1 písm.a/ O.s.p. odmietol. Rovnako
1 písm.a/ a e/ O.s.p. odmietol aj odvolanie otca proti uzneseniu z
1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/) na zaujatie stanoviska.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej 5 2 Cdo 25/2014 republiky. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie odmietnuté, ktoré nevykazuje žiaden zo znakov uznesenia
1, 2 O.s.p. Dovolanie preto
citovaných ustanovení prípustné nie je. Vzhľadom na obsah dovolania a zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj
O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia nezakladajú. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce tvrdenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z vymenovaných vád. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/, b/, d/, e/ a g/ O.s.p. dovolateľ netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Dovolateľ tvrdí, že konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm.c/ O.s.p., ktorej existenciu vidí predovšetkým v tom, že ako účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Procesnou spôsobilosťou rozumieme samostatne pred súdom konať ako účastník konania. Každému patrí v tomto rozsahu akú má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať 6 2 Cdo 25/2014 práva a brať na seba povinnosti. Nedostatok procesnej spôsobilosti sa môže reálne vyskytnúť na strane fyzickej osoby ako účastníka konania alebo jeho zákonného zástupcu. Procesná spôsobilosť fyzickej osoby je totožná so spôsobilosťou vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti v zmysle § 8 Občianskeho zákonníka,
ktorého spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18. roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Fyzické osoby, ktoré nemajú procesnú spôsobilosť, musia byť v konaní zastúpené zástupcom. Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania je teda odstrániteľný. Súd postupuje
2 vhodným opatrením, a to ustanoví zástupcu či osobitného zástupcu (§ 26, § 27, § 30 Občianskeho zákonníka), ustanoví opatrovníka pre prípad nebezpečenstva z omeškania a tiež v prípade, ak to ustanovuje osobitný predpis (§ 29 ods. 1). Ak by sa nepodarilo odstrániť nedostatok tejto podmienky konania, súd by ho musel zastaviť. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec dieťaťa T. F. je procesne spôsobilý, avšak na konaní sa nemohol zúčastniť z iných dôvodov (jeho pobyt pre súdy nebol známy). Dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 237 písm.c/ O.s.p. tvrdený dovolateľom teda neobstojí. Dovolateľ ďalej tvrdí, že konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p., ktorú existenciu vidí predovšetkým v tom, že súdy nedostatočným spôsobom zisťovali adresu jeho pobytu, na ktorej sa v čase konania zdržiaval, resp. jeho adresu, na ktorej v tom čase preberal zásielky a jednak z dôvodu, že mu nebol riadne v konaní ustanovený opatrovník a ten ho nemohol riadne zastupovať. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Uvedená vada konania je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces.
2 O.s.p. pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. 7 2 Cdo 25/2014 Citované ustanovenie upravuje osobitný inštitút zastúpenia na základe rozhodnutia súdu.
tohto ustanovenia môže súd ustanoviť opatrovníka iba pre účely konania (ad hoc) ak zistí niektorý z dôvodov uvedených v § 29 ods. 2, napr. účastníkovi neznámeho pobytu, alebo účastníkovi, ktorý je síce prítomný, ale nie je schopný sa zrozumiteľne vyjadrovať, t.j. komunikovať so súdom (nemá tzv. postulačnú spôsobilosť), alebo sa nemôže z iných zdravotných dôvodov nielen na prechodnú dobu zúčastniť konania. Spoločným znakom všetkých uvedených prípadov je nutnosť zaistiť ochranu práv takého účastníka, kde súd zistí, že sa sám o svoje práva postarať nemôže. Ustanovenie opatrovníka pre konanie neznamená, že je účastník obmedzený vo svojej procesnej spôsobilosti, účastník sa môže sám kedykoľvek svojich procesných práv ujať za predpokladu, že bude toho schopný, a súd vtedy opatrovníctvo zruší. Podstatou právnej úpravy nie je uľahčiť (zjednodušiť) súdu procesný postup, ale to, aby súdom ustanovený opatrovník hájil záujmy neprítomného účastníka. Účastníka, ktorého pobyt nie je známy, opatrovník v konaní zastupuje, teda vykonáva procesné práva a povinnosti, ktoré by inak, keby sa konania zúčastnil mohol vykonať sám účastník. Opatrovník za účastníka koná v jeho mene s tým, že procesné následky konania postihujú priamo účastníka. V tomto smere je ustanovenie opatrovníka (zástupcu na základe rozhodnutia) rovnaké ako postavenie zástupcu na základe plnomocenstva (§ 24 až § 28 O.s.p.). Fakultatívne ustanovenie opatrovníka je krajným riešením a prichádza do úvahy až potom, keď zlyhali všetky procesné možnosti, ako zabezpečiť práva osoby, ktorá z rôznych dôvodov nemôže pred súdom konať. O ustanovení opatrovníka súd rozhoduje uznesením, ktoré sa doručuje ustanovenému opatrovníkovi a účastníkovi v závislosti od toho, čo bolo dôvodom jeho ustanovenia (napr. účastníkovi, ktorý sa zo zdravotných dôvodov dlhodobo nemôže zúčastniť konania) a iba ustanovený opatrovník (ako zástupca účastníka neznámeho pobytu) má potom možnosť podať proti tomuto uzneseniu odvolanie (Zborník IV. str. 180), v ktorom môže namietať, že s ustanovením nesúhlasí. V prejednávanej veci z hľadiska skutkového vychádzali súdy nižšieho stupňa z toho, že v konaní vedenom pod sp. zn. 28 P 253/2010 podmienky na ustanovenie opatrovníka otcovi dieťaťa T. F. ako účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy
2 O.s.p. v danom prípade boli zistené vyčerpávajúcim spôsobom.
obsahu spisu v čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného z 28.9.2010 bol otec prihlásený k trvalému pobytu na adrese A.. Keďže sa na tejto adrese nezdržiaval, súd vykonal šetrenie cestou Ústrednej evidencie väzňov, CEPO Banská Bystrica, Mestského úradu Trnava, Sociálnej poisťovne, 8 2 Cdo 25/2014 Obvodného oddelenia Policajného zboru Trnava, cestou bývalého zamestnávateľa S. Z vyjadrenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Trnava a Mestského úradu v Trnave zistil, že otec je prihlásený na trvalý pobyt na adrese ulica A.. Z vyjadrenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave šetrením u matky otca Z. F. zistil, že otec na adrese trvalého bydliska sa nezdržuje už viac rokov, menovaná nevedela uviesť, kde sa otec zdržiava, lustráciou iná adresa nebola zistená.
Ústrednej evidencie väzňov Bratislava otec vo výkone väzby ani trestu v čase šetrenia nebol.
vyjadrenia Sociálnej poisťovne otec bol trvale prihlásený na adrese A., jeho posledný zamestnávateľ od 6.7.2010 do 9.11.2010 bol S.
vyjadrenia S., na ktorú spoločnosť súd prvého stupňa robil taktiež dotaz, otec bol prihlásený k trvalému pobytu na adrese A.. Dovolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvého stupňa otcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého stupňa pre neznámy pobyt otca správne aplikoval ustanovenie § 29 ods. 2 O.s.p. po tom, čo vyčerpal všetky dostupné možnosti na zistenie pobytu otca. Zo spisu je zrejmé, že prvostupňový súd uznesením z
právnej úpravy uznesenie o ustanovení opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, sa doručuje iba ustanovenému opatrovníkovi (§ 40 ods. 7 O.s.p.). Odhliadnuc od týchto skutočností, v čase, keď súd prvého stupňa konal a vo veci meritórne rozhodol, teda dňa 8.4.2011, otcovi dieťaťa T. F., ktorý bol v tom čase na neznámom mieste, nebol právoplatne ustanovený opatrovník pre konanie. Ak súd neprávoplatne ustanoví účastníkovi opatrovníka a v ďalšom priebehu konania už nekoná s účastníkom, ale len s jeho opatrovníkom, odníma týmto tomuto účastníkovi možnosť pred súdom konať, lebo mu znemožňuje realizáciu jeho viacerých procesných práv, 9 2 Cdo 25/2014 predovšetkým práva, aby jeho vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť k všetkým vykonaným dôkazom (viď aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Táto procesná vada je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Dovolací súd preto zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2013 sp. zn. 11 CoP 357/2012, 11 CoP 98/2013 v časti, v ktorej odmietol odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 8. apríla 2011 č.k. 28 P 253/2010-38 a nadväzujúci výrok o trovách konania
1 O.s.p. a rozsudok Okresného súdu Pezinok z
1, 2 O.s.p. Dovolanie preto
citovaných ustanovení prípustné nie je. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. dovolateľ v dovolaní proti tejto časti uznesenia odvolacieho súdu netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie v tejto časti uznesenia odvolacieho súdu je procesne neprípustné a preto ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol (v časti, v ktorej odvolací súd odmietol odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok 10 2 Cdo 25/2014 z 9.3.2011 č.k. 28 P 253/2010-28). Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania otázkou vecnej správnosti v tejto časti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu sa nezaoberal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. marca 2014 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.