jednotlivých zamestnancov a úsekov štátnej správy na KÚ ŢP za roky 2007 aţ 2010 vo forme, v akých ich má spracované, ţiadal zaslať originál alebo úradom overenú fotokópiu rozhodnutia č. 2006/00239 zo dňa
ním predloţenej tabuľky, informáciu o tom, ako sa ţalobca a I. podieľali na vypracovaní tabuľky o výkone štátnej správy s nepravdivými údajmi za SP v Revúcej a pod ktorou neboli údaje, kto ju vypracoval, informáciu, ktorí zamestnanci KÚ ŢP vypracovali zaslanú tabuľku o výkone štátnej správy s nepravdivými údajmi. Krajský súd ďalej mal preukázané, ţe ţalobcovi bola dňa 7. júna 2011 sprístupnená informácia o počte spisov
registratúrnych značiek,
kritérií kód referenta a rok, ďalej fotokópie rozhodnutia o vymenovaní do štátnej sluţby č. 2006/00239 zo dňa
poţiadaviek resp. pokynov toho, kto ţiada o poskytnutie informácie, taktieţ z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala získavať, vyţadovať zhromaţďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovať 4 6Sži/9/2013 materiály ţiadané ţalobcom ako ţiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v ich dokumentácii nenachádzajú, ako aj ţe zo zákona o informácií nevyplýva, ţe by povinné osoby museli vykonávať na ţiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na poţiadanie oprávnených osôb. Konštatoval, ţe oprávnené osoby môţu poţadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na ţiadosť poskytnúť, majúc za to, ţe rozširujúci výklad,
ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú alebo poskytnúť oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícií, by ţiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách, keďţe ţiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa ţiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osobe, keďţe tým by sa marila výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú ani ju nevykonávajú.
názoru krajského súdu bola správne vyhodnotená ţiadosť ţalobcu, aby povinná osoba spracovala údaje týkajúce sa návrhov na výkon rozhodnutí z jednotlivých obvodných úradov ţivotného prostredia za roky 2007 aţ 2010, ako prekračujúca medze zákona o informáciách, z ktorých dôvodov táto informácia nebola ţalobcovi poskytnutá, poukazom na právnu úpravu § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.. Krajský súd zdôraznil, ţe zákon upravuje sprístupnenie informácií, nie však podávanie hodnotení a názorov povinných osôb k subjektívnym názorom oprávnených osôb, a preto nepovaţoval za rozporné tvrdenie povinnej osoby, ţe štátnozamestnanecké vzťahy sa spravujú zákonom o štátnej správe a tvrdenie, ţe neexistuje právny predpis upravujúci internú, resp. on-line komunikáciu medzi zamestnancami KÚ ŢP. Poukázal na to, ţe prípadné ţalobcovo podozrenie z nezákonného konania, či rozhodovania akéhokoľvek zamestnanca správneho orgánu by tak nemalo byť riešené postupom
zákona o informáciách, pretoţe toto nie je jeho účelom a ani takýto postup neupravuje. Ďalej krajský súd uviedol, ţe informácie týkajúce sa dodatku č. 1 k sluţobnej zmluve I. o zmene štátnozamestnaneckého pomeru dočasným preloţením boli ţalobcovi sprístupnené, a preto jeho námietky povaţoval za nedôvodné, majúc za to, ţe pisárska chyba nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Krajský súd tieţ poukázal na skutočnosť, ţe informácie, ktoré povinná osoba sprístupňuje vymedzuje oprávnená osoba sama v ţiadosti, pokiaľ teda ţalobca sám v ţiadosti vymedzil ţiadanú informáciu tak ţe, ţiada 5 6Sži/9/2013 sprístupniť „tabuľku s nepravdivými údajmi“ a zároveň povinná osoba nemala vedomosť o existencii tejto tabuľky, nemohla byť táto informácia ţalobcovi sprístupnená. Rovnako súd posudzoval aj otázky týkajúce sa účasti ţalobcu a I. na vypracovaní uvedenej tabuľky. Krajský súd ďalej konštatoval, ţe z administratívneho spisu vyplýva ţe prvostupňové rozhodnutie vydal I., prednosta KÚ ŢP v zastúpení, keďţe súdu bolo predloţené poverenie na zastupovanie vedúceho sluţobného úradu KÚ ŢP Banská Bystrica M. Krajský súd sa nevyjadril k dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vznesených aţ na pojednávaní súdu z dôvodu uplynutia dvojmesačnej zákonnej lehoty v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p.. Povaţujúc postup a napadnuté rozhodnutia za zákonné ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil
1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe zruší ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. 45229/V/2011 – 1.1.1 zo dňa
1 zákona mal ţalobca zákonné právo, keďţe mu neboli sprístupnené informácie, týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru zamestnancov úradu, ktorým štátnym zamestnancom nebol v jednotlivých rokoch pridelený ţiaden spis na vybavenie a ktorí štátni zamestnanci nepracovali vo všetkých poţadovaných rokoch na OÚ ŢP, nakoľko ich mal k dispozícii a sú aj predmetom automatizovaného systému evidencie pošty ASU. Zdôraznil, ţe ţiadosťou nepoţadoval kvalitatívne nové informácie, len presne špecifikoval poţadované informácie, ktoré boli súčasťou kaţdoročného vykonaného štatistického zisťovania. Dôvodil, ţe OÚ ŢP podaním č. 2011/00801 - 2 zo dňa 7. júna 2011 nesprístupnil ţalobcovi úplné a pravdivé informácie v zmysle jeho ţiadosti a nevydal v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie o ich čiastočnom nesprístupnení, pričom krajský súd sa podrobným zdôvodnením
jednotlivých bodov uvedených v ţalobe v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal. Namietal nezákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného vo veci sprístupnenia dodatku č. 1 k sluţobnej zmluve I., majúc zato ţe nešlo len o chybu v písaní. Trval na tom, ţe OÚ ŢP a ţalovaný mu nesprístupnili ţiadané informácie o tabuľke s nepravdivými údajmi, ţe mali mu byť sprístupnené aj informácie o spracovaní návrhov na výkon rozhodnutí z jednotlivých obvodných úradov ţivotného prostredia aspoň v takom rozsahu, ako ich OÚ ŢP mal k dispozícii, povaţujúc za nemoţné, aby OÚ ŢP neviedol ţiadnu evidenciu o výkone rozhodnutí na úrade. Ďalej trval na tom, ţe ţalobcovi neboli sprístupnené originály alebo úradom verifikované fotokópie dokumentov. Namietal, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie č. 45229/V/2011-1.1.1 zo dňa 2. augusta 2011 vydal odbor komunikácie ţalovaného, pričom
smernice MŢP SR č. 4/2009 – 1.3 zo dňa
zákona o informáciách o neposkytnutí ţiadaných informácií tak, ţe odvolanie ţalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj zákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ako aj zákonnosť postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť postupu ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je postup a rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ktorým bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o ţiadosti ţalobcu o poskytnutie informácie podanej dňa 29. mája 2011 v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z.. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.
1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie 9 6Sži/9/2013 preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods.2 O.s.p.).Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá, O.s.p.). Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, ţe Krajský úrad ţivotného prostredia v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 7. 6. 2011 č. 2011/00801 - 3 nevyhovel ţiadosti ţalobcu z 28. mája 2011 podanej KÚ ŢP elektronickou poštou dňa 29. mája 2011 o sprístupnenie informácií v častiach, v ktorých ţiadosť smerovala k sprístupneniu: 1/informácií o dátume narodenia, adresy trvalého bydliska a podpisu I. v rozhodnutí o vymenovaní do štátnej sluţby č. 2006/00239 z 11. januára 2006, v dodatku č. 1 k sluţobnej zmluve (rozhodnutie č. 2006/00239 z 11. januára 2006) z 29. októbra 2010 a v oznámení o zmene štátnozamestnaneckého pomeru č. 2011/00362 - 52 z 9. mája 2011 o výkone štátnej správy, 2/ informácií o dátume narodenia, 10 6Sži/9/2013 adresy trvalého bydliska a podpisu I. v sluţobnej zmluve č. 2011/00362 - 30 z 1. marca 2011 a v dodatku č. 1 k sluţobnej zmluve č. 2011/00326 - 31 z 2. marca 2011, nakoľko ide o údaje majúce charakter osobných údajov, ktoré sa
zákona o slobode informácií nesprístupňujú a 3/ informácií o tom, na základe akého právneho predpisu M. (
tabuľky č. 2, odpovede na otázku, ţe ak neboli (návrhy na výkon rozhodnutí) postúpené (exekútorovi), tak prečo a odpovede na otázku, prečo spisové obaly s návrhmi na výkon rozhodnutí boli na kopách po zemi v kancelárií M., keď sa osobne nepodieľal na výkone rozhodnutí, 5/ informácií o tom, ako sa I. a I.I. podieľali na vypracovaní tabuľky o výkone štátnej správy s nepravdivými údajmi za SP v Revúcej s podrobným rozpísaním informácií a s uvedením konkrétnych poloţiek, čísiel poskytnutých do tabuľky a spôsobu ich získania KÚ ŢP, vloţenia do tabuľky a kým boli vloţené do tabuľky, 6/ ktorí zamestnanci KÚ ŢP vypracovali zaslanú tabuľku o výkone štátnej správy s nepravdivými údajmi, nakoľko sa na tieto informácie nevzťahuje informačná povinnosť
1 zákona o slobode informácií. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu sa ţalobca odvolal. V odvolaní v podstate uviedol obdobné námietky, týkajúce sa veci samej, ako v ţalobe a v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. O odvolaní ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky – ţalovaný, rozhodnutím č. 45229/V/2011 – 1.1.1 zo dňa 2. augsuta 2011 tak, ţe zamietlo odvolanie ţalobcu a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Uvedené rozhodnutie ţalovaného je predmetom súdneho prieskumu.
211/2000 Z. z. účinného v čase podanej žiadosti žalobcu (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.) tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
1 zákona č. 211/2000 Z. z. osobami povinnými
tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať 11 6Sži/9/2013 o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba
3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
211/2000 Z. z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, (Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov) povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 428/2002 Z. z. alebo zákon o ochrane osobných údajov) tento zákon upravuje
428/2002 Z. z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.
1, veta prvá zákona č. 428/2002 Z. z. osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak.
1,2,4,5 zákona č. 211/2000 Z. z. žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Na žiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácie.
1,2, zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom
Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, ţe správny orgán prvého stupňa v konaní o poskytnutie informácií na základe ţiadosti ţalobcu 13 6Sži/9/2013 zo dňa 29. mája 2011 postupoval v intenciách citovanej právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 211/2000 Z. z., z ktorých dôvodov v danom prípade rozhodol v súlade so zákonom, a preto ţalovaný pokiaľ odvolanie ţalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, jeho rozhodnutie treba povaţovať tieţ za zákonné, v dôsledku čoho boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie ţaloby súdom prvého stupňa. Ústava SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodrţiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha medzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na druhej strane. Práve z týchto dôvodov ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. upravuje, ţe informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, a informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Účelom ustanovenia § 9 zák. č. 211/2000 Z. z. je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. Zásady ochrany osobných údajov stanovuje zákona č. 428/2002 Z. z. tak, ţe osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je „určená“ alebo „určiteľná“, resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Ak ţiadateľ poţiada o sprístupnenie informácií o sprístupnenie dokumentov obsahujúcich informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, povinná osoba ich
1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobný údaj). Keďţe tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť poţiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí ţiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu) o súhlas. Ak ţiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby alebo ak súhlas nie je zaloţený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní. Odvolací súd mal za preukázané, ţe ţalobca ţiadal v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami sprístupniť informácie týkajúce sa osobných údajov pracovníkov povinnej osoby, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám
zákona č. 211/2000 Z. z.., a preto s poukazom na vyššie uvedené závery správnych orgánov oboch stupňov v tejto časti povaţoval za správne. 14 6Sži/9/2013 Zákonodarca v zákone č. 211/2000 Z. z. ustanovuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, kto je povinnou osobou na konanie a rozhodnutie o sprístupnení resp. nesprístupnení ţiadanej informácie, rozsah poskytovania a obmedzenie poskytovania informácií a konanie o ţiadosti o sprístupnení informácií. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, ţe štátne orgány sú povinné poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícií. Z uvedeného vyplýva, ţe štátny orgán ako povinná osoba poskytne na základe ţiadosti ţiadateľa informácie, ktoré sú spracované v čase podania ţiadosti. Pokiaľ teda v danej veci ţalobca ţiadal Krajský úrad ţivotného prostredia v Banskej Bystrici o poskytnutie informácie o spracovaní návrhov na výkon rozhodnutí z jednotlivých obvodných úradov ţivotného prostredia na KÚ ŢP za roky 2007 aţ 2010 a ich postúpení na výkon rozhodnutí súdom alebo exekútorom v členení
navrhovanej tabuľky a dať odpovede na ním poloţené otázky, ako aj informácií o tom, ako sa I. a I. podieľali na vypracovaní tabuľky o výkone štátnej správy s nepravdivými údajmi za SP v Revúcej a ktorí zamestnanci KÚ ŢP vypracovali zaslanú tabuľku o výkone štátnej správy s nepravdivými údajmi, aj
názoru odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci v prípade ţiadaných informácií nebolo povinnosťou povinnej osobe takéto informácie ţiadateľovi poskytnúť, keďţe sa na ne nevzťahovala informačná povinnosť
1 zákona o slobode informácií. Zo samotného textu ţiadosti ţalobcu na poskytnutie informácie o spracovaní návrhov na výkon rozhodnutí z jednotlivých obvodných úradov ţivotného prostredia na KÚ ŢP za roky 2007 aţ 2010 a ich postúpení na výkon rozhodnutí súdom alebo exekútorom v členení
navrhovanej tabuľky vyplýva, ţe prvostupňový správny orgán nedisponoval navrhovaným tabuľkovým spracovaním poţadovanej informácie. Pokiaľ ţalobca ţiadal dať odpovede na ním poloţené otázky v súvislosti s predmetnou informáciou, poloţené otázky ţalobcu nenapĺňajú skutkovú podstatu zákonom predpokladanej informačnej povinnosti povinnej osoby. Ţiadosť ţalobcu o poskytnutie informácií o tom, ako sa podieľal na vypracovaní tabuľky o výkone štátnej správy s nepravdivými údajmi za SP v Revúcej a ktorí zamestnanci KÚ ŢP vypracovali zaslanú tabuľku o výkone štátnej správy s nepravdivými údajmi, je postavená tak neurčito, ţe pokiaľ prvostupňový správny orgán tvrdí, ţe nemá ţiadnu vedomosť o vypracovaní dokumentu s nepravdivými údajmi, nastoľuje sa otázka, akú informáciu teda ţalobca ako ţiadateľ ţiadal poskytnúť. 15 6Sži/9/2013 Z uvedených dôvodov aj
názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa v danom prípade správne orgány oboch stupňov v konaní začatom na základe ţiadosti ţalobcu o poskytnutie informácií postupovali v zmysle zákona a pokiaľ jeho ţiadosti v celom rozsahu nevyhoveli v súlade so zákonom rozhodli rozhodnutím, v odôvodnení ktorých riadne zdôvodnili dôvody, pre ktoré jeho ţiadosti nebolo celkom vyhovené. Námietku ţalobcu, ţe rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné, odvolací súd vyhodnotil preto ako neopodstatnenú. Odvolací súd nepovaţoval za dôvodné ani ďalšie odvolacie námietky ţalobcu, ktorými namietal, ţe o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol odbor ministerstva (aj to nepríslušný) a nie ministerstvo ako mu to ukladá zákon, ako aj, ţe rozhodnutie trpí takými vadami, ktoré spôsobuje jeho nezákonnosť. Z preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe rozhodnutie je opatrené hlavičkou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky, pod ktorou je uvedené kancelária ministra odbor komunikácie.
čl. 14 ods.1 Rozhodnutia ministra ţivotného prostredia Slovenskej republiky z 1. novembra 2010 č. 32/2010 – 1.6 o vydaní Organizačného poriadku ministra ţivotného prostredia Slovenskej republiky kancelária ministra sa člení na odbor medzinárodných vzťahov a protokolu, odbor komunikácie a oddelenie vládnej a parlamentnej agendy.
čl. 14 ods. 4 Organizačného poriadku odbor komunikácie je gestorom plnenia úloh okrem ďalších vyplývajúcich zo zákona č. 211/2000 Z. z. a súčasne zo Smernice ministra ţivotného prostredia Slovenskej republiky z 19. júna 2009 č. 4/2009 – 1.3, ktorou sa vydávajú pravidlá na vykonanie zákona č. 211/2000 Z. z..
čl. 9 ods. 4 Organizačného poriadku oprávnením riaditeľa odboru je zabezpečovať rámci svojej pôsobnosti výkon štátnej správy
osobitných predpisov vrátane preskúmania rozhodnutí krajských úradov ţivotného prostredia a podpisovať rozhodnutia vydané v správnom konaní
osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov. Z uvedeného je zrejmé, ţe preskúmavané rozhodnutie, ktorým rozhodol ţalovaný o odvolaní ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, vydalo Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky, v mene ktorého konal jeho príslušný organizačný útvar. Odvolací súd taktieţ nezistil, ţe by rozhodnutie ţalovaného vykazovalo také vady, ktoré by mali za následok jeho nezákonnosť. 16 6Sži/9/2013 Odvolací súd povaţoval za nedôvodné aj ďalšie námietky ţalobcu, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je nezákonný i z dôvodov, ţe výrok rozsudku neobsahuje hmotnoprávny predpis na základe, ktorého krajský súd ţalobu zamietol, rozsudok bol zaslaný ţalobcovi nepodpísaný predsedníčkou senátu, odôvodnenie rozsudku v jednotlivých odsekov si odporuje. Náleţitosti rozsudku ustanovuje zákonodarca v § 157 ods.1 O.s.p., v zmysle ktorej právnej úpravy rozsudok súdu obsahuje záhlavie, výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Z právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť súdu vo výroku rozsudku uviesť hmotnoprávny predpis, na základe ktorého ţalobu zamieta. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 158 ods.1,2 O.s.p. písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca, rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk. Bliţšie náleţitosti týkajúce sa podpisovania písomne vyhotoveného rozsudku upravuje vyhláška MS SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy, v zmysle ktorej úpravy v § 61 prvopis vyhotovenia rozsudku vlastnoručne podpisuje predseda senátu, alebo samosudca a stáva sa súčasťou spisového materiálu a účastníkom sa doručuje rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku potvrdený podpisom asistenta sudcu. Z uvedeného vyplýva, ţe nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa doručiť rozsudok potvrdený podpisom predsedom senátu. Zákonodarca v právnej norme § 157 ods. 2 O.s.p. ustanovuje náleţitosti odôvodnenia, v zmysle ktorej právnej úpravy v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania a dôvody svojho rozhodnutia. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe v odôvodnení rozhodnutia je súd povinný dať odpoveď na zásadné otázky nastolené účastníkom konania, pričom nie je jeho povinnosťou dať odpoveď resp. sa vyjadriť k všetkým ním nastoleným námietkam. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe súd prvého stupňa náleţie uviedol námietky vznesené ţalobcom v ţalobe, vyjadrenie ţalovaného, skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a dôvody, pre ktoré nepovaţoval ţalobu za dôvodnú, pričom sa vyjadril k zásadným otázkam nastoleným ţalobcom v ţalobe a pokiaľ aj nedal odpoveď na všetky namietané tvrdenia ţalobcu, táto skutočnosť nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Pokiaľ prvostupňový 17 6Sži/9/2013 súd sa odmietol zaoberať námietkami ţalobcu, ním vznesenými na pojednávaní súdu, súd prvého stupňa nepostupoval v rozpore so zákonom, keďţe súd v súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v ţalobe podanej v zákonnej lehote v zmysle § 250b ods.1 O.s.p. a na ďalšie námietky ţalobcu môţe prihliadať len vtedy, ak boli podané v zákonnej lehote na podanie ţaloby, keď
1 O.s.p. aţ do rozhodnutia súdu môţe ţalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť, rozšíriť ho môţe len v lehote
. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe krajský súd v rozhodovaní predmetnej veci postupoval nezákonne, a to z dôvodov, ţe predsedníčka senátu na súdnom pojednávaní nepostupovala v súlade s § 118 ods. 1,2,4, odvolací súd sa taktieţ nemohol stotoţniť s jeho námietkou. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v paragrafe 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Právna úprava ustanovená v § 118 O.s.p. ustanovuje postup súdu po začatí pojednávania v konaní zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej konanie v prvom stupni v sporovom konaní. Zákonodarca správne súdnictvo systematický začlenil do piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorej špeciálne neustanovil postup súdu na pojednávaní, avšak v § 250i ods. 1 stanovil, ţe pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva ţe súd v rámci súdneho prieskumu
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým a nevykonáva dôkazy ako v sporovom konaní a pokiaľ aj vykonáva dôkazy, tieto vykonáva v prípade nevyhnutnosti preskúmania napadnutého rozhodnutia. Zo spisového materiálu krajského súdu vyplýva ţe súd prvého stupňa na pojednávaní súdu dôkazy nevykonával, z ktorých dôvodov prvostupňový súd nepochybil, keď po začatí pojednávania nepostupoval postupom upraveným v § 118 O.s.p.. Tvrdenie ţalobcu, ţe napadnutý rozsudok mu krajský súd odoslal v rozpore s § 158 ods. 5 O.s.p., samo o sebe nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku. 18 6Sži/9/2013 Odvolací súd posudzoval tvrdenie ţalobcu, ţe so svojim právnym zástupcom po ukončení pojednávania videli právnu zástupkyňu ţalovaného odchádzať z pojednávacej miestností v druţnej debate s členkami senátu vchodom len pre zamestnancov súdu do priestorov súdu, čo u neho vyvolal pocit moţného zaujatého konania senátu voči jeho osobe, v kontexte s ostatnými skutočnosťami danej veci a skúmal, či vo veci nerozhodol vylúčený sudca, čo by bol dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku
1, písm. g/ O.s.p.. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu zistil, ţe ţalovaný k tvrdeniu ţalobcu uviedol, ţe jeho poverený zástupca odchádzal z pojednávacej miestnosti v sprievode zapisovateľky a to za účelom prevzatia spisov, čo potvrdil aj sám ţalobca v ďalšej vete; ţalobca v odvolaní záverom zhrnul odvolacie dôvody poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 205 ods. 2, písm. b/, c/, d/, e/ O.s.p., pričom ako odvolací dôvod v zmysle § 205 ods.2, písm. a/ O.s.p. – v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, ani neuviedol. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení veci a právnych záverov vyplývajúcich z predloţeného spisu krajského súdu nemal preukázané, ţe by napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol zaťaţený vadou
Vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu a právnych záverov uvedených vyššie odvolací súd nepovaţoval odvolacie námietky ţalobcu za relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov namietaných ţalobcom v odvolaní, dospel k záveru, ţe pokiaľ súd prvého stupňa ţalobu zamietol, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods.1,2 potvrdil. Odvolací súd ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c O.s.p v spojení s § 224 ods.1 a v spojení s § 250k ods.1, pretoţe bol v tomto konaní neúspešný. 19 6Sži/9/2013 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. marca 2014 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.