c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. T. sa odmieta. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku z 03. mája 2006, sp. zn. PK 2 Tš 9/2005, bol obvinený P. T. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do
odborného vyjadrenia z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Banskej Bystrici táto zbraň a strelivo
ustanovení zákona č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive podlieha 2 1 TdoV 11/2010 povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti, ktorú menovaný nevykonal, pričom nie je drţiteľom platného zbrojného preukazu. Bývalý Špeciálny súd v Pezinku za tento trestný čin uloţil obvinenému P. T.
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 30. júna 2002 trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, výkon ktorého
1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 30. júna 2002 podmienečne odloţil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch ) rokov. Ďalej
1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 30. júna 2002 obvinenému uloţil trest prepadnutia veci, a to strelnej zbrane zn. ČZ 635, kalibru 6,35 mm, bez výrobného čísla, 1 ks zásobník, 175 ks nábojov kalibru 6,35 mm, 2 ks nábojníc do brokovnice kal. 12, 3 ks nábojov 38 špeciál, 2 ks nábojov zn. Luger, 1 ks náboj zn. Makarov, 1 ks náboj kal. 7,65 mm, 2 ks nábojov kal. 22 mm, zn. Longrief a 1 ks náboj kal. 22 mm (dlhý).
6 Tr. zák. v znení platnom do 30. júna 2006 sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát.
1 Tr. por. č. 141/1961 Zb. účinného do 1. januára 2006 boli poškodené strany H. Š., nar. X. v S. N. V., trvale bytom T. X., P., I. S., nar. X. v N., trvale bytom B.S. T. X., Ţ., a poškodený V. C., nar. X. v L. trvale bytom J. ulica X., N.- K., so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázané na konanie o občianskoprávnych veciach. Tento rozsudok
1 písm. b/, alinea cc/ Tr. por. účinného do
por. v znení účinnom do
obvineného odôvodnený záver, že malo dôjsť k jeho likvidácii, a preto sa chcel chrániť zadovážením strelnej zbrane. Vzhľadom na časové súvislosti a priamo hroziace nebezpečenstvo bol nútený vzniknutú situáciu riešiť takýmto spôsobom, t.j. zabezpečením strelnej zbrane, ktorú pokladal za účinný prostriedok ochrany jeho osoby. Legálne nadobudnutie zbrane bolo
neho vzhľadom na uvedené skutočnosti a najmä časovú tieseň vylúčené. Zbraň síce mal v držbe, nepoužil ju, skladoval ju na bezpečnom mieste a neskôr chcel túto zbraň so strelivom vrátiť osobe, od ktorej ich nadobudol. Ďalšiu zaistenú muníciu mal iba na účely zberateľské. V ďalšej časti dovolania obvinený poukazoval na to, že svojim konaním odvracal nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému trestným zákonom, ktorým je ochrana života a zdravia, a preto súčasne navrhol aplikovať na jeho prípad iné hmotnoprávne ustanovenie Trestného zákona č. 300/2005 Z. z v znení neskorších predpisov, a to konkrétne ustanovenie § 24 ods. 1 Tr. zák. o krajnej núdzi. Vzhľadom na túto pre neho priaznivejšiu právnu úpravu navrhol, aby ho súd oslobodil, prípadne upustil od potrestania, keďže kumulatívne naplnil poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. a/, písm. f/, písm. g/, písm. h/, písm. i/,písm. j/, písm. l/ Tr. zák. a zároveň neboli zistené priťažujúce okolnosti alebo ak súd nevezme za dôvodné uvádzané skutočnosti, navrhol súdu, aby mu uložil peňažný trest v primeranej výške. Na základe toho obvinený P. T. vo svojom dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyslovení porušenia zákona z vyššie uvedeného dôvodu, zrušil 4 1 TdoV 11/2010 uznesenie v napadnutých výrokoch
2 Tr. por. a prikázal tomuto súdu ako súdu odvolaciemu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu uvedeného dovolania ţiadna z priamo dotknutých strán nevyjadrila, hoci Špecializovaný trestný súd v Pezinku určil na vyjadrenie lehotu 15 pracovných dní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). V tejto súvislosti treba uviesť, ţe dovolanie má byť skutočne len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti rozhodnutí, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Preto sú dôvody dovolania - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní - podstatne uţšie. Dovolanie v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. moţno podať (aj vtedy), ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nespráv- nom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
V 11/2010 Obvinený vo svojom dovolaní poukazuje na skutočnosť, ţe rozhodnutie súdu je zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný je potrebné jeho konanie posudzovať ako krajnú núdzu, aplikovať ustanovenie § 24 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z v znení neskorších predpisov, ktorý je
jeho názoru v porovnaní s § 14 Tr. zák. účinného do
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný;
neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie (rovnako tento princíp platí aj v ustanovení § 2 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorého aplikácie sa obvinený domáhal).
zák. účinného do 1. januára 2006 (t.j.
zákona účinného v čase spáchania predmetného skutku) čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo za daných okolností odvrátiť ináč alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. V zmysle § 24 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov sa krajnou núdzou rozumie čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, a preto toto konanie nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo moţné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závaţnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol
všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať. 6 1 TdoV 11/2010 Vzhľadom na uvedené, súdy pri posudzovaní obhajoby obvineného preto správne aplikovali ustanovenie § 24 Tr. zák. účinného od
2 Tr. zák., ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu, je skutočnosť, ţe nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom nebolo moţné za daných okolností odvrátiť inak. Uvedená zákonná podmienka znamená nevyhnutnosť uplatniť pri hodnotení, či išlo o krajnú núdzu, zásadu subsidiarity, ktorá vyjadruje potrebu, aby sa vyčerpali všetky iné moţnosti na zamedzenie hroziaceho nebezpečenstva, ak to konkrétne okolnosti prípadu dovoľujú. Ide o otázku skutkovú, ktorú súdy oboch stupňov na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nepovaţovali za splnenú, keď zistili, ţe obvineným uvádzané nebezpečenstvo bolo moţné za daných okolností odvrátiť aj iným zákonom dovoleným spôsobom (strana 61 odôvodnenia napadnutého uznesenia). So zreteľom na tento záver súdov oboch stupňov, ktorým je dovolací súd viazaný, nebol naplnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Navyše tento dôvod obvinený uplatnil uţ v odvolacom konaní a odvolací súd sa s ním pri plnení svojej revíznej povinnosti vysporiadal v zmysle vyššie uvedeného. Vo vzťahu k návrhu dovolania vysporiadať sa s otázkou primeranosti trestu a zohľadnenia všetkých poľahčujúcich okolností, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dodáva, ţe s poukazom na uplatnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., sa s touto otázkou nemohol zaoberať. Na podklade vyjadreného je zrejmé, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania
1 písm. i/ Tr. por., dovolací súd musel preto dovolanie obvineného P. T.
V 11/2010 V Bratislave, 23. februára 2011 JUDr. Štefan H a r a b i n , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.