N a j v y š š í s ú d 5 Tost 21/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci proti obvinenému V. G. a spol., pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do
- decembra 2005 a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
- júla 2011 sťažnosť obžalovanej JUDr. M. S. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
- júna 2011, sp. zn. PK – 1 T 21/2009 a rozhodol t a k t o : Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e . O d ô v o d n e n i e V predmetnej vyššie označenej trestnej veci samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na hlavnom pojednávaní konanom
- júna 2011 rozhodol uznesením hore uvedenej spisovej značky podľa § 32 ods. 3 Tr. por., v nadväznosti na § 31 ods. 1 Tr. por. tak, že samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku JUDr. V. P. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci dotýkajúcej sa aj obžalovanej JUDr. M. S., ktorá prostredníctvom svojho obhajcu na tomto hlavnom pojednávaní vzniesla námietku zaujatosti voči samosudcovi JUDr. V. P.. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní je zrejmé, že obžalovaná vznášala námietku zaujatosti z toho istého dôvodu, ako to urobila po podaní obžaloby, ktorá bola známa už v začiatkoch konania pred súdom, ale že o nej súd doteraz nerozhodol. Z obsahu jej námietky vyplýva, že obžalovaná JUDr. M. S. považuje sudcu JUDr. V. P. za zaujatého voči nej v podstate z toho dôvodu, že zámerne koná vo veci proti nej, lebo nevyhovel jej návrhu a nezastavil voči nej trestné stíhanie pre nedostatok súhlasu 2 5 Tost 21/2011 Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej trestné stíhanie, ako sudkyne, keďže obvinenie voči nej bolo vznesené už
- júla 2007, ale rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o súhlase na jej trestné stíhanie z
- júla 2007 jej bolo doručené až
- augusta 2007, a teda nebolo ešte právoplatné, pričom na hlavnom pojednávaní
- júla 2011 mal samosudca k dispozícii uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky aj s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dňom
- augusta 2007 a napriek tomu nevyhovel jej návrhu na zastavenie trestného stíhania, čo má potvrdzovať jeho zaujatosť. Samosudca JUDr. V. P. v uznesení, ktorým rozhodol, že nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej veci, uviedol, že on sa necíti vo veci zaujatý a že neexistuje žiadny iný dôvod zaujatosti, keďže on nemá taký pomer k prejednávanej veci, k osobám, ktorých sa úkony trestného konania priamo dotýkajú, ani k obhajcom a orgánom činným v trestnom konaní, ktorý by mu bránil v tejto veci objektívne a spravodlivo rozhodnúť. Ďalej samosudca konštatoval, že za dôvody vylúčenia sudcu v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať tie skutočnosti, ktoré uviedla obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu a nemôže preto postačovať iba pomer abstraktného charakteru, ktorý sa premieta do právneho názoru a z neho vychádzajúceho prístupu k prejednávanej veci, pretože v tomto prípade nejde o osobný pomer k veci samej, ale iba o právny názor. Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásila sťažnosť obžalovaná, prostredníctvom svojho obhajcu a podal ju aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý ju aj do zápisnice o hlavnom pojednávaní odôvodnil. V odôvodnení sťažnosti obžalovaná uviedla, že vo veci konajúci sudca nerešpektujúc zásadu hospodárnosti a efektívnosti konania a bezdôvodnými prieťahmi v konaní, tým že už po dobu skoro 22 mesiacov je bezdôvodne trestne stíhaná, jej spôsobuje škodu na cestovnom a ďalších výdavkoch spojených s touto vecou i na strate na zárobku. Namietala, že sudca nerešpektuje princíp rovností strán, keď nevykonal ňou navrhovaný dôkaz, aby sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby zistil, kedy nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenie o súhlase na jej trestné stíhanie. Tým, že obžalobu prijal, bol jej pozastavený výkon funkcie sudcu, pričom neefektívne koná vo veci a jednoznačne tým potvrdzuje zaujatosť voči nej. Keď tento dôkaz vykonala sama a súdu predložila originál rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky s originálom 3 5 Tost 21/2011 doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, konajúci sudca v rozpore s tým tvrdil a uviedol to aj pre TASR, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo vyhlásené
- júna 2007, bolo právoplatné okamžite, a to že po štyroch rokoch bolo doložené pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti na tom nič nemení. Takýto postup sudcu, ktorý nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, nemožno považovať za nezaujatý, keďže sudca koná svojvoľne v snahe predĺžiť jej trestné stíhanie za každú cenu a prekryť procesné pochybenie konajúceho vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora. Podľa obžalovanej zaujatosť sudcu preukazuje aj to, že vykonával dôkazy prehrávaním záznamov odpočúvaní telefonických hovorov ako nezákonných, lebo s nimi bolo manipulované a veľká časť ich chýba. Podobne sa to týka i použitých informačno- technických prostriedkov. Dôkazom o zaujatosti sudcu voči nej je podľa obžalovanej i to, že sudca napriek tomu, že vedel o jej sťažnosti proti uzneseniu, ktorým sa nevylúčil z konania a že spis bude musieť predložiť na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, neodročil hlavné pojednávanie na neurčito, ale určil vo veci termín hlavného pojednávania na september 2011, hoci môže byť znovu neúčelne a nehospodárne vytýčené a znovu jej tak môže spôsobiť škodu. Takýto postoj sudcu, za každú cenu jej dokázať vinu, resp. pridŕžať sa faktov uvedených v obžalobe, pri porušovaní ustanovení Trestného poriadku, zákonov tohto štátu i všetkých základných princípov súdneho konania, považuje obžalovaná za zaujatý, pre ktorý nemôže ďalej vo veci konať a žiadala jej sťažnosti vyhovieť a sudcu JUDr. V. P. z prejednávania a rozhodovania veci ako zaujatého vylúčiť. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v odôvodnení sťažnosti do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol, že o námietke zaujatosti strany v konaní, ak je dôvodom námietky len procesný postup súdu, sa nekoná. Podľa jeho názoru zo strany obhajoby išlo o namietanie procesného postupu súdu a síce z toho dôvodu, že súd doteraz konal v tejto veci. To či sa na Ústavný súdu Slovenskej republiky obrátil alebo nie, bolo čisto na úvahe a na procesnom postupe súdu. Súd si zvolil tú cestu, že bude riešiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia ústavného súdu o daní súhlasu na trestné stíhanie ako predbežnú otázku, preto sa domnieva, že obhajoba namieta výlučne procesný postup súdu v konaní a samosudca o takejto námietke ani nemal rozhodovať. Z týchto dôvodov navrhol, 4 5 Tost 21/2011 aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie samosudcu a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal napadnuté uznesenie i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že toto uznesenie nemalo byť vydané a o vznesenej námietke obžalovanej sa vôbec nemalo konať, ako to ustanovuje § 32 ods. 6 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4, alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa §
- V § 31 ods. 1 Tr. por. sa ustanovuje vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania pre jeho pomer k veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a ďalším len tam vymenovaným subjektom, pre ktorý by bolo možné mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Z obsahu obžalovanou vznesenej námietky zaujatosti je evidentné, že obžalovaná odvodzuje zaujatosť samosudcu voči nej len od procesného postupu v prejednávanej veci, predovšetkým z toho, že samosudca nevyhovel jej návrhu na zastavenie trestného stíhania voči nej z dôvodu, že obvinenie voči nej bolo vznesené ešte skôr, ako bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o súhlase na jej trestné stíhanie ako sudkyne. Od nevydania takého rozhodnutia už pri preskúmaní obžaloby, určenia hlavného pojednávania a ďalších úkonov s tým spojených i vykonávania dôkazov, ktoré označuje ako nezákonné, odvíja aj spôsobenie škody, ktorá jej tým vzniká a z toho zase usudzuje, že samosudca ju chce zámerne poškodiť. Obžalovaná však neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by vyjadrovali pomer sudcu, teda jeho osobný vzťah k prejednávanej veci alebo k osobám predpokladaným v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por., predovšetkým k nej samotnej alebo jej obhajcovi. Zámerne zaujatý postoj sudcu voči nej a spôsobenie škody, ktorá jej vzniká neodôvodneným trestným stíhaním, odvíja obžalovaná len z procesného postupu sudcu, ktorý jej nekonvenuje, predovšetkým, že aj napriek pripojenej doložke právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky o daní súhlasu na jej trestné stíhanie, podľa ktorej jeho právoplatnosť a vykonateľnosť nastala neskôr, než jej bolo 5 5 Tost 21/2011 vznesené obvinenie, samosudca toto nerešpektuje a nerozhodol tak, ako ona považuje za správne a zákonné. K tomu je potrebné uviesť nasledovné. Okolnosť, že vo veci konajúci sudca nekoná a nerozhoduje v súlade s predstavou obžalovanej, nemôže byť z hľadiska § 31 ods. 1 Tr. por. dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania danej trestnej veci. Táto predstava obžalovanej o mylnom postupe sudcu nemôže byť zároveň ani tou skutočnosťou, ktorá by predstavovala pomer sudcu k prejednávanej veci a osobám predpokladaným v § 31 ods. 1 Tr. por. Je to námietka proti procesnému postupu súdu a o takej sa nekoná. Či je alebo nie je postup sudcu v základnej otázke, že nerozhodol o zastavení trestného stíhania zákonu zodpovedajúci, nemožno posudzovať v rámci námietky zaujatosti, ale len pri preskúmavaní meritórneho rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu, ktoré doteraz nebolo vydané. Keďže obžalovaná neuviedla konkrétne skutočnosti o existencii takého vzťahu medzi konajúcim sudcom a prejednávanou vecou, resp. osobami uvedenými v § 31 ods. 1 Tr. por., mal samosudca v zápisnici o hlavnom pojednávaní konštatovať, že o takej námietke sa nekoná. Správne tak s odkazom na § 32 ods. 6 Tr. por. postupoval už vo vzťahu k prvej námietke zaujatosti vznesenej obžalovanou z
- septembra 2009, na ktorú sa obžalovaná aj teraz odvoláva, doručenej Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku
- septembra 2009, o čom urobil záznam z tohto dňa na č. l. 1584 p. v., s čím oboznámil strany v konaní na hlavnom pojednávaní
- decembra
- Pokiaľ išlo o hlavné pojednávanie
- júna 2011, nariadený úkon mal byť vykonaný, lebo ani v prípade, že by išlo o námietku z dôvodov § 31 ods. 1 Tr. por., o ktorej by malo byť rozhodované uznesením, ani eventuálna sťažnosť voči takému uzneseniu nie je prekážkou vykonania nariadeného úkonu. Ak samosudca odročil hlavné pojednávanie na určitý termín na dni 5.,
- a
- až
- septembra 2011, ide opäť len o procesný postup v konaní a nemožno bez ďalšieho, t. j. bez preukázania pomeru sudcu k veci a dotknutým osobám vyvolávajúceho pochybnosti o jeho nezaujatosti odvodzovať dôvod na jeho vylúčenie. Čo sa týka otázky, či mali alebo nemali byť niektoré dôkazy, uvádzané obžalovanou, vykonané alebo nie, či boli alebo neboli, ako uvádza obžalovaná, v zmysle Trestného poriadku prípustné, treba podotknúť, že takéto eventuálne chyby konania sa preskúmavajú v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku proti meritórnemu rozhodnutiu. 6 5 Tost 21/2011 Pokiaľ v danom prípade na ostatnom hlavnom pojednávaní dal samosudca za pravdu obhajcovi, že nie je to len procesná námietka a rozhodol uznesením, ktoré je teraz napadnuté sťažnosťou, s jeho názorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožňuje, lebo bez toho, aby strana v konaní uviedla konkrétne skutočnosti vyjadrujúce zákonom neželaný pomer sudcu k veci alebo osobám uvedeným v zákone sa tento odvodzuje len zo spôsobu rozhodovania sudcu, a to je neprípustné. Mimo rámca rozhodovania o merite veci by sa tak neodôvodnene pripúšťalo riešenie základných právnych otázok, od ktorých závisí, ako má byť v konečnom dôsledku o veci rozhodnuté. Len ak by bola zistená personálna súvislosť sudcu s prejednávanou vecou alebo zákonom vylúčený vzťah sudcu k osobám uvedeným v zákone, bolo by možné skúmať v rámci námietky zaujatosti príčinnú súvislosť medzi týmto zákonom neželaným a z konania a rozhodovania vylučujúcim vzťahom a eventuálnymi nesprávnymi a nezákonnými rozhodnutiami sudcu. Pri zistení takejto príčinnej súvislosti by však už išlo nielen o zaujatého sudcu, ale o takého, u ktorého by prichádzala do úvahy eventuálne aj jeho trestná zodpovednosť. Takýto osobný pomer sudcu k veci alebo osobám, ktorých sa úkon dotýka, resp. ďalším osobám v zákone uvedeným, musí byť v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. vyjadrený v námietke zaujatosti. Ak nie je, alebo je uvádzaný iný dôvod než predpokladá § 31 ods. 1 až 3 Tr. por., aplikuje sa ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por. V danom prípade z dôvodov uvedených v sťažnosti prokurátora bolo potrebné napadnuté uznesenie len zrušiť. Nie je treba prvostupňovému súdu ukladať v zmysle § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por., aby vo veci znovu konal a rozhodol, lebo nejde o meritum veci a o obžalovanou vznesenej námietke sa v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por. nekoná. Túto skutočnosť len treba konštatovať a oboznámiť s ňou strany v konaní. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- júla 2011 JUDr. Milan K a r a b í n, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová