← Slovensko

odvolanie obžalovaných a krajského prokurátora

Najvyšší súd 2 To 8/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému M. Š. a spol. pre spolupáchateľstvo pokračovacieho trestného činu p

§ 358Obchodného zákonníka s obchodnou spoločnosťou W.

S. a.s. so sídlom v K., ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie 2 To 8/2010 2 pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 predmetnej zmluvy, na základe ktorej sa spoločnosť E. s.r.o. K. zaviazala v lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť postupcovi odplatu vo výške 6 000 000 Sk, pričom uţ v čase podpisu zmluvy obţalovaní vedeli, ţe za postúpené pohľadávky nezaplatia, po podpise zmluvy prevzali pohľadávky spoločnosti W. S. a.s. voči Ţ. v hodnote 6 000 000 Sk, ktoré odpredali, dohodnutú odplatu v dohodnutom termíne spoločnosti W. S. a.s. ani sčasti neuhradili, pričom aţ po podaní trestného oznámenia spoločnosťou W. S. a.s. postupne uhradili sumu 5 972 119,50 Sk a do dnešného dňa im neuhradili sumu 27 880,50 Sk (925,46 eur), 2/ dňa 23. marca 2001 v K. spoločným konaním s uţ odsúdeným E. S. ako konatelia spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K. na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E. s.r.o. K., ktorej jediným konateľom bol uţ odsúdený E. S. pod zámienkou uskutočnenia nákupu pohľadávok v rámci obchodnej podnikateľskej činnosti uviedli do omylu spoločnosť M. s.r.o. so sídlom v B., ktorú zastupoval konateľ spoločnosti J. J. tak, ţe sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok podľa §§

§ 358

Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 predmetnej zmluvy, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť E. v lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť postupcovi odplatu vo výške 8 469 826,23 Sk, pričom uţ v čase podpisu zmluvy obţalovaní vedeli, ţe odplatu za postúpené pohľadávky neuhradia a ţe túto pouţijú pre vlastnú potrebu a na základe splnomocnenia konateľom spoločnosti E. s.r.o. s uţ odsúdeným S., obţalovaní M. Š. a G. B. odplatne postúpili predmetné pohľadávky na spoločnosť N. a.s. so sídlom v B., ktorá dňa

  1. apríla 2001 a dňa
  2. apríla 2001 zaplatila za predmetné pohľadávky formou bezhotovostného bankového prevodu na bankový účet spoločnosti E. s.r.o. č. X. zaloţený v pobočke T. a.s. v K. odplatu vo výške 6 732 000 Sk, tieto prostriedky vybral uţ odsúdený E. S. z účtu a pouţil ich v menšej časti pre vlastnú potrebu a väčšiu časť týchto finančných prostriedkov odovzdal obţalovaným M. Š. a G. B., ktorí ich pouţili na doposiaľ nezistené účely, pričom dohodnutú odplatu za pohľadávky neuhradili, čím spôsobili spoločnosti M. s.r.o. škodu vo výške 8 496 826,23 Sk (282 042,95 eur), 3/ dňa
  3. apríla 2001 v K. spoločným konaním s uţ odsúdeným E. S. ako konatelia spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K., na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
  4. marca 2001 so spoločnosťou E. s.r.o., ktorej jediným konateľom je s uţ odsúdený E. S. pod zámienkou uskutočnenia nákupu pohľadávok v rámci obchodnej činnosti uviedli do omylu 2 To 8/2010 3 spoločnosť T. H. s.r.o. K. tak, ţe sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok podľa §§ 524 - 530 Občianskeho zákonníka so spoločnosťou T. H. s.r.o. K., ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 zmluvy, a to neuhradené faktúry dlţníka Z. P. a.s. K. v celkovej sume 2 070 855,60 Sk, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť E. s.r.o. v lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť spoločnosti T. H. s.r.o. K. odplatu vo výške 1 863 770,04 Sk, hoci uţ v čase podpísania zmluvy vedeli, ţe spoločnosti T. H. s.r.o. K. uvedené prostriedky nezaplatia a dňa
  5. mája 2001 dlţník - spoločnosť Z. P. a.s. K. v sídle svojej spoločnosti na ul. J. v K. vyplatila dlţnú sumu zástupcovi spoločnosti E. s.r.o. K. a tieto prostriedky uţ odsúdený E. S., obţalovaní G. B. a M. Š. pouţili na nezistený účel, čím spoločnosti T. H. s.r.o. K. spôsobili škodu vo výške 2 070 885,60 Sk (68 740,81 eur), 4/ (podľa obţaloby 11) dňa
  6. septembra 2001 a dňa
  7. októbra 2001 po spoločnej a vzájomnej dohode ako konatelia spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K. na ul. M., IČO: X. na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E. s.r.o., ktorej jediným konateľom je uţ odsúdený E. S., so sídlom v K., na ul. B., IČO: X. sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok podľa §§

§ 358Obchodného zákonníka so spoločnosťou O.

a spol. so sídlom H., V., IČO: X., ktorú zastupoval konateľ spoločnosti J. Č., ktorých predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 predmetných zmlúv, a to neuhradené faktúry dlţníka E.Ţ., K., T., IČO: X., na základe ktorých sa zaviazala spoločnosť E., s.r.o. v lehote do 30 dní od uzavretia zmlúv uhradiť postupcovi O. a spol. podľa zmluvy zo dňa

  1. septembra 2001 odplatu za postúpené pohľadávky vo výške 729 488 Sk a podľa zmluvy zo dňa
  2. októbra 2001 odplatu za postúpené pohľadávky vo výške 901 536,20 Sk, pričom z uvedených pohľadávok uhradili J. Č. celkovo sumu 600 000 Sk, ktoré menovaný prevzal v dňoch
  3. októbra 2001 a dňa
  4. novembra 2001 osobne v K. a zvyšné peniaze ani sčasti neuhradili a pouţili pre vlastnú potrebu a taktieţ na bliţšie nezistené účely, čím takto svojím konaním sa obţalovaní obohatili vo svoj prospech a spôsobili spoločnosti O. a spol. celkovo škodu vo výške 1 031 024 Sk (34 223,73 eur), 5/ (podľa obţaloby 14) dňa
  5. júna 2001 v K. po spoločnej a vzájomnej dohode obţalovaní ako konatelia spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K., na ul. M., IČO: X., na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E. s.r.o., ktorej jediným konateľom je uţ odsúdený E. S., so sídlom v K., na ul. B., IČO: X., sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok podľa §§

§ 358Obchodného zákonníka 2 To 8/2010 4 so spoločnosťou L.L.

so sídlom V., IČO: X., ktorú zastupovali M. I. - predseda predstavenstva a JUDr. J. O., člen predstavenstva, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 predmetnej zmluvy, a to neuhradené faktúry dlţníka E.Ţ., D., Ţ., K., IČO: X. v celkovej sume 4 614 680 Sk, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť E. s.r.o. v piatich splátkach od podpísania zmluvy uhradiť postupcovi v období od

  1. júna 2001 do
  2. júna 2001 dohodnutú odplatu, pričom konateľ spoločnosti E. s.r.o. uţ odsúdený E. S. a konatelia spoločnosti N. s.r.o. obţalovaní M. Š. a G. B. uţ v čase uzavretia zmluvy konali s úmyslom, ţe uvedenú pohľadávku po vymoţení od Ţ. spoločnosti L. a.s. v plnej výške neuhradia a pouţijú pre úhradu dlhov voči iným spoločnostiam, ktorým dlhovali finančné prostriedky, pričom celkovo z uvedenej sumy uhradili spoločnosti L. a.s. sumu 3 600 000 Sk na účet v S. č.ú. X. bezhotovostným prevodom a zároveň dňa
  3. septembra 2001 uţ odsúdený E. S. prevzal od spoločnosti L. a.s. na základe faktúry č. P. sumu 510 734,40 Sk, ktorú obţalovaní pouţili na bliţšie nezistené účely a následne na výzvy spoločnosti L. a.s. na zaplatenie pohľadávky nereagovali, čím takto svojím konaním spôsobili spoločnosti L. a s. škodu vo výške 503 945,60 Sk (16 727,93). Za to boli obţalovaní M. Š. a G. B., kaţdý jednotlivo odsúdení podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. s pouţitím Čl. 6 ods. 1, ods. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorý im bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 3 rokov (§ 59 ods. 1 Tr. zák.). Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. súd poškodené strany: W. S. K., a.s., S., K. M. spol. s r.o., A., K. T. H., s.r.o., K., K. M., spol. s r.o. R., B. G., a.s., H., Ţ. M., s.r.o., B., P. G. - Ing. P.G., K., T. D., s.r.o., P. firma D. - Ing. J. D., P. G., a.s., P., B. 2 To 8/2010 5 O. a spol., H., V. J., a.s., V., P. M., a.s., T., P. L. Vranov, a.s., V. M., s.r.o., B., K. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja obţalovaní a krajský prokurátor. Obţalovaní, ktorí podali odvolanie prostredníctvom obhajcu v písomných dôvodoch namietali, ţe skutky, ktoré sú im kladené za vinu nespáchali. Trestné konanie nemôţe byť prostriedkom na zabezpečenie nárokov zo záväzkových vzťahov. Oni len na základe sprostredkovateľskej zmluvy zabezpečovali klientov pre spoločnosť E. s.r.o., ktorá uzatvárala zmluvy s klientmi o postúpení pohľadávok. Nikoho teda neuviedli do omylu, zmluvy a odmeny za sprostredkovanie riadne viedli v účtovníctve. Napokon aj uţ odsúdený E. S. na hlavnom pojednávaní (na rozdiel od prípravného konania) potvrdil ich nevinu, pričom túto výpoveď učinili v pozícii svedka – ide teda o priamy dôkaz, ktorému nevedno prečo súd neuveril a naopak precenil výpoveď svedka R. V., ktorý nemal dostatok informácií o tom, ţe uţ odsúdený E. S. my mal pre nich vykonávať predmetnú činnosť ako určitú protisluţbu za to, ţe ho zamestnali, resp. uhradili za neho dlţné výţivné. Ich konanie preto nemôţe napĺňať znaky ţalovaného trestného činu. Ţiadali preto, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a trestné konanie zastavil (§ 257 písm. b/ Tr. por.), alternatívne vrátil vec krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie (§ 259 ods. 1 Tr. por.). Krajský prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania namietal, ţe krajský súd pochybil pokiaľ ukladal trest obom obţalovaným pri aplikácií ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák., pretoţe na takýto postup neboli splnené podmienky. 2 To 8/2010 6 Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uloţil obom obţalovaným, ktorí svojim konaním spôsobili škodu viac ako 18 miliónov Sk nepodmienečné tresty odňatia slobody s ich zaradením pre jeho výkon do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal na základe podaných odvolaní podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu prechádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd sa totiţ opätovne nedôsledne vyrovnal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie, ale ani z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na ktorých skutočnostiach zaloţil svoje rozhodnite o vine obţalovaných, a prečo nerozhodol aj o ďalších čiastkových útokoch, ktoré boli obţalovaným kladené za vinu obţalobou krajského prokurátora. Uvedené zistenia sú potom dôvodom, ţe najvyšší súd o odvolaniach obţalovaných a krajského prokurátora rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretoţe chyby nebolo moţné odstrániť na verejnom zasadnutí (§ 263 ods. 1 písm. b/ Tr. por.). Najvyšší súd v tejto súvislosti predovšetkým poukazuje na to, ţe v tejto veci uţ raz rozhodoval. Svojím uznesením z
  4. decembra 2008, sp. zn. 2 To 13/2007, podľa § 258 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do
  5. januára 2006 zrušil oslobodzujúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
  6. februára 2007, sp. zn. 3 T 8/2003, ohľadne obţalovaných M.. Š. a G. B. (rozsudok ohľadne obţalovaného E. S. sa stal právoplatným, pretoţe generálny prokurátor Slovenskej republiky odvolanie krajského prokurátora smerujúce proti nemu vzal späť) a prikázal mu, aby predmetnú vec znovu v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Uţ v citovanom uznesení najvyšší súd uviedol, ţe krajský súd pri vyhodnotení dôkazov postupoval jednostranne. Dôkazy vyhodnotil zásadne v prospech oboch obvinených. Zvlášť prvotnú, usvedčujúcu výpoveď E. S. bez logického vysvetlenia vyhodnotil ako nepresvedčivú, napriek jej náväznosti na výpoveď svedka R. V. a uţ vôbec nevzal do úvahy 2 To 8/2010 7 výpoveď svedka M.. Č., zamestnanca fy N., s.r.o., ako aj ďalšie skutočnosti podrobne uvedené v citovanom uznesení, ktoré vo svojom súhrne uţ vtedy spôsobili, ţe rozhodnutie súdu bolo nepresvedčivé. Krajský súd v novom konaní, ako je uvedené vyššie, teda síce uznal obţalovaných M.. Š. a G. B. vinnými zo skutkov uvedených v napadnutom rozsudku. Z pripojeného spisového materiálu a hlavne obsahu odôvodnenia tohto rozsudku však vyplýva, ţe prvostupňový súd svoj postup odôvodnil s poukazom na uznesenie najvyššieho súdu z
  7. decembra 23008, sp. zn. 2 To 13/2007 a v ňom údajne vyslovený právny názor ohľadne kvalifikácie konania obţalovaného po právnej stránke (subjektívnej stránke trestného činu podvodu). Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje uţ na dlhodobo uplatňovanú súdnu prax, ţe viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 264 ods. 1 Tr. por. znamená povinnosť rešpektovať závery, ktoré učinil odvolací súd v otázkach hmotného a procesného práva. V prípade hmotného práva viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu by spočívala v tom, ţe správne zistený skutočný stav veci vykazuje znak konkrétneho trestného činu, resp. ţe zistený skutok trestným činom nie je. Ak nie je skutočný stav veci správne zistený a ak má odvolací súd za to, ţe je tomu tak preto, ţe krajský súd nehodnotil správne dôkazy vo veci vykonané (ako v tomto prípade) môţe odvolací súd len upozorniť, v ktorých smeroch má byť konanie doplnené, alebo čím je treba sa znovu zaoberať, nesmie však v ţiadnom prípade k spôsobu hodnotenia dôkazov udeľovať závaţné pokyny. Z uvedeného a z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je však zrejmé, ţe v tomto prípade v ţiadnom smere nejde o vyslovenie právneho názoru, ale naopak o spôsob hodnotenia dôkazov, a na to na ktoré dôkazy má prvostupňový súd zamerať svoju pozornosť pri ich hodnotení. Pokiaľ teda krajský súd odôvodnil svoj rozsudok poukazom na právny názor vyslovený v uznesení najvyššieho súdu v jeho predchádzajúcom uznesení táto skutočnosť nezodpovedá realite. 2 To 8/2010 8 Krajský súd však primárne zásadne pochybil, keď vo svojom rozhodnutí nevyčerpal celý skutok tak ako bol obom obţalovaným kladný za vinu obţalobou krajského prokurátora. V odôvodnení rozsudku na túto okolnosť len vágne konštatuje, ţe sa tak stalo z dôvodu, ţe generálny prokurátor vzal ohľadne teraz uţ odsúdeného E. S. svoje odvolanie späť, a krajský prokurátor v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní navrhol, aby súd sa ďalšími skutkami kladenými za vinu M. Š. a G. B. nezaoberal. Krajský súd však opomenul, ţe generálny prokurátor vzal späť svoje odvolanie len ohľadne obţalovaného (teraz uţ odsúdeného) E. S.. Teda späťvzatie odvolania sa nijakým spôsobom nedotýka ostatných spoluobţalovaných a krajský súd mal v konaní povinnosť vyčerpať celú obţalobu a rozhodnúť o nej ako o celku, a to bez ohľadu na obsah návrhu krajského prokurátora. Rovnako najvyšší súd poukazuje na nesprávne rozhodnutie ohľadne náhrady spôsobenej škody, keď súd poškodené organizácie s jej náhradou odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Paradoxne pritom krajský súd toto svoje rozhodnutie odôvodnil dĺţkou uţ doterajšieho konania, ktorá by sa rozhodovaním o náhrade škody ešte predĺţila a tým, ţe teraz uţ právoplatne odsúdený v tejto veci E. S. bol uţ k jej náhrade právoplatne zaviazaný. Najvyšší súd k tomu len dodáva, ţe krajský súd vo svojom rozsudku ohľadne jednotlivých dielčích skutkov (a teda poškodených organizácií) ustálil výšku spôsobenej škody, ktorá sa napokon stala aj kvalifikačným znakom trestného činu, z ktorého oboch obţalovaných uznal vinnými, t.j. trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. Nie je teda zrejmé ako a prečo by vôbec rozhodnutie o jej náhrade malo predĺţiť prebiehajúce konanie. Práve naopak, pokiaľ výška spôsobenej škody bola riadne ustálená a aj riadne uplatnená (ako v tomto prípade) bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o jej náhrade. Na tom nič nemení ani skutočnosť, ţe jeden zo spolupáchateľov (E. S.) uţ bol právoplatne k jej náhrade zaviazaný. V ďalšom konaní preto úlohou krajského súdu bude na hlavnom pojednávaní vyčerpať celú obţalobu, vykonané dôkazy dôsledne vyhodnotiť v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por. a v prípade uznania viny obom obţalovaným uloţiť zákonný a spravodlivý trest. 2 To 8/2010 9 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
  8. mája 2011 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.