2 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov z dôvodu § 31 ods. 1 Tr. por., sudca disciplinárneho senátu, JUDr. Milan Fulec, j e v y l ú č e n ý z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci JUDr. J. M., vedenej pod sp. zn. 1 Ds 16/
1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. g/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov a uložil mu
5 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov disciplinárne opatrenie „zníženie funkčného platu o 70 % na obdobie jedného roka“. Spáchania závažného disciplinárneho previnenia
.§ 116 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. g/ zákona č. 385/2000 Z. z. sa mal sudca JUDr. J. M. dopustiť tým, že v štyroch rôznych trestných veciach (sp. zn. 5T 85/2012 vo veci obvinených Ing. M. V. a M. P., sp. zn. 5T 51/2011 vo veci obžalovanej P. K., sp.zn. 3T 105/2006 vo veci obžalovaného K. a spol. a sp. zn. 5T 95/2007 vo veci obžalovaného I. B.) porušil viaceré ustanovenia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a Trestného poriadku. Uvedená disciplinárna vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie disciplinárnemu senátu 1 Ds 16/2013 v zložení predseda senátu JUDr. Stanislav Libant a členovia senátu JUDr. Milan Fulec a JUDr. Denisa Mészárosová. Člen disciplinárneho senátu JUDr. Milan Fulec po oboznámení sa s návrhom na začatie disciplinárneho konania oznámil predsedovi disciplinárneho senátu JUDr. S. L. svoju zaujatosť listom zo dňa
1 písm. a/ a písm. c/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov predsedu a člena disciplinárneho senátu na rozhodnutie o oznámení JUDr. Milana Fulca o jeho zaujatosti v disciplinárnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ds 16/2013 proti JUDr. Jurajovi Mihálovi, namiesto JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Milana Fulca, ktorí mali byť pri určovaní disciplinárneho senátu, ktorý bude rozhodovať o zaujatosti JUDr. Milana Fulca, z výberu vylúčení a ich mená oznámil Kancelárii Súdnej rady Slovenskej republiky. Vykonaním opatrenia bolo generované nasledovné zloženie disciplinárneho senátu 1 Dn 3/2013: predseda disciplinárneho senátu JUDr. Pavol Polka a členovia disciplinárneho senátu JUDr. Mária Képessyová a JUDr. PhDr. Miroslav Slašťan, PhD.
1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich „ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu alebo jeho členov, môže ten, koho sa konanie týka, namietať ich zaujatosť“.
2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich „o zaujatosti rozhodne iný disciplinárny senát rovnakého stupňa“.
2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich „pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcu sa primerane použije prvá časť Trestného zákona a na disciplinárne konania sa primerane použije Trestný poriadok, ak zákon nestanovuje inak alebo z povahy veci nevyplýva niečo iné“.
1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku „z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní“.
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený“. Výnimka z čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je možná len v prípade splnenia zákonných podmienok uvedených v § 121 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov v spojení s § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov per analogiam a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Disciplinárnemu senátu je známa rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúca sa otázok nestrannosti súdu, resp. sudcu, a z nej vyplývajúca tzv. teória zdania a v rámci nej problematika subjektívnej a objektívnej nestrannosti. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97). Nestrannosť súdu, resp. sudcu, je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska a objektívneho hľadiska. Subjektívne hľadisko nestrannosti znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu v prejednávanej veci a objektívne hľadisko znamená, že je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu o opaku. Európsky súd pre ľudské práva však pripomína, že nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať aj objektívne hľadisko nestrannosti. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania,
ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, musí sa aj javiť, že má byť vykonávaná. (Delcourt proti Belgicku, Piersack proti Belgicku, Kyprianou proti Cypru). Pomer sudcu k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, zákonodarca výslovne neuviedol, ale z judikatúry a súdnej praxe vyplýva, že ide najmä o pomer príbuzenský. Nemožno vylúčiť ani existenciu iného pomeru spôsobilého vyvolať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti sudcu k osobám, ktorých sa zákon priamo dotýka. Disciplinárny senát posudzoval zaujatosť člena disciplinárneho senátu JUDr. Milana Fulca
1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v spojení s § 31 ods. 1 Trestného poriadku a s prihliadnutím na relevantnú judikatúru týkajúcu sa práva na nestranný súd. Manželstvo JUDr. Milana Fulca ako člena disciplinárneho senátu, ktorý prejednáva návrh na začatie disciplinárneho konania proti JUDr. J. M. a rozhoduje o ňom, a ktorý podala jeho manželka JUDr. E. F. ako predsedníčka Okresného súdu B., je spôsobilé vyvolať dôvodné pochybnosti o nestrannosti disciplinárneho senátu, konkrétne člena disciplinárneho senátu JUDr. Milana Fulca, pretože táto okolnosť nespĺňa požiadavky objektívneho hľadiska nestrannosti. Prejednanie podaného návrhu na začatie disciplinárneho konania a rozhodovanie o ňom musí byť nielen nestranné, ale má sa ako také javiť aj navonok. V opačnom prípade by disciplinárne konanie trpelo vadou konania.
názoru disciplinárneho senátu, ktorý je oprávnený v zmysle § 121 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. konať a rozhodnúť o zaujatosti sudcu JUDr. Milana Fulca, sú splnené zákonné podmienky na vylúčenie člena disciplinárneho senátu JUDr. Milana Fulca z vykonávania úkonov vo veci disciplinárneho konania vedeného pod sp. zn. 1 Ds 16/2013 voči sudcovi JUDr. J. M. Z uvedených dôvodov disciplinárny senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 18. februára 2014 JUDr. Pavol P o l k a , v . r . predseda disciplinárneho senátu Vypracoval: JUDr. PhDr. Miroslav Slašťan, PhD. Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Malinková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.