ustanovení § 806, § 813 ods. 1, § 420 ods. 1, § 422 ods. 1, § 438 ods. 1, § 442 ods. 1, 2, § 443 a § 450 Občianskeho zákonníka. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, ţe zodpovednosť za vznik poţiaru nesie ţalovaná 1/, keďţe poţiar vznikol vedome nedbanlivosťou a to neopatrnou manipuláciou s otvoreným ohňom ţalovanou 1/, vtedy maloletou, ktorá
vyjadrenia ţalovaných 2/, 3/ ako i svedkov G. F., Ing. J. B., ako aj A. C. bola schopná ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. V konaní taktieţ bolo preukázané, ţe ţalovaní 2/ a 3/ nezanedbali náleţitý dohľad nad vtedy maloletou. Z dokladov predloţených ţalobcom bolo preukázané, ţe 2 2 Cdo 256/2012 v dôsledku uvedeného poţiaru vznikla škoda v rozsahu 1 245 656,34 Sk, pričom ţalobca plnil osobám poškodeným v dôsledku uvedeného poţiaru v rozsahu 769 772 Sk ako poistné plnenie, avšak ţalobca v tomto spore poţadoval od ţalovaných náhradu len v rozsahu 686 455 Sk (22 786,13 €). Súd mal z dokladov, ktoré ţalobca pripojil k návrhu na začatie konania a z dokladov o poistnom plnení preukázané, ţe škoda v rozsahu ako to uviedol ţalobca naozaj vznikla, pričom zohľadnil skutočnosť, ţe škoda u poškodených subjektov, najmä T. S. a F. F. bola vyššia, keďţe u týchto subjektov sa u kaţdého z nich mohlo poskytnúť maximálne moţné plnenie v zmysle poistných zmlúv, a to do sumy 300 000 Sk, pričom škoda presahovala v týchto prípadoch uvedenú sumu. Súd vyuţil svoje právo
OZ a rozsah náhrady škody uplatnenej ţalobcom v návrhu zníţil o 1/2 na sumu 343 227,50 Sk, keďţe zohľadnil okolnosti uvedeného prípadu najmä skutočnosť, ţe samotným ţalovaným vznikla škoda zničením ich bytu a bytového zariadenia a tieţ s prihliadnutím na tú skutočnosť, ţe v rozsahu škody, ktorá vznikla prispeli skutočnosti, ktoré ţalovaní nemohli ovplyvniť, najmä nedostatočné protipoţiarne opatrenia v bytovom dome, v ktorom sa nachádzal byt ţalovaných, napríklad nefunkčnosť suchovodov, nefunkčnosť vetracích klapiek na streche, nedostatočné utesnenie priestorov medzi bytmi v priestore šachty, v ktorej vedú vodovodné, kanalizačné a plynové potrubia a taktieţ skutočnosť, ţe protipoţiarny zásah sa uskutočnil bez dostatočného vybavenia, t.j. bez vysokozdviţnej plošiny, ktorá bola schopná dosiahnuť k bytu, v ktorom poţiar vznikol. Zároveň pri zníţení náhrady škody prihliadol aj na skutočnosť, ţe ţalovaná 1/ nemá ţiadny majetok a je študentkou vysokej školy. Na odvolanie ţalovaných 1/ aţ 3/ Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 6. októbra 2011 č.k. 7 Co 181/2010-631 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k ţalovanej 1/ tak, ţe návrh ţalobcu zamietol. V časti týkajúcej sa trov konania a trov odvolacieho konania vo vzťahu k ţalovaným 1/ aţ 3/ rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe zopakoval dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov a dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej vo vzťahu k ţalovanej 1/ je treba ako vecne nesprávne zmeniť a návrh ţalobcu, ktorý
názoru odvolacieho súdu v konaní neuniesol dôkazné bremeno ako nedôvodné zamietnuť. Ţalobca v konaní dostatočným spôsobom si nesplnil povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností, a tieţ povinnosť navrhnúť právne relevantné dôkazy. Mal za to, ţe ak by aj prijal záver, ţe ţalobca preukázal zodpovednosť ţalovanej 1/ za vzniknutú škodu, a tieţ ţe na ţalobcu ako na poistiteľa prešlo právo poisteného na náhradu škody 3 2 Cdo 256/2012 spôsobenej poistnou udalosťou voči osobe, ktorá škodu spôsobila a to aţ do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poskytol, nie je moţné v dôsledku nesplnenia dôkaznej povinnosti ţalobcu vo vzťahu k vzniku škody aj výšky jeho ţalobe vyhovieť. Predovšetkým treba nesplnenie dôkaznej povinnosti ţalobcu vidieť v tom, ţe nesplnil svoju povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, a v tejto súvislosti nesplnil svoju povinnosť uviesť správne relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a to vo vzťahu k výške uplatnenej istiny, ktorá je predmetom tohto sporu. Nepostačuje, ak ţalobca v tomto konaní tvrdil a preukázal, ţe ţalovaná 1/ nesie za vznik škody zodpovednosť a nepostačuje ani to, ţe preukázal, ţe existoval medzi ţalobcom a poškodenými osobami poistný vzťah, s poukazom na ktorý v dôsledku poistnej udalosti ţalobca im poskytol poistné plnenie vo väčšom rozsahu, neţ si uplatnil v tomto konaní. Ţalobca v tomto konaní musí preukázať vznik a rozsah škody tak, ako by to bol povinný v súdnom konaní preukazovať poškodený, keby sa domáhal priamo u škodcu náhrady škody. Nepostačuje preto aby poistiteľ, v tomto konaní ţalobca, iba s poukazom na poistné udalosti a ich čísla a tieţ s poukazom na poistné spisy (inak v niektorých prípadoch s ťaţko čitateľným obsahom) a zoznam poškodených osôb s preukázanou výškou plnenia zo strany ţalobcu, uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k rozsahu poistnou udalosťou poškodených vecí a teda nepreukázal výšku škody, ktorá škodnou udalosťou vznikla. Absencia rozhodujúcich tvrdení v tomto smere mala potom za následok, ţe ţalobca v konaní nenavrhol v tomto smere vykonať potrebné dôkazy, pričom za takýto dôkaz nie je moţné povaţovať bez ďalšieho iba predloţenie poistného spisu ţalobcom. Skutočnosť, ţe poistná udalosť postihla väčší počet klientov nezbavuje ţalobcu povinnosti tvrdiť a preukázať, ktoré konkrétne veci boli škodnou udalosťou poškodené, prípadne zničené a akým spôsobom dospel k hodnote týchto poškodených vecí. V prípade pochybností o existencii týchto vecí prípadne o rozsahu poškodenia ich hodnoty v čase poškodenej udalosti bol ţalobca povinný navrhnúť vykonanie konkrétnych dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia. Samotná skutočnosť, ţe ţalobca v rámci likvidácie škodnej udalosti vyplatil svojim klientom poistné plnenia na základe zoznamov poškodených, resp. zničených vecí
záznamov likvidátorov zaloţených v poistnom spise, nemá za následok splnenie dôkaznej povinnosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 120 O.s.p. Je tomu tak preto, ţe súd je povinný v prípade, ak dospel k záveru, ţe ţalovaná 1/, ktorá zodpovedá za škodu
1 OZ je povinná ju nahradiť, zistiť v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ skutočnú škodu a v zmysle § 443 OZ pre určenie jej výšky vychádzať z ceny v čase poškodenia. Keďţe v tomto smere počas celého konania zo strany ţalobcu chýbali tvrdenia a aj dôkazy a súd bez vykonania týchto dôkazov nemôţe ustáliť záver o existencii konkrétnej škody, jej rozsah a výšku, odvolací súd dospel k záveru, 4 2 Cdo 256/2012 ţe návrh ţalobcu je potrebné v dôsledku neunesenia dôkaznej povinnosti ţalobcu ako nedôvodný zamietnuť. Z hmotného práva vyplýva povinnosť ţalobcovi preukázať rozsah a výšku škody, pričom tak ako je uţ vyššie uvedené
názoru odvolacieho súdu na preukázanie týchto skutočností zo strany ţalobcu nepostačuje iba predloţenie poistných spisov s poukazom na ich obsah. Proti rozsudku odvolacieho súdu do jeho zmeňujúcej časti podal dovolanie ţalobca, ktorého prípustnosť odvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm.a/, b/, c/ O.s.p. Uviedol, ţe odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí dňa 18.9.2008 nenariadil doplniť dokazovanie tak, ţe by z neho vyplynula povinnosť ţalobcu vyšpecifikovať svoj nárok poloţku po poloţke u kaţdého jednotlivého poškodeného a
im tak odňal moţnosť konať pred súdom a uplatniť svoje právo na predkladanie dôkazov, ktoré súd tvrdí, ţe boli nevyhnutné. Konkrétne im neumoţnil vyšpecifikovať svoje nároky
jeho predstáv, keď v konaní pred okresným súdom takáto špecifikácia sa nejavila ako nevyhnutná. Napadnutým rozhodnutím však ţalobcovi vytýka práve to, čo sám predtým neţiadal. Pôvodne bolo vytknuté, ţe priamo v ţalobe nebola takáto špecifikácia uvedená ale ţalobu predsa uţ nemôţe vymeniť, a keď sa súdu javilo, ţe ich nárok nie je dostatočne preukázaný, uţ pri vydaní rozhodnutia dňa 18.9.2008 prečo vec hneď nezamietol, ale namiesto toho vec vrátil súdu prvého stupňa. Týmto je naplnený dovolací dôvod
2 písm.a/, lebo v konaní prišlo k vade
Ďalej konanie pred odvolacím súdom je v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/ postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci lebo súd je
1 O.s.p. viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa. Ak má súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd však dokazovanie nezopakoval ani nepostupoval
4 O.s.p. a nedoplnil dokazovanie, hoci výsluch poškodených bol navrhnutý pred súdom prvého stupňa, ale tento súd od vykonania uvedeného dôkazu upustil. Nevychádzal tak zo skutkového zistenia o výške škody tak, ako ju mal za preukázanú súd prvého stupňa. Odvolací súd napokon vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., keď vyhodnotil predloţené dôkazy ako nedostačujúce a rozhodol, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody. Odvolací súd povaţoval jeho nárok za nepreukázaný, lebo škoda nebola vyšpecifikovaná na zvláštnom dokumente poloţka po poloţke. Takýto doklad však predsa sám nepreukazuje výšku škody. Len by mohol slúţiť ako pomôcka pre súd pri rozhodovaní o jednotlivých 5 2 Cdo 256/2012 vyplatených náhradách. Odvolací súd vôbec nebral do úvahy predloţené písomné dôkazy, tieto doslova ignoroval, ako by ani neexistovali, nevyhodnotil ich ako nedostatočné, len uviedol pri ústnom odôvodnení, ţe súd nie je povinný robiť si výpisky a stále hovoril len o tom, ţe mali kaţdé poistné plnenie rozpísať poloţku po poloţke ako by to vraj museli urobiť všetci poškodení, keby sa priamo domáhali náhrady škody od ţalobcov oni. Predloţením dokladov je však kaţdé poistné plnenie takto rozpísané a obsahuje podrobný zoznam poškodených alebo zničených vecí. Ţalobcovi napokon počas celého konania nebolo vytknuté ani to, ţe predloţené kópie sú nečitateľné a tak nemohol takýto nedostatok odstrániť. Toto vytkol odvolací súd aţ pri vynesení rozhodnutia dňa 6.10.2011. Navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu tak, ţe rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdí alebo alternatívne aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu, resp. okresnému súdu na ďalšie konanie. Ţalovaní vo svojom vyjadrení sa stotoţnili s dôvodmi rozsudku odvolacieho súdu s tým, ţe samotné dovolanie povaţujú za nedôvodné a v danej situácii za výlučne obštruktívne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné (§ 243a ods. 1 O.s.p.), a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je
zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj
ich obsahu. Dovolací súd je povinný
ustanovenia § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa preto predovšetkým 6 2 Cdo 256/2012 otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). K odňatiu ţalobcu konať pred súdom malo
jeho názoru dôjsť tým, ţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí dňa 18.9.2008 nenariadil doplniť dokazovanie tak, ţe by z neho vyplynula povinnosť ţalobcu vyšpecifikovať svoj nárok poloţku po poloţke u kaţdého jednotlivého poškodeného a tým mu odňal moţnosť uplatniť svoje právo na predkladanie dôkazov, ktoré súd tvrdí, ţe boli nevyhnutné. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, ţe pravdivo a úplne opíšu všetky podrobné skutočnosti a na ich preukázanie označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1). Týmito skutočnosťami sú skutkové údaje, nevyhnutné na objasnenie, o čom na akom podklade má súd rozhodnúť. Ich opísaním plní ţalobca povinnosť tvrdenia, vyplývajúcu pre neho aj z § 79 ods. 1 O.s.p. Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Pri označení dôkazov, ktorých sa ţalobca dovoláva, ide o druhú procesnú povinnosť uloţenú ţalobcovi ustanovením § 79 ods. 1, a to o tzv. povinnosť dôkaznú. Ţalobca musí označiť dôkazy tak, aby z nich jeho skutkové tvrdenia logickým spôsobom vyplývali. Najmä v sporových konaniach je poţiadavka na logickú bezrozpornosť ţaloby vyššia ako v konaniach nesporových. Napriek tomu, ţe povinnosť tvrdenia i dôkazná povinnosť sú procesnými povinnosťami, ich splnenie nemôţe súd vynucovať ani sankcionovať. Aj nesplnenie dôkaznej povinnosti môţe byť odstrániteľné postupom
1 O.s.p., avšak pri nesplnení si dôkaznej povinnosti nejde o taký nedostatok konania, pre ktorý by sa v konaní nemohlo pokračovať. Jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti bude spravidla neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena a v sporových konaniach strata sporu. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy a taktieţ nie je povinný poučovať účastníkov, ktoré a aké dôkazy majú predkladať v sporovom konaní. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti 7 2 Cdo 256/2012 nie je procesne sankcionované, môţe sa však prejaviť nepriamo v rozhodnutí vo veci, kde predstavuje procesnú ujmu účastníka, ktorý si svoju procesnú povinnosť nesplnil, prípadne sa môţe prejaviť aj vo výroku o náhrade trov konania. V ţiadnom prípade však nejde o procesnú vadu v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p., lebo sama osebe neznamená odňatie moţnosti pred súdom konať a postupom súdu (odvolacieho) nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdmi konať. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolateľ namieta, ţe konanie pred odvolacím súdom je v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, lebo odvolací súd je
1 O.s.p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Ak má súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd však dokazovanie nezopakoval a ani nepostupoval
4 O.s.p. a nedoplnil dokazovanie, hoci výsluch poškodených bol navrhnutý pred súdom prvého stupňa, ale tento súd od vykonania od uvedeného dôkazu upustil. Nevychádzal tak zo skutkového zistenia o výške škody tak, ako ju mal za preukázanú súd prvého stupňa. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd nariadil na deň 6. októbra 2011 odvolacie pojednávanie (č.l. 627 aţ 630), na tomto pojednávaní zástupca ţalobcu ako aj zástupca ţalovanej 1/ predniesli svoje návrhy, odvolací súd vykonal dokazovanie
1 O.s.p. oboznámením obsahu listín, k vykonanému dokazovaniu prítomní zástupcovia účastníkov nemali ţiadne pripomienky, na dotaz súdu ani nemali záujem sa k veci vyjadriť a zotrvali na svojich prednesoch. Z uvedeného je zrejmé, ţe konanie odvolacieho súdu nie je postihnuté inou vadou konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tak, ako to tvrdí dovolateľ. Dovolateľ namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu 8 2 Cdo 256/2012 na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľ namieta, ţe odvolací súd vôbec nebral do úvahy predloţené písomné dôkazy, tieto doslova ignoroval akoby ani neexistovali, nevyhodnotil ich ako nedostatočné, len uviedol pri ústnom pojednávaní, ţe súd nie je povinný robiť si výpisky a stále hovoril len o tom, ţe mali kaţdé poistné plnenie rozpísať poloţku po poloţke ako by to vraj museli robiť všetci poškodení, keby sa priamo domáhali náhrady škody od ţalovaných oni. Z predloţených dokladov je však kaţdé poistné plnenie takto rozpísané a obsahuje podrobný zoznam poškodených alebo zničených vecí. Ţalobcovi napokon počas celého konania nebolo vytknuté ani to, ţe predloţené kópie sú nečitateľné a tak nemohol takýto nedostatok odstrániť. Ohľadne výšky škody bola 7.9.2006 vypočutá aj p. T. S., ktorej bolo poukázané jedno z dvoch najvyšších plnení, rovnako vo veci boli vypočutí likvidátori poistných udalostí, ktorí súdu ozrejmili spôsob výpočtu jednotlivých plnení a rovnako predloţili súdu originály výpisov poistných udalostí, ktoré však súd neţiadal zaloţiť do spisu. Napokon na pojednávaní dňa 28.9.2010 ponechal zástupca ţalobcu na zváţenie súdu, či vypočuje ohľadom výšky škody všetkých poškodených. Súd od vykonania tohto dôkazu upustil. Zrejme preto, ţe rozsah škody povaţoval za nesporný. Zákon ukladá účastníkom, ktorí ţiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v postavení vzájomných odporcov, povinnosť tvrdiť, ţe určitý právny vzťah, o ktorého ochranu ţiadajú, skutočne existuje (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Ukladá účastníkom tieţ tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení [§ 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. (R 49/1982)]. Dôkazné bremeno je povinnosť účastníka, pokiaľ chce byť úspešný v konaní, preukázať existenciu takých svojich skutkových tvrdení, ktoré môţu pre neho privodiť priaznivý výsledok; dôkazné bremeno sa teda netýka vţdy výsledku celého konania, ale sa môţe týkať aj čiastkového skutkového tvrdenia významného pre rozhodnutie súdu. Pre určenie toho, kto je nositeľom dôkazného bremena, je kľúčová hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého ţalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť ţalovaného. Dôkazné bremeno zaťaţuje ţalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane ţalovaného zaťaţuje dôkazné bremeno 9 2 Cdo 256/2012 spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu ţalobca preukázal. V princípe platí, ţe nesplnenie dôkaznej povinnosti znamená neunesenie dôkazného bremena, čo má za následok prehru v spore.
1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
2 OZ, ak prešlo na poistiteľa právo
odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.
1 OZ, kaţdý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ustanovenie § 813 ods. 1 OZ sa neuplatňuje vţdy, ale len vtedy, keď poistná udalosť bola spôsobená treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá
príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie škody. Predovšetkým musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou
poistnej zmluvy. Ďalej musí ísť o škodu, za ktorú je zodpovedná tretia osoba, voči ktorej má poistený právo na náhradu škody. Plnenia poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu. Ak plnenie poisťovne kryje celý rozsah spôsobenej škody, celé právo na náhradu škody prechádza z poisteného na poistiteľa. Ak kryje len časť z rozsahu plnenia, na poistiteľa prechádza len časť práva na náhradu škody. Napokon poslednou, ale veľmi dôleţitou podmienkou prechodu práva na náhradu škody na poistiteľa je, ţe poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe, poistné plnenie. Aţ týmto poskytnutím poistného plnenia prechádza právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa.
1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, ţe pravdivo opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a ţe dbajú na pokyny súdu.
1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). 10 2 Cdo 256/2012 V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôţe splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, ţe v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a ţe z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umoţniť súdu rozhodnúť súdu o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či uţ z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovené v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. alebo preto, ţe takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o náhradu škody
1 Občianskeho zákonníka z dôvodu vyplatených poistných plnení pre klientov ţalobcu, ktorým vznikla škoda pri poţiari bytového domu na Jesenského ulici č. 68 v Štúrove dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.