zákona č. 514/2003 Z.z.. Uznesením Okresného súdu Košice II z
1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
2 O.s.p. prokurátor môže podať návrh
odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom.
4 veta prvá a štvrtá O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Konanie sa začína na návrh, ktorý v zmysle § 79 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 250t ods. 1 a 3 O.s.p. musí obsahovať označenie vecne a miestne príslušného orgánu verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. 9Sžnč/11/2010 3 Z návrhu navrhovateľa „na začatie konania v právnej veci proti nečinnosti orgánu verejnej správy
4. hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku“ ani z jeho doplnenia,
ktorého sa domáha konať a rozhodnúť o jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenú pri výkone verejnej moci, nie je zrejmé, čoho konkrétne sa navrhovateľ domáha (aká škoda a akým orgánom verejnej moci mu bola spôsobená) a navrhovateľ tiež nepreukázal, že by odporcu urgoval, resp. žiadal o oznámenie stavu konania. Podanie na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky nemôže súd považovať za prostriedok nápravy, keďže ho navrhovateľ realizoval dňa 17. januára 2011, teda až po podaní návrhu na súd, nie pred jeho podaním. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje zákon (neurgoval odporcu, nepodal návrh na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky ešte pred podaním návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy na súd), najvyšší súd dospel k záveru, že v danom prípade návrh nie je
1 O.s.p. prípustný. Najvyšší súd považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na znenie § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
ktorých nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom
a 11 a ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že poškodený sa môže domáhať súdnej ochrany po tom, čo písomne požiadal príslušný orgán o predbežné prerokovanie žiadosti o odškodnenie a tento orgán neuspokojil jeho nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Z hľadiska právnej teórie nejde o delenú právomoc súdu a iného orgánu, ale o povinný pokus o zmier. Keďže v prejednávanej veci žiadosti o náhradu škody správny orgán nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, jeho úkon nie je rozhodnutím, ktorého forma musí byť v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. To znamená, že v prípade, keď odporca jeho návrhu v zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote nevyhovel, navrhovateľ mal možnosť po uplynutí tejto lehoty uplatniť si svoj nárok na súde v občiansko-právnom konaní. 9Sžnč/11/2010 4
5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. V danej veci súd návrhu nevyhovel, preto navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. apríla 2011 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.