1, ods. 2 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí 25. februára 2014 v Bratislave takto r o z h o d o l :
1 písm. b/, písm. c/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v odsudzujúcej časti výroku o vine a vo výroku o treste u obţalovaného JUDr. O. M..
3 Tr. por. sa obţalovaný JUDr. O. M.. u z n á v a z a v i n n é h o , že ako vyšetrovateľ Policajného zboru, v dobe najmenej od 24. marca 2009 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Úrade justičnej a kriminálnej polície, ul. M. č. X. v T., vyšetroval trestnú vec obvineného M. K., ktorý bol pod sp. zn. ORP - 134/OVK - TV - 2009, stíhaný pre prečin ublíţenia na zdraví
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pričom trestné stíhanie M. K. bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry T. 28. mája 2009 2 2 To 12/2013 podmienečne zastavené
por., následne dňa 12. júna 2009 v čase okolo 12.00 h. v Advokátskej kancelárii JUDr. S. B., ul. M. č. X./X. v T., prijal od neho finančný úplatok 200 € v súvislosti s výkonom funkcie vyšetrovateľa vo vyššie uvedenej trestnej veci t e d a v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu prijal úplatok a spáchal taký čin ako verejný činiteľ, t ý m s p á c h a l zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Tr. zák. Z a t o s a o d s u d z u j e :
2 s poukazom na § 36 písm. j/ a s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere päť rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. sa obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 s poukazom na § 36 písm. j/ a s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. sa mu ukladá peňažný trest vo výmere jedentisícdvesto eur.
3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, sa obţalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace.
por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e 3 2 To 12/2013 Napadnutým rozsudkom Špecializovaný trestný súd rozhodol tak, ţe obţalovaného JUDr. O. M. uznal za vinného, ţe ako vyšetrovateľ Policajného zboru, v dobe najmenej od 24. marca 2009 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Úrade justičnej a kriminálnej polície, ul. M. č. X. v T., vyšetroval trestnú vec obvineného M. K., ktorý bol pod sp. zn. ORP - 134/OVK - TV - 2009 stíhaný pre prečin ublíţenia na zdraví
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, kde počas trestného konania vykonával v trestnej veci procesné úkony tak, aby trestná vec obvineného bola podmienečne zastavená v zmysle § 216 Trestného poriadku a dňa 12. júna 2009 v čase okolo 12.00 h. v Advokátskej kancelárii JUDr. S. B., ul. M. č. X./X. v T., prijal od neho finančný úplatok 200 €, čím spáchal zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona. Za to obţalovanému JUDr. M. súd uloţil pri pouţití zákonných ustanovení uvedených vo výroku svojho rozsudku trest odňatia slobody vo výmere päť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia, peňaţný trest jedentisícdvesto eur s náhradným trestom odňatia slobody na štyri mesiace a trest zákazu činnosti spočívajúci vo výkone funkcie vyšetrovateľa Policajného zboru na dobu päť rokov (správne „spočívajúcej“ vo výkone funkcie ...). Ďalším výrokom napadnutého rozsudku Špecializovaný trestný súd obţalovaného JUDr. O. M.
a/ Trestného poriadku oslobodil spod obţaloby v rozsahu skutkov v jej bodoch 1/ a 3/, ktoré mal spáchať tak, ţe 1/ v dobe najmenej od októbra 2008 v T., na Okresnom riaditeľstve PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície, na ul. M. č. X., vyšetroval trestnú vec mladistvých obvinených L. K., B. S., M. R. a B. E., ktorí boli pod sp. zn. ORP-495/OVK-TV-2008 trestne stíhaní za prečin krádeţe
S. B., ţe je potrebné opätovne vypočuť obvinených mladistvých tak, aby výpovede boli vykonané v ich prospech, aby obvinení boli vyvinení zo spáchania skutku, čo aj urobil, advokátovi taktieţ nepriamo naznačil, ţe za túto protisluţbu chce finančný úplatok, ktorého výšku presne neurčil, následne advokát JUDr. S. B. úplatok vo výške 400 € odovzdal obvinenému JUDr. O. M. vo svojej kancelárii a dňa 12. novembra 2008 predmetnú 4 2 To 12/2013 trestnú vec ukončil návrhom na postúpenie veci
1 Trestného poriadku, pričom jednotlivé procesné úkony v predmetnej trestnej veci vykonával účelovo v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, čím ako vyšetrovateľ PZ porušil svoje povinnosti uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a/, písm. i/ Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŢP, 3/ v dobe od
S. B., ţe svedkov opäť vypočuje tak, aby sa trestná vec skončila v prospech jeho klienta, čo aj urobil, od advokáta za túto protisluţbu poţiadal finančný úplatok, ktorého výšku presne nešpecifikoval a následne na neznámom mieste a v neznámej dobe najmenej v dvoch prípadoch písomne vypracoval zápisnice o výsluchu svedkov zo dňa
a/ Trestného poriadku oslobodil spod obţaloby pre skutok uvedený v jej bode 4/, ktorý mal spáchať tak, ţe 4/ v dobe najmenej od 24. marca 2009 v T. ako prokurátor Okresnej prokuratúry v T., dozoroval trestnú vec obvineného M. K., ktorý bol vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, ul. M. č. X. v T. pod sp. zn. ORP-134/OVK-TV-2009 stíhaný pre prečin ublíţenia na zdraví
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, kde počas vykonávania dozoru kontaktoval obhajcu obvineného 5 2 To 12/2013 JUDr. S. B., od ktorého ţiadal sumu najprv 50 000 Sk (1 650 eur) ako úplatok za to, ţe trestné stíhanie obvineného M. K. ukončí podmienečným zastavením trestného stíhania v zmysle § 216 Trestného poriadku bez zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, následne zníţil výšku úplatku na sumu 800 eur, ďalej obhajcovi uviedol, ţe vyšetrovateľovi PZ JUDr. O. M. je potrebné dať sumu 200 eur ako úplatok, pričom od obhajcu v presne nezistenej dobe v mesiaci máj 2009 aj prevzal úplatok vo výške 700 eur, pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stal skutok v bode 4/ obţaloby, pre ktorý bol obţalovaný JUDr. Š. L. stíhaný. Proti rozsudku podal odvolanie ústne do zápisnice po jeho vyhlásení prokurátor a obţalovaný JUDr. M. Prokurátor sa odvolal proti všetkým výrokom rozsudku v neprospech oboch obţalovaných. Obţalovaný JUDr. M. podal odvolanie proti odsudzujúcej časti rozsudku v celom rozsahu, teda proti výrokom o vine a treste, týkajúcim sa jeho osoby. Svoje odvolania obaja odvolatelia aj písomne odôvodnili. Prokurátor v písomnom podaní uvádza, ţe Špecializovaný trestný súd správne a úplne zistil skutkový stav veci (vo vzťahu ku skutku č. 2/ obţaloby), správne právne kvalifikoval konanie obţalovaného JUDr. O. M. (vo vzťahu ku skutku č. 2/ obţaloby), ale pochybil v tom, ţe neuznal vinným obţalovaného JUDr. O. M. aj zo skutkov pod bodom č. 1/ a č. 3/ obţaloby a obţalovaného JUDr. Š. L. neuznal vinným pod bodom č. 4/ obţaloby. Ďalej rekapituluje argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tomto rozsahu potom namieta riešenie dvoch právnych otázok (pri ktorých však bol súd prvého stupňa viazaný právnym názorom najvyššieho súdu, vyjadreným v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí). 6 2 To 12/2013 Pri výklade ustanovenia § 129 ods. 2 a ods. 3 Trestného poriadku dospieva k záveru, ţe výnimka zo zákazu výsluchu sa vzťahuje na všetky trestné činy uvedené v § 341 ods. 1 Trestného zákona, a teda ţe súd mal prihliadať i na výpovede JUDr. B. ako svedka. Súd prvého stupňa tieţ pochybil, keď na hlavnom pojednávaní (konanom po zrušení rozsudku Najvyšším súdom Slovenskej republiky) neakceptoval procesný návrh prokurátora, aby súd vyţiadal od klientov JUDr. S. B. vyjadrenie, či súhlasia so zbavením mlčanlivosti pre účely dotknutého trestného konania. Súd sa uspokojil len s tvrdením svedka JUDr. S. B., ktorý uviedol, ţe by aj v prípade, ţe by bol zbavený mlčanlivosti, nevypovedal s poukazom na ust. § 23 ods. 3 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Bolo povinnosťou súdu vyţiadať od klientov JUDr. S. B. ich vyjadrenia k zbaveniu mlčanlivosti a v prípade pozitívnych vyjadrení, by súd mal vyzvať svedka k výpovedi. Týmto postupom by súd nevstupoval do vzťahu medzi advokátom a klientom, vyţiadal by si len vyjadrenie klientov k zbaveniu mlčanlivosti. Vyjadrenie svedka JUDr. S. B., ţe by aj tak odmietol k veci vypovedať bolo preto predčasné a v tomto štádiu konania aj hypotetické a súd ho nemal akceptovať. Tu treba podotknúť, ţe údajná povinnosť mlčanlivosti JUDr. S. B. (pre účely trestného konania) vzťahujúca sa na skutočnosti, ktoré sa dozvedel ako advokát pri výkone povolania, nemala ţiadny súvis s trestnou vecou obvineného JUDr. O. M. a spol. Vo vzťahu k výkladu ustanovenia § 115 ods. 7 Trestného poriadku prokurátor tvrdí, ţe slovo „súčasne“ je potrebné vzťahovať aţ k okamihu pouţitia výsledkov odposluchu, a nie uţ k okamihu jeho vykonávania. Preto mal súd akceptovať zabezpečený záznam telekomunikačnej prevádzky aj vo vzťahu k obţalovanému L., resp. skutku v bode 4/ obţaloby. V závere svojho podania prokurátor uzatvára : „S poukazom na uvedené navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. PK-1T/5/2011B zo dňa 7 2 To 12/2013 9.10.2013 čo do všetkých výrokov a vec v súlade s § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie“. Obţalovaný M. v písomnom odvolaní vecne namieta uznane viny ku skutku v bode 2/ obţaloby v dôsledku nesprávneho zistenia skutkového stavu, pri súčasnom porušení ustanovení Trestného poriadku pri vykonávaní dôkazov. Obţalovaný sa trestnej činnosti nedopustil a úplatok od nikoho neţiadal. Výsluch svedkov - policajtov (vrátane vyšetrovateľa) z Úradu inšpekčnej sluţby (K., K., L., V.) je nezákonný, nakoľko boli orgánmi činnými v trestnom konaní. Zneuţili svoju právomoc, keď vypočuli ako svedka JUDr. B. bez pozbavenia jeho osoby povinnosti mlčanlivosti a nevedeli vysvetliť, prečo sa pri výsluchoch rôznych osôb 12. júna 2009 mali
údajov v zápisnici nachádzať na dvoch rôznych miestach, teda v K. aj v T.. Nebolo moţné pouţiť agenta ešte pred začatím trestného stíhania, teda pred
1 Trestného poriadku alebo zrušenie rozsudku
3 Trestného poriadku, preskúmal
1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku (teda všetkých jeho výrokov) a správnosť postupu im predchádzajúceho konania. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by boli dôvodom na podanie dovolania
1 Trestného poriadku. Takto zistil, ţe dôvodné je len odvolanie obţalovaného M., a to len v časti, ktorá podstatu rozhodnutia nemení. Súd prvého stupňa rozhodol (s výnimkou týkajúcou sa ďalej uvedených okolností skutku obsiahnutého v odsudzujúcej časti výroku rozsudku) v súlade so zákonom a stavom veci. To znamená, ţe z procesne pouţiteľných dôkazov vyvodil správne závery, teda ţe sa skutok v bode 2/ obţaloby stal, spáchal ho obţalovaný JUDr. O. M., a ţe spáchanie ostatných v obţalobe uvedených skutkov nebolo dokázané. 10 2 To 12/2013 Čin, pre ktorý bola uznaná vina aj (v konečnom dôsledku) správne právne kvalifikoval, čo však platí pre jeho podobu, upravenú odvolacím súdom (pri podobe skutku uvedenej vo výroku napadnutého rozsudku by bola právna kvalifikácia neúplná).
zákonných kritérií rozhodol Špecializovaný trestný súd aj o treste, čo odvolací súd korigoval len v rozsahu nadbytočne uloţeného trestu zákazu činnosti. Bolo by nadbytočné opakovať skutkovo - dôkazný a právny rozbor odôvodnenia napadnutého rozsudku, okrem odôvodnenia vykonaných zmien, a vo zvyšnej časti najvyšší súd na toto odôvodnenie odkazuje. V zmysle uvedeného, na základe odvolania obţalovaného, ktoré smerovalo proti skutkovým zisteniam v celej časti odsudzujúceho výroku, bola vypustená časť skutkovej vety v rozsahu slov „kde počas trestného konania vykonával v trestnej veci procesné úkony tak, aby trestná vec obvineného bola podmienečne zastavená v zmysle § 216 Trestného poriadku a“. Tieto okolnosti neboli dokázané a úvahy súdu v odôvodnení rozsudku ani neprezentujú spôsob, ktorým malo dôjsť k vytvoreniu podkladov pre rozhodnutie prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania v rozpore s reálne nastanými resp. dôkazne zistenými skutočnosťami („predpisovanie“ výpovede niektorých dôkazne nepodstatných svedkov takú povahu nemá). O tom svedčí aj ukončenie veci návrhom na podanie obţaloby zo strany obţalovaného ako vyšetrovateľa činného vo veci. Naopak, keby ku súdom prvého stupňa konštatovaným okolnostiam došlo, znamenalo by to potrebu doplniť právnu kvalifikáciu o trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa
Popis skutku bol potom najvyšším súdom doplnený o procesné reálie postupu prokurátora pri meritórnom rozhodnutí vo veci a poukazom na príčinnú súvislosť medzi prijatím úplatku a výkonom funkcie vyšetrovateľa (ako osobitnou formou obstarávania veci všeobecného záujmu). Právna kvalifikácia ostala nezmenená, na trestnosti prijímania úplatku v tomto prípade nič nemení okolnosť, ţe toto prijatie nebolo spojené s preukázanou protisluţbou v podobe ovplyvnenia priebehu vyšetrovania v prospech obvineného a v rozpore so zákonom. 11 2 To 12/2013 Trestný čin prijímania úplatku
Trestného zákona, spočívajúci v prijatí, požadovaní alebo daní si sľúbiť úplatok v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu nemusí byť spojený s porušením povinnosti páchateľa, ako je tomu pri trestnom čine prijímania úplatku
Súvislosť s obstarávaním veci všeobecného záujmu v zmysle § 329 ods. 1 Trestného zákona je daná vždy vtedy, ak páchateľ bez právneho titulu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť materiálnu alebo inú protislužbu (napr. aj ako uznanie, ocenenie alebo poďakovanie) za svoje predchádzajúce, prebiehajúce alebo nasledujúce konanie pri obstarávaní určitej veci (vecí) všeobecného záujmu. Také obstarávanie totiž nie je spojené so vznikom akéhokoľvek nároku na plnenie peňažnej alebo nepeňažnej povahy (úplatok v zmysle § 131 ods. 3 Trestného zákona), mimo právneho režimu odmeňovania toho, kto obstarávanie dotknutých vecí všeobecného záujmu z dôvodu svojho zamestnania, postavenia alebo funkcie vykonáva. Prijatie dotknutého plnenia v oficiálnom (úradnom) styku zároveň aj symbolizuje pre taký prípad neprípustné upevňovanie vzťahov a prísľub „ústretovosti“ pre budúcnosť. Aj v konaní prezentované tvrdenie o prijatí príslušnej sumy (200 €) za „dohodenie“ klienta obhajcovi by bolo pokryté trestnosťou
Trestného zákona (aj keď toto tvrdenie je dôkazne potrebné hodnotiť len ako spôsob obrany obvineného). Ak by vo veci činný vyšetrovateľ také plnenie prijal, je splnený zákonný znak v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, a to pri výkone právomoci verejného činiteľa (§ 329 ods. 2 Trestného zákona). Vyšetrovateľ je za výkon svojej právomoci odmeňovaný v rámci nárokov vyplývajúcich zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru a od subjektov trestného konania, resp. ich zástupcov ţiadne plnenia neprijíma. V rámci svojho nestranného postupu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku by vyšetrovateľ nemal obvinenému ani odporúčať konkrétneho obhajcu, taký postup však sám osebe nie je trestným činom. Ku úprave skutku došlo po zrušení výroku o vine
1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku, teda pre popísaný defekt skutkových zistení, reparáciu ktorého vykonal a s podkladovými okolnosťami sa vysporiadal odvolací súd, nepredlţujúc tak konanie 12 2 To 12/2013 po nutnosti rozsudok v predchádzajúcom priebehu konania uţ dvakrát zrušiť. Meritórne rozhodol v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku. Ku ďalšej zmene rozsudku došlo pri opätovnom rozhodovaní o treste, výrok o ktorom bol zrušený
3 Trestného poriadku. Spočíva vo vypustení z výroku o treste uloţenia trestu zákazu činnosti vykonávať funkciu vyšetrovateľa Policajného zboru na dobu 5 rokov. Uloţenie takého trestu je nadbytočné v dôsledku obligatórneho prepustenia zo sluţobného pomeru policajta pre odsúdenie za úmyselný trestný čin v zmysle § 192 ods. 1 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe a Ţelezničnej polície. Následnému opätovnému prijatiu do sluţobného pomeru a výkonu funkcie vyšetrovateľa potom bráni nesplnenie poţiadavky bezúhonnosti v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 naposledy označeného zákona, a to z rovnakých dôvodov, ako pri prepustení zo sluţobného pomeru (predchádzajúce odsúdenie pre úmyselný trestný čin), pričom bezúhonnosť sa v prijímacom konaní preukazuje odpisom z registra trestov. Obdobné obmedzenia vyplývajú aj z iných právnych predpisov, upravujúcich statusové pomery verejných činiteľov (napr. sudcov alebo prokurátorov). Ako uţ bolo uvedené, ku zrušeniu výroku o vine a v nadväznosti na to zo zákona (§ 321 ods. 3 Trestného poriadku) i výroku o treste došlo na základe odvolania obţalovaného JUDr. M., ktorému odvolací súd vo vyššie popísanom rozsahu vyhovel. Vo zvyšnom rozsahu bolo toto odvolanie nedôvodné a teda nemoţno súhlasiť s jeho argumentáciou, smerujúcou ku oslobodeniu obţalovaného spod obţaloby, v čom odvolací súd generálne uţ skôr odkázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Osobitne k odvolacím námietkam obţalovaného : Pokiaľ ide o výsluch konajúcich policajtov, tento naozaj nemôţe viesť ku objasneniu skutočností, ktoré sa primárne (najmä, nie však výlučne) dokazujú v trestnom konaní 13 2 To 12/2013 v zmysle § 119 ods. 1 Trestného poriadku - tu ide o okolnosti skutku a osoby páchateľa. Je pravdou tieţ to, ţe priebeh procesného úkonu dokumentuje zápisnica alebo iná listina o jeho vykonaní. Vykonanie dôkazu (výsluchu) však môţe dokázať, ţe údaje uvedené v zápisnici alebo inej verejnej listine sú nepravdivé. V prejednávanej veci sa navyše výsluch dotknutých osôb týkal aj okolností zadrţania obţalovaného a JUDr. B.
5 Trestného poriadku aj pred začatím trestného stíhania. Zároveň v predmetných súvislostiach uţ predchádzajúce rozhodnutia najvyššieho súdu upozornilo na uznesenie o začatí trestného stíhania, vydané uţ
odvolateľa dôkazný význam, treba uviesť, ţe táto dôkazná informácia dopĺňa mozaiku objektivizácie skutkového zistenia odovzdania a prijatia úplatku medzi dotknutými osobami. Ak JUDr. B. povedal obţalovanému, ţe peniaze, ktoré mu dáva, mu (M.) patria, plne to zapadá do schémy korupčného konania. Ťaţko očakávať, ţe poskytovateľ peňaţného plnenia bude v tejto situácii pouţívať terminológiu „úplatok“, alebo inú výslovnú charakteristiku prijímateľovho benefitu. 16 2 To 12/2013 Pokiaľ ide o rozhovor komentovaný v rozsudku na č.l. 28 (odsek 3) - naozaj taký rozhovor obţalovaného JUDr. M. s JUDr. B. nebol zaznamenaný (ide zrejme o zámenu s iným rozhovorom), čo však skutkové zistenia ohľadom prijatia úplatku nespochybňuje (sú nepochybne dokázané inak). Rovnako na týchto zisteniach nič nemenia údaje svedkov K., ktoré neobsahujú výslovný údaj, ţe peniaze boli poskytované menovite pre vyšetrovateľa M.. V naposledy uvedenom smere bol obhajca JUDr. B.
vykonaných dôkazov autonómnym sprostredkovateľom, zodpovedným za výsledok. Úplatok nepochybne odovzdal obţalovanému M., aj keď pre obvineného pozitívny výsledok trestného stíhania nemusel byť, a v rozsahu dokázaných skutočností ani nebol, dosiahnutý protiprávne, resp. nemusel byť sprevádzaný korupčným plnením voči osobe, ktorá o podmienečnom zastavení trestného stíhania rozhodla, teda voči prokurátorovi. Tomu zodpovedá prvotné (JUDr. L.) i opätovné (po zrušení rozhodnutia JUDr. L. generálnym prokurátorom) uzavretie dotknutej trestnej veci podmienečným zastavením trestného stíhania (v druhom prípade uţ iným vo veci konajúcim prokurátorom). To, ţe obhajca vyšetrovateľovi úplatok poskytol, dokumentuje ich spoluprácu pri nasmerovaní vyšetrovateľom obvineného (jeho rodinného príslušníka) na korupčne aktívneho obhajcu, ktorý mu potom z prostriedkov poskytnutých klientom (nad rámec odmeny advokáta) ako úplatok (pod zámienkou ovplyvnenia orgánov činných v trestnom konaní) poskytne províziu. Ako uţ bolo vysvetlené vyššie, ide o úplatok, a to aj v prípade, ak by konajúci vyšetrovateľ prijal od obhajcu peňaţné plnenie za „dohodenie klienta“ pri legálnej (bezkorupčnej) obhajobe. Čo sa týka odvolania prokurátora, toto je v celom rozsahu nedôvodné. Prokurátor v jeho obsahu vyjadruje nesúhlas s právnym názorom, ktorý vyslovil najvyšší súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí v prejednávanej veci, teda v uznesení z 21. augusta 2012, sp. zn. 2 To 1/2012, a to jednak v otázke povinnosti mlčanlivosti advokáta v zmysle § 129 ods. 2 a ods. 3 Trestného poriadku a § 23 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov, a jednak v otázke podmienky súčasného vedenia trestného konania v zmysle § 115 ods. 7 Trestného poriadku. Odpoveď na dotknuté aplikačné otázky dáva uţ naposledy označené rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorého obsah bol prevzatý do odôvodnenia napadnutého rozsudku, vrátane komplexného rozboru právnej problematiky. Z nej vyplýva i vysporiadanie sa s oponentúrou, 17 2 To 12/2013 ktorá je obsahom aktuálneho odvolania (právne vety týkajúce sa povinnosti mlčanlivosti boli publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 53 v čiastke 4/2013 - veta I a II). Je potrebné doplniť (v nadväznosti aj na obsah odvolacích námietok), ţe súd prvého stupňa správne postupoval, keď na základe vyhlásenia JUDr. B. v zmysle § 23 ods. 3 zákona o advokácii konštatoval prekáţku výsluchu menovaného ako svedka v zmysle § 129 ods. 2 Trestného poriadku. Pokiaľ obhajcu nepozbavil mlčanlivosti L. K. (skutok 1/ obţaloby) a A. T. (skutok 3/ obţaloby), vo vzťahu ku obom týmto skutkom, ktorých sa týka oslobodzujúca časť výroku rozsudku, by bola výpoveď svedka uţ z tohto dôvodu nemoţná (pokiaľ ide o skutok v bode 1/, je výsluch znemoţnený nedostatkom pozbavenia mlčanlivosti ktorýmkoľvek zo spoluobvinených - viacerých klientov odvolateľa). Bez ohľadu na uvedené, zákaz výsluchu JUDr. B. je daný v celom rozsah vyhlásením obhajcu, ţe aj keby ho pozbavili mlčanlivosti všetci klienti, ktorých sa prejednávané veci týkajú, zachováva mlčanlivosť, aby im nepoškodil, a to v zmysle § 23 ods. 3 zákona o advokácii.
3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokát jej povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, ţe pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta. Z formulácie „ak usúdi“ je zrejmé, ţe záver o okolnosti, či pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta, ponecháva zákon na úvahe advokáta. Navyše, ako na to uţ poukázal najvyšší súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, výsluch sa viaţe na okolnosť moţného (v konaní dokazovaného) porušenia povinnosti policajta a prokurátora v pôvodnom konaní, čo je obligatórnym dôvodom na obnovu konania, v dotknutých súvislostiach v neprospech obvineného. 18 2 To 12/2013 Ak advokát usúdi, ţe pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta, zachovanie tejto povinnosti
zákona o advokácii je jeho (výslovne ustanovenou) povinnosťou. Taká situácia je potom právne rovnocenná neoslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti v zmysle § 129 ods. 2 Trestného poriadku (§ 23 ods. 1, ods. 2 zákona o advokácii). V súhrne teda platí : Povinnosť zachovávať mlčanlivosť v zmysle § 23 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o advokácii) vyvoláva tie isté právne účinky, teda zákaz výsluchu svedka v trestnom konaní, ktoré § 129 ods. 2 Trestného poriadku spája s povinnosťou mlčanlivosti v prípade neoslobodenia povinnej osoby od zachovávania povinnosti mlčanlivosti príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto povinnosť (také neoslobodenie a jeho právne účinky sú vo všeobecnej rovine vyjadrené v ustanovení § 23 ods. 1, ods. 2 Zákona o advokácii). Okolnosť, či pozbavenie povinnosti mlčanlivosti je v neprospech klienta, predpokladanú ustanovením § 23 ods. 3 Zákona o advokácii, ponecháva tento zákon formuláciou „ak usúdi“ na úvahu advokáta, ktorá nie je preskúmateľná orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom. Jedine taký výklad oboch ustanovení v ich vzájomnej súvsťaţnosti sa javí ako ústavne konformný. Je tieţ zrejmé, ţe ďalšie zisťovanie moţného pozbavenia povinnosti mlčanlivosti zo strany doposiaľ neoslovených klientov nemôţe na uţ prejavenej vôli advokáta (JUDr. B.) vo vyššie popísaných súvislostiach nič zmeniť. Taktieţ je potrebné doplniť, ţe ustanovenie § 129 ods. 2 Trestného poriadku sa viaţe na § 23 zákona o advokácii, teda na situáciu, v ktorej sa advokát
odseku 1 naposledy 19 2 To 12/2013 označeného ustanovenia dozvedel o príslušných okolnostiach v súvislosti s výkonom advokácie (v prípade trestného konania v súvislosti s výkonom obhajoby). Korupčné aktivity v prospech klienta v postavení obvineného, na ktorých mal mať obhajca účasť, nemoţno povaţovať za výkon obhajoby. Na tieto okolnosti sa pouţije ustanovenie § 129 ods. 2 Trestného poriadku a ustanovenie § 23 ods. 1 aţ 3 Zákona o advokácii, keďţe sa o nich advokát dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie (obhajoby), aj keď nie priamo pri jej (legálnom) výkone. Ak ide o iné relevantné skutočnosti, o ktorých sa advokát dozvedel pri legálne konformnom výkone obhajoby, pouţije sa ustanovenie § 36 ods. 3 veta druhá Trestného poriadku a advokát nesmie byť o týchto okolnostiach vypočúvaný ako svedok za ţiadnych okolností (absolútny zákaz výsluchu). Takú hierarchiu právnym poriadkom chránených a presadzovaných spoločenských záujmov, v ktorej majú prioritu vzťahy týkajúce sa poskytovania právnej pomoci, ustanovuje zákon. Súd je povinný (pri nutnosti interpretovať dotknuté, obsahovo kontroverzné ustanovenia aj navzájom) tento legálny reţim rešpektovať (ako však vyplýva aj z predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho súdu v tejto veci, súčasťou predmetného reţimu je v hmotnoprávnej rovine zároveň povinnosť prekazenia, resp. pri splnení zákonom ustanovených podmienok aj povinnosť oznámenia trestného činu
Trestného zákona). Na základe uvedeného bolo odvolanie prokurátora zamietnuté ako nedôvodné
Je ešte potrebné vytknúť súdu prvého stupňa polemiku s právnym názorom odvolacieho súdu v závere rozhodnutia, ktorá je neprofesionálna. Rozdielny právny názor vyjadril súd prvého stupňa ešte vo svojom predchádzajúcom rozsudku, ktorý bol najvyšším súdom zrušený. Viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 327 ods. 1 Trestného poriadku vyvoláva povinnosť rozhodnúť v súlade s týmto právnym názorom. V širšom kontexte, ktorý by však konajúcemu senátu a jeho predsedovi nemal tieţ uniknúť, 20 2 To 12/2013 nie je v takom prípade v odôvodnení rozsudku ani priestor na protichodnú odbornú diskusiu, ktorá patrí na mimoprocesné fóra. Rozhodnutia súdov oboch stupňov v konkrétnej veci totiţ tvoria v konečnom dôsledku jeden celok, ktorý nemôţe byť súdom niţšieho stupňa oproti právnemu názoru nadriadeného súdu spochybňovaný. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. V Bratislave 25. februára 2014 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. Libor Duľa Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.