Najvyšší súd 2Sžf/40/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1020504/1/938807/2012 zo dňa 20. apríla 2012, ktorým ţalovaný

§ 48ods.

5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Šurany 2 2Sžf/40/2013 č. 633/230/16762/11/Dan zo dňa 28. novembra 2011, ktorým bol za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 115 397,86 eura. Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, ţe dováţaný tovar – ojazdené motorové vozidlá – mal ţalobca v tuzemsku zdaniť postupom

§ 69ods.

6 v nadväznosti na § 11, § 22 a § 23 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Tento právny názor súdu podporuje i čl. 226 Smernice rady 2006/112/ES,

ktorého v prípade uplatňovania jednej z osobitných úprav na pouţitý tovar musia faktúry obsahovať odkaz na články 313, 326 alebo 333, alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia alebo iný odkaz, ktorý uvádza, ţe sa uplatnila jedna z týchto úprav. Pretoţe dodávateľské faktúry neobsahujú odkaz na osobitnú úpravu dane, krajský súd sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ţe ţalobca bol povinný tovar zdaniť v beţnom reţime zdanenia a preto bola ním nesprávne pouţitá osobitná úprava dane stanovená v § 66 zákona o DPH. V dôsledku toho ţalobca nesprávne stanovil základ dane ako rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou zníţenou o daň. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa krajský súd vyporiadal aj s námietkami ţalobcu. Uviedol, ţe z dodatočného platobného výmeru správcu dane – z jeho písomnej a tabuľkovej časti – jednoznačne vyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov a z akých právnych dôvodov bol rozdiel DPH ţalobcovi vyrubený a správnosť výpočtu je matematicky ľahko overiteľná. Krajský súd povaţoval za účelové tvrdenie ţalobcu, ţe daňové orgány zaloţili rozhodnutia na údajoch, ktoré si ţalobca nemôţe overiť a to na akomsi šetrení, vykonanom rakúskou daňovou správou. Keďţe ţalobca neuviedol, v čom by mali byť tieto údaje nepravdivé, krajský súd nemal dôvod spochybňovať pravdivosť ich vypovedacej hodnoty. K námietke ţalobcu, ţe ţalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutia správcu dane aj v časti označenia ţalobcu i napriek zániku jeho ţivnostenského oprávnenia dňa 31.12.2010 krajský súd uviedol, ţe táto námietka vzhľadom na kontrolované obdobie nie je právne významná, pričom v kontrolovanom období ţalobca spĺňal náleţitosti označenia Martin Burkuš, DIČ: 1035165230, IČO: 40058549, M. R. Štefánika 115, 941 03 Úľany nad Ţitavou. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe sa zrušia rozhodnutia daňových orgánov. V prípade, ţe odvolací súd zistí dôvody na zrušenie rozsudku krajského súdu v zmysle § 221 OSP, 3 2Sžf/40/2013 navrhol ho zrušiť. Uviedol, ţe k zamietnutiu ţaloby viedli krajský súd skutočnosti, ktoré vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia. Tvrdil, ţe krajský súd nielenţe vec nesprávne právne posúdil, ale sa ani v celom rozsahu nevyporiadal s tvrdeniami a argumentáciou ţalobcu, čím rozhodnutie krajského súdu je nielen nesprávne, ale mu chýba i jeden zo základných predpokladov a to presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré má nielen zhrnúť skutkový stav a uviesť prijaté rozhodnutie, ale i vzbudiť v účastníkoch konania presvedčenie, ţe rozhodnutie je správne a spravodlivé. V rozhodnutí krajského súdu

názoru ţalobcu chýbajú tieto základné atribúty rozhodnutia, a to jeho presvedčivosť a vyporiadanie sa s tvrdeniami ţalobcu, ktoré sú zásadného významu. V odvolaní ďalej ţalobca uviedol, ţe ako daňový subjekt počas celého výkonu podnikateľskej činnosti t. j. v roku 2007 aj v roku 2008 dováţal pouţitý tovar – ojazdené motorové vozidlá. Počas celého uvedeného obdobia postupoval pri zdaňovaní a odvode DPH v zmysle § 66 zákona o DPH. Počas celého uvedeného obdobia výkonu podnikateľskej činnosti ţalobcu nedošlo k zmene právnej úpravy, týkajúcej sa zdaňovania pouţitého tovaru dováţaného z iného členského štátu. Preto ţalobca nemal dôvod postupovať v roku 2008 pri zdaňovaní a odvode DPH inak ako v roku

1. Pritom protokol o výsledku daňovej kontroly za rok 2007 bol vyhotovený
2. januára 2009, t. j. v čase, keď ţalobca podával daňové priznanie za rok 2008 a teda ani v roku 2008 nemal pochybnosť o správnosti svojho postupu pri zdaňovaní DPH a to uţ aj preto, ţe jeho postup i správnosť postupu pri zdaňovaní DPH bola odobrená kontrolou správcu dane za zdaňovacie obdobia roku
3. Následne o cca 3 roky neskôr pri vykonaní daňovej kontroly za rok 2008 uţ správca dane ako aj ţalovaný konštatovali, ţe došlo k nesprávnemu zdaňovaniu a ţalobca mal postupovať

§ 69ods.

6 v spojení s § 11 a § 22 a § 23 zákona o DPH a to napriek tomu, ţe pri výkone rovnakej daňovej kontroly za rok 2007 nekonštatovali daňové orgány nesúlad so zákonom o DPH, nedošlo k zmene právnej úpravy ani k účtovaniu na základe iných faktúr. Ţalobca ďalej uviedol, ţe krajský súd pochybil, keď akceptoval odlišný postup daňových orgánov pri výklade a následnej aplikácii totoţnej právnej normy na totoţné skutkové okolnosti za obdobie roku 2007 a

1. Takýto postup povaţuje ţalobca nielen za nesprávny, ale aj nezákonný, nakoľko správne orgány sú povinné pri výklade a aplikácii právnej normy postupovať tak, aby neuvádzali adresáta právnej normy do stavu právnej neistoty a súd ako orgán, ktorý má kontrolovať súlad postupu daňových orgánov so zákonom, 4 2Sžf/40/2013 by mal vykladať právny predpis tak, aby sa o jeho výklad mohli oprieť aj samotní adresáti právnej normy. Výklad daňových orgánov, ktorý si osvojil aj (krajský) súd je postupom svojvoľným a nezákonným. Má likvidačné dôsledky, nakoľko dodatočne vyrubená DPH je vo väčšine prípadov oveľa vyššia ako príjem, získaný predajom ojazdených motorových vozidiel. Ţalobca tieţ uviedol, ţe (krajský) súd pochybil, keď sa nezaoberal tým, ţe ak by aj došlo k pochybeniu ţalovaného pri výklade právnej normy pri výkone daňových noriem, nie je moţné, aby uvedené pochybenie išlo na ťarchu ţalobcu, ktorý pri zdaňovaní postupoval v dobrej viere, ţe odvádza daň riadne, čo mu bolo potvrdené i samotnou daňovou kontrolou v roku
2. Ţalobca preto nemal dôvod, ani pochybnosti, aby pri odvode DPH postupoval iným spôsobom. Poukázal aj na to, ţe (krajský) súd sa nevyporiadal ani s tým, ţe nejasné a neurčité právne normy nemoţno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy t. j. daňového subjektu. Ţalobca ďalej mal za to, ţe krajský súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď jednostranne konštatoval, ţe z faktúr rakúskeho dodávateľa (na ktorých je uvedené, ţe dodávka je oslobodená od dane...) jednoznačne vyplýva, ţe navrhovateľ nesprávne pouţil osobitnú úpravu dane stanovenú v § 66 zákona o DPH. Toto tvrdenie súdu

ţalobcu nie je pravdivé, lebo keď takýto údaj faktúra obsahuje, neznamená to, ţe dodávateľ mal pouţiť nie osobitnú úpravu dane, ale úpravu dane

§ 69ods.

6 zákona o DPH. Ţalobca, keďţe faktúra obsahovala všetky náleţitosti, bol dodávateľom ubezpečený, ţe na tovar sa vzťahuje osobitná úprava dane. Zopakoval, ţe správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly za rok 2007 konštatoval súlad postupu ţalobcu so zákonom o DPH a teda odobril zdaňovanie v zmysle § 66 zákona o DPH a k opačnému právnemu názoru dospel Daňový úrad Šurany ako aj ţalovaný aţ v roku 2012, keď vykonávali daňovú kontrolu, pri ktorej uţ nevychádzali len z dodávateľských faktúr, ktoré mal ţalobca k dispozícii, ale vychádzali aj z nejakého medzinárodného šetrenia a údajov z informačného systému VIES, t. j. vychádzali z údajov, ktoré ani ţalobca ani správca dane nemali k dispozícii v predchádzajúcom období. Z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného ale i (krajského) súdu nie je ţalobcovi zrejmé, aké údaje z informačného daňového systému VIES viedli daňové orgány k tomu, ţe nemala byť pouţitá osobitná úprava § 66 zákona o DPH. Ţalobca nebol v priebehu daňovej kontroly o údajoch zo systému VIES ani o výsledkoch medzinárodného šstrenia oboznámený. Nevie, čo je systém VIES, ako aj z akých konkrétnych údajov získaných z predmetného systému 5 2Sžf/40/2013 ţalovaný vychádzal. Daňový systém VIES nie je prístupný ţalobcovi ani súdu ani iným daňovým subjektom. Správnosť tvrdení správcu dane ani existenciu podkladov, na ktoré sa správca dane odvoláva, si si ţalobca ani súd nemôţe overiť. Mal za to, ţe krajský súd sa nevyporiadal s pochybeniami v obsahu preskúmavaného rozhodnutia. Poukázal na skutkové a definičné nezrovnalosti rozhodnutia ţalovaného. Uviedol, ţe neplatí záver ţalovaného, ţe v prípade intrakomunitárnej dodávky sa explicitne postupuje vţdy v zmysle § 69 ods. 6 zákona o DPH, ale je potrebné skúmať i ďalšie podmienky, ktoré predpokladá zákon o DPH, ako to konštatoval súd. Za nezrozumiteľnú povaţoval konštatáciu ţalovaného na strane 12 preskúmavaného rozhodnutia. Poukázal na odkaz na nesprávne uvedené články smernice a moţnosť odkazu na príslušné vnútroštátne ustanovenie s tým, ţe na dodávateľskej faktúre bol odkaz práve na vnútroštátnu právnu úpravu, z čoho je zrejmé, ţe aj podmienka, upravená v článku 226 ods. 14 smernice bola naplnená a to odkazom na vnútroštátnu právnu úpravu a posúdenie ţalovaného bolo nesprávne. Vytýkal krajskému súdu pochybenie pri posúdení, ţe faktúra neobsahuje odkaz na osobitnú úpravu dane a ţe ţalobca bol povinný zdaniť tovar v beţnom reţime zdanenia. Uviedol, ţe faktúra dodávateľa obsahovala všetky náleţitosti, ktoré zákon vyţaduje a skutočnosť, ţe faktúra neobsahuje odkaz na osobitnú úpravu dane neznamená, ţe navrhovateľ mal zdaňovať tovar v beţnom reţime a nie osobitnou sadzbou dane. Uviedol, ţe zákon ukladá odberateľovi informovať sa u dodávateľa aký reţim má pri zdanení pouţiť. Ţalobca bol ubezpečený, ţe na tovar sa vzťahuje osobitná sadzba dane, čo aţ do medzinárodného šetrenia akceptoval aj ţalovaný. Poukázal aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, poukazujúce na tú skutočnosť, ţe je potrebné poskytnúť právnu ochranu daňovníkom, ktorí v dobrej viere vykonávali zdaňovanie DPH. V závere uviedol, ţe z právnej úpravy je nepochybné, ţe cieľom zákonodarcu ako aj Európskej únie je (viď smernica rady 2006/112/ES), aby sa pouţité tovary zdaňovali osobitnou sadzbou dane. V záujme právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem nie je moţné, aby daňový úrad ako aj ţalovaný pri kontrole roku 2007 aplikovali a vykladali zákon o DPH určitým spôsobom a o 5 rokov ten istý zákon o DPH uţ spôsobom úplne odlišným – opačným. Ak ţalobcovi v danej veci nebude poskytnutá súdne ochrana, pocíti negatívne dôsledky postupu orgánu verejnej moci aj v materiálnej sfére svojho ţivota 6 2Sžf/40/2013 a v konečnom dôsledku likvidáciu podnikateľskej činnosti. Obdobným spôsobom, ako postupoval v danej veci Daňový úrad Šurany, postupovalo aj ďalších cca 33 daňových úradov u cca 70 daňových subjektov. Išlo o beţnú prax zdaňovania ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli dováţané na územie Slovenskej republiky. Uvedená prax nebola v rozpore so zákonom, nakoľko daňové úrady rozpor so zákonom nekonštatovali a aţ v roku 2012 začali hromadnú akciu a vykonali daňové kontroly a opakované daňové kontroly, na základe ktorých mali dôjsť k záveru, ţe doterajší postup bol nesprávny a bolo potrebné prekvalifikovať postup zdaňovania. Uvedeným postupom nielen ţalobca, ale akýkoľvek daňovník stráca právnu istotu, ţe ak postupuje určitým spôsobom, pričom uvedený postup zdaňovania bol uznaný ako správny aj samotným daňovým úradom ako orgánom verejnej moci, dôjde k náhlej zmene pri výklade a aplikácii zákona práve orgánom, ktorý má byť jeho vykonávateľom. Tieţ namietal, ţe mu postupom krajského súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko na deň 16. januára 2013 bol vytýčený termín pojednávania, na ktorom sa právny zástupca ţalobcu mal záujem zúčastniť, avšak pri ceste z Bratislavy do Nitry došlo k zdrţaniu a preto telefonicky informoval súd, ţe je na ceste na pojednávanie, avšak vzhľadom na dopravnú situáciu bude meškať. Vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti napriek tomu, ţe o svojom omeškaní na pojednávanie (resp. o meškaní právneho zástupcu) informoval. Ţalovaný sa k odvolaniu písomne vyjadril a navrhol, aby najvyšší súd ţalobu zamietol. V obsiahlom písomnom vyjadrení uviedol, ţe správca dane vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov fyzických osôb za obdobie roka 2008 a na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. aţ 4. štvrťroku 2008. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty bola vykonaná zákonným spôsobom, začala dňa 22. novembra 2010 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly číslo 633/320/14789/2010/Agh zo dňa 11. novembra 2010. O výsledku daňovej kontroly správca dane vypracoval protokol číslo 633/320/14442/2011/Adh zo dňa 5. októbra 2011, ktorý bol so ţalobcom prerokovaný dňa 18. novembra 2011. Kontrola bola vykonaná v dôsledku multilaterálnej kontroly MCL 188. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal dňa 28. novembra 2011 dodatočný platobný výmer číslo 633/230/16722/11/ Dan, ktorým ţalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2008 vyrubil rozdiel z dane v sume 115 397,86 eura (3 476 000 476 Sk) z dôvodu porušenia § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 22 ods. 1 zákona o DPH, keď ţalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel nesprávne určil základ dane a odviedol DPH v niţšej sume ako bol povinný platiť. Ţalobca tieţ porušil ustanovenie § 69 ods. 6 7 2Sžf/40/2013 v nadväznosti na § 11 a § 22 zákona o DPH, keď nepriznal a nezaplatil daň z tovarov nadobudnutých v tuzemsku z iného členského štátu. Voči rozhodnutiu správcu dane sa ţalobca odvolal. Správca dane v predmetnom rozhodnutí uviedol, ţe ţalobca na kupoval ojazdené motorové vozidlá od rakúskej spoločnosti BCA Autoaktionen GmbH, ktoré následne predával v tuzemsku. Pri nadobudnutí tovaru uplatnil osobitnú úpravu dane

§ 66ods.

3 zákona o DPH, v zmysle ktorého základom dane pri predaji tovaru je kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou zníţený o daň. Správca dane na základe faktúr vystavených rakúskou spoločnosťou a z údajov z informačného daňového systému VIES zistil, ţe sa nejednalo o osobitnú úpravu dane

§ 66

zákona o DPH, ale išlo o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

§ 11zákona o DPH.

V danom prípade mal ţalobca postupovať v zmysle § 69 ods. 6 zákona o DPH, to znamená tovar nadobudnutý v tuzemsku z iného členského štátu mala zdaniť v tuzemsku (tzv. samozdanenie) a následne si mohol v tom istom zdaňovacom období odpočítať daň za tých istých podmienok ako pri prijatí plnenia z tuzemska. Správca dane tovar nadobudnutý z iného členského štátu zdanil

§ 69ods.

6 v nadväznosti na § 11 zákona o DPH a zároveň v tej istej výške zohľadnil odpočítanie dane, na ktorú by mal ţalobca nárok v zmysle § 49 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH. V tomto smere ţalobca nebol ukrátený na svojich právach. Z takto nadobudnutého tovaru z iného členského štátu bol ţalobca pri jeho predaji v tuzemsku povinný určiť základ dane z celkovej ceny predaného auta (§ 22 ods. 1 zákona o DPH) a nie iba z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou auta (§ 66 ods. 3 zákona o DPH). Keďţe ţalobca tovar nesprávne zdanil

§ 66ods.

3 zákona o DPH, správca dane z faktúr vystavených za predaj ojazdených motorových vozidiel v

1. štvrťroku 2008 vyčíslil daň z predajnej ceny auta, ktorú ţalobca nezdaňoval, a to v celkovej sume 3 397 278,40 Sk. Správca dane tieţ zistil, ţe ţalobca v kontrolovanom zdaňovacom období nezaplatil daň v plnej výške z ceny medzi predajnou a kúpnou cenou auta v sume 20 000 309,20 SK a neúčtoval o nákupe a predaji ojazdeného motorového vozidla Land Rover, v dôsledku čoho správca dane vyčíslil pri predaji daň v sume 49 495,80 Sk. Zo šetrení správcu dane vyplynulo, ţe ţalobca nepriznal v
2. štvrťroku 2008 z predaja ojazdených motorových vozidiel daň v celkovej výške 3 467 083,40 Sk, čím porušil ustanovenie § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 22 ods. 1 zákona o DPH. Slovenská daňová správa sa na základe ţiadosti rakúskej daňovej správy zapojila do multilaterálnej kontroly (ďalej aj MLC 188). Predmetom tejto multilaterálnej kontroly bolo preverenie, či vybrané slovenské daňové subjekty reálne nadobudli intrakomunitárne dodávky ojazdených motorových vozidiel v rokoch 2007, 2008 a 2009 od rakúskej spoločnosti BCA Autoaktionen GmbH. V zozname predloţenom Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky 8 2Sžf/40/2013 bol uvedený aj ţalobca M. Všetky výmeny informácií v rámci MLC 188 boli uskutočňované elektronicky. V rámci Slovenska bolo preverovaných 87 subjektov a celkovo 8440 vozidiel (2007 - 2009), ktorých dodávateľom bola iba BCA Autoaktionen GmbH. Na základe kontroly, ktorú vykonala rakúska daňová správa v BCA Autoaktionen GmbH, bola vyvolaná MLC 188, do ktorej boli zapojené Česká republika, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko a Rumunsko. Celkovo bolo preverených 218 daňových subjektov a 17 620 vozidiel, ktoré tieto subjekty nakúpili ako intrakomunitárne nadobudnutia od BCA Autoaktionen GmbH. Podklady od rakúskej daňovej správy dostávali slovenský kontrolóri priamo na pracovných stretnutiach (na kľúč) alebo boli zasielané zabezpečeným mailom. Uvedený rozsah kontrol a preverovanie by nebolo moţné vykonať v listinnej forme. Na základe ţiadosti Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a poskytnutých údajov vykonal správca dane u ţalobcu miestne zisťovanie, z ktorého vyplynulo, ţe ţalobca potvrdil nákup a prevzatie vozidiel uvedených na faktúrach vystavených rakúskym dodávateľom BCA Autoaktionen GmbH. Správca dane ďalej zistil, ţe ţalobca nakúpené vozidlá predal buď v tom istom roku, kedy ich kúpil, prípadne v nasledujúcom roku, o čom svedčia faktúry vystavené daňovým subjektom pre tuzemských odberateľov. Správca dane tieţ zistil, ţalobca neúčtoval dôsledne po všetkých nakúpených vozidlách (napr. v roku 2008 neúčtoval o 15 nakúpených vozidlách) a predaných vozidlách (napr. v roku 2008 neúčtoval o 14 predaných vozidlách). K predmetným nákupom a predajom motorových vozidiel ţalobca predloţil správcovi dane dodávateľské faktúry od rakúskej spoločnosti BCA Autoaktionen GmbH a odberateľské faktúry, vystavené pre slovenských odberateľov. Na základe údajov mohol správca dane presne zistiť, komu, v akom reţime a v akej cene bolo v tuzemsku konkrétne vozidlo dodané. Odvolací orgán za účelom dostatočného zistenia skutkového stavu došetril a preveril skutočnosti uvádzané v rozhodnutí správcu dane, pričom zistil, ţe závery správcu dane sú správne. Ţalobca pri nadobudnutí tovaru (ojazdených motorových vozidiel) v tuzemsku z iného členského štátu a jeho následnom predaji v tuzemsku nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona o DPH, najmä § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 22 ods. 1 zákona o DPH a § 69 ods. 6 v nadväznosti na § 11 a § 20 ods. 1 písmeno b/ a § 66 zákona o DPH. Z predloţeného administratívneho spisuje zrejmé, ţe ţalobca pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nesprávne pouţil osobitnú úpravu dane stanovenú v paragrafe 66 zákona o DPH. V dôsledku toho nesprávne určil základ dane ako rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou zníţenou o daň (§ 66 ods. 3 zákona o DPH). Nesprávnu úpravu dane pouţil ţalobca napriek tomu, ţe z predloţených faktúr od rakúskeho dodávateľa BCA Autoaktionen GmbH jasne vyplýva ţe štáte dodania ( v Rakúsku) sa jedná o tovar oslobodený od dane (poznámka na faktúre o tom, 9 2Sžf/40/2013 ţe sa jedná o dodávku oslobodenú od dane). Nakoľko sa jednalo o intrakomunitárnu dodávku, t. j. o dodávku medzi dvomi členskými štátmi EÚ, ţalobca mal pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku postupovať v zmysle § 66 ods. 6 v nadväznosti na § 11 a § 20 a § 23 zákona o DPH. Tovar nadobudnutý v tuzemsku z iného členského štátu mal v tuzemsku zdaniť. Následne si daň mohol odpočítať

§ 49ods.

2 písm. c/ zákona o DPH. Pri ďalšom predaji tovaru v tuzemsku mal postupovať ako pri beţnom dodaní tovaru v tuzemsku,. Základ dane mal určiť

§ 22zákona o DPH, t.

j. z celkovej hodnoty tovaru a nie iba z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou. Osobitná úprava dane spočíva v odlišnom spôsobe určenia základu dane. Kým pri určení základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa postupuje

§ 22

vo väzbe s § 23 zákona o DPH (základom dane pri dodaní tovaru je všetko, čo tvorí protihodnotu), pri osobitnej úprave dane - v danom prípade zdaňovaní pouţitého tovaru, sa postupuje

§ 66ods.

3 zákona o DPH,

ktorého je základom dane rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou zníţený podaní. Ak ţalobca tvrdí, ţe rakúsky dodávateľ bol obchodníkom, ktorý pouţil zdanenie marţe, túto skutočnosť mala rakúsky dodávateľ uviesť na faktúre. Rakúsky dodávateľ neuviedol na faktúre, ţe predáva automobily s uplatnením rakúskej DPH na marţu, t. j. ţe je obchodníkom v zmysle obdobného ustanovenia ako je ustanovenie § 66 zákona o DPH, platné v Slovenskej republike. V skutočnosti však rakúsky dodávateľ - obchodník s ojazdenými motorovými vozidlami nebol obchodníkom v zmysle nášho § 66 zákona o DPH, lebo na faktúre uviedol, ţe sa jedná o intrakomunitárne dodanie tovaru s oslobodením od dane (zodpovedajúce oslobodeniu od dane

obdobného ustanovenia ako je § 43 zákona o DPH platného v Slovenskej republike). Text uvedený rakúskym dodávateľom na faktúre je nespochybniteľný dôkaz, ţe sa jedná o intrakomunitárne dodanie tovaru, pri ktorom je ţalobca povinný zdaniť celú hodnotu nadobudnutého tovaru slovenskou daňou a pri predaji ojazdeného automobilu je povinný odviesť daň z celej ceny, za ktorú automobil predá. Ţalobca pri tovare nadobudnutom v tuzemsku z iného členského štátu pouţil nesprávny spôsob zdanenia tovaru, v dôsledku čoho zaplatil v tuzemsku niţšiu daň, čím porušil zákon o DPH v ustanoveniach § 66 a § 69 ods. 6 vo väzbe na § 11 a § 22 zákona o DPH. Správny bol potom postup správcu dane, ktorý tovar nadobudnutý v tuzemsku z iného členského štátu zdanil v súlade s ustanovením § 69 ods. 6 zákona o DPH, pričom základ dane určil

§ 22v spojitosti s § 23 zákona o DPH.

Správca dane ţalobcovi tovar nadobudnutý v tuzemsku z iného členského štátu zdanil a zároveň mu umoţnil uplatniť právo odpočítať daň v tej istej výške (§ 49 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH), čím ţalobca nebol ukrátený na jeho zákonnom práve daň odpočítať. V súvislosti s nesprávnym spôsobom zdaňovania pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu 10 2Sžf/40/2013 (§ 66 zákona o DPH) ţalobca nesprávne postupoval aj pri ďalšom predaji tovaru (ojazdených motorových vozidiel) v tuzemsku. Pri predaji tovaru ţalobca si nestanovil základ dane a daň vypočítal len z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou auta (

§ 66ods.

3 zákona o DPH). Správne mal pri ďalšom predaji motorových vozidiel v tuzemsku postupovať v intenciách § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona o DPH. Nakoľko tak neurobil, priznal niţšiu daň ako ustanovuje zákon o DPH. Správca dane z predmetných faktúr vyčíslil daň správne, t. j. z celkovej predajnej ceny auta. Ţalovaný nesúhlasil s tvrdením ţalobcu, ţe krajský súd zaloţil svoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré nemá k dispozícii. Krajskému súdu boli predloţené všetky doklady, z ktorých pri hodnotení vychádzal správca dane i ţalovaný. Umoţnilo to ustanovenie § 23 ods. 5 písm. g/ zákona o správe daní,

, ktorého sa za porušenie daňového tajomstva nepovaţuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva súdu na účely súdneho konania. Jednalo sa pritom aj o interné dokumenty daňového orgánu, do ktorých nemá ţalobca prístup nazerať. V zmysle § 22 ods. 2 zákona o správe daní daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov z rozhodnutí slúţiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umoţniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov. Ţalobca dôkazy a podklady, na ktoré sa odvoláva, nemohol mať z uvedených dôvodov a ani ich v podstate nemusel mať, pretoţe pre neho sú smerodajné faktúry vystavené dodávateľom z iného členského štátu, v zmysle ktorých mal postupovať. Podklady, ktoré mal správca dane i ţalovaný k dispozícii, sú súčasťou kontrolných mechanizmov daňových orgánov, pomocou ktorých sa overuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a tým aj pravdivosť tvrdení ţalobcu. Pri posudzovaní problematiky správneho zdanenia tovaru nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu vychádzal ţalovaný v prvom rade z údajov uvedených na dokladoch, ktoré ku kontrole predloţil ţalobca. Jednalo sa najmä o faktúry od rakúskeho dodávateľa BCA Autoaktionen GmbH, ktorý na faktúrach jasne uviedol odkaz, ţe ide o od dane oslobodenú dodávku v rámci spoločenstva

článku 6

§ 66zákona o DPH povaţuje ţalovaný za nesprávne a zo strany ţalobcu za účelové.

Dôleţitou skutočnosťou prečo ţalovaný bez pochýb povaţoval faktúry a odkaz na nich uvedený za smerodajný pri danom posúdení veci sú nielen zistenia správcu dane z daňového 11 2Sžf/40/2013 informačného systému VIES a multilaterálnej kontroly MLC 188, ale aj forma faktúry. Pri dodaní tovaru do iného členského štátu (v danom prípade z Rakúska na Slovensko) dodávateľ, ktorý dodáva tovar oslobodený od dane (obdobné ustanovenie ako je § 43 zákona o DPH, platný v Slovenskej republike) fakturuje cenu tovaru bez dane. Pri dodaní tovaru

obdobného ustanovenia ako je § 66 zákona o DPH, platný v Slovenskej republike, zahraničný dodávateľ uvádza na faktúre základ dane a daň, pričom zdaňuje iba obchodnú priráţku (marţu). V danom prípade (t. j. zdaňovanie marţe) táto skutočnosť nenastala. Išlo o riadne nadobudnutie tovaru (§ 11 v nadväznosti na § 69 ods. 6 zákona o DPH). Ďalšou podstatnou skutočnosťou je fakt, ţe správca dane vykonal u ţalobcu kontroly za rok 2008 a 2009 (t. j. za zdaňovacie obdobia 1.-4.Q/2008 a 1.-4. Q/2009), potom, ako rakúska daňová správa zistila u rakúskeho dodávateľa nesprávny postup pri zdaňovaní tovaru. Medzinárodným šetrením (MLC 188) bolo preukázané, ţe nakoľko bol tovar z iného členského štátu (Rakúsko) dodávaný ako oslobodený od dane, musel byť v zmysle filozofie a príslušných ustanovení zákona o DPH zdanený v štáte nadobudnutia tovaru, v ktorom došlo k „spotrebe“ t. j. v Slovenskej republike. Skutočnosť, ţe u ţalobcu bola na DPH vykonaná kontrola za 2007, z administratívneho spisu, predloţeného odvolaciemu orgánu vo veci v odvolaní voči rozhodnutiam o kontrolách za 2008 a 2009, nevyplynula. Či mali zamestnanci správcu dane, vykonávajúci kontroly za 2008 a 2009 vedomosť o vykonaní kontroly za 2007 a jej výsledkoch sa ţalovaný nevie vyjadriť, pretoţe o tejto skutočnosti nevedel. Dozvedel sa o tom aţ z prebiehajúcich súdnych konaní. Dôvodov, prečo zamestnanci správcu dane, ktorí vykonali kontrolu za 2007 vec posúdili tak ako ju posúdili, bolo viac. Napríklad nedostatok informácií na strane správcu dane, neoverenie si údajov v systéme VIES, nevykonanie medzinárodného šetrenia kontrolórmi vykonávajúcimi kontrolu za 2007... Skutočnosť, ţe ţalobca nemá osobný prístup do systému VIES nemá ţiaden vplyv na to, ako mal ţalobca postupovať. Tento postup mu vyplýva priamo zo zákona o DPH a z faktúr (a nie z toho, ako ho ústne informoval rakúsky dodávateľ). Z hľadiska objektívnosti vykonania kontrol za 2008 a 2009 (§ 29 ods. 4 vo väzbe na § 2 ods. 3 zákona o správe daní) nemôţe byť postup iných zamestnancov správcu dane povaţovaný v rozpore so zákonom, najmä keď títo zamestnanci vykonali komplexnejšie šetrenie, vyuţili aj údaje zo systému VIES (ktoré sú dôkazom správneho zdanenia pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu), vychádzali z medzinárodného šetrenia (MLC 188) a svoje zistenia vyhodnotili v širších súvislostiach. V ďalšej časti odvolania ţalovaný podrobne vysvetľuje, prečo nepovaţuje napadnuté rozhodnutie za zmätočné, nezrozumiteľné a nejasné a vyjadruje sa k rozhodnutiam ESD, na ktoré poukazuje ţalobca v odvolaní. 12 2Sžf/40/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10

ods.2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania

§ 212ods.

1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,

§ 250j

a ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené v súlade s ustanovením § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje

ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ţalovaného č. 1020504/1/938807/2012 zo dňa 20. apríla 2012, ktorým ţalovaný

§ 48ods.

5 zákona o správe daní a poplatkov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Šurany č. 633/230/16762/11/Dan zo dňa

1. novembra 2011, ktorým bol za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 115 397,86 eura. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe v danom prípade bola medzi účastníkmi spornou otázka, či v súvislosti s predajom ojazdených motorových vozidiel nakúpených v inom členskom štáte došlo k riadnemu zdaneniu daňou z pridanej hodnoty, a teda či ţalobca splnil podmienky na uplatnenie osobitnej úpravy zdaňovania pri predaji pouţitého tovaru v tuzemsku stanovené jednak v § 66 zákona o DPH, ako aj v Smernici Rady 2006/112/ES v článkoch 312 aţ
2. 13 2Sžf/40/2013 Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. V danej veci najvyšší súd zistil, ţe v obdobných veciach uţ rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. rozsudkami sp. zn. 6Sţf 20/2011 z
3. marca 2012, 6Sţf 29/2011 z
4. apríla 2012, 2Sţf 30/2012 z
5. apríla
6. Z uvedených dôvodov najvyšší súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţf 20/2011 z
7. marca 2012, ktorého text uvádza nasledovne: „

§ 11ods.

1 zákona č. 222/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

§ 11ods.

2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak

1. a)nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a
2. b)dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.

§ 20ods.

1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká

1. a)15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo 14 2Sžf/40/2013
2. b)dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom

písmena a).

§ 20ods.

2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

§ 22ods.

1 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Osobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare je upravená v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z..

§ 66ods.

1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy,

ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja.

§ 66ods.

2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane

§ 42

alebo

zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte.

§ 42vety prvej zákona č.

222/2004 Z. z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane

§ 28

až 41 bez možnosti odpočítania dane

§ 49ods.

3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane

§ 49ods.

7 písm. a), b), c) a e). 15 2Sžf/40/2013

§ 66ods.

3 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri predaji tovaru

odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru

odseku 1 písm. e/, základ dane

prvej vety sa rozdelí pomerne

výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.

§ 69ods.

6 zákona č. 222/2004 Z. z. pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne

§ 11

a § 11a.

článku 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené v tejto smernici, faktúry vyhotovované

článkov 220 a 221 musia obsahovať iba tieto údaje: v prípade uplatňovania jednej z osobitných úprav na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti odkaz na články 313, 326 alebo 333 alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo iný odkaz, ktorý uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto úprav. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým

názoru najvyššieho súdu možno prisvedčiť postupu daňového úradu, ktorý v pozícii prvostupňového správneho orgánu vydal po vykonanej daňovej kontrole,

§ 44ods.

6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty, lebo v uvedenom zdaňovacom období v rozpore s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. priznal v nesprávnej výške zdaniteľné obchody pri dodaní a predaji ojazdených motorových vozidiel, keď v daňovom priznaní vykázala ako základ dane kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou 16 2Sžf/40/2013 cenou

osobitnej úpravy pri použitom tovare

§ 66

citovaného zákona, pričom na uplatnenie osobitnej úpravy dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare neboli splnené podmienky ustanovené v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., konkrétne ojazdené motorové vozidlá neboli dodané osobou uvedenou v § 66 ods. 2 citovaného zákona a taktiež faktúry dodávateľa neobsahovali kogentne upravené náležitosti daňového dokladu v zmysle článku 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES účinnej od

1. januára
2. V danom prípade ide nepochybne o tzv. intrakomunitárne obchody s tovarom, ktoré sú založené na tom, že tovarový obchod medzi osobami identifikovanými pre DPH v rôznych členských štátoch EÚ prebieha tak, že na strane dodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania tovaru je v členskom štáte dodávateľa), ktoré je oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza k intrakomunitárnemu nadobudnutiu tovaru (miesto nadobudnutia je v členskom štáte odberateľa), ktoré je zdaňované. V systéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí základný princíp výberu dane z pridanej hodnoty členským štátom určenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje pri splnení určitých podmienok a znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na jej oprávnenosť uplatnenia osobitnej úpravy zdanenia

§ 66zákona č.

222/2004 Z. z. nedá odvolaciemu súdu neuviesť, že predovšetkým správny orgán rozhodujúci na prvom stupni vyčerpávajúcim spôsobom, aj prostredníctvom dožiadania

článku 5, kap. II bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 náležite zistil skutkový stav, ktorý bol zákonným podkladom k vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia a následne podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Na základe takto zisteného skutkového stavu je zjavné, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky pri použitom tovare, nakoľko sa jednalo, ako bolo už zdôvodnené vyššie o tzv. intrakomunitárne obchody (keďže k zdaneniu tovaru došlo na území SR; žalobca

§ 69ods.

6 zákona č. 222/2004 Z. z. zaplatil DPH za nadobudnutý tovar, pričom túto skutočnosť nespochybňoval). 17 2Sžf/40/2013 Odvolací súd, tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto

jeho názoru, sú náležite a podrobne odôvodené, zdôrazniac zároveň, že žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, vznesenými v jej odvolaní. Odvolací súd, rovnako zhodnotiac spôsob, akým sa prvostupňový súd jednotlivo vyporiadal so žalobnými námietkami žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia musí konštatovať, že tento náležite, správne aplikujúc príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na každú vznesenú námietku žalobcu a realizoval tak jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Najvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP.“ Vzhľadom na to, ţe skutkové zistenia, z ktorých vychádzali daňové orgány oboch stupňov v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu boli obdobné ako skutkové zistenia v o veci, ktorá je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania (dodávateľské faktúry z Rakúska, týkajúce sa dodávky tovaru – pouţité motorové vozidlá – tu v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2008), dospel v danej veci senát najvyššieho súdu k záveru, ţe napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15 S 29/2012-50 je potrebné

§ 250ja ods.

3 druhá veta v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdiť z jeho vecne a právne správnych dôvodov. Nebolo moţné prisvedčiť tvrdeniu, ţe ţalobcovi bola postupom krajského súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko na deň 16. januára 2013 bol vytýčený termín pojednávania, na ktorom sa právny zástupca ţalobcu mal záujem zúčastniť, avšak pri ceste z Bratislavy do Nitry došlo k zdrţaniu a preto telefonicky informoval súd, ţe je na ceste na pojednávanie, avšak vzhľadom na dopravnú situáciu bude meškať; vec bola prejednaná 18 2Sžf/40/2013 v jeho neprítomnosti napriek tomu, ţe o svojom omeškaní na pojednávanie (resp. o meškaní právneho zástupcu) informoval. Ako to vyplýva z obsahu spisu krajského súdu,

úradného záznamu zo

1. januára 2013 (č. l. 49) telefonát o meškaní bol prijatý o 12.47 hod., pričom termín pojednávania v danej veci bol určený na
2. januára 2013 o 12.
3. hod. Z uvedeného vyplýva, ţe prejednaním danej veci v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu nedošlo k porušeniu zákonných podmienok § 101 ods. 2 OSP, ktorý upravuje (s pouţitím § 246c ods. 1 prvá veta OSP) prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 224ods.

1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ţalobca nebol ani v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. marca 2014 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová