Obsah (4)

§ 243a§ 243f§ 243b§ 218

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 MCdo 20/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: K., s. r. o., J., proti povinnému: P. H., nar. X., bytom N., zastúpen

§ 243aods.

3 O. s. p. ) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Dovolací súd mal za preukázané, že generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie na základe podnetu povinného, ktorý bol pri podávaní podnetu generálnemu prokurátorovi právne zastúpený Advokátskou kanceláriou P., P. a partneri, s.r.o. K uvedenému záveru dovolací súd dospel na základe povinným predloženého overeného vyhlásenia, v ktorom 5 1 MCdo 20/2012 uviedol, že dňa

2. 2012 udelil plnomocenstvo Advokátskej kancelárii P., P. a partneri, s. r. o na zastupovanie pred Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, vo veci podania podnetu na podanie mimoriadneho dovolanie k exekučnému konania vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7Er 741/2008 o vymoženie 3 955,099 eur. čím, vyvrátil tvrdenia oprávneného, že by plnomocenstvo pre jeho právneho zástupcu bolo za neho podpísané jeho matkou. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že účastníkovi konania sa postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom ( § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. ). Podľa čl. 142 ods. 2 druhej a tretej vety Ústavy Slovenskej republiky zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom; proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. Podľa § 5 písm. g/ zák. č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom. Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhaní súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202 ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. 6 1 MCdo 20/2012 Na základe vyššie uvedených ustanovení, je nutné skonštatovať, že proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie; teda odvolaním možno napadnúť aj také rozhodnutie, proti ktorému by inak (ak by ho vydal sudca) nebolo odvolanie prípustné. Postup po podaní odvolania je však rôzny a to predovšetkým v závislosti od druhu vydaného a odvolaním napadnutého rozhodnutia. Ak bolo odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému by inak ( ak by ho vydal sudca ) nebolo odvolanie prípustné [ t. j. proti ktorému rozhodnutiu zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202 O. s. p. ) ], dochádza priamo na základe zákona ( ex lege ), čo znamená bez nutnosti akejkoľvek ingerencie ( rozhodnutia ) súdu, k zrušeniu takéhoto rozhodnutia súdneho úradníka, resp. justičného čakateľa; vec sa teda dostáva do štádia, v akom bola pred vydaním tohto rozhodnutia. O takéto rozhodnutie a o takéto vyvolané dôsledky podaním odvolania povinného proti nemu išlo aj v prípade uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. 7 Er/741/2008–70 vo výroku II. ktorým tento súd vo zvyšnej časti námietky povinného proti exekúcii zamietol. Odvolací súd – pravdepodobne z dôvodu prehliadnutia toho, kto vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie ( obsahujúce správne poučenie o možnosti podania odvolania ), prípadne ( aj ) prehliadnutia citovanej právnej úpravy, predovšetkým § 374 ods. 4 O. s. p., alebo jej nesprávneho výkladu ( odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu neposkytuje v uvedenom smere príslušné vysvetľujúce úvahy súdu ) - nepostrehol, že odvolanie - keďže rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka - je prípustné, a nastali zákonom stanovené procesné účinky, ktoré vyvolalo v odvolacej lehote podané odvolanie povinného ( ako osoby oprávnenej využiť tento riadny opravný prostriedok ), že totiž uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 7 Er/741/2008–70 zo dňa
4. 2010, vo výroku II, ktorým tento súd vo zvyšnej časti námietky povinného proti exekúcii zamietol, zaniklo zrušením. V prípade spomenutého uznesenia, vo výroku II, ktorým tento súd vo zvyšnej časti námietky povinného proti exekúcii zamietol, došlo podaním riadneho opravného prostriedku povinného / bez ďalšieho / k jeho zrušeniu ( obdobne ako je tomu u iného riadneho opravného prostriedku sui generis – u odporu s odôvodnením vo veci samej včas podaného proti platobnému rozkazu, porovnaj § 174 ods. 2 O. s. p. ), suspenzívny ani devolutívny účinok u tohto napadnutého rozhodnutia opravný prostriedok teda nevyvoláva ( v takom prípade odvolanie nemožno ani vziať späť ). 7 1 MCdo 20/2012 Odvolací súd nerešpektoval konzumpčný účinok ( dosah ), ktorý nastal podaním odvolania povinným proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo
6. 2010, č. k. 7 Er 741/2008- 70, vo výroku II, ktorým tento súd vo zvyšnej časti námietky povinného proti exekúcii zamietol, chybne sa považoval byť funkčne príslušným o tomto odvolaní rozhodovať. Odvolací súd uznesením sp. zn. 9 CoE 202/2010 zo dňa
7. augusta 2011 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku II, ktorým tento súd vo zvyšnej časti námietky povinného proti exekúcii zamietol, aj keď posúdiť námietky a rozhodnúť o nich mal súd prvého stupňa ( obsadený sudcom ). Takýmto postupom bolo porušené právo účastníka konania na spravodlivý proces a nepochybne odňal povinnému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutím krajského súdu bola povinnému ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p.

§ 243fods.

1 písm. a/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu podľa § 243i ods. 2 O. s. p.

§ 243bods.

3 O. s. p. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Následne bude povinnosťou súdu prvého stupňa ( sudcu ) opätovne rozhodnúť o námietkach povinného. Čo sa týka mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora v časti smerujúcej proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 7 Er/741/2008–70 vo výroku II, ktorým súd vo zvyšnej časti námietky povinného proti exekúcii zamietol, tu je potrebné uviesť, že v tejto časti došlo k zániku takto napadnutého rozhodnutia zrušením priamo zo zákona a to podaním odvolania povinným ( § 374 ods. 4, 3 veta O. s. p. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora v tejto časti podľa § 243b ods. 4, 5 O. s. p.

§ 218ods.1 písm.

e) O. s. p., odmietol, ako mimoriadne dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré zaniklo inak. Vzhľadom na túto skutočnosť, nezaoberal sa napadnutým uznesením súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ). 8 1 MCdo 20/2012 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. júla 2013 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková