← Slovensko

nepreskúmateľnosť odôvodnenia

Najvyšší súd 6Sžf/28/2013 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne : E. bytom N. právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, proti ţalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1040502/28520/2011-KA z

  1. februára 2012, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/56/2012-63 z
  2. januára 2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/56/2012-63 z
  3. januára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : I. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej v texte rozsudku len ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa § 250j ods. 2, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 1040502/28520/2011-KA z
  4. februára 2012 a rozhodnutie Colného úradu v Trenčíne č. 19434/2011-6667 z
  5. augusta 2011 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť JUDr. Jaroslavovi Hujíkovi, advokátovi ţalobkyne, náhradu trov konania v sume 351,06 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ţalovaný správny orgán rozhodnutím č. 1040502/28520/2011-KA z
  6. februára 2012 podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 511/1992 2 6Sžf/28/2013 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trenčín – platobný výmer na spotrebnú daň z liehu, ktorým podľa § 44 ods.4 zák. č. 511/1992 Zb. určil daňovému subjektu – fyzickej osobe E. oprávnenej na podnikanie na základe ţivnostenského oprávnenia pod obchodným menom Emília Kohútová MK MARKET, Hlavná 432, 972 26 Nitrianske Rudno, IČO: 32 946 121 (ţalobkyni), ktorej vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods.2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 105/2004 Z. z.“) ako daňovému dlžníkovi v zmysle § 13 ods. 2 písm. a/ zák. č. 105/2004 Z. z., základ spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie
  7. februára 2005, v mnoţstve 19,093 hektolitrov 100 % alkoholu pri teplote 20°C a vyrubil spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie
  8. februára 2005 vo výške 15.844, 28 € (477.325 Sk), ktorú ţalobkyni uloţil zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto platobného výmeru na v rozhodnutí uvedený účet Colného úradu Trenčín vedený v Štátnej pokladnici. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal najskôr na skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné. Medzi tieto patrilo vykonanie daňového dozoru na cestnej komunikácii E 50 pri obci Veľké Bierovce s tým, ţe tovar bol dovezený príjemcovi označenému na dodacom liste ako : Letecké oprav. závod Trenčín, IČO SK: 152018115, pričom tovar na mieste nikto neprevzal. Poukázal na to, ţe v napadnutom rozhodnutí ţalovaného, ani vo vyjadrení ţalovaného, ani v predloţenom administratívnom spise nie je záznam, s akým časovým odstupom bol tovar skutočne dovezený na miesto, na ktorom mal sídliť príjemca označený na dodacom liste. Uviedol tieţ, ţe M. (syn ţalobkyne) tvrdil, ţe sa tak stalo aţ po 10 hodinách od zastavenia vozidla pri výkone daňového dozoru. Vozidlo, tovar a doklady prevzali colníci Colného kriminálneho úradu SR a uskladnili ich v sklade colného úradu. Zo zabezpečeného tovaru boli odobraté vzorky, z ktorých Colné laboratórium Colného riaditeľstva SR vykonalo odbornú expertízu, na základe výsledkov ktorej bol 15.marca 2005 vypracovaný protokol o skúške, ktorá potvrdila, ţe sa jednalo o lieh s obsahom alkoholu 95,56 % a 95,37 %. Krajský súd k námietke ţalobkyne o spôsobe zistenia dane a jej výšky uviedol, ţe Colné laboratórium Colného riaditeľstva SR je akreditované SNAS na vykonanie odbornej analýzy na zistenie etylalkoholu v predloţených vzorkách. Nesporným bol taktieţ jediný doklad o tovare, ktorý bol uloţený na vozidle ev. č. PD 098 BF bol dodací list, ktorý nemal poţadované náleţitosti – nebol na ňom uvedený dátum, nepodpísal ho konateľ dodávateľa spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o., ako odberateľ 3 6Sžf/28/2013 bola označená neexistujúca spoločnosť a skutočne preváţaným tovarom nebolo rozpúšťadlo PC 4000, ale lieh. Krajský súd uviedol, ţe v prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi sporné, či žalobkyňa v zmysle § 12 ods.2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. bola držiteľkou liehu zisteného daňovým dozorom dňa
  9. februára 2005 a či hodnoverným spôsobom preukázala jeho pôvod a spôsob nadobudnutia. Ţalobkyňa zaloţila ţalobné dôvody na tvrdení, ţe správca dane a ţalovaný nepostupovali v súlade so základnými zásadami daňového konania, nezistili objektívne skutkový stav, nevykonali ňou navrhnutý dôkaz, ktorým by sa preukázalo jej tvrdenie, ţe preukázala pôvod a spôsob nadobudnutia prepravovaného liehu, ňou navrhnuté dôkazy spochybnili a naopak prihliadli na dôkazy, ktoré neboli v jej prospech. Krajský súd uviedol, ţe sa stotoţnil s tvrdením ţalovaného, ţe zákon č. 105/2004 Z. z. upravuje objektívnu zodpovednosť za zistenie drţby liehu, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba, alebo fyzická osoba preukázať v súlade s týmto zákonom a zároveň v súlade so ţalovaným konštatoval, ţe v daňovom konaní leţí dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Následne uviedol, ţe dôkazné bremeno na strane daňového subjektu nie je však absolútne a citoval ust. § 29 ods. 1,2,4 zák. č. 511/1992 Zb. Ďalej v odôvodnení uviedol, ţe M. (ţalobkyňou reálne poverený vykonať prepravu sporného tovaru) na pojednávaní
  10. januára 2013 uviedol, ţe po zastavení vozidla colníkmi daňového dozoru mu bolo umoţnené doručiť tovar na miesto určenia aţ po 10 hodinách, a tým bolo zmarené zistenie osoby, pre ktorú bol tovar určený. Tvrdil, ţe po zastavení vozidla a v priebehu vypočutia ţiadal colný úrad, aby mu bolo bezodkladne umoţnené doručiť tovar na miesto uvedené v dodacom liste. Následne krajský súd skonštatoval, ţe colný úrad v rámci miestneho zisťovania vypočul
  11. februára 2005 o 12,10 hod M. a jeho výpoveď uviedol v zápisnici o miestnom zisťovaní, ktorá obsahuje záznam, ţe zúčastnené osoby nemali návrhy alebo námietky k obsahu zápisnice s ktorou boli oboznámení, pričom čas, kedy bolo miestne zisťovanie ukončené, nie je v zápisnici uvedený. Ţalovaný povaţoval námietku ţalobkyne o zmaraní dôkazného prostriedku, ţe zásielka bola dodaná na miesto určenia oneskorene, za účelovú, keď tvrdil, ţe M. proti obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní nevzniesol námietky ani návrhy a odberateľ uvedený na dodacom liste by zásielku určite prevzal aj s časovým oneskorením, ak by bola pre neho skutočne určená. Ţalovaný uzavrel, ţe výpovedná hodnota 4 6Sžf/28/2013 predloţeného dôkazu (dodacieho listu) je nulová, pretoţe dodací list nepodpísal konateľ dodávateľa (spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o.) a odberateľ nebol správne označený. Krajský súd poukázal na záznam v administratívnom spise ţalovaného, vyhotovený Bc. D. P., policajtom CS Trenčín, o vykonaní previerky prípadného odberateľa dňa
  12. februára 2005 v čase od 15.15 hod. do 15.45 hod. a uviedol, ţe tvrdenie M. o dodaní zásielky s 10-hodinovým zmeškaním je v rozpore s uvedeným záznamom policajta Colného úradu Trenčín. V tejto súvislosti súd poukázal na vyjadrenie ţalovaného k ţalobe, v ktorom konštatoval, ţe vo veci bolo vykonaných mnoţstvo operačno-pátracích a zabezpečovacích úkonov aj za asistencie príslušníkov Colného kriminálneho úradu SR. Z uvedeného sa javí tvrdenie M. o 10 hodinovom omeškaní pri doručovaní zásielky ako pravdivé. Je však nesporné, ţe ţalobkyňa prostredníctvom syna M. nechala dňa
  13. februára 2005 cca 11,05 hod. naloţiť na svoje motorové vozidlo tovar deklarovaný v dodacom liste ako rozpúšťadlo, v skutočnosti lieh a najneskôr o 12,00 hod. bolo toto vozidlo zastavené colníkmi pri výkone colného dozoru, teda tovar bol v dispozícii ţalobkyne cca 1 hodinu. Krajský súd uviedol, ţe ţalovaný, resp. správca dane nepostupovali pred vydaním rozhodnutia v súlade so zákonom, dodanie tovaru sa uskutočnilo v sprievode colníkov s niekoľko hodinovým oneskorením na miesto určenia podľa dodacieho listu, o hodnovernosti ktorého moţno mať pochybnosti, avšak takýto postup mal za následok, ţe nebolo potvrdené, ale ani vyvrátené tvrdenie ţalobkyne o pôvode a spôsobe nadobudnutia liehu v zmysle § 12 ods. 2 písm. e/ zák. č. 105/2004 Z. z. V prejednávanej veci ţalobkyňa nebola dodávateľom a ani odberateľom prepravovaného liehu, v správnom konaní nebol zistený jeho skutočný dodávateľ a odberateľ, a preto rozhodnutie o určení daňovej povinnosti len prepravcovi liehu nebolo v súlade so zákonom, a takéto rozhodnutie nemoţno povaţovať za spravodlivé. Z uvedených dôvodov súd zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a nezaoberal sa ostatnými námietkami ţalobkyne uvedenými v ţalobe, pretoţe napadnuté rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu, ţe zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi je nedostačujúce na posúdenie veci. Výrok o trovách konania krajský súd odôvodnil úspešnosťou ţalobkyne v predmetnom konaní, aplikujúc ust. § 250k ods. 1 O.s.p. II. 5 6Sžf/28/2013 Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, ktorý mal za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uvedené skutkové a právne závery následne prvostupňový súd nezrozumiteľne, protirečivo a nelogicky interpretoval v odôvodnení svojho rozsudku. Žalovaný svoje odvolacie dôvody konkretizoval nasledovne:
  14. Vzhľadom na spôsob meritórneho rozhodnutia súdu v neprospech ţalovaného, namietal rozporné obsahové znenie druhého (posledného) odseku odôvodnenia na
  15. strane rozsudku, ktoré znie cit. „Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol“.
  16. Krajský súd pri svojich skutkových a právnych záveroch vychádzal z jedinej rozhodujúcej skutočnosti, ţe údajne „dodanie tovaru sa uskutočnilo v sprievode colníkov s niekoľko hodinovým oneskorením na miesto určenia podľa dodacieho listu“ a v súvislosti s daným „omeškaním dodania“ následne krajský súd bliţšie analyzoval súvisiace determinanty v prípade, ako preukázanie daného omeškania, jeho dĺţku, (ne)úmernosť daného časového rozpätia, vplyv na dokazovanie, na (ne)dostatočnosť zisteného skutkového stavu, na (ne)zákonnosť rozhodnutia ţalovaného/colného úradu. Ţalovaný mal však za to, ţe uvedené závery súdu sú zásadne nesprávne, vzájomne odporujúce, nelogické, nezrozumiteľné, keďţe: 2.
  17. Na konci deviatej strany súd konštatoval záznam policajta, z ktorého vyplýva, vykonanie previerky prípadného odberateľa dňa
  18. februára 2005 v čase od 15,15 hod. do 15.45 hod. a dodal, ţe tvrdenie M. o dodaní zásielky s 10 hodinovým zmeškaním je v rozpore s uvedeným záznamom policajta. Súd taktieţ podotkol, ţe ţalobca nechal naloţiť tovar na vozidlo cca o 11,05 hod. a najneskôr o 12,00 hod. bolo vozidlo zastavené colníkmi. Súd taktieţ uviedol vyjadrenie ţalovaného, ţe vo veci bolo vykonaných mnoţstvo operačno- pátracích a zabezpečovacích úkonov, no v rozpore so všetkým konštatovaním prijal záver, ţe 6 6Sžf/28/2013 „z uvedeného sa javí tvrdenie M. o 10 hodinovom omeškaní pri doručovaní zásielky ako pravdivé“. Ţalovaný zdôraznil, ţe daný záver o 10 hodinovom meškaní je nielen v rozpore so záznamom policajta, s vlastným konštatovaním súdu, ţe tvrdenie M. je v rozpore s týmto policajným záznamom, ale absentuje aj logika dedukcie súdu, ţe z tvrdenia ţalovaného o mnoţstve vykonaných úkonov sa javí tvrdenie M. ako pravdivé. Ţalovaný uviedol, ţe svojim vyjadrením o procesných a operačno-pátracích úkonoch predsa nepotvrdil 10 hodinový odstup od dodania tovaru, ale iba skonštatoval, ţe ak v konkrétnom prípade bol uskutočnený pokus dodania tovaru s časovým oneskorením, bolo to z relevantných dôvodov. Skutočnosť, ţe sa vykonal pokus o dodanie tovaru cca 3 hodiny od jeho zadrţania, bola preukázaná samotným policajtom, ako aj povahou veci, keďţe po 10 hodinách by k pokusu o dodanie tovaru malo absurdne dôjsť v nočných hodinách. Na druhej strane sa však krajský súd priklonil k tvrdeniu M., ktoré sa mu iba „javí ako pravdivé“. 2.
  19. Konštatovanie súdu o niekoľko hodinovom oneskorení by mohlo navodzovať/evokovať v negatívnom zmysle domnienku, ţe k pokusu o dodanie tovaru malo dôjsť po neúmernom/mnohohodinovom časovom rozpätí, oneskorene, t. j. s prieťahmi, so zdrţaním, s nedostatočnou razanciou príslušných orgánov. Podľa názoru ţalovaného pre účely obhájenia nutnosti, resp. relevantnosti časového rozpätia cca troch hodín trvania neodkladných, zabezpečovacích, procesných, dôkazných úkonov s ich formálnou písomnou evidenciou, nebolo potrebné bliţšie konkretizovať počet a druh procesných úkonov v prípade, ak viac zloţiek (policajná, colná), zistí nelegálny prevoz značného množstva liehu, za prítomnosti svedkov, v teréne, mimo svojho úradu. V konečnom dôsledku práve opačný postup - zadrţanie tovaru a svedkov bez prináleţiacich procesných úkonov by predstavoval nezákonný postup policajných a colných zloţiek. 2.
  20. Bez ohľadu na vyššie uvedené - ţe colný úrad v postupe dokazovania nepochybil/neoneskoril sa - podľa názoru ţalovaného bolo vôbec diskutabilné zo strany súdu prijať záver, že niekoľkohodinové oneskorenie dodania tovaru malo za následok, že nebolo vyvrátené, ani potvrdené tvrdenie žalobkyne o pôvode a spôsobe nadobudnutia liehu, keďţe: - nie je zrejmé, či údajný odberateľ označený ţalobkyňou existoval, - nie je zrejmé, či by bol údajný odberateľ na mieste určenia zistený, - či by údajne osoba existujúca pod falošnou identitou sa vôbec v prítomnosti polície k tovaru s nelegálnym obsahom/nakladaním priznala, 7 6Sžf/28/2013 - či by tento údajný odberateľ vedel potvrdiť/vyvrátiť tvrdenia ţalobkyne o pôvode alebo spôsobe nadobudnutia tovaru, keďţe on si mal údajne tovar objednávať, teda ho nedodával ţalobkyni, ani nebol pri predmetnom údajnom dodaní. 2.
  21. Súd označil za podstatnú okolnosť merita veci nedodanie tovaru údajnému odberateľovi, čo mal podľa súdu zapríčiniť colný úrad, teda inak povedané, podľa názoru súdu by tovar bol údajnému odberateľovi doručený, ak by colný úrad zásielku nezdrţal. Podľa názoru ţalovaného, je však na pováţenie, ak si ţalobkyňa pri „dodaní“ liehu a ani súd pri vydávaní rozsudku neuvedomili, ţe dátum
  22. februára 2005 pripadá na sobotu a že policajný záznam ČVS:CKU-05/2005-5021 z
  23. februára 2005 popisujúci dodanie tovaru do Leteckých opravovní Trenčín, uvádza vyjadrenie službukonajúceho vrátnika na vrátnici, podľa ktorého v podniku neboli v daný deň žiadni zamestnanci, ktorí by mohli tovar prebrať a budú v práci až v pondelok a o žiadnom tovare, ktorý by mal byť v predmetný deň dodaný nevie, keďže v sobotu sa vo firme nepracuje. Vrátnik svojou výpoveďou de facto aj vylúčil okolnosť, ţe by medzi 12.-tou a 15.-tou hodinou popoludní sa mala tretia osoba objaviť na uvedenej adrese s úmyslom prevziať tovar od ţalobkyne. Z uvedeného ţalovanému vyplynulo, ţe súd mu „dáva vinu“ za zmarenie udalosti, ktorá sa však reálne ani nemohla (bez ohľadu na zákrok policajných a colných zloţiek) udiať.
  24. Súd vo svojom rozsudku sa najskôr stotoţňuje s právnym záverom ţalovaného, ţe v intenciách ustanovenia § 12 ods.2 písm. a/ zák. č. 105/2004 Z. z. v spojení s ust. § 13 ods.2 písm. a) cit. zák. zodpovedá daňový subjekt za zistenie drţby liehu objektívne a zároveň na ňom leţí dôkazné bremeno preukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia zisteného liehu. V zmysle uvedených právnych noriem v spojení s existenciou právneho inštitútu objektívnej zodpovednosti a dôkazného bremena leţiaceho na strane dotknutého daňového subjektu teda vyplýva, ţe je na ňom, aby preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, v opačnom prípade napĺňa znaky skutkovej podstaty vzniku daňovej povinnosti podľa ust. § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 105/2004 Z. z. v spojení s ust. § 13 ods. 2 písm. a/ cit. zák. Ţalovaný uviedol, ţe práve objektívna zodpovednosť spočíva v tom, že bez ohľadu na subjektívne pozadie zainteresovanosti dotknutého daňového subjektu a bez ohľadu na skutočného vlastníka liehu vznikne daňová povinnosť práve tej osobe, u ktorej sa lieh zistí, ak nepreukáže jeho pôvod a spôsob nadobudnutia a je pritom nepodstatným, či dotknutá osoba pri získaní liehu do svojej dispozície koná dobromyseľne, so snahou dodržať právne predpisy alebo nie. 8 6Sžf/28/2013 Podľa názoru ţalovaného je preto zásadne bezpredmetným a v rozpore so znením právnej úpravy, ak následne súd konštatoval, ţe neboli vyvrátené tvrdenia ţalobkyne o pôvode a spôsobe nadobudnutia liehu, ţe ţalobkyňa nebola dodávateľom ani odberateľom prepravovaného liehu, správcom dane nebol zistený skutočný dodávateľ, či odberateľ liehu, a preto určenie daňovej povinnosti prepravcovi dane nebolo v súlade so zákonom a nemoţno ho povaţovať za spravodlivé. Naviac, v súvislosti s pochybnými okolnosťami s nakladaním s predmetným liehom (zdôrazňované žalovaným aj v jeho vyjadrení k podanej žalobe) v podobe absentujúcich dokladov, falošných údajov na dodacom liste, „neštandardných okolností údajného objednania dopravy tovaru“, spochybnených výpovedí žalobkyne, ako aj jej syna (ako vyzerá p. V.), údajného falšovania podpisu zo strany p. V, nebol dôvod, ani možnosť zo strany správcu dane u daných tvrdení žalobkyne „čo vyvracať“, keďže samotné nejasné a pochybné subjektívne tvrdenia žalobkyne nedisponujú dôkaznou hodnotou.
  25. Ţalovaný súhlasil s tvrdením súdu, ţe v určitých prípadoch i správca dane vykonáva dokazovanie, ako napr. v prípadoch, kedy je dokazovanie odborne zloţité, alebo keď ho nemôţe vykonať daňový subjekt (za podmienky, ţe dôkazný prostriedok je známy, ţe toto dokazovanie je realizovateľné, poprípade opodstatnené). V konkrétnom prípade však zrušenie rozhodnutia ţalovaného, ako aj colného úradu z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. (nedostatočne zistený skutkový stav) by mohlo ísť na vrub ţalovaného iba v prípade, ak by ţalovaný postupoval v dokazovaní nezákonne, ak by nejaký relevantný dôkaz nevykonal, hoci je známy a opodstatnený, alebo by ho vykonal nesprávne. Podľa ţalovaného nie je moţné tvrdiť, ţe by z jeho pozície sa dokazovanie uskutočnilo takto nezákonne, nedostatočne, či pochybne. Naopak ţalovaný vykonal obsiahle mnoţstvo relevantných dôkazných úkonov pre objasnenie veci, čo je zrejmé nielen zo samotných spisových materiálov predloţených súdu, ale aj z obsahu vyjadrenia ţalovaného k ţalobe, či z obsahu samotného rozsudku prvostupňového súdu. Ţalovaný odhliadnuc od bezpredmetného konštatovania súdu o oneskorenom dodaní tovaru uviedol, ţe de facto ani samotný súd konštatujúci údajne nedostatočné skutkové zisťovanie zo strany žalovaného, nekonkretizoval, aký relevantný dôkaz by sa mal ešte vykonať, za akým účelom, akým smerom by sa mal žalovaný/colný úrad uberať. Na základe uvedeného ţalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zmenil tak, ţe ţalobu zamieta a ţe trovy konania znáša ţalobca. 9 6Sžf/28/2013 III. Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V rámci vyjadrenia podrobne zrekapitulovala priebeh prepravy tovaru. Uviedla, ţe všetky úkony, ktoré predchádzali kontrolovanému dodaniu zásielky musia byt' zaznamenané vo vyšetrovacom spise kriminálneho colného úradu, ak osoba vykonávajúca úkony aj skutočne zaznamenala zistenia a vysvetlenia vypočúvaných osôb správne a zistené skutočnosti riadne zadokumentovala. Uvedený spis však nie je podľa jej vedomostí súčasťou administratívneho spisu, resp. tento nebol predloţený súdu. Aj z tohto dôvodu účelovo ţalovaný spochybňuje skutkové zistenia i právne závery súdu, dôvodiac, ţe zo záznamu policajta zo dňa
  26. februára 2005 v čase od 15,15 hod. do 15,45 hod. vyplýva vykonanie previerky na mieste prípadného odberateľa. Takáto argumentácia ţalovaného však neobstojí, nielen z dôvodu, ţe obsah záznamu nebol ţiadnym dôkazom potvrdený, ale najmä z dôvodu, ţe prijímateľ zásielky nepochybne očakával dodanie zásielky krátko po 12,00 hod. a nie aţ po 15,00 hod. Ak je dôvodné podozrenie, ţe za touto vecou je nelegálne obchodovanie s liehom neznámymi páchateľmi, je aj dôvodné logicky usúdiť, ţe prijímateľ zásielky bol postupom colného úradu a colného kriminálneho úradu, včasným nedodaním tovaru na miesto určenia uzrozumený s tým, ţe zásielku nemôţe uţ prevziať. Liknavým postupom a prieťahmi na strane ţalovaného bolo spôsobené, ţe zjavne organizovaná skupina zaoberajúca sa nelegálnym obchodovaním s liehom nebola odhalená. Uviedla, ţe od svojho syna M. má informáciu, ţe v súvislosti s odloţením veci podozrenia z trestnej činnosti mu bolo povedané pri prvom vypočutí v postavení svedka v colnom konaní pracovníkom ţalovaného, ţe za uvedeným obchodom s liehom je organizovaná skupina z povaţskobystrického podsvetia, do ktorej sa nehodno púšťať, firma odosielateľa je vedená na bieleho koňa, ktorému nie je čo zobrať, ale ona má majetok, z ktorého môţe zaplatiť spotrebnú daň. Poukázala na to, ţe zo strany ţalovaného je vedené colné konanie voči nej evidentne len s cieľom akokoľvek zabezpečiť odvedenie spotrebnej dane z liehu. Z odvolania ţalovaného celkom jednoznačne vyplýva, ţe účelom ich postupu nebolo zistiť páchateľa nelegálneho obchodovania s liehom, umoţniť obeti takejto trestnej činnosti preukázať zákonné dôvody na zbavenie sa objektívnej zodpovednosti za zistenú prepravu liehu, ale zabezpečiť len odvedenie spotrebnej dane. Súhlasila s právnym názorom súdu, ţe ţalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia nepostupoval v súlade so zákonom, pretoţe zanedbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nevyuţil všetky zákonné 10 6Sžf/28/2013 prostriedky, ktorými bolo moţné uţ odo dňa
  27. februára 2005 zistiť a objasniť skutkový stav rozhodujúci pre správne určenie daňovej povinnosti. Poukázala na závaţné porušenie jej práv pri zisťovaní obsahu zásielky, keď ani ona, ani ňou poverené osoby vykonať predmetnú prepravu, neboli prizvané ani prítomné pri odoberaní vzoriek zo zásielky, nebol jej poskytnutý výsledok zisťovania, spôsob zisťovania obsahu prepravovanej zásielky a ani ţiadny písomný doklad o výsledkoch skúmania. Jediný doklad, ktorý bol odovzdaný osobe zabezpečujúcej prepravu - Marošovi Kohútovi, bol doklad o zaistení motorového vozidla. V súvislosti s dôvodným podozrením ţalovaného na činnosť organizovanej skupiny zaoberajúcou sa nelegálnym obchodovaním s liehom, ktorej sa stala obeťou, poukázala aj na súdnu prax Súdneho dvora EÚ v obdobných veciach, ktorý judikoval, ţe platitelia dane, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, nemôţu niesť následky protiprávneho konania iných subjektov. Pokiaľ ide o spôsob nadobudnutia tovaru pre účely prepravy, ktorý ţalovaný vo svojom odvolaní spochybňuje ako nedôveryhodný, a to s poukazom na výpoveď K., poukázala na dôvody ţaloby, kde podrobne rozviedla, ţe P. bol oprávnený za odosielateľa zásielky konať, čo napokon sám vo výsluchu svedka potvrdil a potvrdil tieţ, ţe tovar, ktorý bol prevzatý na prepravu patril spoločnosti AMERICAN BULL SLOVAKIA, s.r.o. Výpoveďou tohto svedka bol preukázaný pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru na prepravu. Napriek tomu ţalovaný povaţoval výpoveď tohto svedka za nedôveryhodnú a za dôveryhodnú povaţuje výpoveď K., ktorý vypovedal, ţe o činnosť predmetnej spoločnosti sa nezaujímal. Pritom popri funkcii konateľa v tejto spoločnosti je K. R.konateľom a spoločníkom v celom rade ďalších obchodných spoločností, čo prezentovala výpismi z obchodného registra aj na pojednávaní Krajského súdu v Trenčíne. Nepochybne je teda osobou, ktorú nelegálni obchodníci s liehom pouţívajú na krytie svojej trestnej činnosti a nemoţno preto očakávať, ţe takáto osoba poskytne ţalovanému pravdivé informácie. Uţ skutočnosť, ţe uvedená osoba je konateľom, resp. spoločníkom najmenej v 20 obchodných spoločnostiach nevykonávajúcich beţnú obchodnú činnosť (tak ako zrejme vyplýva z výpovedí K.) nasvedčuje tomu, ţe v jeho osobe môţe ísť o tzv. bieleho koňa, alebo o osobu, ktorá je navonok prezentovaná ako tzv. biely kôň a v skutočnosti sa zaoberá aj nelegálnou činnosťou, vrátane účasti na nelegálnom obchodovaní s liehom. Ţalovaný v daňovom konaní nepostupoval v súlade so zásadou legality, nedbal dôsledne na zachovávanie jej práv a právom chránených záujmov v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. Z obsahu administratívneho spisu, z postupu ţalovaného počnúc prvotnými úkonmi nasledujúcimi po prerušení prevádzky jej motorového vozidla moţno 11 6Sžf/28/2013 ustáliť záver, ţe ţalovaný nepostupoval v súlade so zásadou legality, nevyhovel návrhu, ţiadosti, aby bol prepravovaný tovar dopravený na miesto určené zasielateľom, hoci mal vedomosť o tom, ţe môţe byt' obeťou nelegálneho obchodovania s liehom, čo sa napokon aj pri vyšetrovaní Colného kriminálneho úradu preukázalo. Dôsledkom nesprávneho postupu ţalovaného bola predpísaná daňová povinnosť jej, ktorá si počas celej doby podnikateľskej činnosti aţ do dôchodkového veku vţdy riadne plnila svoje poplatkové i daňové povinnosti, nemala ţiadny problém so zákonom, ţije bezúhonným spôsobom ţivota, a preto právom rozhodnutie ţalovaného povaţuje za nesprávne, nezákonné, porušujúce Ústavou SR zaručený princíp právnej istoty. Argumentácia ţalovaného v dôvodoch odvolania v tom smere, ţe nemôţe uţ vykonať ţiadny dôkaz a ani súd vo svojom rozhodnutí neuvádza aké dôkazy by ţalovaný vykonať mal po zrušení napadnutého rozhodnutia, je podľa jej názoru aj výsledkom nesprávneho pochopenia dôvodov, pre ktoré Krajský súd v Trenčíne napadnuté rozhodnutie zrušil a je aj výsledkom nesprávneho prístupu ţalovaného k uvedomeniu si vlastnej zodpovednosti za dôkladné a úplné zistenie rozhodujúcich skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti. Z rozhodnutia súdu totiţ vyplýva, ţe na základe obsahu správneho spisu a dokazovania vykonaného v tomto konaní nie je moţné ustáliť záver, ţe napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Je vecou posúdenia ţalovaného, či po zrušení rozhodnutia súdom vykoná ďalšie dokazovanie potrebné pre zákonné rozhodnutie vo veci alebo daňové konanie zastaví. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie ţalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, ţe rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to pre závaţné procesné pochybenie spočívajúce v jeho nedostatočnom odôvodnení. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako 12 6Sžf/28/2013 aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.). Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je aj zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Z obsahu ţaloby je zrejmé, ţe ţalobkyňa ako ţalobné dôvody namietala : 13 6Sžf/28/2013 - nesprávne skutkové a právne závery ţalovaného, keď neuznal, ţe bolo preukázané, ţe vlastníkom liehu bola spoločnosť AMERICAN BULL SLOVAKIA, s.r.o., neuznal dôkaznú hodnotu predloţeného dodacieho listu, keď ţalovaný poukázal na nezainteresovanosť konateľa R. v dodávkach tovaru, alebo keď neuznal tvrdenia P. za relevantné pre účely daňového konania, - svedok V. bol splnomocnený p. M. ešte v čase, keď bol p. M. konateľom spoločnosti a s odkazom na ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, plná moc daná pôvodným konateľom nezaniká nástupom nového konateľa spoločnosti a naďalej p. V. mohol za spoločnosť konať, s odvolaním sa na svoju dobromyseľnosť, nemala dôvod pochybovať o osobe konajúcej za spoločnosť, a preto jej nemôţe byť na ujmu, ţe p. V. nesprávne konal menom vtedajšieho konateľa za spoločnosť, podľa ţalobkyne i keď sa podpisoval menom vtedajšieho konateľa spoločnosti, je preukázané, ţe p. V. konal za spoločnosť na základe plnej moci, teda oprávnene, - ţalovaný nesprávne označil dodací list za pochybný, pretoţe ona resp. jej vodič nemohli pochybovať o tom, ţe v dodacom liste sú nesprávne údaje a v prípade neodovzdania liehu príjemcovi by vrátila tovar odosielateľovi, - účelovosť konania správcu dane, ak až po 10-tich hodinách od kontroly motorového vozidla žalobcu sprevádzali vozidlo do priestorov Leteckých opravovní v Trenčíne, - urobila všetko, čo moţno spravodlivo poţadovať v beţnom obchodnom styku od podnikateľa vykonávajúceho prepravu, preto zákon nemoţno za ţiadnych okolností vykladať a uplatňovať v neprospech dobromyseľnej osoby. - uviedla, ţe preukázala spôsob nadobudnutia predmetného liehu, a to jeho nadobudnutím od spoločnosti AMERICAN BULL SLOVAKIA, s.r.o., - spochybnila výklad pojmu „drţba“ správcom dane v daňovom konaní pričom odkázala na ust. § 129 Občianskeho zákonníka - uviedla, ţe najmä z výpovede svedka P. i jeho čestného prehlásenia, doloţeného v daňovom konaní, vyplýva, ţe lieh patril spoločnosti AMERICAN BULL SLOVAKIA, s.r.o., - nevykonanie ňou navrhovaného dôkazu správcom dane v daňovom konaní, a to preveriť v účtovníctve spoločnosti AMERICAN BULL SLOVAKIA, s.r.o., či sa v ňom nachádzajú účtovné doklady a dodací list zo dňa
  28. februára 2005, z čoho by bolo taktieţ moţné dedukovať, ţe práve táto spoločnosť predmetný tovar spolu s dodacím listom odovzdala ţalobkyni na vykonanie prepravy, - „neštandardný“ postup správcu dane pri spôsobe zisťovania množstva zaisteného liehu, keďže z obsahu spisového materiálu nevyplýva, akým spôsobom colný úrad dospel k záveru 14 6Sžf/28/2013 o zistení množstva liehu, či a aké certifikované meradlo použil, akou metódou bol zistený objem, počet litrov liehu s tým, ţe v prípade absencie uvedených údajov v spisovom materiály, nie je preskúmateľná nielen správnosť merania liehu, ale aj výška vyrubenej dane. Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len s dvomi námietkami, a síce: - s namietaným, podľa ţalobkyne účelovým konaním správcu dane, ak aţ po 10-tich hodinách od kontroly jej motorového vozidla bolo jej vozidlo sprevádzané do Leteckých opravovní v Trenčíne, kde ho mal preváţaný tovar prevziať príjemca, - a čiastočne s poslednou uvedenou námietkou spochybňujúcou postup správcu dane pri spôsobe zisťovania mnoţstva zaisteného liehu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ostatné námietky prvostupňový súd nechal úplne bez povšimnutia. Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne námietky žalobkyne, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo účastníkov na spravodlivý a riadny súdny proces, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods.1 a čl. 38 ods.2 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR uţ vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03). V správnom súdnictve je súd viazaný ţalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch ţaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať. Okrem uvedeného odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku je aj v časti v ktorej sa prvostupňový súd snaţil odôvodniť ţalobnú námietku ohľadne 10-hodinového meškania, rozporuplné, vzájomne si odporujúce a tieţ nelogické. Pokiaľ tieţ ţalovaný v rámci odvolania poukázal na rozporné obsahové znenie druhého (posledného) odseku odôvodnenia na
  29. strane rozsudku, ktoré znie cit. „Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia 15 6Sžf/28/2013 a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol“, odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotoţnil. Uvedené znenie je totiţ v rozpore s výrokom rozsudku a záverečným textom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako skonštatovať, ţe odôvodnenie napadnutého prvostupňového rozsudku je za účelom posúdenia opodstatnenosti odvolacích dôvodov, neakceptovateľné. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne dôsledne preskúmať postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, prejednať vec v medziach podanej ţaloby, odstrániť vytýkané nedostatky, zrozumiteľne sa vysporiadať so žalobnými námietkami žalobkyne, vrátane odvolacích námietok žalovaného, znovu o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. Taktieţ vzhľadom na obsah vyjadrenia ţalobkyne k odvolaniu, bude potrebné venovať pozornosť aj namietanej nekompletnosti administratívneho spisu predloţeného ţalovaným. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  30. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
  31. marca 2014 16 6Sžf/28/2013 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.