhodnutiami nemoţno preukázať iný ako stav, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností. S poukazom na ust. § 132 Občianskeho zákonníka ţalobkyňa uviedla, ţe listiny sa v katastri zapisujú záznamom a správa katastra uţ iba posúdi, či predloţená listina je bez chýb a iných zrejmých nesprávnosti a poukázala aj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 398/04 z
  35. augusta
  36. Ţalobkyňa upozornila aj na ust. § 70 ods. 1 a § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a v tejto súvislosti uviedla, ţe na LV č. X. k. ú. Ň. v časti C – ťarchy pod por. č. 1 P1-93/08 je vyznačená poznámka, ţe hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená k parc. č. X. a X. Taktieţ na označenom liste vlastníctva je vyznačená aj ďalšia poznámka zo dňa
  37. decembra 2008, a to o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva. Napriek tomu, ţe hodnovernosť údajov bola spochybnená, tieto nehnuteľnosti počas prebiehajúceho konania o vylúčení veci z podstaty 7 5 Obo 31/2012 správca predal kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 447/08 dňa
  38. januára
  39. Ţalobkyňa je toho názoru, ţe prvostupňový súd sa zameral na to, ako svojim rozsudkom konanie správcu zhojiť, poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dodala, ţe to, ţe sám správca má pochybnosti o správnosti zaradenia týchto nehnuteľností do súpisu svedčí, ţe ţalobkyni, ako aj ďalším podielovým spoluvlastníkom ponúkal predkupné právo na odkúpenie podielov z týchto nehnuteľností. V závere odvolania ţalobkyňa v niekoľkých bodoch zhrnula, ţe pozemky zapísané do PKV č. X. neboli odkupované ako pôvodné urbárske pozemky – boli to zemianske pozemky veľkostatkára Dr. K. Š.; označené pozemky neodkupoval ţiadny právny útvar pasienkového spoločenstva, ale fyzické osoby do podielového spoluvlastníctva; k označeným pozemkom nikdy nebolo vytvorené pasienkové spoločenstvo podľa zák. čl. X/1913, táto skutočnosť nie je vyznačená v pozemkovej knihe (ust. § 17 zák. čl. X/1913 si to vyţadovalo); J. Ň. vzniklo dňom
  40. január 1972 a nebolo druţstvom typu vniknutým podľa zákona č. 69/1949 Sb.; zákon č. 69/1949 Sb. bol účinný od
  41. marca 1949 iba do
  42. októbra 1959, teda nemohli podľa tohto zákona prejsť pozemky do majetku J. Ň. vzniknutého aţ dňa
  43. januára 1972; rozhodnutie Okresného národného výboru – odboru PLVH v H., č. poľ. 534/1982 zo dňa
  44. novembra 1982 vydané v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 81/1949 Zb. SNR s prihliadnutím na body 1 aţ 5 je voči pozemnokniţným vlastníkom nulitné; ţalobcovia, ich právni predchodcovia, ako ja ďalší podieloví spoluvlastníci všetky pozemky zapísané pod PKV č. X. pod A 1-26 prevádzali – dedili a posledný prevod a) vyznačený zápisom v pozemkovej knihe je pod B 100 zo dňa
  45. októbra 1992, b) vyznačený zmenou je D 1126/92 zo dňa
  46. októbra 1992; rozhodnutie Pozemkového úradu v H. č. j. 485/96 zo dňa
  47. apríla 1996 podľa § 10 ods. 4 (správne má byť § 10 ods. 3) zák. č. 330/1991 Zb. je rozhodnutím o schválení registra pôvodného stavu (schválil sa zápis dovtedy nezapísaných listín takých, aké boli v jednotlivých inštitúciách nájdené) a nie rozhodnutím o vlastníctve. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia 8 5 Obo 31/2012 pojednávania v zmysle § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne je dôvodné. Z podaného odvolania vyplýva, ţe k porušeniu ţalobkyninho základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu došlo tým, ţe napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich okolností. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo pouţitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemoţno pouţiť. Vec sa chápe širšie neţ výrok napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbeţných otázok, otázok ţalovateľnosti nároku a dodrţiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ust. § 205 ods. 5 písm. c/ O. s. p. je tento odvolací dôvod daný, ak na zistenie rozhodujúcich skutočností účastníci navrhnú dôkazy, ktoré súd nevykoná a napriek tomu vo veci na základe takéhoto neúplného zistenia skutkového stavu rozhodne. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len ZoKV) majetok podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu. Podľa ust. § 18 ZoKV súpis podstaty (ďalej len „súpis“) vykoná správca podľa pokynov súdu s pouţitím zoznamu predloţeného úpadcom. Podľa ust. § 19 ods. 1 ZoKV, ak sú pochybnosti, či vec patri do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie vecí do súpisu. Súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe 9 5 Obo 31/2012 ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zaradená oprávnene (§ 19 ods. 2 ZoKV). Konkurz na majetok dlţníka R. K., IČO: X., bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 4K 10/2004-20 zo dňa
  48. januára
  49. Predmetom konania je právo ţalobkyne (ako spoluvlastníčky) na vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti parc. č. X. o výmere 17 674 m2 a č. X. o výmere 1 242 095 m2 zapísané na LV č. X. k. ú. Ň. Ţalobkyňa odôvodňovala, ţe z predmetných nehnuteľností zdedil jej nebohý manţel podiel po jeho otcovi J. K. a poukázala na rozhodnutie štátneho notárstva v H., sp. zn. D 572/92 z
  50. marca
  51. Vylúčenie veci, ktorá nemala byť zaradená do zoznamu konkurznej podstaty, upravuje ust. § 19 ZoKV, v zmysle ktorého v spojení s § 14 tohto zákona je zrejmé, ţe účastníkmi takto vedeného konania je tzv. vylučovateľ, t. j. tretia osoba, do práv ktorej sa konkurzom zasiahlo a ktorá je odlišná od okruhu účastníkov vlastného konkurzného konania na strane osoby v konaní oprávnenej a správca konkurznej podstaty na strane osoby povinnej. Zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty deklaruje navonok skutočnosť, ţe správca konkurznej podstaty povaţuje takýto majetok za majetok podstaty a nakladá s ním ako s majetkom podliehajúcim konkurzu. Súpis majetku podstaty predstavuje titul, ktorým správca konkurznej podstaty dokladá, ţe je oprávnený so spísaným majetkom pri jeho speňaţení nakladať. Za súčasť majetku konkurznej podstaty úpadcu sa povaţuje všetok majetok, o ktorom správca konkurznej podstaty vykonal súpis, a ktorý z tohto súpisu nebol vylúčený. V prípade, ţe nastane nevyvrátiteľná domnienka správnosti súpisu vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt do konkurznej podstaty, je správca konkurznej podstaty osobou oprávnenou takýto majetok speňaţiť. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je vylučovacia (excindačná) ţaloba podľa ust. § 19 ods. 2 ZoKV. Legitimácia k vylučovacej ţalobe je daná tým, ţe vec bola správcom zaradená (zapísaná) do súpisu podstaty. Vylučovacia ţaloba je svojou povahou ţalobou procesnou, prostredníctvom ktorej sa pre dobu 10 5 Obo 31/2012 trvania konkurzu konečným spôsobom vymedzuje príslušnosť určitého majetku ku konkurznej podstate. V danom prípade správkyňa konkurznej podstaty JUDr. I. S. zaradila o. i. aj uvedenú nehnuteľnosť, parc. č. X. o výmere 17 674 m2 a č. X o výmere 1 242 095 m2 zapísané na LV č. X. k. ú. Ň., do konkurznej podstaty. Ţalobkyňa si následne uplatnila právo na vylúčenie dotknutej nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu podľa ust. § 19 ods. 2 ZoKV. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v konaní o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty, resp. o určenie, ţe tieto nepatria do konkurznej podstaty súd posudzuje, či predmetná nehnuteľnosť v čase začatia konkurzného konania bola vo vlastníctve úpadcu a neurčuje, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, ţe konajúci súd pri rozhodovaní o vylučovacej ţalobe vychádzal len zo stavu vlastníckeho práva, zapísaného v katastri nehnuteľností, ale dôsledne sa nezaoberal aj skutočnosťami, ktorými ţalobkyňa vyvracala domnienku hodnovernosti uvedeného zápisu. Je nesporným, ţe na základe dedičského konania sp. zn. D 1126/92 nadobudla ţalobkyňa po poručiteľovi M. M. jeho spoluvlastnícky podiel. Naproti tomu, jednoznačné nie je nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam R. K., resp. predtým J. Ň. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, údaje uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáţe opak. V zmysle tohto ustanovenia sú údaje katastra, (medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností § 7 písm. c/) hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáţe opak. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak (§ 133 O. s. p.). 11 5 Obo 31/2012 V občianskom súdnom konaní môţe súd riešiť prejudiciálne otázky (§ 135 O. s. p.). Posúdenie otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci nie je otázkou uvedenou v § 135 ods. 1 O. s. p., ktoré ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd nemôţe v konaní riešiť ako otázky predbeţné. Preto je súd oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne, za splnenia podmienok uvedených v § 135 ods. 2 O. s. p., t. j. za predpokladu, ţe o tejto otázke nebolo uţ príslušným orgánom vydané rozhodnutie. Nie je však rozhodujúce, ţe otázka vlastníctva môţe byť riešená aj v samostatnom konaní súdu o ţalobe podľa § 80 písm. c/ O. s. p. Prvostupňový súd posúdil vec inak a ţalobu zamietol bez riešenia otázky vlastníctva. Jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navyše je postihnuté aj inou vadou, a to tou, ţe neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), keď sa nezaoberal tvrdeniami ţalobkyne o nemoţnosti prechodu pozemkov do majetku J. Ň. Keďţe súd prvého stupňa zaujal nesprávny právny názor, týmto aplikoval na vec nesprávne ustanovenia zákona, čím nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a relevantnom smere. Takýmto postupom súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách celého konania. Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Košiciach, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 . P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. 12 5 Obo 31/2012 V Bratislave
  52. októbra 2013 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.