c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného P. L. o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17. januára 2007, sp. zn. 1 T 1/2005, bol obvinený P. L. uznaný za vinného v bodoch 1/, 2/, 3/ z pokračovacieho trestného činu vraţdy
1, ods. 2 písmeno a/, písm. b), písm. j) Trestného zákona v znení zák. č. 253/2001 Z. z. (ďalej len Trestného zákona) a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania
2 písm. b/ Trestného zákona, ktorých sa dopustil tak, ţe v bode 1/ obţalovaní P. L., J. B. a Ľ. A., dňa 23.07.2001 v čase od 12.15 hod. do 20.15 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť sa, pod hrozbou pouţitia strelnej zbrane, predmetov zo ţltého kovu, spoločne prišli do N. M. nad V. na osobnom motorovom vozidle značky Fiat Croma, EČ: X., kde po príchode obţalovaný P. L. vybral spod sedačky vozidla krátku strelnú zbraň nezistenej značky ráţe 5,6 mm, ktorú mal v igelitovej taške a ktorú si v nezistenom čase zadováţil bez povolenia, a spolu odišli do predajne Z. – P., na N. S. č. X. v N. M. nad V., pričom obţalovaný Ľ. A. zostal vonku dávať pozor, obţalovaní J. B. a P. L. vošli do predajne, 1 TdoV 7/2010 2 kde obţalovaný P. L. bez vedomia a dohody s obţalovanými Ľ. A. a J. B., štyrikrát vystrelil na predavača J. K. a spôsobil mu tak strelné poranenia hlavy s rozsiahlym devastačným poškodením pravej časti mozgu, mozgového thalamu a mozočka, jedno strelné poranenie bedrovosedacej časti, na následky ktorých poškodený J. K. zomrel počas prevodu do nemocnice, a následne z predajne odcudzili rôzne predmety zo ţltého kovu v hodnote najmenej 164 040 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľke predajne Z. – P., A. P. škodu najmenej v sume 44 891 Sk a poisťovni A., a.s., B.,v sume najmenej 119 149 Sk, v bode 2/ obţalovaní P. L. a J. B., dňa 25.08.2001 v čase od 08.15 hod. do 08.45 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť sa pod hrozbou pouţitia strelnej zbrane, predmetov nachádzajúcich sa v predajni Š. na N. H. číslo X. v Š., vošli do predajne, kde obţalovaný J. B. poţiadal predavačku O. L., aby mu otvorila výstavné vitríny, v ktorých sa nachádzali predmety zo ţltého kovu a náramkové hodinky rôznych značiek, následne vošiel do predajne obţalovaný P. L., ktorý bez vedomia a dohody s obţalovaným J. B., bez vyzvania zozadu strelil z malokalibrovej zbrane značky Margolin kal. 22 Long. rifle výrobné číslo C2300P, ktorú si zadováţil v nezistenom čase a bez povolenia, do zátylku hlavy predavačku poškodenú O. L., čím jej spôsobil strelné kanálovité rozdrvenie a pomliaţdenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri strelnej zlomenine záhlavovej kosti po zástrele hlavy, vedúce k jej okamţitej smrti na mieste a následne prikázal obţalovanému J. B., aby zobral predmety zo ţltého kovu spolu s hodinkami, čo aj tento učinil, a takto odcudzili predmety v hodnote najmenej 1 391 199 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľovi predajne Š. Š., B. U. škodu v sume najmenej 753 216 Sk a poisťovni A., a.s., Regionálne riaditeľstvo N. škodu v sume najmenej 637 983 Sk, v bode 3/ obţalovaný P. L., v presne nezistenom čase v období v mesiacoch máj 2001 aţ jún 2001 vylákal do lesného porastu katastra obce Ţ., časti s názvom G., spájajúcej katastrálne územie obce Ţ. s obcou J., pod zámienkou návštevy rybníka poškodenú K. H., kde ju zozadu udrel nezisteným predmetom do hlavy, následkom čoho poškodená spadla na zem, kde jej strelil do čela hlavy z nezistenej malokalibrovej zbrane a spôsobil jej tak pomliaţdenie mozgu, úrazové poškodenie klenby a spodiny lebečnej, tvrdého obalu mozgu a krvácanie do mozgu, čo viedlo 1 TdoV 7/2010 3 k jej okamţitej smrti, po ktorej ešte strelil poškodenej do pravého vonkajšieho ucha, následne poškodenú povyzliekal donaha a zakopal do vykopa-nej jamy o hĺbke 50 cm a oblečenie neskôr spálil. Za tieto trestné činy uloţil krajský súd obvinenému P. L.
2 za pouţitia § 29 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák. a § 35 ods. 2 Tr. zák., súhrnný trest odňatia slobody na doţivotie. Na výkon tohto trestu ho
2 písm. c/ Tr. zák. zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2005, sp. zn. 1 T 2/2005, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, zrušením stratili podklad.
1 písm. a/ Tr. zák. súd uloţil obvinenému aj trest prepadnutia veci, a to pištole zn. Margolin kal. 22 Long rifle, výrobné číslo C 2300P so zásobníkom na 10 ks nábojov a tlmičom hluku výstrelu s tým, ţe
3 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
1, § 52 ods. 1 Tr. zák. krajský súd uloţil obvinenému tieţ trest prepadnutia majetku, ktorého vlastníkom sa
3 Tr. zák. stáva štát. Krajský súd obvineným P. L. a J. B. uloţil
1 písm. c/ Tr. zák. ochranné opatrenie - zhabanie vecí, a to nábojov zaistených pri domovej prehliadke: - 109 ks kal. 38 Speciál, zn. SaB, - 200 ks kal. 7,65 mm, zn. SaB, - 50 ks kal. 22 Long rifle, zn. SaB, - 95 ks kal. 22 Long rifle, zn. Remington Subsonic, - 6 ks kal. 22 Long rifle, zn. PMC, - 5 ks kal. 22 Long rifle, maďarskej výroby, - 15 ks kal. 22 Long rifle, zn. SB, - 5 ks kal. 22 Long rifle, zn. Winchester, - 4 ks kal. 22 Long rifle, belgickej výroby, - 3 ks kal. 22 Long rifle, zn. SB, 1 TdoV 7/2010 4 - 1 ks kal. 22 Long rifle, zn. RWS, - 1 ks kal. 22 Long rifle, zn. Lapua, - 152 ks kal. 22 Long Short, zn. SaB.
2 Tr. zák. vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát.
1 Tr. por. krajský súd zaviazal obvineného P. L. samostatne, resp. s ďalšími obvinenými nahradiť solidárne škodu jednotlivým poškodeným stranám v rozsahu, aký vyplýva z výroku rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. januára 2007, sp. zn. 1T 1/2005. Rozsudok Krajského súdu v Nitre
1 písm. b/, alinea cc/ Tr. por. účinného do 1.januára 2006, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 7. novembra 2007, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 1 To 12/2007,
por., účinného do
V 7/2010 5 V tejto súvislosti argumentoval nasledovne: „Od počiatku popieram spáchanie skutkov s tým, že
môjho názoru neexistuje nijaký právne relevantný dôkaz, ktorý by ma usvedčoval zo spáchania skutkov, pre ktoré som bol odsúdený. Súd prvého stupňa moje zavinenie oprel o výpovede nevierohodných svedkov, mám na mysli J. B. a takisto Ľ. A., ktorí
môjho názoru v úmysle polepšiť si svoje procesnoprávne postavenie ako obvinených ma začali v prípravnom konaní usvedčovať zo spáchania jednotlivých skutkov. Okrem týchto výpovedí, ktorých vierohodnosť ja dôrazne odmietam, si súd prvého stupňa osvojil za právne relevantný dôkaz, ktorým je opoznávanie mňa ako podozrivého a neskôr ako obvineného. Vytýkam, či už orgánom činným v prípravnom konaní a následne aj súdu spôsob vykonávania opoznávania. Zastávam názor, že opakované opoznávanie resp. výsledky opakovaných opoznávaní sú nedôveryhodné a dôrazne tvrdím, že takýto dôkaz nie je nad všetky pochybnosti a samozrejme následne takýto dôkaz nie je získaný zákonným spôsobom. Súdu vytýkam spôsob opoznávania mojej osoby na hlavnom pojednávaní v tom smere, že v čase súdneho konania som bol publikovaný, resp. moja podobizeň bola publikovaná v rôznych časopisoch, novinách a pod. Vytýkam súdu tiež skutočnosti, že mi bolo upreté právo na obhajobu v predmetnej trestnej veci, a to v smere oboznámenia sa s jednotlivými dôkazmi v spisovom materiáli, ktoré skutočnosti mi boli upreté a odmietnuté. V ostatných veciach poukazujem na moje podrobné vyjadrovania sa, a to či už v konaní prípravnom a takisto v konaní súdnom, v ktorom smere sa obraciam na dovolací súd so zdvorilou žiadosťou o citlivé a objektívne posúdenie mojich jednotlivých návrhov.“ Z týchto dôvodov obvinený v dovolaní navrhol, aby najvyšší súd ako súd dovolací
por. z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. vyslovil, ţe bol porušený zákon v neprospech odsúdeného v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., ďalej aby
2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T 1/05, a
V 7/2010 6 Dňa
1 písm. a/, písm. c/, písm. e/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por. a teda oproti podaniu z 11. novem- bra 2008 rozšíril dôvody dovolania o písm.a/ a písm. e/ citovaného ustanovenia. Namietol, ţe v konaní boli porušené základné zásady trestného konania, najmä zásada in dubio pro reo, rozhodovanie na základe prečítaných dôkazov, nezákonná domová prehliadka, nezákonné poučenia, nezákonné rekognície atď. Z ustanovení Trestného poriadku poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 7, ods. 9, ods. 12, ods. 14 a ods. 19, ktoré mali byť postupom súdov porušené. Pokiaľ ide o obvineným namietaný dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por., t. j. ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, z doplnenia dôvodov dovolania z
1 písm. g/ Tr. por., t. j. ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, obvinený konkretizoval, ktoré dôkazy neboli
jeho názoru vykonané zo strany súdu zákonným spôsobom a zároveň uviedol dôvody, pre ktoré povaţuje tieto dôkazy za nezákonné – nezákonne vykonané opakované opoznávania osôb a vecí, prečítané výpovede spoluobvine- ných Ľ. A. a J. B. a svedkýň O. B., A. B. a A. S. z prípravného konania, ktorých nemal moţnosť osobne vypočuť, nezákonne získaný dôkaz – zbraň, keď vyšetrovatelia
7 Tr. por. (bod X podania z 18.novembra 2008 – č.l. 4671 spisu). V tejto súvislosti uviedol, ţe súd účelovo manipuloval s výpoveďami obvinených, aj svedkov. Do zápisnice protokolo- val iné tvrdenia, neţ o akých v skutočnosti vypovedali vypočúvané osoby, nezabezpečil dôkazy v prospech obvineného a tie, ktoré vykonal, zásadne vyhodnocoval v jeho neprospech. 1 TdoV 7/2010 8 Obvinený ďalej uviedol, ţe pri vykonávaní jednotlivých úkonov nebol poučený v súlade so zákonom a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nevyplýva, či mu súd umoţnil jeho práva realizovať, napr. odmietnuť zúčastniť sa vykonávaného úkonu. Rovnako vytýkal súdu, ţe sudcovia kládli kapciózne a sugestívne otázky. Súčasne obvinený namietol porušenie osobnostných práv
2 Tr. por. (bod XII podania z 18.novembra 2008 – č.l. 4671 spisu), ako aj porušenie práva na podanie odvolania (bod XIII podania z 18.novembra 2008 – č.l. 4672 spisu), odôvodňujúc to tým, ţe nemal zabezpečenú účinnú právnu pomoc a ďalej tým, ţe spôsob, akým bolo súdne konanie vykonané, neposkytoval ţiadne záruky proti zneuţitiu práv zo strany súdu. V podaní z 18. novembra 2009 obvinený ako v jedinom svojom podaní napáda rozsudok Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2005, sp. zn. 1 T 2/2005, ktorým bol odsúdený pre pokračovací trestný čin lúpeţe
1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. účinného do 1.januára 2006 v bodoch 1/, 2/ citovaného rozsudku samostatne
1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a v bode 3/ rozsudku v spolupáchateľstve
2 Tr. zák. účinného do
1 Tr. por. dovolanie obvineného ako nepreukázané zamietol. Po predloţení spisu najvyššiemu súdu boli
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/ písm. i/ a písm. j/ s tým, ţe porušenie Tr. por. vidí v ust. § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 7, ods. 9, ods. 10, ods. 12, ods. 18 a ods.19 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
V 7/2010 10 Pred samotným vyhodnotením dovolacích dôvodov uplatnených obvineným v jedno- tlivých jeho podaniach povaţuje najvyšší súd za významné zdôrazniť aj v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z
1 písm. g/ Tr. por., avšak bez akejkoveľvek vecnej argumentácie (resp. bez konkrétneho označenia týchto dôkazov, ako aj okolností, v ktorých mala nezákonnosť ich vykonania spočívať). Tak tomu bolo aj v prípade síce nepomeno- vaného, ale bezpochýb uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. spočívajúceho v porušení práva na obhajobu. Za tejto situácie si najvyšší súd mohol utvoriť komplexný obraz o skutočnom obsahu a rozsahu dovolacích dôvodov iba z doplňujúceho podania obvineného z
1 Tr. por. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu 1 TdoV 7/2010 11 v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorý je určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení tak, ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov
1 písm. a/ aţ písm. l/ Tr. por., resp. aj ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Preto sú dôvody dovolania - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní - podstatne uţšie. Dovolanie neslúţi na revíziu a nápravu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací, pretoţe dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôţe skúmať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
základných zásad trestného konania, najmä zásady ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. V dôsledku uvedeného, nemoţno vyvodzovať dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. iba s poukazom na údajne nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov.
1 písm. i/ Tr. por., dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; „správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať ani meniť“. Zo zákonnej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, ţe uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba tzv. právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi niţších súdov. V rámci rozhodovania o dovolaní z uvedeného dôvodu vychádza dovolací súd zásadne zo skutkových zistení vykonaných súdmi v predchádzajúcom konaní 1 TdoV 7/2010 12 a hodnotí, či tieto skutkové zistenia (vyjadrené v tzv. skutkovej vete rozsudku) boli z hľadiska hmotného práva správne právne posúdené. Na základe tohto dovolacieho dôvodu nie je teda moţné namietať nesprávnosť zisteného trestného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. neúplnosť vykonaného dokazovania a pod. V tomto smere totiţ nejde o aplikáciu hmotného práva, ale procesných predpisov, najmä ustanovení § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. účinného do
čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej reupbliky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a moţnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Právo na obhajobu zahŕňa viacero komponentov, primárne právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Tr. por.), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 ods. 1 Tr. por.), ako aj právo na povinnú (za účinnosti zákona č. 141/1961 Zb. – nutnú) obhajobu (§ 37, § 38 Tr. por.). Zabezpečenie práv obhajoby je konkretizované v jednotlivých ustanoveniach Trestného poriadku. Porušenie práva na obhajobu je závaţnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. je však koncipovaný oveľa uţšie, nie je ním akékoľvek (resp. kaţdé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“. Dovolací dôvod v tomto zmysle je naplnený vtedy, ak obvinený nemal obhajcu, hoci ho
zákona mať mal. Ide teda o porušenie ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe. Táto situácia je dôvodom dovolania bez ohľadu na skutočnosť, z akého dôvodu uvedeného v ustanovaní § 37 alebo § 38 Tr. por. musel mať obvinený v konaní svojho obhajcu. Na druhej strane, pod dovolací dôvod
citovaného ustanovenia nemoţno subsumovať spôsob výkonu obhajoby obvineného ustanoveným obhajcom spočívajúci napr. 1 TdoV 7/2010 14 v tom, ţe obhajca sa nechal zastúpiť advokátskym koncipientom, aj keď s tým obvinený nesúhlasil a v prípadoch, v ktorých to Trestný poriadok nepripúšťa. Rovnako prípadne nekvalitne poskytnutá právna pomoc zvoleného, resp. ustanoveného obhajcu nemôţe zakladať dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. Obhajca je povinný obvinenému poskytnúť odbornú právnu pomoc pri prejednávaní jeho trestnej veci, avšak táto skutočnosť nezbavuje obvineného moţnosti byť aktívny v konaní pri realizácii jeho práv a povinností určených zákonom. Vyplývajúc z uvedeného, pri posudzovaní, či v tom-ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôleţité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Najvyšší súd aj v tejto súvislosti preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe námietku obvineného, ţe v konaní bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, nie je moţné akceptovať. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe opatrením Okresného súdu Nitra z 2. septembra 2001, sp. zn. 3 Tpr 520/01 bol obvinenému P. L. ustanovený
1 Tr. por. účinného do 1.januára 2006 obhajca JUDr. M. M., so sídlom: AK F. X., N., a to z titulu povinnej (v tom čase nutnej) obhajoby. Vzápätí uznesením Okresného súdu Nitra z 3. septembra 2001, sp. zn. 3 Tpr 58/01, bol obvinený
1 Tr. por. vzatý do väzby z dôvodov § 67 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. účinného do
1 Tr. por. bol P. L. ustanovený obhajca Mgr. P. K., so sídlom: AK F. X., N.. Opatrením Krajského súdu v Nitre z 5. júna 2008, sp. zn. 1 T 1/05, bol obvinenému ustanovený obhajca za účelom podania dovolania, a to JUDr. M. R., so sídlom: AK Š. X., N.. Z obsahu relevantných zväzkov spisového materiálu vyplýva, ţe obvinený v priebehu celého konania vyuţíval moţnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby prostredníctvom ustanovených obhajcov. V kaţdom štádiu trestného konania príslušný obhajca poskytoval obvinenému obhajobu zodpovedajúcu povahe prejednávanej trestnej veci a tak, ako to má na mysli Trestný poriadok. Naopak, práve obvinený v priebehu konania vytváral situácie 1 TdoV 7/2010 15 sťaţujúce výkon obhajoby. Pokiaľ ide o námietku obvineného týkajúcu sa preštudovania trestného spisu, treba konštatovať, ţe táto nezodpovedá skutočnému stavu veci.
1, ods. 2 Tr. por. účinného do
1 písm. g/ Tr. por. tvrdiac, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V rámci posúdenia, či spôsob, akým súd vykonal dôkazy, je v rozpore so zákonom, je nevyhnutné prihliadnúť na realizáciu základných zásad spravodlivého súdneho procesu, zakotvených predovšetkým v ustanovení § 2 Tr. por., hlavne v jeho odsekoch 10 a 12 (resp. 5 a 6 Tr. por. účinného do 1. januára 2006).
10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnut- nom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umoţnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Citovaná zásada náleţitého zistenia skutkového stavu veci je predpokladom jednak toho, ţe trestné stíhanie bude vedené v súlade so zákonom a jednak je predpokladom na spravodlivé rozhodnutie vo veci.
zásady voľného hodnotenia dôkazov zakotvenej v § 2 ods. 6 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (teraz § 2 ods. 12 Tr. por.), orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých 1 TdoV 7/2010 18 okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Trestný poriadok kladie dôraz na zákonné získanie a vykonanie dôkazov a zároveň na prípustnosť pouţitia dôkazu v konaní. Zákon pritom nepriznáva ţiadnemu dôkazu osobitný význam a ani neupravuje, aké mnoţstvo dôkazov treba vykonať na preukázanie určitej skutočnosti. Orgán činný v trestnom konaní a najmä súd však nesmú pri rozhodovaní prihliadnuť na dôkaz získaný donútením alebo hrozbou takého donútenia okrem prípadu, ţe sa taký dôkaz pouţije proti osobe, ktorá donútenie alebo jeho hrozbu pri získaní dôkazu pouţila. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri aplikovaní tejto zásady tieţ nesmie ísť o prejav ich ľubovôle. Postup dokazovania je potrebné vţdy vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Súd je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov s tým, ţe tieto hodnotí z hľadiska ich zákonnosti, závaţnosti, pravdivosti a vierohodnosti. Rovnako musí zdôvodniť, ako sa vyrovnal s obhajobou, resp. prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Z pohľadu dovolacieho súdu, medzi najzávaţnejšie chyby majúce za následok porušenie základných zásad dokazovania patria prípady tzv. opomenutých dôkazov, t. j. takých, ktoré napriek tomu, ţe boli navrhnuté, boli súdom bez vecne adekvátného zdôvodnenia zamietnuté, eventuálne ich vykonanie bolo celkom opomenuté. Ďalším excesom je situácia, kedy dôkaz nie je získaný procesne prípustným spôsobom, a teda by mal byť vylúčený. Tretiu skupinu chýb tvoria prípady svojvoľného hodnotenia dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho logického základu. Ide o prípady, kedy z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Najextrémnejšími sú prípady, kedy sú skutkové zistenia v extrémnom nesúlade s vykonanými dôkazmi. Po preskúmaní veci dovolací súd ţiadne také pochybenie súdov niţších stupňov pri hodnotení dôkazov, ktoré by bolo podraditeľné pod vyššie uvedené chyby dokazovania, nezistil.
2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (teraz § 119 ods. 2 Tr. por.), za dôkaz môţe poslúţiť všetko, čo môţe prispieť na náleţité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch 1 TdoV 7/2010 19 obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôleţité pre trestné konanie, oznámenie (§ 59 ods. 2), pouţitie informačno-technických prostriedkov (§ 12 ods. 13) a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Zákon teda stanovuje, ţe ak má byť niečo pouţité ako dôkaz, musí spĺňať jednak podmienku, ţe taký dôkaz prispeje k náleţitému objasneniu veci, a jednak, ţe dôkaz musí byť získaný zákonným spôsobom. Za zákonný spôsob treba povaţovať nielen splnenie formálnych procesných podmienok vyţadovaných Trestným poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu, ale aj splnenie obsahových podmienok, t. j. aby úkon – pouţitý dôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu – bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a pouţitý môţe byť. Najvyšší súd ako súd dovolací preskúmal obsah relevantných spisových materiálov v smeroch vytýkaných dovolateľom a zistil, ţe dokazovanie v preskúmavanom konaní bolo vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre meritórne rozhodnutie vo veci. Krajský súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne
5, ods. 6 Tr. por. účinného do
1 písm. a/ a písm. e/ Tr. por. (v podaní z 18. novembra 2008) a o dôvody
1 písm. b/ a písm. j/ Tr. por. (v podaní zo 17. januára 2009) argumentujúc tým, ţe ustanovený obhajca v pôvodnom dovolaní poukázal iba na dovolacie dôvody
1 písm. g/ a písm. h/ a bez výslovného zákonného označenia aj písm. c/. Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, ţe v posudzovanom prípade síce dovolateľ formálne deklaroval vyššie uvedené dovolacie dôvody, avšak bez toho, aby v dovolaní uplatnil námietky, ktoré by im svojím obsahom zodpovedali. Najvyšší súd je pritom viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný k revízii napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Dovolanie (majúc tým na mysli doplnené, resp. rozšírené dovolanie) len formálne, bez akejkoľvek vecnej argumentácie odkazuje na príslušné ustanovenia upravujúce dôvody dovolania
1 písm. a/, písm. b/ písm. e/ a písm. j/ Tr. por. spočívajúce v tom, ţe: - vo veci rozhodol nepríslušný súd, - súd rozhodol v nezákonnom zloţení, - vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, - odvolací súd zamietol odvolanie
1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, ţe vymedzenie dovolacieho dôvodu je obliga- tórnou obsahovou náleţitosťou podaného dovolania, pretoţe limituje obsah a rozsah preskúmavacej povinnosti dovolacieho súdu. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení, ako aj akýchkoľvek právnych názorov, ktorými je
dovolateľa opodstatnená existencia uplatneného dôvodu, musí aj vecne zodpovedať niektorému zákonom stanovenému dôvodu dovolania. Tieto dôvody je potrebné chápať materiálne, nestačí ich len formálne deklarovať tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Naviac, namietané skutočnosti obvinený neuplatnil 1 TdoV 7/2010 21 najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, a preto
3 Tr. por. by tieto dôvody dovolania ani nemohol pouţiť. K námietke vznesenej obvineným v jeho podaní zo
1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v bodoch 1/, 2/ citovaného rozsudku samostatne
1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a v bode 3/ rozsudku v spolupáchateľstve
V 7/2010 22 obvinený, bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho z 8. februára 2006, sp. zn. 1 To 110/2005,
por. zamietnuté. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením z 19. marca 2007, sp. zn. 1 Tdo V - 6/2006,
d/ Tr. por. a § 373 ods. 1 a contrario odmietol dovolanie obvineného smerujúce proti vyššie citovanému uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie bolo odmietnuté bez jeho meritórneho prejednania, pretoţe obvinený v lehote určenej najvyšším súdom neodstránil všetky nedostatky podaného dovolania. Bolo to v čase, kedy rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1 T 2/2005, bol uţ zrušený vo výroku o treste, a to rozsudkom toho istého krajského súdu zo 17. januára 2007, sp. zn. 1 T 1/2005, ktorým bol obvinenému uloţený súhrnný trest
2 Tr. zák. účinného do
jeho obsahu a dospel k záveru, ţe toto smeruje len proti uzneseniu najvyššieho súdu zo
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/ ani písm. i/ Tr. por. Z tohto dôvodu najvyšší súd dovolanie podané obvineným P. L. bez preskúmania veci odmietol na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 16. júna 2010 1 TdoV 7/2010 23 JUDr. Harald S t i f f e l , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.