Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 138 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) tým, ţe ţalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 OSP. Krajský súd s výzvou na doplnenie jej návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov ţalobkyni zaslal tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania pri návrhu priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, ktoré ţiadal vyplnené zaslať v lehote 10 dní od jeho doručenia (
2 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nie je moţné priznať úspech. Najvyšší súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu zistil, ţe ţalobkyňa sa ţalobou podanou na krajskom súde
poloţky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“). Uznesením z
Vzhľadom k tomu, ţe ţalobkyňa k uvedenému podaniu nepripojila ţiadne dôkazy na preukázanie splnenia poţiadaviek § 138 OSP, t.j. najmä preukazujúce nepriaznivé pomery ţalobkyne, krajský súd ju výzvou z 12. júla 2013 (č. l. 26) vyzval, aby podanie doplnila a v lehote 10 dní doručila súdu riadne vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov - právnická osoba s tým, ţe toto tlačivo krajský súd ţalobkyni zaslal. Zároveň ju vyzval, aby doručila daňové priznanie na daň z príjmov právnickej osoby za roky 2006 aţ 2012, rozsudok súdu, čo aj neprávoplatný, ktorým bol M. uznaný vinným a odsúdený súdom v posledných 10 rokoch; aby uviedla a zdokladovala výpisom z obchodného registra a ţivnostenského registra celkový počet spoločností, v ktorých bol p. M. konateľom, resp. je konateľom, alebo sú personálne s ním spojené; aby dokladovala svoje majetkové pomery výpismi z bankového účtu spoločnosti; a napokon, aby uviedla počet súdnych konaní a tieto konania označil
sp. zn. Krajského súdu v Košiciach, prípadne iného súdu, v ktorých je p. M. ţalobcom, resp. ţalobcom je spoločnosť, v ktorej bol konateľom, prípadne je konateľom naďalej (vrátane tých, kde je p. M. podnikateľom ako fyzická osoba), personálne spojených s menovaným p. M.. Výzva bola ţalobkyni doručená
1 písm. a/ ZSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
1 OSP, na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa moţnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná ţiadosť účastníka 6 6Sžf/126/2013 konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v kaţdom prípade individuálne, a to aj vzhľadom na individuálnosť kaţdého konania. Účelom ustanovenia § 138 OSP je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a druhou skutočnosť, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane ţiadateľa). V prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanou taktieţ Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť ţiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností preukázaných ţiadateľom. O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové pomery. V prejednávanej veci ţalobkyňa poţiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov pre nepriaznivú finančnú a majetkovú situáciu, ktorú bliţšie odôvodnila v zásade skutočnosťami, ktoré zopakovala aj vo svojom odvolaní. K návrhu nepripojila ţiadne doklady preukazujúce jej tvrdenia. Najvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vyhodnotil postup krajského súdu ako zákonný, plne rešpektujúci ustanovenie § 138 ods. 1, 2 OSP, ako aj práva na súdnu a inú právnu ochranu garantované Ústavou Slovenskej republiky. Krajský súd v prejednávanej veci vykonal zisťovanie majetkových pomerov ţalobkyne, ktoré je potrebné nielen tvrdiť, ale ich aj preukázať. Neprihliadal na skutočnosť, ţe ţalobkyňa je podnikateľským subjektom ako na dôvod nepriznania oslobodenia 7 6Sžf/126/2013 od súdnych poplatkov, a uţ vôbec túto skutočnosť osebe nehodnotil ako dôvod pre nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
OSP netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
2 OSP vo veciach, v ktorých konanie moţno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manţelstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a druţstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Majetkové pomery ţalobkyne nemoţno povaţovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jej činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na ţalobkyni, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sama preukázala, na čo slúţi, okrem iných aj tlačivo, ktoré jej krajský súd doručil a ktoré je tieţ dostupné na internete. Keďţe ţalobkyňa nepredloţila doklady preukazujúce jej tvrdenie o nepriaznivej situácii, krajský súd, logicky, nemohol vykonať akékoľvek dokazovanie v tomto smere. Preto bolo správne jeho rozhodnutie nepriznať ţalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, ţe nepreukázala svoje tvrdenia o nepriaznivosti finančných a majetkových pomerov. Občiansky súdny poriadok na rozdiel od zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) neobsahuje osobitnú úpravu čestného vyhlásenia. Najvyšší súd ho vyhodnotil v súlade s § 125 a § 132 OSP a dospel k záveru, ţe nie je moţné mať na jeho základe za preukázané skutočnosti v ňom tvrdené. Najmä, čestné vyhlásenie predloţené ţalobkyňou opäť len obsahuje tvrdenia uvedené v jej predchádzajúcich podaniach bez toho, aby ţalobkyňa prejavila akúkoľvek snahu o ich preukázanie. V tunajšej veci napríklad mohla 8 6Sžf/126/2013 minimálne doručiť súdu ţiadosti adresované príslušným orgánom (daňové úrady, orgány činné v trestnom konaní, obchodný register a i.), o ktorých uvádza, ţe na ne adresáti nereagovali. Rovnako tak nemoţno ako argument pre oslobodenie od súdnych poplatkov pouţiť tvrdenie nesplnenia si zákonnej povinnosti podať daňové priznanie. Je navyše len ťaţko uveriteľné, ţe podnikateľský subjekt nemá vedené účtovníctvo tak, aby v prípade nepredvídateľnej udalosti nemal k dispozícii aspoň kópie podkladov (faktúry, hlásenia, priznania a i.). Najvyšší súd dodáva, ţe krajský súd vo svojej výzve na predloţenie dokladov k návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov popri daňovom priznaní výslovne uviedol aj výpisy z bankového účtu ţalobkyne, ktoré nie sú viazané na ţiadne konanie a ktoré moţno vyţiadať aj v prípade, ţe je účet blokovaný. Tieţ krajský súd ţiadal uvedenie informácii a doloţenie dokumentov, ktoré rovnako nie sú viazané situáciou ţalobkyne v zmysle jej tvrdeného obmedzeného prístupu k účtovnej dokumentácii. Následne nemoţno prihliadať na počet súdnych konaní, ktorých je ţalobkyňa účastníkom, respektíve na úspešnosť iných spoločností nachádzajúcich sa v obdobnej situácii ako ţalobkyňa v súdnych konaniach proti Finančnému riaditeľstvo Slovenskej republiky. Bez riadneho preukázania finančných a majetkových pomerov táto skutočnosť osebe nemôţe odôvodniť iné neţ zamietavé rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu
250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pretoţe krajský súd vo veci rozhodol po vecnej i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o návrhu ţalobkyne na oslobodenie od súdneho poplatku maximálne rešpektoval a chránil práva ţalobkyne na spravodlivý súdny proces. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 9 6Sžf/126/2013 V Bratislave 14. apríla 2014 JUDr. Jozef H a r g a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.