← Slovensko

o zaplatenie 9 432 475,56 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 5Obdo 2/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P a. s., so sídlom M, B., IČO:, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Š, s. r. o., D, E, B., proti ţalovanému: B, a. s., so sídlom B, B., IČO:, zastúpenému: S, s. r. o., IČO:, so sídlom D, B., o zaplatenie 9 432 475,56 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 29Cb 68/03, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. júla 2012, č.k. 2Cob/127/2012-1346 , takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. júla 2012, č. k. 2Cob/127/2012-1346 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo
  3. januára 2006, č. k. 29Cb 68/2003-387 vyhovel ţalobe a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 284 162 758,80 Sk s úrokom z omeškania 15 % zo sumy 72 037 810,70 Sk od
  4. januára 2001 do zaplatenia, zo sumy 57 171 829,10,- Sk od
  5. januára 2002 do zaplatenia, zo sumy 79 441 314,90 Sk od
  6. januára 2003 do zaplatenia, zo sumy 51 085 195,10 Sk od
  7. januára 2004 do zaplatenia, zo sumy 583 963,60 Sk od
  8. októbra 2002, zo sumy 1 401 669,- Sk od
  9. októbra 2002 do zaplatenia, zo sumy 51 909 042,10 Sk od
  10. novembra 2003 do zaplatenia, zo sumy 11 428 143,85 Sk od
  11. novembra 2002 do zaplatenia, zo sumy 2 5Obdo/2/2013 5 539 170,- Sk od
  12. decembra 2002 do zaplatenia, zo sumy 10 776 630,- Sk od
  13. januára 2003 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spolu 7 092 190,- Sk. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe súd sa predovšetkým zaoberal otázkou právneho nástupníctva ţalovaného k právam a povinnostiam zo ZoTE a teda pasívnou legitimáciou a otázkou platnosti ZoTE, či ide o určitý, zrozumiteľný právny úkon, neodporujúci zákonu a dobrým mravom. Ďalej sa zaoberal platnosťou výpovede ţalovaného v zmysle § 582 Občianskeho zákonníka. Právne nástupníctvo ţalovaného k právam a záväzkom zo ZoTE v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. súd posúdil tak, ţe ţalovaný nadobudol vlastnícke právo k privatizovanému majetku , ktorým boli zariadenia bývalého ZEZ slúţiace na výrobu, výkup a rozvod tepla v Bratislave. Len prostredníctvom týchto teplárenských zariadení môţe ţalovaný odoberať teplo od ţalobcu. Ďalej súd dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi bola uzavretá platná kúpna zmluva podľa § 409 Obch.zák. Neprisvedčil obrane ţalovaného, ţe v tom čase jediným zmluvným typom upravujúcim dodávku a odber tepla bola písomná zmluva o dodávke tepla podľa § 32 zák.č. 70/1998 Z.z. o energetike a ZoTE neobsahuje podstatné náleţitosti tohto zmluvného typu, preto je neplatná. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalovaný odoberá teplo od ţalobcu nie ako priamy odberateľ. Ţalovaný odobraté teplo sám dodáva priamym odberateľom. Z toho dôvodu nie je moţné posudzovať ZoTE ako zmluvu o dodávke tepla podľa § 32 zák.č. 70/1998 Z. z. Súd sa nestotoţnil ani s ďalšou obranou ţalovaného, ţe ZoTE je len rámcovou zmluvou, ktorá bez uzavretia ročných zmlúv, v ktorých by boli bliţšie upravené podmienky dodávky tepla, spôsobuje stav neurčitosti a teda je neplatná. Je toho názoru, ţe samotné označenie zmluvy ako rámcovej, ešte nestanovuje jej rámcovosť v tom zmysle, ţe nie je moţné na jej základe realizovať práva a povinnosti v nej obsiahnuté, ak tieto sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Práva a povinnosti vyplývajúce zo ZoTE sú dostatočne určité a zrozumiteľné pre obe zmluvné strany. ZoTE obsahuje podstatné náleţitosti vyţadované právnou úpravou kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Tvrdenie ţalovaného, ţe medzi účastníkmi vznikla konkludentným spôsobom zmluva o dodávke a odbere tepla, je zavádzajúce a v konaní táto skutočnosť nebola ţalovaným preukázaná. Súd naopak zistil, ţe neexistuje iný právny titul ako ZoTE, na základe ktorého by sa mohli dodávky tepla vykonávať. Nestotoţnil sa ani s názorom ţalovaného, ţe ZoTE je moţné vypovedať podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustálil, ţe účastníci uzavreli predmetnú zmluvu na dobu určitú, a preto je výpoveď ţalovaného neplatná. 3 5Obdo/2/2013 Pokiaľ ide o námietku ţalovaného, ţe čl. 5 ZoTE je neplatný pre jeho rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, súd prvého stupňa ani tejto námietke nevyhovel. Uviedol, ţe sankcia typu poplatok za neodber dohodnutého mnoţstva tepla je beţne uplatňovaný princíp v sieťových odvetviach, akými sú obchod s elektrinou, plynom a teplom. V týchto odvetviach funguje princíp dodávky a spotreby v reálnom čase, a pretoţe ţalobca nie je v kaţdom prípade schopný odobrať dohodnuté mnoţstvo, resp. nie je ani povinný ho odobrať, tak sa z tejto povinnosti vykúpi zaplatením určitej sankcie, ktorá môţe byť rôzne formálne označená. Súd nepovaţoval dohodu o poplatku za neodber za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi poukázal pritom na skutočnosť, ţe obom zmluvným stranám sú poskytované rovnaké výhody a nevýhody a ţiadna strana sa bezdôvodne neobohacuje na úkor inej strany. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, ţe dohoda o poplatku nie je ani v rozpore so zákonom, strany si v ZoTE dohodli určitú sankciu za neplnenie povinností ţalovaného, ktorá nebola zákonne upravená ako napr. zmluvná pokuta, nebola však ani zákonom zakázaná. Napokon konštatoval, ţe ZoTE je potrebné podľa obsahu povaţovať za kúpnu zmluvu podľa § 409 Obchodného zákonníka, ktorá je platná a účinná. Všetky jej ustanovenia najmä pokiaľ ide o čl. 4 a čl. 5, sú určité, dovolené a nie sú v rozpore s dobrými mravmi a ich realizácia so zásadami poctivého obchodného styku. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa ţalobe vyhovel. Na odvolanie ţalovaného, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, vec prejednal a rozhodol rozsudkom z
  14. apríla 2006, č. k. 2Cob 233/2005-507 tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 3 020 362,87 Sk. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe pokiaľ ide o otázku právneho nástupníctva na strane ţalovaného, v tomto smere sa odvolací súd stotoţnil s právnym posúdením súdom prvého stupňa, ktorý vychádzal z privatizačného projektu č. 2263 podniku ZEZ najmä jeho bodu D 2 v spojení s výpisom z listu vlastníctva č. 977, vydaného Katastrom nehnuteľností pre katastrálne územie Nové mesto a geometrickým plánom predloţeným ţalobcom, ako aj zakladateľskej listiny ţalovaného z l
  15. októbra 2001 a dodatku č. 1 k zápisnici o odovzdaní a prevzatí veci, zahrnutých do privatizovaného majetku podniku ZEZ, spísanej
  16. októbra
  17. Nestotoţnil sa však s správnym posúdením ZoTE, uzavretej l
  18. novembra 1999 medzi ţalobcom a právnym predchodcom ţalovaného, predmetom ktorej bola dodávka tepla. Uviedol, ţe dodávka tepla je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 32 zákona 4 5Obdo/2/2013 č. 70/1998 Z. z. o energetike. Dodávateľom tepla v zmysle § 31 písm. a/ zákona č. 70/1998 Z. z. sa rozumie drţiteľ licencie na výrobu alebo rozvod tepla, ktorý dodáva teplo podľa uzavretej zmluvy o dodávke tepla priamemu odberateľovi. Priamym odberateľom tepla podľa písm. b/ uvedeného ustanovenia zákona č. 70/1998 Z. z. sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom. V zmysle písm. c/ uvedeného ustanovenia konečným spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané teplo. Z vykonaného dokazovania a v zmysle úpravy obsiahnutej v zákone o energetike, odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný v danom prípade bol vo vzťahu k ţalobcovi ako dodávateľ tepla v postavení priameho odberateľa tepla. Na tieto dodávky tepla sa vzťahuje ust. § 32 zákona č. 70/1998 Z. z., ktoré v odseku 2 stanovuje písomnú formu zmluvy o dodávke tepla a jej podstatné náleţitosti. Predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náleţitosti, a preto podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o dodávke tepla. Obsahuje náleţitosti kúpnej zmluvy, čím sa obchádza účel zákona o energetike, vyplývajúci z ustanovenia §§ 1 a 2 zákona, na základe čoho odvolací súd uzavrel, ţe je neplatná podľa § 39 Obč. zák. aj v prípade jej posúdenia ako kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchod. zák. Je nesporné, ţe ţalobca poskytol ţalovanému plnenie - dodávky tepla a nakoľko medzi účastníkmi nebola uzavretá platná zmluva o dodávke tepla, vznikol ţalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z dokazovania vyplynulo, ţe ţalovaný poskytol ţalobcovi finančné plnenie, keď faktúry vystavené ţalobcom za dodávku tepla čiastočne uhradil a vzhľadom na výšku neuhradeného zostatku oproti fakturovanej sume pri jednotlivých faktúrach, nemoţno jednoznačne konštatovať, či aj na tieto sumy má ţalobca nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Ţalobca nepreukázal, ţe výška bezdôvodného obohatenia získaného ţalovaným na základe dodaného tepla by prevyšovala finančné plnenie, ktoré uţ bolo zo strany ţalovaného ţalobcovi poskytnuté. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10a ods. l O. s. p.) prejednal dovolanie a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozsudkom zo
  19. mája 2007, č. k. 6Obdo 23/2006-582 dovolanie ţalobcu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému na účet zástupcu 1 037 397,32 Sk náhrady trov dovolacieho konania. 5 5Obdo/2/2013 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol, správca poverený vlastníkmi bytov výkonom správy, nie je priamym odberateľom tepla. Priamym odberateľom tepla v predmetnej veci je ţalovaný, pretoţe tento odoberá teplo od ţalobcu - dodávateľa tepla, ďalej je vlastníkom odberného tepelného zariadenia, rozpočítava teplo konečnému odberateľovi a napokon ţalobca nemá uzavreté zmluvy o dodávke tepla so správcami a správcom ani teplo nedodáva. Ďalej uviedol, ţe rozpočítame tepla priamym odberateľom správcovi je rozpočítaním tepla konečnému spotrebiteľovi, pretoţe správca zmluvou o správe prevzal na seba práva a záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rozsahu v zmluve stanovenej, ku ktorým patrí aj uzatváranie zmlúv s priamym odberateľom tepla, za konečných spotrebiteľov. Dovolací súd názor ţalobcu, týkajúci sa správcu ako priameho odberateľa povaţoval za právne neudrţateľný, lebo nebolo preukázané, ţe ţalobca má uzatvorenú zmluvu o dodávke tepla so správcom, správca nerobí rozpočítame konečným spotrebiteľom a správca nemá zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie. Ţalovaný odoberá teplo od dodávateľa tepla, má zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie a rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom, a preto ţalovaný je konečným odberateľom. Ţalobca ako dodávateľ tepla dodával teplo ţalovanému ako priamemu odberateľovi tepla, a preto zmluva o dodávke tepla mala byť uzavretá podľa ustanovenia § 32 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. v písomnej podobe s obligatórnymi náleţitosťami, a to: výkonom, mnoţstvom a tepelným spádom, odberovým diagramom tepla, pri vykurovaní aj vykurovacou krivkou, umiestňovaním určeného meradla a povinnosťou priameho odberateľa umoţniť dodávateľovi tepla prístup k nemu a cenu podľa cenových predpisov a spôsob platby za odobrané teplo vrátane preddavkových platieb. Je nesporné, ţe ţalobca so ţalovaným takúto zmluvu neuzavrel a ZoTE nevykazuje predpísané náleţitosti podľa zákona o energetike. Preto sa dovolací súd stotoţnil s názorom odvolacieho súdu, ţe predmetná ZoTE, uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, obchádza účel zákona o energetike, t.j. podmienky podnikania v energetickom odvetví, a preto je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd rozhodol vecne správne, keď ţalobu zamietol, preto dovolanie ţalobcu ako nedôvodné podľa ust. § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol. 6 5Obdo/2/2013 Po rozhodnutí dovolacieho súdu ţalobca podal sťaţnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ktorú ústavný súd prijal na ďalšie konanie. Nálezom z
  20. apríla 2008, č. k. III. ÚS 311/2007-33 ústavný súd rozhodol, ţe základné právo P, a. s., B. vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. l Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) a základné právo na súdnu ochranu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. l ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6Obdo 23/2006 boli porušené. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obdo 23/2006 zo
  21. mája 2007 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Ústavný súd vo svojom odôvodnení uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v namietanom rozsudku si uvedomil zodpovednosť za kvalifikáciu sporného zmluvného vzťahu, ale pri odcitovaní relevantných ustanovení zákona o energetike a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa obmedzil len na konštatovanie, ţe BAT je priamy odberateľ a teda zmluva o dodávke tepla z
  22. novembra 1999 mala byť uzavretá podľa § 32 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. Ako však dospel k vyslovenému záveru, z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť. Nie je zrejmé, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Zdôraznil, ţe nevyhnutným predpokladom právneho záveru, ţe BAT je priamym odberateľom, je preukázanie, ţe má zriadenú tepelnú prípojku a odberné zariadenie a odberné miesto nachádzajúce sa na sekundárnej strane sústavy tepelných zariadení a ţe vykonáva rozpočítanie tepla konečným spotrebiteľom. Hodnotenie tejto základnej otázky vo všetkých troch rozhodnutiach všeobecných súdov je rozdielne, ide o závaţné a odborné hodnotenie z odboru energetiky, ktoré súdy vykonali na základe vlastnej úvahy, bez preukázania svojich tvrdení na odborných základoch z tohto odboru, ktoré pôsobia nejednoznačne. Tvrdenia, z ktorých sú vyvodené právne závery, vzbudzujú pochybnosti a tým aj závery z nich vyvodené nespĺňajú atribúty, ktoré by boli zlučiteľné s kritériami spravodlivého procesu. Ďalej uviedol, ţe technický a skutkový znak priameho odberateľa u BAT môţe byť definovaný len na podklade konkrétnych skutkových zistení a nedá sa odvodiť len z abstraktného výkladu systému právnej normy, ktorá tento pojem pouţíva. Ak teda zistený skutkový stav neodôvodňuje naplnenie znakov priameho odberateľa u BAT, alebo jeho právneho predchodcu v skúmanom čase, nemôţe sa stať ani 7 5Obdo/2/2013 podkladom na hmotnoprávne posúdenie tohto vzťahu v zmysle § 32 zákona č. 70/1998 Z. z., ako to vykonal odvolací a dovolací súd to prebral. Podľa názoru ústavného súdu výklad tejto otázky bol súd povinný zabezpečiť v súlade so zákonom a ústavou. Ústavný súd konštatoval, ţe odôvodneniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chýba presvedčivosť vyúsťujúca do jeho nepreskúmateľnosti. Najvyšší súd namiesto toho, aby odôvodnil konkrétne prepojenie pojmových znakov priameho odberateľa a zmluvy podľa § 32 zákona č. 70/1998 Z. z. a ich odzrkadlenie sa v sporovom právnom vzťahu, svoju pozornosť v prevaţnej miere venoval právnemu postaveniu správcu pri vyúčtovaní tepla, z ktorého „a contrario“ vyvodil postavenie BAT ako priameho odberateľa. Ak ide o takúto zásadnú otázku, ktorá môţe spôsobiť celkovú neplatnosť zmluvy s rozsiahlymi následkami, nemôţe byť vyhodnotenie skutkového stavu formalistické, ale s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu musí dať v zásadných otázkach konkrétnu nespochybniteľnú odpoveď. Dovolací súd v novom konaní, viazaný právnym názorom ústavného súdu, uznesením zo
  23. septembra 2008 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k. 2Cob/233/2005-507 z
  24. apríla 2006 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd pri svojom opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je vecne správne, pretoţe odvolací súd vec rozhodol bez odborného posúdenia, či u ţalovaného sú alebo nie sú naplnené znaky priameho odberateľa. Odvolací súd vec opätovne prejednal a uznesením č. k. 2Cob/207/2008-1056, z
  25. januára 2010 rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 29Cb/68/2003-387 zo
  26. januára 2005 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, ţe ním prijaté závery v otázke právnej kvalifikácie ZoTE ako kúpnej zmluvy a priamo realizačnej zmluvy, ktorá je spôsobilá zaväzovať strany na realizáciu práv a povinností v nej obsiahnutých aj bez uzatvorenia tzv. ročných zmlúv a tieţ závery, ku ktorým dospel v otázke postavenia ţalovaného ako priameho odberateľa, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri posudzovaní týchto otázok sa prvostupňový súd obmedzil len na jazykový a gramatický výklad ZoTE bez toho, aby náleţite skúmal vôľu konajúcich strán. Vytkol súdu prvého stupňa, ţe k záveru o tom, ţe ţalovaný nie je v pozícii priameho odberateľa dospel bez vykonania odborného dokazovania. Za rozporuplný povaţoval aj záver prvostupňového súdu o oprávnenosti a dôvodnosti paušálnej odplaty typu poplatok za neodber dohodnutého mnoţstva tepla, ku ktorému prvostupňový súd dospel bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia takéhoto nároku a aj bez vykonania dokazovania jeho opodstatnenosti. Úlohou 8 5Obdo/2/2013 prvostupňového súdu v ďalšom konaní malo byť doplnenie dokazovania za účelom náleţitého zistenia skutkového stavu veci, pričom mal zváţiť aj prípadnú potrebu znaleckého dokazovania. V novom konaní, potom ako mu bola vec vrátená odvolacím súdom, súd prvého stupňa rozhodol o ţiadosti ţalobcu na zmenu účastníka konania tak, ţe uznesením zo
  27. októbra 2010 pripustil zmenu účastníka konania na strane ţalobcu, a to vystúpenie Pa. s., z konania a pripustil, aby na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť P, a. s.,B.. Okresný súd Bratislava l v novom konaní vec prejednal a rozhodol rozsudkom zo
  28. novembra 2011, č. k. 29C b/68/2003-1208 tak, ţe ţalobe vyhovel a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 9 432 475,56 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Prvostupňový súd na pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku doplnil dokazovanie vykonaním nových dôkazov, a to stanoviskami S, M SR, S , znaleckými posudkami predloţenými ţalobcom a ţalovaným, znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. Š, výsluchom znalca Š, smernicou Ministerstva financií SR pre určenie podmienok dodávok a cien tepelnej energie, výšky platieb a podmienok ich rozpočítavania za dodávku tepla a tepla na ohrev úţitkovej vody pre uţívateľov bytov, domácností a pre ostatných odberateľov, prílohy výmeru Ministerstva financií č. E-111996 a rozsudkom Krajského súdu Trnava sp.zn. 21Cob/439/
  29. V odôvodnení rozsudku č.k. 29Cb/68/2003-1208 zo dňa
  31. 2011 v otázke právneho nástupníctva ţalovaného k právam a povinnostiam zo ZoTE sa súd prvého stupňa opätovne stotoţnil s názorom a odôvodnením prvostupňového súdu uvedenými v pôvodnom rozsudku. Vychádzal pritom z § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., podľa ktorého spolu s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na nadobúdateľa aj práva a záväzky s ním súvisiace vrátane neznámych. Na ţalovaného prešiel v dôsledku procesu privatizácie ZEZ, š.p. súbor majetku bývalého ZEZ, š. p., slúţiaci na výrobu, výkup a rozvod tepla v Bratislave, nehnuteľnosti a odberné a rozvodové zariadenia, na ktoré sa viaţe plnenie predmetu ZoTE, v dôsledku čoho povaţoval súd sa nepochybné, ţe ţalovaný vstúpil do práv a povinností ZEZ, š. p., vyplývajúcich zo ZoTE. Ďalej sa prvostupňový súd zaoberal skúmaním postavenia ţalovaného ako priameho odberateľa, teda skúmal splnenie základných zákonných definičných znakov priameho odberateľa, t.j. existenciu tepelnej prípojky a odberného tepelného zariadenia, odberné 9 5Obdo/2/2013 tepelné zariadenie nachádzajúce sa na sekundárnej strane sústavy tepelných zariadení za odovzdávajúcou stanicou tepla a rozpočítavanie tepla konečným spotrebiteľom, pričom bral do úvahy najmä výsledky vykonaného znaleckého dokazovania. Vo svojom rozhodnutí súd zohľadnil výsledky znaleckého dokazovania súdom ustanoveného súdneho znalca Ing. Š, ktorý dospel k záveru, ţe ţalovaný vo vzťahu k ţalobcovi v právnom vzťahu vyplývajúcom zo ZoTE nemal a nemohol mať postavenie priameho odberateľa. Súd mal tieţ na základe Cenového výmeru Okresného úradu Bratislava III č. 25/2002 a predloţenej schémy centrálneho zásobovania tepla za preukázané, ţe odberné miesto, v ktorom ţalovaný odoberá teplo od ţalobcu sa nemôţe nachádzať na sekundárnej strane sústavy a nemôţe ísť o tepelnú prípojku, prostredníctvom ktorej by ţalovaný odoberal teplo od ţalobcu - t.j. dva zo základných definičných znakov priameho odberateľa neboli v dôsledku toho v prípade ţalovaného splnené. Súd mal za preukázanú skutočnosť, ţe ţalovaný neodoberá teplo z verejného rozvodu tepla prostredníctvom tepelnej prípojky, keďţe je jediným odberateľom ţalobcu, v dôsledku čoho nemohol byť priamym odberateľom v zmysle zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike. Pri posudzovaní tretieho definičného znaku priameho odberateľa prvostupňový súd konštatoval, ţe ţalovaný neuniesol v tomto smere svoje dôkazné bremeno. Zo zmlúv predloţených ţalovaným vyplýva, ţe v niektorých prípadoch dodával teplo konečným spotrebiteľom, ale zo ţiadnej predloţenej zmluvy nevyplýva, ţe ţalovaný toto teplo rozpočítaval medzi viacerých spotrebiteľov. Na základe vyššie uvedených zistení prvostupňový súd dospel k záveru, ţe ţalobca a ţalovaný neboli povinní uzatvoriť zmluvu ako zmluvu o dodávke a odbere tepla, t.j. ako osobitný zmluvný typ podľa § 32 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. Podľa názoru súdu prvého stupňa im táto povinnosť nevyplývala ani z ustanovenia § 9 ods. 12 zákona č. 70/1998 Z. z., ktoré síce ukladá drţiteľovi licencie na rozvod energie povinnosť uzavrieť s odberateľom, ktorý spĺňa znaky stanovené zákonom o energetike, zmluvu o dodávkach vybraného druhu energie, ale z tohto ustanovenia nevyplýva, ţe pod takouto zmluvou o dodávkach vybraného druhu energie má zákon na mysli výlučne osobitný zmluvný typ podľa § 32 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. Ďalej súd zisťoval, či v prípade predmetnej zmluvy došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V tejto otázke sa stotoţnil s pôvodným názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého predmetná zmluva obsahuje podstatné 10 5Obdo/2/2013 náleţitosti kúpnej zmluvy a predmet zmluvy je jasne a určito vyjadrený. Súd sa po posúdení viacerých konkrétnych ustanovení predmetnej zmluvy, priklonil k pôvodnému záveru prvostupňového súdu aj v otázke posúdenia zmluvy ako priamo realizačnej zmluvy, na základe ktorej je moţné uskutočniť konkrétne plnenia, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe k realizácii dodávok tepla z titulu tejto zmluvy skutočne dochádzalo. Z hľadiska časovej platnosti predmetnej zmluvy prvostupňový súd posúdil túto zmluvu ako zmluvu uzatvorenú na dobu určitú, do okamihu jej nahradenia Dlhodobou zmluvou, najneskôr do uzatvorenia zmluvy o zvýšení základného imania strategickým investorom. Súd ju povaţoval za uzavretú do jej nahradenia Dlhodobou zmluvou alebo do splatenia úveru od Európskej investičnej banky ţalobcom, teda do konca roku
  32. Z prílohy č. I ZoTE je podľa súdu tieţ zrejmé, ţe celková doba trvania ZoTE nemôţe presahovať rok 2023, čo je hraničný rok ţivotnosti celého projektu. ZoTE je teda uzatvorená na dobu určitú, a preto je nevypovedateľná. V otázke poplatku za neodber dohodnutého mnoţstva tepla sa prvostupňový súd priklonil k jednoznačnej kvalifikácii poplatku za neodber ako zmluvnej pokuty, teda ako sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti ţalovaného odobrať od ţalobcu ročne 2600 TJ tepla. Súd vychádzal najmä zo znenia čl. 5 bodu 6.2 ZoTE, ktorý jednoznačne stanovuje primárnu zmluvnú povinnosť ţalovaného odobrať od ţalobcu dohodnuté mnoţstvo tepla a aj sekundárnu sankciu v prípade nesplnenia primárnej povinnosti. Súd nepovaţoval takýto poplatok za neodber za rozporný s poctivým obchodným stykom a nevidel ani rozpor s vtedy platnými predpismi o cenovej regulácii, pretoţe tá sa do roku 2003 vzťahovala len na ceny skutočne dodaného tepla. Súd sa zaoberal opätovne aj problematikou určenia metódy delenia premenlivých nákladov pri výpočte výšky poplatku za neodber. Súd pouţil pri výklade pojmu „premenlivá zloţka tepla“ výkladové pravidlo uvedené v § 266 ods. I Obchodného zákonníka, teda čerpal z predchádzajúcej praxe zmluvných strán a ich právnych predchodcov pri príprave projektu. Na základe takéhoto výkladu sa súd priklonil k aplikácii tzv. Kadrnoţkovej metódy delenia nákladov. V prípade posúdenia správnosti ţalobcom určeného podielu fixných nákladov vo vzťahu k zmluvne dohodnutým 2600 TJ tepla, dospel súd k záveru, ţe s prihliadnutím na to, ţe cena tepla sa stanovuje na rok vopred, je potrebné rozpočítať aj viac náklady na celých 11 5Obdo/2/2013 zmluvne dohodnutých 2600 TJ tepla a nie ich následne pomerne rozpočítavať na skutočne vyrobené mnoţstvo tepla. Spochybňovanie reálnosti dodania tepla ţalovaným súd vyhodnotil ako účelovú obranu. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., pretoţe ţalobca mal vo veci plný úspech a priznal ţalobcovi náhradu trov konania podľa špecifikácie trov konania právnym zástupcom ţalobcu. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, vec prejednal a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe je vecne správny. Rozsudkom z
  33. júla 2012, č. k. 2Cob/127/2012-1346, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo
  34. novembra. 2012, č. k. 29Cb/68/2003-1208, v znení opravného uznesenia z
  35. januára 2012 v napadnutej časti priznanej istiny s príslušenstvom potvrdil a v časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 46 316,16 eur náhrady trov odvolacieho konania. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe sa stotoţnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, ţe ţalovaný vo svojom odvolaní opakuje argumentáciu a tvrdenia, uvedené počas prvostupňového konania, s ktorými sa súd prvého stupňa podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Samotná skutočnosť, ţe si prvostupňový súd v mnohých ohľadoch osvojil pôvodné závery prvostupňového súdu, ešte nenasvedčuje tomu, ţe ide o rozhodnutie nedostatočne zdôvodnené, nepresvedčivé a porušujúce právo ţalovaného na spravodlivý proces. K odôvodneniu prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa právneho nástupníctva ţalovaného k právam a záväzkom zo ZoTE, zaloţeného § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., podľa ktorého s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych, odvolací súd doplnil, ţe predmetom privatizácie formou vkladu majetku do novozaloţenej akciovej spoločnosti ţalovaného, na základe príslušného privatizačného projektu a privatizačného rozhodnutia vlády SR, bol súbor majetku bývalého ZEZ, š. p., slúţiaceho na 12 5Obdo/2/2013 výrobu, výkup a rozvod tepla v Bratislave, vrátane nehnuteľností a odberných a rozvodných zariadení, na ktoré sa viaţe plnenie predmetu ZoTE. Práva a záväzky zo ZoTE bezprostredne súviseli s takto privatizovaným majetkom vo vlastníctve ţalovaného, opak netvrdil ani ţalovaný a tvrdenia ţalovaného o neexistencii presnej identifikácie práv a záväzkov v privatizačnom projekte túto zákonnú domnienku prechodu práv a povinností k ZoTE nijako nevyvracali. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia bolo postihnúť práve takéto prípady a zabezpečiť prechod všetkých práv a povinností týkajúcich sa privatizovaného majetku a to aj v prípade prípadného administratívneho opomenutia. Preto sa odvolací súd z tohto dôvodu stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný vstúpil do práv a záväzkov ZEZ, š. p. zo ZoTE. K posúdeniu právneho postavenia ţalovaného ako priameho odberateľa v zmysle zákona č. 70/1998 Z. z. a s tým súvisiacej otázky právnej kvalifikácie ZoTE ako kúpnej zmluvy, alebo naopak ako zmluvy o dodávke a odbere tepla v zmysle zákona o energetike, odvolací súd uviedol, ţe v tejto súvislosti sa súd prvého stupňa podrobne a rozsiahlo zaoberal dokazovaním naplnenia týchto znakov u ţalovaného. Za týmto účelom ustanovil súdneho znalca Ing. Š a pri svojom hodnotení vychádzal z jeho znaleckého posudku, ako aj početných ďalších listinných dôkazov, predloţených tak ţalobcom, ako aj ţalovaným, vrátane stanoviska SZVT a stanoviska MH SR. K rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti týkajúcej nenaplnenia definičných znakov priameho odberateľa u ţalovaného, odvolací súd doplnil, ţe súd prvého stupňa tieto znaky podrobne rozpísal a vyhodnotil, s čím sa odvolací súd plne stotoţňuje. Na doplnenie správnosti uviedol, ţe pokiaľ ide o otázku existencie verejného rozvodu a tepelnej prípojky zriadenej u priameho odberateľa, z predloţenej schémy centrálneho zásobovania tepla vyplývalo a túto okolnosť nespochybňoval ani ţalobca a ţalovaný, ţe v sústave tepelných zariadení existujú tepelné prípojky ţalovaného. V zmysle zákonnej definície tepelnej prípojky uvedenej v § 31 písm. f/ zákona o energetike sa tepelnou prípojkou rozumie časť tepelnej siete od verejného rozvodu po odberné miesto na dodávku tepla jedinému priamemu odberateľovi tepla. Z uvedeného vyplýva, ţe tepelná prípojka slúţi na prívod tepla priamemu odberateľovi tepla a nie od priameho odberateľa tepla konečným spotrebiteľom. Aj preto sa odvolací súd stotoţnil s právnym záverom prvostupňového súdu, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe ţalovaný odoberá teplo od ţalobcu prostredníctvom tepelnej prípojky. 13 5Obdo/2/2013 Odvolací súd nepripustil listinný dôkaz predloţený ţalovaným v odvolacom konaní s odôvodnením, ţe ide o listinný dôkaz, ktorý bol predloţený aţ po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania prvostupňovým súdom, podľa jeho názoru ak ţalovaný chcel takýto listinný dôkaz pouţiť v konaní, mal ho predloţiť do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný mohol uvedený listinný dôkaz zabezpečiť a súdu predloţiť počas prvostupňového konania, pretoţe celé súdne konania trvá uţ cca 9 rokov, čo je dostatočný čas na zabezpečenie listinných dôkazov. Aj podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné vykonávať ţalovaným navrhované kontrolné znalecké dokazovanie súdom ustanoveného znalca, pretoţe v konaní boli ako listinné dôkazy predloţené znalecké posudky Ing. Š (predloţený ţalobcom) a Ing. K (predloţený ţalovaným) a kontrolný znalecký posudok bol uţ vlastne posudok súdneho znalca ustanoveného súdom Ing. S. Vykonanie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, navrhovaným aj v rámci odvolacieho konania ţalovaným, odvolací súd povaţoval za nadbytočné, keďţe tento dôkaz uţ bol predloţený ţalovaným na základe jeho objednávky v rámci odvolacieho konania, na čo uţ nebolo moţné prihliadať. Odvolací súd sa ďalej stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe ZoTE napĺňa všetky podstatné pojmové znaky kúpnej zmluvy je dostatočne určitá na to, aby mohla byť povaţovaná za realizačnú, resp., aby priamo na jej základe mohli prebiehať dodávky tepla. Odvolací súd sa vysporiadal s námietkou ţalovaného uvádzanej v odvolaní, ţe na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, ţe v zmysle korešpondencie medzi ţalobcom a ţalovaným nebol ţalobca schopný dodať v určitom období teplo bez súčasného odberu elektrickej energie. Odvolací súd v tejto súvislosti v odôvodnení uviedol, ţe táto okolnosť je prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie v paroplynovom cykle a nijako nesúvisí s platnosťou alebo neplatnosťou kúpnej zmluvy, ktorej mnoţstvo dodaného tovaru (teplo) bolo stanovené výlučne na ročnej báze a ţe v tomto časovom horizonte bol dlţník - ţalobca povinný splniť svoj záväzok dodať teplo v poţadovanom objeme 2.600 TJ tepla. Vo vzťahu odberovému diagramu, chápaného ako presnejšia špecifikácia rozloţenia odberu tepla v čase, odvolací súd doplnil závery prvostupňového súdu tak, ţe nebol nevyhnutnou podmienkou platnosti ZoTE, resp. okolnosťou, od ktorej by závisela jej platnosť, resp. neplatnosť. Ak Obchodný zákonník ţiadne ďalšie podstatné náleţitosti pre platnosť kúpnej zmluvy nevyţaduje, nemôţe z absencie dohody zmluvných 14 5Obdo/2/2013 strán o takýchto dodatočných náleţitostiach vyplývať neplatnosť takejto zmluvy a to ani pre jej neurčitosť. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého ZoTE bola uzavretá na dobu do jej nahradenia dlhodobou zmluvou, alebo do splatenia úveru ţalobcom od Európskej investičnej banky, t.j. do konca roka 2013, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Tento právny záver vyplynul jednak na základe skúmania vôle strán a celkových okolností zabezpečenia financovania projektu výstavby paroplynového cyklu ţalobcu, ako aj na základe gramatického výkladu článku 4 bodu 4.6 ZoTE, podľa ktorého sa po splatení úveru cena za dodávku a odber tepla bude riadiť beţnými cenovými princípmi pre stanovenie ceny tepla v danom období. V dôsledku absencie podstatnej náleţitosti kúpnej zmluvy - ceny po roku 2013 platnosť Zmluvy ako kúpnej zmluvy zaniká. Na tejto skutočnosti podľa odvolacieho súdu nič nemení ani argument ţalovaného uvedený v odvolaní, podľa ktorého by v takom prípade v zmysle § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka ďalej platila cena obvyklá a ZoTE by pretrvala ako platná. Podľa odvolacieho súdu by však s prihliadnutím na skutočnosť, ţe v zmysle § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvné strany museli výslovne prejaviť vôľu pokračovať v zmluve aj bez určenia spôsobu stanovenia ceny, pričom za takýto spôsob nemoţno povaţovať všeobecný a neurčitý spôsob uvedený v článku 4 bode 4.6 ZoTE. Odvolací súd uviedol, ţe pokiaľ súd prvého stupňa vyhodnotil ZoTE ako uzatvorenú na dobu určitú, nemal dôvod sa ďalej zaoberať posúdením jej výpovede. K otázke posúdenia zmluvne dohodnutého poplatku za neodber ako zmluvnej pokuty sa odvolací súd stotoţnil s takouto kvalifikáciou súdu prvého stupňa, pretoţe predmetný prejav vôle zmluvných strán vyjadrený v čl. 5 bode 5.2 ZoTE svedčí o úmysle zmluvných strán sankcionovať prípad neodobratia dohodnutého mnoţstva tepla zo strany ţalovaného od ţalobcu. Obsahom tohto článku je teda uplatniť inštitút zmluvnej pokuty ako sankcie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, a to bez ohľadu na formu jej vyjadrenia. Pokiaľ ţalovaný vo svojom odvolaní namieta túto právnu kvalifikáciu, neuvádza ţiadne dôvody, ktoré by takýto právny záver rozporovali a skutočnosť, ţe zmluvné strany tento poplatok za neodber výslovne neoznačili za zmluvnú pokutu, nie je prekáţkou takejto kvalifikácie skutočného obsahu právneho úkonu vyjadreného v článku 5 bode 5.2 ZoTE. 15 5Obdo/2/2013 Odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi súdu prvého stupňa pre neuplatnenie moderačného práva k výške zmluvnej pokuty, pričom toto zdôvodnenie doplnil tak, ţe rozhodujúcim kritériom pre uplatnenie moderačného práva súdu, resp. okolností, ktoré pre uplatnenie moderačného práva sú v zmysle § 301 Obchodného zákonníka hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty je teda viazané na hodnotu zabezpečovanej povinnosti - a nie na hodnotu zabezpečenia ako percentuálneho vyjadrenia pomeru sankcie a zabezpečenej zmluvnej povinnosti, ako to uvádza vo svojom odvolaní ţalovaný. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku vyvodil záver, ţe článok 5.2 ZoTE, resp. uplatnenie nároku podľa tohto článku na zmluvnú pokutu, nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch.zák. Tento svoj záver odôvodnil tak, ţe dohodnutá sankcia slúţila v konečnom dôsledku na zabezpečenie mnoţstiev dodávok a nákladov vyplývajúcich zo schváleného cash flow Projektu uvedeného v Prílohe č.1 ZoTE a na zabezpečenie dlhodobého financovania Projektu. Zo ZoTE vyplýva dlhodobo plánovaný a stanovený ročný odber 2.600 TJ tepla (resp. jeho finančný ekvivalent) zo strany odberateľa - ţalovaného. Takýto odber mohol byť dosiahnutý len stanovením zmluvnej pokuty - poplatku za neodber v pribliţne ekvivalentnej výške, keďţe zmluvne nie je moţné donútiť odberateľa k skutočnému, fyzickému odberu tepla. Záujem zabezpečiť dlhodobé financovanie Projektu a dosiahnuť predvídateľné a očakávané plnenia na strane výnosov ţalobcu bol podľa viacerých vyjadrení účastníkov konania kľúčovým predpokladom realizácie a uskutočniteľnosti samotného Projektu, ako aj napokon poskytnutia úveru na financovanie celého Projektu. Odvolací súd teda vyvodil záver, ţe moţno teda rozumne predpokladať, ţe predvídateľnosť výnosov ţalobcu zo ZoTE zabezpečená aj prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty bola kľúčovým aspektom zmluvného vzťahu a predpokladom jeho uzatvorenia zo strany ţalobcu. Následné spochybňovanie takto dohodnutého a zmluvne uzatvoreného inštitútu zmluvnej pokuty, by spochybňovalo podstatu celého zmluvného vzťahu. Odvolací súd na záver k tejto otázke uviedol, ţe v súlade s povinnosťou súdov chrániť legitímne očakávania účastníkov zmluvy a poskytovať im právnu ochranu by odopretie tejto ochrany vo vzťahu k dohodnutej zmluvnej pokute narúšalo princíp právnej istoty a zmluvnej voľnosti a bolo by v rozpore s deklarovaným úmyslom zmluvných strán dlhodobo a za jasných a nemenných pravidiel stanoviť finančné parametre výnosov Projektu s cieľom zabezpečiť jeho dlhodobé financovanie a tým aj jeho uskutočniteľnosť. Skutočné hospodárske výsledky ţalobcu, resp. ţalovaného uvádzané v odvolaní ţalovaného v tejto súvislosti preto pre odvolací súd neboli faktorom, ktorý by toto posúdenie mal a mohol 16 5Obdo/2/2013 ovplyvňovať - na zohľadnenie takýchto okolností neposkytuje ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka ţiadny priestor. Pre stotoţnenie sa so závermi prvostupňového súdu ohľadom aplikácie tzv. Kadrnoţkovej metódy delenia premenlivých nákladov na výrobu elektriny a tepla na ZoTE doviedli odvolací súd skutkové zistenia, ţe sám právny predchodca ţalovaného (ZEZ), ktorý zabezpečoval projekt výstavby a prevádzky výrobných zariadení ţalobcu, počítal s delením premenlivých výrobných nákladov medzi teplo a elektrinu práve podľa metódy prof. Kadrnoţku z VUT v Brne. Tento záver oprel o listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, a to o Základné technické parametre projektu, Zaslanie návrhu dohody z
  36. marca1998, Záznam z rokovania z
  37. júna 1996, Dohoda o dodávkach tepelnej energie počas skúšobnej prevádzky PPC z
  38. mája
  39. Odvolací súd mal teda za preukázané, ţe uţ pred uzavretím ZoTE ţalobca pouţíval uvedenú metódu s vedomím právneho predchodcu ţalovaného, a preto vzhľadom na prax, ktorá bola medzi stranami zavedená, súd prvého stupňa správne aplikoval výkladové pravidlo uvedené v § 266 ods. 1 Obch.zák. Ţalovaným v odvolaní namietanú výšky priznaných úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne nepovaţoval odvolací súd za dôvodnú s odôvodnení, ţe na č. l. 476-477 spisu sa nachádza potvrdenie NBS o priemerných úrokových sadzbách za úvery v roku 1999, z ktorého vyplýva, ţe výška úroku v novembri 1999, t.j. v čase uzavretia ZoTE, bola dokonca vyššia, ako súdom priznaná (15,67 %). Odvolací súd však rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na nové konanie, pretoţe dospel k záveru, ţe v časti náhrady trov konania je potrebné rozsudok zrušiť pre nepreskúmateľnosť. Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti, v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru ţalovaného je prípustnosť dovolania daná v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p., /v bliţšej argumentácii odkázal na body 3.1 a 3.2 dovolania/, ako aj v zmysle ust. § 238 ods. 2 O. s. p., čo ţalovaný opiera o skutočnosť, ţe v danej veci uţ bol dovolacím 17 5Obdo/2/2013 súdom (Najvyšším súdom SR v rozhodnutí zo dňa
  41. 2007, sp. zn.: 6Obdo 23/2006 v kontexte rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  43. 2006, sp. zn.: 2Cob 233/2005-507) vyslovený iný právny názor v tej istej veci, kedy ţalobu zamietli z dôvodu, ţe dovolací aj odvolací súd posúdili BAT (t.j. ţalovaného) ako priameho odberateľa tepla, z čoho vyvodili, ţe ZoTE je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko nevykazuje predpísané náleţitosti zákona o energetike. K dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ţalovaný uviedol, ţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť konať pred odvolacím súdom ako aj pred súdom prvého stupňa a to tým, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a/alebo zároveň z tohto dôvodu má konanie aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalovaný teda namieta, ţe odvolací rozsudok neobsahuje riadne odôvodnenie, a teda ţe rozsudok o odvolaní je nepresvedčivý z dôvodu absencie vlastného uváţenia a odôvodnenia rozsudku odvolacím súdom, pretoţe odvolací súd neodstránil nedostatky v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu, keď ani odvolací súd nezodpovedal na podstatné námietky a dôvody uvedené v odvolaní ţalovaného a ani nezodpovedal, na základe vyhodnotenia ktorých dôkazov a akej úvahy súdu vyhodnotil, ţe ţalovaný nemá postavenie priameho odberateľa. V zmysle práva ţalovaného na spravodlivý súdny proces bol odvolací súd povinný za pouţitia vlastnej úvahy a samostatne a nezávisle vyhodnotiť vykonané dôkazy a samostatne zistiť skutkový stav veci a vykonať právne posúdenie veci, na základe vlastnej úvahy a nie bez ďalšieho (bez dostatočne presvedčivého zdôvodnenia) preberať opakovane závery zrušeného súdneho rozhodnutia, čo je v rozpore s ústavným právom účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa či. 46 ods.1 ústavy, nakoľko nie je zrejmé z akých dôkazov vychádzal odvolací súd pri rozhodnutí a ktoré dôkazy a skutočností a na základe čoho mal za preukázané a ktoré nie. K dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ţalovaný uviedol aj to, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil, ţe na dôkaz predloţený ţalovaným v odvolacom konaní - nový dôkaz (znalecký posudok znaleckého ústavu FEI STU Bratislava) nie je moţné prihliadnuť, a to napriek tomu, ţe týmto dôkazom ţalovaný preukazoval, ţe v konaní došlo k vadám, ktoré mali mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, nakoľko závery nového dôkazu (znalecký posudok Znaleckého ústavu FEI STU Bratislava) negujú závery znaleckého posudku Ing. Š, na podklade ktorého odvolací súd a súd prvého stupňa dospeli 18 5Obdo/2/2013 nesprávne k záverom, ţe ţalovaný nemá postavenie priameho odberateľa, a to napriek tomu, ţe nesprávnosť tohto záveru súdu a vadu konania preukazoval ţalovaný práve týmto novým dôkazom (znalecký posudok Znaleckého ústavu FEI STU Bratislava) a na základe ust. § 205a ods. 1 písm. b/ O. s. p. Odvolací súd následne pochybil tým, ţe nevykonal kontrolný znalecký posudok, hoci bol tento dôkaz priamo navrhovaný ţalovaným. Ţalovaný poukázal na to, ţe tým, ţe prvostupňový súd vzal do úvahy len dôkazy znejúce v prospech ţalobcu a neodstránil vzniknuté pochybnosti o skutkových okolnostiach, vykonaním ţalovaným navrhnutého dôkazu, súčasne postupoval v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania a ţalovanému odňal moţnosť skutočne efektívne, t.j. nielen formálne, konať pred súdom a preukázať svoje tvrdenia. Ţalovaný dovolanie odôvodnil aj tým, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa namietal nedostatočnú kvalifikáciu súdom ustanoveného znalca Ing. Š z dôvodu, ţe v praxi vypracoval takýto posudok vôbec prvý krát. Ţalovaný poukázal na potrebu vypracovania kontrolného znaleckého posudku znaleckým ústavom, pričom tento svoj názor odvodil od ust. § 19 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, s odôvodnením, ţe bez vykonania tohto dôkazu nebolo moţné zabezpečiť dostatočne spoľahlivo zistený skutkový stav a ţe to vyţadovala skutková situácia vzhľadom na skutočnosť, ţe v konaní boli účastníkmi predloţené v záveroch a zisteniach si odporujúce znalecké posudky vypracované znalcami fyzickými osobami v odbore energetika. Procesné vady v konaní pred súdom ţalovaný vidí aj v tom, ţe prvostupňový súd v rozpore s ust. § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy a ţe vo vzťahu k dvom listinným dôkazom svedčiacim v prospech ţalovaného - odborné vyjadrenia kompetentných osôb a to: Slovenského zväzu výrobcov tepla a Ministerstva hospodárstva SR. Súd prvého stupňa sa obmedzil len na strohé konštatovanie, ţe im chýba presvedčivosť. Dovolateľ ďalej namieta, ţe odvolací súd ţiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo nemali byť splnené podmienky podľa §205a O.s.p. na pripustenie znaleckého posudku FEI STU, ako dôkazu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd mal ex offo skúmať splnenie podmienok podľa § 205a OSP a v prípade, ak vyhodnotil, ţe neboli naplnené, mal to v rozsudku odvolacieho súdu aj odôvodniť. Prípustnosť ţalovaným predloţeného listinného dôkazu znaleckého posudku FEI STU, ktorý predloţil v odvolacom konaní ţalovaný, odvodzuje od toho, ţe týmto dôkazom boli preukázané vady v konaní v zmysle §205a ods. 1 písm. b/ O. s. p. Ţalovaný namieta, ţe fyzicky nebol schopný predloţiť prvostupňovému súdu, tento listinný dôkaz mohol predloţiť aţ v odvolacom konaní, preto bola splnená podmienka uvedená v ust. § 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p. ţalovaný v dovolaní namieta aj to, ţe napriek tomu, ţe právny zástupca ţalovaného na pojednávaní dňa 19 5Obdo/2/2013 24.júla 2012 navrhoval vykonanie aj kontrolného znaleckého posudku inou znaleckou organizáciou. Odvolací sa súd sa s týmto návrhom vôbec nevysporiadal, ani o ňom procesne nerozhodol. K dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ţalovaný uviedol, ţe súd prvého stupňa konal na strane ţalobcu so subjektom, ktorý nebol účastníkom konania a nemal aktívnu legitimáciu, na základe čoho je aj rozsudok odvolacieho súdu nesprávny a nezákonný. Ţalovaný tento dovolací dôvod bliţšie odôvodnil tým, ţe hoci súd prvého stupňa svojím uznesením zo
  44. októbra 2010 pripustil na strane ţalobcu vystúpenie P, a. s.. IČO: z konania a pripustil, aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť P, a. s., M, B., IČO:, v ďalšom konaní pokračoval s pôvodným účastníkom konania P, a. s., posielal mu predvolania, konal s jeho zástupcami na pojednávaniach a vydal aj niekoľko uznesení /vrátane uznesenia o ustanovení súdneho znalca/ a následne aj rozsudok odvolacieho súdu konajúc s účastníkom konania bez aktívnej legitimácie /P, a. s./. K dovolaciemu dôvod podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ţalovaný uviedol viacero dôvodov, a to nasledujúce. Odvolací súd a tieţ súd prvého stupňa /ktorých závery aj odôvodnenia sú totoţné/ dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd nesprávne právne posúdil postavenie ţalovaného ako právneho nástupcu vo vzťahu k ZoTE, pričom v doterajšom konaní pred súdom nebola táto skutočnosť doposiaľ zákonným spôsobom preukázaná. Rozsudok odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí, a to v otázke právneho záveru vo vzťahu k povinnosti ţalobcu a ţalovaného uzatvoriť ZoTE podľa § 32 ods. 2 zák. č. 70/1998 Z. z., t.j. a v tejto súvislosti aj v otázke postavenia ţalovaného, ako priameho odberateľa, pričom konanie tak má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä z dôvodu, ţe odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa vo svojich záveroch, ohľadne posúdenia postavenia ţalovaného ako priameho odberateľa, nesprávne vychádzali zo znaleckého posudku Ing. Š a to napriek skutočnosti, ţe opačné závery boli v konaní preukázané v zmysle stanoviska SZVT a stanoviska MH SR, resp. mali byť v odvolacom konaní preukázané listinným dôkazom (znalecký posudok FEI STU Bratislava), ktorý však nezákonne nebol pripustený ako dôkaz v odvolacom konaní. V dovolaní podrobne predloţil svoje argumenty podporujúce jeho závery 20 5Obdo/2/2013 ohľadom skutočnosti, ţe ţalobca a ţalovaný spĺňajú zákonné znaky dodávateľa a priameho odberateľa, ţe priama povinnosť uzatvoriť ZoTE podľa zákona o energetike vyplývala z §9 ods. 12 písm. a) zákona o energetike bez ohľadu na skutočnosť, či postavenie ţalovaného je posúdené ako postavenie priameho odberateľa a ţe ak by ţalovaný nebol v zmysle zákonnej definície v postavení priameho odberateľa, tak ani ţalobca by nebol v zmysle zákonnej definície v postavení dodávateľa a ani odberatelia ţalovaného by neboli v zmysle zákonnej definície v postavení spotrebiteľov, čím by sa celý proces výroby a dodávky tepla dostal mimo zákonnú reguláciu. Odvolací súd a tieţ súd prvého stupňa dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďţe odvolací súd a tieţ súd prvého stupňa nesprávne posúdili ZoTE ako kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obch. zák., pričom konanie tak má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym zisteniam a rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z posúdenia ZoTE ako realizačnej zmluvy, z posúdenia ZoTE ako zmluvy uzatvorenej na dobu určitú a nevypovedateľnú, z prekvalifikovania právneho dôvodu plnenia z „poplatku za neodber“ na „zmluvnú pokutu“ a následne nesprávne neprihliadnutie na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti ţalovaného ako aj na výšku škody vzniknutej PPC v súlade s § 301 Obch. zák. a nesprávne neuplatnenie moderačného práva súdu na zníţenie zmluvnej pokuty, pripustením aplikácie tzv. Kadrnoţkovej metódy delenia premenlivých nákladov pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla a súdy vyhodnotili „poplatok za neodber tepla" resp, „zmluvnú pokutu" ako nárok uplatnený v súlade so zákonom a so zásadami poctivého obchodného styku a teda urobili právny záver, ţe bod 5.2 ZoTE a nárok ţalobcu vznesený v zmysle bodu 5.2 ZoTE sú platné. Ţalovaný súčasne dovolací súd ţiadal rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozsudkov prvostupňového ako aj odvolacieho súdu. K dovolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca podaním dňa
  47. Navrhol dovolanie ţalovaného zamietnuť a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania. Ţalobca povaţuje dovolanie ţalovaného za neprípustné, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. V svojom vyjadrení sa bliţšie vyjadruje k dôvodom ţalovaného uvádzaným v dovolaní, a to k skutočnosti, ţe odvolací súd, v rozsudku neuviedol vzájomný vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri 21 5Obdo/2/2013 hodnotení dôkazov a právnymi závermi, ku ktorým dospel, čím urobil rozsudok nepresvedčivým. Ţalobca ďalej v svojom podaní k dovolaniu bliţšie konkretizuje, ţe ţalovaný napáda najmä právny záver odvolacieho súdu v otázke neexistencie postavenia ţalovaného ako priameho odberateľa vo vzťahu k ţalobcovi, z dôvodu, ţe odvolací súd neuviedol na základe akých dôkazov a akej úvahy k tomuto právnemu záveru dospel. Ďalej uviedol, ţe neexistencia postavenia ţalovaného ako priameho odberateľa vo vzťahu k ţalobcovi vyplýva z vykonaného dokazovania a je v rozsudku súdu prvého stupňa podrobne zdôvodnená a ţe súd prvého stupňa sa detailne a rozsiahlo zaoberal dokazovaním a vyhodnocovaním naplnenia jednotlivých zákonných znakov priameho odberateľa u ţalovaného. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia priamo poukázal na vykonané dôkazy týkajúce sa tejto otázky, ktoré navrhol ţalovaný, a to - fotodokumentácia prípojky ţalovaného, na sieť navrhovateľa aţ po konečného spotrebiteľa na G ulici, stanovisko Slovenského zväzu výrobcov tepla, stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Neexistenciu postavenia ţalovaného, ako priameho odberateľa, preukazuje okrem vyššie uvedených dôkazov, aj znalecký posudok č. 6/2011 vypracovaný súdnym znalcom Ing. Š a Cenový výmer Okresného súdu Bratislava III. č. 25/
  48. Odvolací súd sa s týmito závermi stotoţnil a poukázal aj na to, ţe tento záver vyplýva aj v konaní predloţenej schémy centrálneho zásobovania tepla, z ktorej vyplýva, ţe existencia tepelnej prípojky ţalovaného, v zmysle zákonnej definície, slúţi na prívod tepla priamemu odberateľovi a nie od priameho odberateľa konečným spotrebiteľom. Ţalobca sa v svojom vyjadrení k dovolaniu bliţšie vyjadruje aj tvrdeniam ţalovaného, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil dôkaz predloţený ţalovaným - znalecký posudok FEI STU ako neprípustný a tieţ ţe odvolací súd v rozpore so zákonom nenariadil ţalovaným navrhované vykonanie kontrolného znaleckého posudku znaleckým ústavom, hoci podľa ţalovaného si daná situácia takýto kontrolný znalecký posudok vyţadovala. Ţalobca má za to, ţe odvolací súd v súlade s § 120 ods. 4 O. s. p. správne posúdil ţalovaným predloţený znalecký posudok FEI STU ako neprípustný listinný dôkaz, pretoţe ţalovaný ho predloţil aţ po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania. Ţalovaný mal dostatok času na predloţenie predmetného znaleckého posudku aj počas dokazovania a nie aţ po jeho skončení. Vypracovanie ďalšieho kontrolného znaleckého posudku, tak ako to poţadoval ţalovaný, by bolo nadbytočné a spôsobovalo by len zbytočné náklady v konaní, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 22 5Obdo/2/2013 K ostatným dovolacím dôvodom ţalobca konštatuje, ţe ţalovaný len opakuje argumenty, ktoré predtým uţ uviedol vo svojich predchádzajúcich podaniach a s ktorými sa ţalobca a rovnako aj súdy rôznych stupňov uţ počas viac ako 10-ročného sporu v plnom rozsahu vysporiadali a ţe dovolacie konanie nemá slúţiť na opätovné posudzovanie argumentácie účastníka konania, ktorý nemal v spore úspech a vykonať dokazovanie, ktoré uţ vykonali dva predchádzajúce stupne súdov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti, preskúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 242 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania / § 243a ods.1 O. s. p./ a dospel k záveru, ţe prípustné a včasné dovolanie, podané oprávnenou osobou, je oprávnené, a preto je potrebné dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa / § 236 ods. 1 O. s. p./. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku, ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
  49. 23 5Obdo/2/2013 Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených rozhodnutí. Nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 3 O. s. p. Vzhľadom na námietku dovolateľa je potrebné posúdiť, či je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 2 O. s. p., ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Dovolateľ na odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia uviedol, ţe v prejednávanej veci vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v rozhodnutí zo
  50. mája 2007, sp. zn.: 6Obdo 23/2006 a Krajský súd v Bratislave v rozsudku z
  51. apríla 2006, sp. zn.: 2Cob 233/2005-507, iný právny názor v tejto veci, keď, posúdili BAT ako priameho odberateľa tepla, z čoho vyvodili, ţe ZoTE je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko nevykazuje predpísané náleţitosti zákona o energetike. Dovolací súd dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania z uvedeného dôvodov daná nie je, pretoţe dovolateľ sa v dovolaní dovoláva prípustnosti dovolania z dôvodu nerešpektovania právneho názoru vysloveného v rozhodnutí dovolacieho súdu, ktoré rozhodnutie bolo nálezom ústavného súdu z
  52. apríla 2008, č. k. III. ÚS 311/2007-33, zrušené / rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
  53. mája 2007, sp. zn. 6Obdo 23/2006 / a vec vrátená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Keďţe dovolateľ sa dovoláva dovolacím súdom vysloveného právneho názoru v rozhodnutí, ktoré bolo neskôr zrušené ústavným súdom, nie je moţné naň prihliadať. Preto v zmysle ust. § 238 ods. 2 O. s. p. sa odvolací súd nemôţe odchýliť od takého právneho názoru. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky znovu rozhodol vo veci uznesením zo
  54. septembra 2008, sp. zn. 6Obdo 32/2008 ako súd dovolací, po tom, ako ústavný súd zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obdo 23/2006 zo
  55. mája 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd v tomto rozhodnutí vo veci nevyslovil taký právny názor, ktorý by bol v zmysle ust. § 238 ods. 2 O. s. p. dôvodom pre prípustnosť dovolania. Dovolateľom namietaný odklon od právneho názoru dovolacieho súdu mal spočívať v odlišnom právnom závere odvolacieho súdu od právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý bol vyslovený v prejednávanej veci uţ skôr a to v právnej otázke právneho 24 5Obdo/2/2013 posúdenia postavenie ţalovaného ako právneho nástupcu vo vzťahu k ZoTE (bod 3.
  56. dovolania) a právnom posúdení postupu súdu v konaní so subjektom, ktorý nebol účastníkom konania a preto nemal aktívnu legitimáciu (bod 3.11 dovolania). Ustanovenie § 238 ods. 2 O. s. p. pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak odvolací súd nerešpektoval záväzný právny názor dovolacieho súdu, vysloveného v danej veci. Táto procesná situácia ale nastáva výhradne vtedy, ak dovolací súd vyslo

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.