1 písm. d/ bod 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) z
2 O.s.p., pretoţe ţalovaná namietala oprávnenie ţalobkyne domáhať sa na súde určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, lebo uznesenie Miestneho zastupiteľstva K.M. nebolo zákonným spôsobom zrušené. Poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo
2 O.s.p. viazaní pri posudzovaní otázky, či bol splnený predpoklad pre danie výpovede ţalobkyni
1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce. Zároveň uviedol, ţe okrem uvedeného dôvodu neplatnosti výpovede ţalobkyňa namietala neplatnosť skončenia pracovného pomeru aj z iných dôvodov, na posúdenie ktorých bude v konaní potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 27. septembra 2012 sp. zn. 5 Co 352/2011 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil s poukazom na § 219 ods. 1, 2 O.s.p., keď sa v celom rozsahu stotoţnil s jeho odôvodnením a naň v podrobnostiach poukázal. Mal za to, ţe odvolacie dôvody ţalovanej nie sú dané, pretoţe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., súd pouţil správny právny predpis, správne ho aj vyloţil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku doplnil, ţe pokiaľ právoplatné rozhodnutie nie je zákonným spôsobom zrušené, musí sa z neho vychádzať, bez zreteľa na to, či je alebo nie je vecne správne a ţe v ďalšom konaní bude súd prvého stupňa musieť posúdiť i ostatné v ţalobe tvrdené dôvody neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorá prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.
jej názoru sú rozhodnutia odvolacieho súdu ako i súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, pretoţe nie sú náleţite odôvodnené. Zároveň namietala i nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V doplňujúcom podaní poukázala na zrušenie rozhodnutia Okresného súdu Košice II zo
jej názoru v rozhodnutiach sú zrozumiteľne vysvetlené dôvody, prečo konajúce súdy rozhodli v jej prospech. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla dovolanie ţalovanej zamietnuť a uloţiť jej povinnosť nahradiť jej trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti 4 4 Cdo 78/2013 dovolania
O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolací súd vzhľadom na námietku dovolateľky sa osobitne zameral na skúmanie, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Dospel pritom k záveru, ţe konanie je takouto vadou postihnuté. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi 5 4 Cdo 78/2013 predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva.
2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
1 prvej vety O.s.p., rozsudkom rozhoduje súd o veci samej.
2 O.s.p., rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môţe sa rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa (s poukazom na zásadu hospodárnosti konania) určil, ţe základ nároku ţalobkyne, domáhať sa na súde určenia neplatnosti výpovede je daný. Odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil
1 O.s.p. a v celom rozsahu naň
2 O.s.p. poukázal. Doplnil, ţe súd musí v prejednávanej veci vychádzať z existujúceho právoplatného rozhodnutia o neplatnosti odvolania ţalobkyne z funkcie kontrolórky a zároveň poukázal na to, ţe v ďalšom konaní bude súd prvého stupňa musieť posúdiť všetky ostatné v ţalobe tvrdené dôvody neplatnosti výpovede, nielen neplatnosť odvolania ţalobkyne z tejto funkcie. Ţalovaná v celom konaní pred súdom prvého stupňa namietala, ţe uznesenie Miestneho zastupiteľstva K.M. z
2 O.s.p. v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť 7 4 Cdo 78/2013 na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, ak sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Keď sa však odvolací súd stotoţní s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré nemá náleţitosti odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho, zaťaţí konanie vadou
f/ O.s.p. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
2 O.s.p., môţe vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníkov. K účelnosti takéhoto postupu však majú účastníci právo sa vţdy vyjadriť. Pokiaľ sa tak nestane, súd odníme účastníkom moţnosť konať pred súdom a zaťaţí tak konanie vadou
f/ O.s.p. Prejavom zásady hospodárnosti konania je rozhodnúť jediným rozsudkom o celej prejednávanej veci a vyčerpať tak celý predmet konania (§ 152 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Z uvedeného pravidla predstavuje výnimku druhá veta § 152 ods. 2 O.s.p. Za podmienky, ţe je to účelné, môţe súd rozhodnúť rozsudkom najskôr o časti (tzv. čiastočným rozsudkom) alebo o základe prejednávanej veci (tzv. medzitýmnym rozsudkom) a o zostávajúcej časti konania alebo o výške nároku rozhodne v konečnom rozsudku. Časť uplatneného nároku moţno chápať buď po stránke objektívnej (predmetovej) – keď časť prejednávanej veci predstavuje časť uplatneného nároku, alebo jednotlivé, spravidla ţalobou uplatnené viaceré samostatné nároky, či uţ so samostatným skutkovým základom, alebo bez neho, alebo po stránke subjektívnej (
subjektov konania) – keď rozhodnutie smeruje len voči určitým subjektom konania. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Súd ním rozhoduje o právnom základe veci. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, či ţalobca má vôbec na poţadované plnenie právo a v akom rozsahu. Medzitýmnym rozsudkom musí byť rozhodnuté o celom základe prejednávanej veci, nielen o určitej spornej právnej otázke týkajúcej sa uplatneného ţalobného nároku. Základom uplatneného nároku sú totiţ všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť. Je to rozhodnutie o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci. Ide o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú samej výšky nároku. Tak je tomu vtedy, keď súd na podklade ţaloby o neplatnosť skončenia 9 4 Cdo 78/2013 pracovného pomeru a určenie, ţe pracovný pomer trvá naďalej a o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru posúdi, či došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru ţalovaným, či ţalobca trvá na ďalšom zamestnávaní a odkedy a či ţaloba bola podaná včas. Pri ţalobách o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru pojem základ nároku nemoţno chápať inak, neţ ako vyriešenie otázky (ne)platnosti skončenia pracovného pomeru, a to tak, aby po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku zostala na vyriešenie iba otázka výšky nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, pokiaľ bol i tento nárok uplatnený. Aj medzitýmny rozsudok musí byť preskúmateľný. Súd sa v ňom musí vysporiadať so všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu, o ktorom medzitýmnym rozsudkom rozhoduje a musí z neho byť zrejmé, o akom základe prejednávanej veci rozhodol, na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil. Otázky, ktoré sa týkajú základu nároku, moţno totiţ riešiť len v medzitýmnom rozsudku. Ak sa tak nestane, je vylúčené, aby k nim súd prihliadol v ďalšom konaní pri rozhodovaní o výške nároku. Skutočnosť, ţe súd rozhoduje len o základe prejednávanej veci, je potrebné výslovne vyjadriť nielen v záhlaví rozsudku, ale predovšetkým v jeho výroku a je preto potrebné výslovne uviesť tieţ to, ţe o výške nároku a o náhrade nákladov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe z rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplývajú všetky vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa základu nároku, ktorým je tu nepochybne samotné určenie, či výpoveď daná ţalobkyni je alebo nie je platná. Z výroku, ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, ţe by súd v danej veci rozhodol o celom základe prejednávanej veci. Ţalobkyňa sa v tomto konaní domáha (len) určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Keďţe sa nedomáha iných nárokov, potom ani neprichádza do úvahy rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom a dôvod pre takýto postup v prejednávanej veci nebol daný. Dovolací súd na tomto mieste len poznamenáva, ţe i keby sa ţalobkyňa domáhala ďalších nárokov, v medzitýmnom rozsudku musí byť posúdený celý právny základ veci. Právnym základom veci je všetko, čo nemoţno podriadiť pod pojem výška uplatneného nároku, 10 4 Cdo 78/2013 to znamená, ţe musia byť vyriešené všetky právne otázky, nielen niektoré alebo dokonca len jedna z nich. Aj výrok medzitýmneho rozsudku by musel byť vyslovený tak, ţe nárok je opodstatnený (daný) celkom, alebo v niektorej konkrétnej časti, avšak určovací výrok o jednej z právnych otázok, hoci aj vo veci rozhodujúcej, (ako to urobil súd prvého stupňa) neprichádza do úvahy. Ţiadna právna ani skutková otázka nemôţe byť posudzovaná samostatne a odvolací súd sa k nej v takejto súvislosti nemôţe vyjadrovať. Aj v prejednávanej veci, pokiaľ chcel súd rozhodnúť len o jej časti alebo o jej základe, bolo jeho povinnosťou tak urobiť na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, ktoré by museli byť zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ sa súd prvého stupňa vyjadril v medzitýmnom rozsudku len k niektorým alebo len k jednej určitej otázke právneho posúdenia, v konečnom dôsledku tak o základe prejednávanej veci nerozhodol a postupoval v rozpore s ustanovením § 152 ods. 2 O.s.p. a jeho rozhodnutie je tak nepreskúmateľné z hľadiska posúdenia správnosti rozhodnutia o základe nároku (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesným vadám
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Dovolací súd povaţuje za potrebné na tomto mieste zdôrazniť, ţe pokiaľ súdy v preskúmavanej veci povaţovali za základ nároku len posúdenie otázky, či je moţné ţalobkyňou domáhať sa na súde určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru – t.j. posúdenie podmienky konania (§ 103 O.s.p.), ani posúdenie predbeţnej otázky (§ 135 ods. 2 O.s.p.), ani posúdenie, či iné právoplatné rozhodnutie je pre súd záväzné alebo nie (§ 159 ods. 2 O.s.p.), nemoţno v ţiadnom prípade vyjadriť formou výroku medzitýmneho alebo čiastočného rozsudku. Občiansky súdny poriadok takýto postup neumoţňuje. Môţe sa prejaviť len v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej a moţno ho uviesť len v odôvodnení rozhodnutia. Pokiaľ právomoc súdu nie je daná, súd vo veci samej nerozhoduje a konanie zastaví a po právoplatnosti rozhodnutia vec postúpi orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. 11 4 Cdo 78/2013 Pokiaľ ţalovaná ako dovolací dôvod uvádzala i nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemôţe v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na zistenú procesnú vadu, z dôvodu ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom. Zároveň však poznamenáva, ţe dôvodnosť tohto dovolacieho dôvodu zanikla vzhľadom na rozhodnutie dovolacieho súdu (2 MCdo 18/2011), ktorým bolo zrušené právoplatné rozhodnutie vo veci určenia neplatnosti odvolania ţalobkyne z funkcie kontrolórky a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil. Keďţe aj rozhodnutie súdu prvého stupňa má vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zrušil dovolací súd aj toto rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. októbra 2013 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.