o mim.zvýšenie bol a sťaž.spol.uplat. vo výške 99 034,06 €

Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Cdo 271/2012 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K EJ R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Daniely Švecovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobkyne Mgr. V. B., bývajúcej v B., proti ţalovanému P. F., bývajúcemu v B., za účasti Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, zastúpenej Allianz – Slovenskou poisťovňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, ako vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného, o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 99 034,06 Eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 11 C 196/2002, o dovolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

1. apríla 2012 sp.zn. 9 Co 147/11 takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a. Ţalobkyni sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V
2. novembra 2002 sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovanému náhrady škody za úraz, ktorý utrpela
3. júna 2001 pri dopravnej nehode zavinenej ţalovaným. Náhradu škody si uplatnila vo forme bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia, a to vo výške 45-násobku sumy zodpovedajúcej základnému bodovému hodnoteniu bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia, t.j. v sume 6 Cdo 271/2012 2 99 034,06 Eur (pôvodne bývalých 2 983 500 Sk), s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom z
4. novembra 2010 č.k. 11 C 196/02-182 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 5 586,54 Eur a náhradu trov konania 1 943,62 Eur do rúk jej právneho zástupcu, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol a zároveň rozhodol, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu 735,04 Eur a súdny poplatok 279 Eur, a to tieţ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznanie náhrady za bolestné povaţoval za primerané do výšky 5-násobku sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov, ktorým bolo bolestné ohodnotené v znaleckom posudku, t.j. v sume 4 849,63 Eur (po odpočítaní uţ vyplatenej náhrady), prihliadajúc na celkovú bolestivosť a psychické útrapy ţalobkyne pri liečení a počas rehabilitácie. Nárok na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia uznal za dôvodný len do výšky náhrady zodpovedajúcej základnému bodovému hodnoteniu po odpočítaní uţ vyplatenej náhrady, t.j. v sume 736,90 Eur (keď celková náhrada predstavovala sumu 1000 bodov x 60 Sk = 60 000 Sk, t.j. 1991,64 Eur, a uţ vyplatená náhrada sumu 1 254,73 Eur). V časti mimoriadneho zvýšenia tento nárok nepovaţoval za opodstatnený poukazujúc na to, ţe u ţalobkyne nešlo o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, pretoţe jej predúrazové aktivity neboli mimoriadne. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z
5. apríla 2012 sp.zn. 9 Co 147/11 rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 17 924,71 Eur z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej odvolaním napadnutej zamietajúcej časti prvostupňový rozsudok potvrdil. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania spolu vo výške 5 261,90 Eur do rúk jej zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a uloţil mu aj povinnosť zaplatiť v rovnakej lehote na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok 1 410,50 Eur. Na rozdiel od prvostupňového súdu dospel po zopakovaní a doplnení dokazovania k záveru, ţe u ţalobkyne sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky, pretoţe je potrebné vziať do úvahy, ţe utrpela úraz 6 Cdo 271/2012 3 v produktívnom veku (51 rokov), a aj keď sa pred poškodením zdravia nevenovala mimoriadne aktívne politickej, športovej a kultúrnej činnosti, stratila následkom úrazu moţnosť plnohodnotne pracovať, venovať sa rodine a zúčastňovať sa beţných športových, spoločenských a kultúrnych akcií. Za primerané povaţoval zvýšenie tejto náhrady na 10-násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému hodnoteniu. Ţalobkyni preto prisúdil rozdiel medzi touto sumou 19 916,35 Eur (bývalých 600 000 Sk) a uţ priznanou náhradou 1 991,64 Eur (bývalých 60 000 Sk), t.j. sumu 17 924,71 Eur. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie vedľajšia účastníčka. Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom vyhovujúcom výroku zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci týmto súdom namietajúc, ţe zvýšenie náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky prichádza do úvahy len celkom výnimočne, keď poškodený bol mimoriadne aktívny ako politický alebo verejný činiteľ, športovec, prípadne umelec, pričom u ţalobkyne o takýto prípad nešlo. Ţalobkyňa ani ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide v napadnutej časti o rozsudok, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal tento rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe dovolanie vedľajšej účastníčky nie je dôvodné. Dovolací súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú. Následne sa preto zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t.j. či rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne 6 Cdo 271/2012 4 rozhodnutie. V rámci dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd skúma, či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver, ku ktorému dospel odvolací súd. V preskúmavanej veci bolo dovolaním spochybnené právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia spôsobené trvalými následkami poškodenia zdravia ţalobkyne. Podľa názoru dovolacieho súdu riešenie tejto otázky odvolacím súdom bolo správne. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd sa ani po zopakovaní a doplnení dokazovania prakticky neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ale dôsledne z neho vychádzal. Správne aplikoval na daný prípad vyhlášku, platnú v čase poškodenia zdravia a ustálenia zdravotného stavu ţalobkyne, a správne interpretoval ustanovenie § 7 ods. 3 tohto právneho predpisu. V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe utrpené zranenie zanechalo u ţalobkyne trvalé následky spočívajúce vo váţnych duševných poruchách, v obmedzení pohyblivosti pravého kolena stredne ťaţkého stupňa, v nestabilite pravého kolena, v čiastočnej obrne ihlicového nervu, vo výraznom vybočení pravého kolena, v poruchách krvného a lymfatického obehu pravého predkolenia, v keloidných jazvách na pravej dolnej končatine a v obmedzení pohyblivosti bedrovej chrbtice s príznakmi koreňového dráţdenia ľahkého stupňa na základe skrátenia pravej dolnej končatiny. Ďalej bolo zistené, ţe ţalobkyňa utrpela úraz ako 51 ročná, ţe v dobe pred úrazom bola spoločensky aktívna, ako učiteľka matematiky a fyziky na základnej škole si neustále zvyšovala svoju kvalifikáciu, zapájala sa do rôznych súťaţí i ako spoluautorka, externe doučovala v prípravných kurzoch matematiky, navštevovala rôzne spoločenské podujatia, absolvovala dovolenky, lyţovala, pomáhala rodičom a starala sa o maloletého syna. Právny záver odvolacieho súdu o tom, ţe v danej veci sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ako výsledok jeho úvahy vychádzajúcej z vyššie uvedených skutkových zistení, dovolací súd nemal dôvod spochybniť. Úvahy odvolacieho súdu neboli totiţ zjavne neprimerané, ale naopak zodpovedali zisteným skutočnostiam. Z hľadiska výšky priznanej náhrady nemoţno spochybniť ani jeho záver o opodstatnenosti jej zvýšenia na desaťnásobok 6 Cdo 271/2012 5 sumy zodpovedajúcej bodovému hodnoteniu určeného znalcom. Práve nezvýšenie tejto náhrady, t.j. jej priznanie len vo výške 1 991,64 Eur, by znamenalo zjavnú neproporcionalitu v porovnaní s utrpenými následkami poškodenia zdravia. Dovolací súd sa so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. V súvislosti so správnou interpretáciou ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky povaţuje za potrebné poznamenať, ţe v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Moderným ústavným nepísaným pravidlom je princíp proporcionality (primeranosti) patriaci medzi všeobecné zásady právne, ktoré síce nie sú v právnych predpisoch výslovne obsiahnuté, no v európskej právnej kultúre sa bezo zvyšku uplatňujú. V prípade zodpovednosti za škodu na zdraví uplatnenie tohto princípu znamená, ţe výška priznanej náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia musí byť proporcionálna vo vzťahu k utrpeným trvalým následkom poškodenia zdravia (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 350/03 z
6. októbra 2005 (dostupný na www.usoud.cz). Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vyhlášky treba preto vykladať tak, ţe umoţňuje zvýšenie odškodnenia nad stanovené najvyššie výmery aj v prípadoch, v ktorých to so zreteľom na konkrétne okolnosti vyţaduje zachovanie primeranosti medzi priznanou náhradou a následkami poškodenia zdravia. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie vedľajšej účastníčky smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Úspešnej ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe jej v súvislosti s ním ţiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
7. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. 6 Cdo 271/2012 6 V Bratislave
8. januára 2014 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová