Najvyšší súd Slovenskej republiky 9So/192/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľa: A.. N., bytom R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.
- augusta 8, Bratislava, o predčasný starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z l
- augusta 2011, č. k. 15Sd l25/2011-24, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
- augusta 2011, č. k. 15Sd l25/2011-24 , p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd napadnutým rozsudkom z
- augusta 2011, č.k. 15Sd/l25/2011-24, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. z
- marca 2011, ktorým odporkyňa podľa § 293bt ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. (ďalej len zákon) zastavila navrhovateľovi výplatu predčasného starobného dôchodku od
- marca
- 2 9So/192/2011 Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že odporkyňa rozhodla o zastavení výplaty predčasného starobného dôchodku podľa § 293bt ods. 3 zákona z dôvodu, že navrhovateľ dovŕši dôchodkový vek
- novembra 2013, k
- decembru 2010, bol povinne dôchodkovo poistený a jeho dôchodkové poistenie trvá aj po
- februári 2011, preto nespĺňa podmienky pre nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Krajský súd poukázal na to, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia o zastavení výplaty dôchodku sa nemôže zaoberať otázkou jeho ďalšieho zvýšenia. Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Rozsudok považuje za nespravodlivý a diskriminačný, rovnako ako aj zákon č. 543/2010 Z.z., ktorý poberateľom predčasných starobných dôchodkov zakázal pracovať a poberať dôchodok, hoci poberatelia starobných a výsluhových dôchodkov môžu pracovať aj poberať dôchodok bez obmedzenia. Toto je nespravodlivé, lebo predčasný starobný dôchodok mu bol krátený o 0,5 % za každých 30 dní, ktoré mu chýbali do dovŕšenia dôchodkového veku. Po zastavení výplaty tohto dôchodku preto treba znovu prepočítať jeho výšku a doplatiť mu rozdiel. Zákon č. 543/2010 Z.z. pôsobí so spätnou účinnosťou tým, že ruší dôchodky, vypočítané podľa vtedy platných predpisov a tak zasahuje do prebiehajúceho procesu prijatého podľa iných podmienok. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa § 293bt ods. 3 zákona ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do
- decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do
- februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k
- decembru 2010 a toto dôchodkové poistenie trvá po
- februári 3 9So/192/2011 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po
- februári
- Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po
- februári 2011 podľa zákona účinného do
- decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po
- februári 2011 podľa zákona účinného od
- januára
- Súlad ustanovenia § 293 bt zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. s Ústavou Slovenskej bol predmetom posudzovania na Ústavnom súde. Ústavný súd v náleze, sp.zn. PL.ÚS 96/2011-83 z 28.novembra 2012, zamietol návrh skupiny poslancov na vyslovenie nesúladu uvedeného ustanovenia s ústavou. V odôvodnení nálezu okrem iného uviedol: „V posudzovanom prípade možno vyvodiť zámer zákonodarcu riešiť nedostatok zdrojov na financovanie systému dôchodkového poistenia a zabezpečenie stabilizácie základného fondu dôchodkového poistenia v rámci práva štátu rozhodnúť o forme organizácie dôchodkového poistenia. Sledovaný zámer je podľa názoru ústavného súdu racionálne previazaný s filozofiou vylúčenia súbehu príjmu z pracovnej činnosti a predčasného starobného dôchodku ako osobitne poskytovanej dávky. Tento súbeh nekorešpondoval s cieľom zabezpečenia občana náhradným plnením osobitnou dávkou predčasného dôchodku v prípade straty schopnosti vlastnými silami zabezpečovať zdroje príjmom zo zamestnania. Z toho pohľadu je posudzovaná úprava podľa názoru ústavného súdu racionálne previazaná s legitímnym cieľom a jej zásah do legitímnych očakávaní dotknutých subjektov možno posúdiť ako ústavne akceptovateľný. Zákonodarca ponechal nárok na dávku a zákonom vylúčil iba nárok na jej výplatu, čím sa zachovala garancia možnosti obnovenia výplaty po odpadnutí prekážky jej vyplácania“. K otázke, či napadnutá právna úprava nezasiahla drasticky do legitímnych očakávaní oprávnených subjektov, ústavný súd dodal, že „sociálne práva uvedené v ústavnom texte sú značne ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu, pričom však ultimatívnym limitom uváženia zákonodarcu je ľudská dôstojnosť v jej sociálnom kontexte. Z tohto pohľadu sa ani zásada legitímneho očakávania nedá interpretovať tak, aby znemožnila prijatie a aplikáciu novej právnej úpravy na následky vyplývajúce z právnych skutočností, ktoré vznikli v období účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Všeobecne sa akceptuje, že nová právna úprava, 4 9So/192/2011 ktorá negatívnym spôsobom zasiahne do právneho (skutkového) postavenia dotknutých subjektov, sa nepovažuje za retroaktívnu, ak nebola nepredvídateľná. V predmetnej veci sa tak podľa názoru ústavného súdu nestalo. Zo strany štátu ide o legislatívne opatrenie, ktoré rešpektovalo ústavné limity obmedzenia základných práva slobôd, nepopierajúce jeho podstatu a zmysel“. Ako vyplýva z nálezu ústavného súdu, námietka navrhovateľa ohľadom jeho diskriminácie v porovnaní s poberateľmi starobných dôchodkov a výsluhových dôchodkov, nie je dôvodná. Po ukončení dôchodkového poistenia, najneskôr však dovŕšením dôchodkového veku navrhovateľovi vznikne znovu nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku ako aj jeho prepočet v súlade s § 68 ods.2 zákona o sociálnom poistení. Aj odvolací súd preto rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová