Obsah (5)

§ 214§ 238§ 153§ 1§ 115a

Najvyšší súd 2 Cdo 316/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ E. R., bývajúca v P., 3/ M. M., bývajúci v N., 4/ E. F., býva

§ 214ods.

2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Ţalobcovia neboli písomne upovedomení o verejnom vyhlásení rozsudku. Odvolací súd odňal ţalobcom moţnosť konať pred súdom, keď im neoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku. Ţalobcovia nemajú vedomosť o tom, ţe by súd zachoval postup

ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. Nevytvoril im teda moţnosť účasti na verejnom vyhlásení napádaného rozsudku a tak aj realizáciu ich procesných práv. Rozhodnutie odvolacieho súdu taktieţ spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie veci je 3 2 Cdo 316/2012 postavené na skutkových zisteniach, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd sa bez ďalšieho stotoţnil so závermi prvostupňového súdu,

ktorého uvedený výkaz je neperfektný a nekompletný. Neobstojí ani tvrdenie odvolacieho súdu, ţe ako ţalobcovia nemali aktívnu legitimáciu na podanie ţaloby a tým u nich nie je splnená ani procesná podmienka naliehavosti právneho záujmu na podaní určovacej ţaloby v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p.

ich názoru ide o nesprávnu argumentáciu odvolacieho súdu, nakoľko jedine oni ako ţalobcovia a právni nástupcovia mohli podať práve ţalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a domáhať sa určenia, ţe uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich nebohých rodičoch. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok odvolacieho súdu zmenil a určil, ţe do dedičstva po nebohom M. K. a nebohej E. K., rod. M., patria nehnuteľnosti

geometrického plánu uvedené v petite. Ţalovaní 1/ aţ 7/ sa písomne k dovolaniu ţalobcov nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

§ 238ods.

1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

§ 238ods.

2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 O.s.p. 4 2 Cdo 316/2012 V danom prípade ţalobcovia 1/, 3/ aţ 12/ napadli dovolaním taký rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť ich dovolania preto z ustanovenia § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Dovolanie ţalobcov 1/, 3/ aţ 12/ by vzhľadom na to mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolatelia existenciu procesných vád v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdili a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. So zreteľom na dovolateľmi vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či postupom súdov nebola týmto účastníkom odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny, zákonu sa priečiaci postup súdu, majúci za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.). Dovolatelia namietali, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe im nebolo doručené vyjadrenie ţalovaného v 7. rade J. S. z 3.3.2011 k odvolaniu ţalobkyne 1/ proti rozsudku súdu prvého stupňa. Základné právo na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 5 2 Cdo 316/2012 Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/2002, z 5. apríla 2007 III. ÚS 171/2006).

§ 1O.s.p.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnané postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnané moţnosti na uplatnenie ich práv. Z obsahu spisu vyplýva, ţe k odvolaniu podanému ţalobkyňou 1/ proti rozsudku súdu prvého stupňa (č.l. 524 aţ 525) doručeného ţalovanému 7/ J. S.

1. februára 2011 podal tento písomné vyjadrenie z
2. marca 2011 (č.l. 528, 529), ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené osobne 9.3.2011 v troch vyhotoveniach, pričom zo spisu vyplýva, ţe toto nebolo doručené ţalobkyni 1/ ani právnemu zástupcovi ţalobcov 3/ aţ 12/ (v tomto období) JUDr. V. K., ani právnemu zástupcovi ţalovaných 1/ aţ 6/ JUDr. M. K.. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďţe v danej veci vyjadrenie ţalovaného 7/ k odvolaniu ţalobkyne 1/ nebolo doručené ţalobkyni 1/, právnemu zástupcovi ţalobcov 3/ aţ 12/, v tomto 6 2 Cdo 316/2012 období JUDr. V. K., a právnemu zástupcovi ţalovaných 1/ aţ 6/ JUDr. M. K., treba konštatovať, ţe v tejto súvislosti nebolo moţné odvolacie konanie povaţovať za spravodlivé. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z
3. apríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané na to, ţe princíp rovnosti zbraní ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis-á-vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst – Huber, proti Švajčiarsku z
4. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie,

ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (por. Nideröst – Huber, citované vyššie, ods. 24). Právo na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa môţe meniť v závislosti od špecifických okolností predmetného prípadu (por. Asnar proti Francúzsku, (č. 2), č. 12316/04 ods. 26,

1. október 2007 a Vokoun proti Českej republike č. 20728/05, ods. 26,
2. júl 2008). Dovolací súd poukazuje aj na to, ţe význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moţnosť vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu. Bolo povinnosťou odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní ţalobkyne 1/, o ktorom rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., poskytol odvolateľke a ostatným ţalobcom ako aj ţalovaným 1/ aţ 6/ moţnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu ţalovaného 7/ (vyjadrenie k odvolaniu). Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva dovolateľov na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/2006), v dôsledku čoho bola dovolateľom odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). 7 2 Cdo 316/2012 Dovolatelia ďalej namietali, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo aj tým, ţe odvolací súd prejednal vec

§ 214ods.

2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Neboli písomne upovedomení o verejnom vyhlásení rozsudku. Dovolací súd pripomína, ţe

§ 214ods.

1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol

§ 115a

bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

§ 214ods.

2 O.s.p. ale v ostatných prípadoch (nie sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe a/ odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a ţe z tohto dôvodu nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, ţe by nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Odvolací súd mohol preto v danej veci rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Zo spisu, konkrétne zo zápisnice o vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu spísanej

1. mája 2012 (č.l. 534 spisu) vyplýva, ţe
2. mája 2012 odvolací súd vyhlásil rozsudok v predmetnej právnej veci bez nariadenia ústneho pojednávania. V zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Z ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. vyplýva, ţe vo veciach, v ktorých odvolací súd rozhoduje vo veci samej rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 214 O.s.p.), nemá súd povinnosť adresne predvolávať účastníkov konania na verejné vyhlásenie rozsudku; povinnosťou súdu je len všeobecne a neadresne oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na svojej úradnej tabuli. Túto povinnosť v danom prípade odvolací súd splnil (viď „Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku“ a k tomu pripojený úradný záznam č.l. 533 spisu, ktoré potvrdzuje, ţe upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku vo veci sp. zn. 5 Co 37/2011 bolo na úradnej tabuli vyvesené dňa
3. mája 2012 o 16.00 hod.). Uvedený postup odvolacieho súdu sa neprieči zákonu, preto ním nemohlo dôjsť 8 2 Cdo 316/2012 k odňatiu moţnosti dovolateľov konať pred súdom. Neopodstatnená je v dôsledku toho námietka dovolateľov, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Z dovolania vyplýva tieţ názor ţalobcov 1/, 3/ aţ 12/, ţe súdy nezistili v potrebnom rozsahu skutkový stav. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. (výlučne ktorá by ako uţ bolo uvedené, mohla v danom prípade zaloţiť prípustnosť dovolania). Ţalobcami 1/, 3/ aţ 12/ vytýkaná neúplnosť alebo nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p., vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolatelia zastávajú názor, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým však moţno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.); samo nesprávne právne posúdenie veci nie je totiţ procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Procesná vada

ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. (aby bolo vyjadrenie k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania) zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. apríla 2013 9 2 Cdo 316/2012 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová