← Slovensko

sťažnosť obžalovaného

N a j v y š š í s ú d 5 Tost 22/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci proti obžalovanému Š. K. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

  1. júla 2011 v Bratislave sťažnosť obžalovaného Š. K. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo
  2. júla 2011, sp. zn. PK-2T 9/2011 a rozhodol t a k t o : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného Š. K. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Proti obžalovanému Š. K. sa na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, v spojení s § 138 písm. c/ Tr. zák. a pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe, že 1/ dňa
  3. júla 2010 prišiel v čase o 21:53:10 hod. v prezlečení za príslušníka Policajného zboru do H., v ktorom býval L. B., nar. X., v pravej ruke držal neznámy predmet zabalený v igelitovej taške a pokúšal sa nájsť zvonček domu, čo sa mu však nepodarilo, načo v čase 21:55:48 hod. odišiel spred domu L. B. a následne dňa
  4. júla 2010 v čase asi o 21.05 hod. prišiel na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Honda Civic striebornej metalízy svetlej VIN: S., bez namontovaných ŠPZ, opäť pred dom L. B. do H., kde po príchode na miesto vystúpil zo svojho auta, ktoré nechal naštartované, na sebe mal oblečenú bielu košeľu, čierne nohavice, v tvári mal nasadené čierne slnečné okuliare a oslovil tam prítomných poškodeného L. B. a jeho manželku I. B., nar. X., že „Tuto niekedy mal 2 5 Tost 22/2011 bývať pán G.“, nato I. B. reagovala spôsobom, že vyzvala L. B., aby šiel rýchlo do dvora svojho rodinného domu, na to Š. K. obišiel svoje vozidlo, prišiel k dverám spolujazdca vodiča, ktoré otvoril a naklonil sa do vozidla, pričom hovoril: „Alebo podľa tohto budete vedieť, čo hľadám", v tom čase I. B. aj L. B. dostali strach, I. B. stála medzi obvineným a L. B., ktorému sa nepodarilo odomknúť bráničku na svojom rodinnom dome a vstúpiť do dvora z dôvodu, že bol vystrašený, Š. K. vytiahol zo svojho vozidla zelenú igelitovú tašku, v ktorej vo vnútri držal krátku brokovú strelnú zbraň značky Hubertus Prague, kal. 16/16, výrobné číslo X. a snažil sa touto zbraňou namieriť na L. B., pričom I. B. mu stála v ceste, nato Š. K. pristúpil k nej, igelitovú tašku dal zo zbrane dolu a následne zbraňou vystrelil vedľa ucha I. B., pričom vtom čase už L. B. bežal smerom k S. a Š. K. za ním, medzitým I. B. kričala na svojho syna Ing. T. P. o pomoc, potom Š. K. dobehol L. B., ktorý sa potkol a spadol na zem, Š. K. priložil L. B. k hlave zbraň a vystrelil, následne sa Š. K. rozbehol ku svojmu vozidlu a rýchlou jazdou sa snažil ujsť z miesta činu, v tom čase však Ing. T. P. vybehol von z domu začal strieľať na auto Š. K., zo svojej legálne držanej zbrane zn. GLOCK 19, v dôsledku streľby Ing. T. P. utrpel Š. K. strelné poranenie lakťa ľavej ruky a vozidlo Š. K. následkom poruchy spôsobenej streľbou zostalo stáť na rozhraní Z. a S., a potom ako auto zostalo stáť, Š. K. vystúpil z auta a rozbehol sa smerom na P. a odtiaľ unikol preč, pričom L. B. následkom výstrelu utrpel devastačné zranenia zväčša ľavej časti lebky, ktorým na mieste podľahol, 2/ Š. K. si v doposiaľ neustálenej dobe zadovážil a do 21.05 hod. dňa
  5. júla 2010 držal bez povolenia podomácky upravenú dlhú palnú zbraň - brokovú dvojku československej výroby, továrenskej značky Hubertus Prague, kal. 16/16, výrobné číslo X., označenej československými značkami z roku 1921, spoločne s dvoma nábojmi kalibru 16, českého výrobcu zn. Sellier & Bellot, typ Junior, ktoré boli laborované hromadnými strelami s priemerom olovených brokov 5,1 mm a túto zbraň nechal pri úteku z miesta činu obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy na sedadle spolujazdca vo svojom nepojazdnom osobnom motorovom vozidle Honda Civic, striebornej metalízy svetlej, VIN: S., na rozhraní Z. a S. v Hurbanove. Obžaloba bola podaná
  6. marca 2011, pričom obžalovaný je vo väzbe od
  7. júla 2010 z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. 3 5 Tost 22/2011 Špecializovaný trestný súd v Pezinku po predbežnom prejednaní obžaloby dňa
  8. mája 2011 nariadil vo veci hlavné pojednávanie na
  9. až
  10. júna 2011 a
  11. až
  12. júla
  13. Na hlavnom pojednávaní
  14. júla 2011 rozhodol Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením, sp. zn. PK-2T 9/2011, o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby a o jeho sľube týkajúcom sa nahradenia väzby tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného Š. K. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a podľa § 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. sľub obžalovaného týkajúci sa nahradenia väzby sľubom neprijal. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, podaním z
  15. júla 2011 odosielaným poštou Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku
  16. júla 2011, podal sťažnosť obžalovaný Š. K.. V jej odôvodnení napísanom samotným obžalovaným a jeho doplnku ako aj podanom prostredníctvom obhajcu obžalovaného, ktoré boli doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky po predložení veci na rozhodnutie, obžalovaný v podstate namietal dôvodnosť väzby predovšetkým jeho tvrdením, že sa žalovaného trestného činu nedopustil a že neexistujú ani žiadne relevantné dôkazy, ktoré by ho usvedčovali z trestnej činnosti, najmä nie znalecké expertízy, ktoré naopak preukazujú, že nemohol mať v ruke zbraň, ktorou mal byť poškodený zastrelený, lebo sa nenašli žiadne stopy na zbrani pochádzajúce od neho a ani na jeho rukách a krku, odkiaľ boli snímané vzorky na expertízu, nebola preukázaná prítomnosť povýstrelových splodín, čo dokazuje, že nemohol byť strelcom a nemohol usmrtiť poškodeného. Jeho opoznávanie manželkou nebohého poškodeného a ďalšími osobami na hlavnom pojednávaní označil obžalovaný ako nezákonné, lebo najprv jeho tvár bola zverejnená v televíznych médiách a až potom bol vykonávaný uvedený dôkaz. Pokiaľ sa má ešte vykonať dokazovanie prehratím záznamu na DVD nosiči z domu poškodeného, ktorý by ho mal usvedčovať, ten nebol zaistený orgánmi činnými v trestnom konaní a ide o procesne nespôsobilý dôkaz, lebo bol upravený a bol prinesený polícii nevlastným synom usmrteného poškodeného. Okrem toho obžalovaný uvádzal, že skutočný páchateľ je na slobode, ale keďže jemu (obžalovanému) nebolo umožnené vypovedať v postavení chráneného svedka, keďže má obavy o seba a jemu blízke osoby, preto nemohol napomôcť pri objasnení tohto zločinu. 4 5 Tost 22/2011 V tej súvislosti v odôvodnení sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu uviedol, že samotná väzba nemá slúžiť ako forma nátlaku smerujúca k priznaniu sa obžalovaného k niečomu, čoho sa nikdy nedopustil. Taktiež uviedol, že je potrebné sa zaoberať i tou skutočnosťou, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, pred vzatím do väzby sa vždy zdržiaval v mieste trvalého bydliska, podnikal a riadne pracoval a chce sa opäť zapojiť do pracovného procesu, zdržiavať sa v mieste bydliska, prípadne na mieste určenom súdom a na výzvu súdu sa vždy dostaví na procesné úkony. Vyčítal prvostupňovému súdu, že sa s týmito skutočnosťami dostatočne nevyrovnal a neakceptoval ich. Podľa obžalovaného neobstojí argument súdu, že ho nemožno prepustiť na slobodu z dôvodu, že by sa mohol skrývať, alebo by ušiel, a tak sa vyhol trestnému stíhaniu, pretože je notoricky známe, že nikdy nemal úmysel skrývať sa, prípadne utiecť a ani v jeho kontrolovanej korešpondencii nebol zaznamenaný čo i len náznak, že by mal záujem skrývať sa, alebo vyhýbať sa trestnému stíhaniu. Rovnako nemožno vidieť dôvod väzby v tom, že mu hrozí vysoký trest, lebo taká argumentácia by bola v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo len tá skutočnosť, že mu hrozí vysoký trest nemôže byť dôvodom väzby. Preto obžalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu. Najvyšší súd slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obžalovaného Š. K. nie je dôvodná. Od posledného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tost 16/2011, z
  17. mája 2011 týkajúceho sa väzby obžalovaného Š. K. sa na dôvode jeho väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. nič nezmenilo. 5 5 Tost 22/2011 Predovšetkým je potrebné uviesť, že dôvodnosť vážneho podozrenia, že páchateľom žalovaného skutku v bode 1/ obžaloby, o ktorom niet pochybnosti, že sa stal a nadväzne bodu 2/ je obžalovaný Š. K., nebola v priebehu doterajšieho konania rozptýlená do tej miery, aby vôbec bolo možné z pohľadu tejto podmienky uvedenej v prvej vete § 71 ods. 1 Tr. por. uvažovať o jeho prepustení z väzby, ak by súčasne bolo zistené, že konanie prebieha neúmerne dlho a že ponechávanie obžalovaného vo väzbe je preto neúnosné z hľadiska zachovania základných práv a slobôd zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň je potrebné konštatovať, že Špecializovaný trestný súd v Pezinku koná v predmetnej veci plynule a rýchlo. Vykonáva dokazovanie na hlavnom pojednávaní určenom pri predbežnom prejednaní obžaloby v stanovených termínoch a dňa
  18. júla 2011 bolo hlavné pojednávanie odročené za účelom ďalšieho dokazovania na primerane možný termín, aj z pohľadu zabezpečenia rýchlosti konania, na dni
  19. a
  20. augusta
  21. O tom, ktoré skutočnosti súd v konečnom dôsledku pri rozhodovaní o vine zoberie za preukázané a ktoré nie a o ktoré dôkazy sa oprie, môže rozhodnúť až po úplnom vykonaní potrebných dôkazov, ktorých rozsah sám zváži, lebo mu to nemožno prikazovať, a po ich náležitom vyhodnotení v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por. V terajšom štádiu konania, pri rozhodovaní o väzbe, postačuje zistenie dôvodnosti podozrenia, teda nie istoty záveru o vine, že skutok (v danom prípade dva) spáchal obžalovaný. Najvyšší súd nezisťuje žiadne také skutočnosti, z ktorých by malo byť, ako obžalovaný tvrdí, „notoricky známe“, že obžalovaný nikdy nemal v úmysle skrývať sa alebo ujsť. To, že obžalovaný z miesta činu zo svojho motorového vozidla, ktoré malo odmontované poznávacie značky, ušiel a skrýval sa, je faktom zisteným v rámci celoštátneho pátrania po jeho osobe. Skutočnosť, že bol rýchle vypátraný jeho pobyt a bol zadržaný krátko po tom, ako došlo k predmetnému skutku v bode 1/, nemení nič na tom, že ušiel a skrýval sa, čo odôvodňovalo jeho útekovú väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a táto obava pretrváva doteraz. Dôvodom jeho väzby nie je len samotná hrozba vysokým trestom. Táto skutočnosť len umocňuje pôvodnú obavu z úteku a skrývania sa na základe zistených okolností prípadu a správania sa obžalovaného. Hrozba vysokým trestom, ktorá pri žalovaných trestných činoch, je reálna, v danom štádiu konania zvýrazňuje túto obavu z úteku alebo skrývania sa obžalovaného, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a hroziacemu trestu. 6 5 Tost 22/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so záverom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, že povaha prejednávaného prípadu, keď ide o obzvlášť závažný zločin, ktorý mal byť spáchaný surovým spôsobom, s vysokou mierou rozhodnosti ho uskutočniť, so značnou dávkou bezcitnosti a následného konania smerujúceho k ukrytiu sa, nedovoľuje prijatie písomného sľubu obžalovaného podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a tým nahradenie jeho väzby a ani jej nahradenie dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Uvedené zistené skutočnosti dotýkajúce sa povahy prejednávaného prípadu vylučujú možnosť považovať písomný sľub obžalovaného za dostatočný a vylučujú aj predpoklad, že by účel väzby bolo možné dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka. Preto sťažnosť obžalovaného Š. K. bola ako nedôvodná zamietnutá. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
  22. júla 2011 JUDr. Milan K a r a b í n , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.